Drobné ovocie je obľúbené u detí aj dospelých. Brusnice, černice, čučoriedky, egreše, maliny, jahody či ríbezle sú chutné a zdravé. Čo však robiť s prebytočnou úrodou? Existuje niekoľko spôsobov, ako ovocie uskladniť a uchovať si ho na neskôr.
Skladovanie drobného ovocia
Drobné ovocie je možné krátkodobo skladovať v chladničke v keramickej miske alebo papierovom vrecúšku. Dôležité je ovocie pred uskladnením neumývať, aby sa predišlo predčasnej skaze. Ak plánujete ovocie spotrebovať až neskôr, existujú efektívnejšie metódy uskladnenia: mrazenie, zaváranie a sušenie.
Mrazenie: Zachovanie vitamínov a chuti
Mrazenie je považované za jeden z najlepších spôsobov uchovania drobného ovocia, pretože si zachováva až 90 % vitamínov. Teplota v mrazničke by mala byť nastavená v rozmedzí od -18 °C do -30 °C. Mraziť sa dá prakticky všetko drobné ovocie, od jahôd cez čučoriedky a maliny až po ríbezle.
Po rozmrazení je možné ovocie konzumovať priamo, napríklad v smoothie, na zdobenie zmrzliny alebo v koláčoch. Ak pridávate mrazené ovocie do cesta, nezabudnite ho nechať dôkladne odkvapkať, aby ste sa zbavili prebytočnej tekutiny. Zvlášť dôležité je to pri koláčoch, kde by mohlo prebytočné množstvo vody cesto rozmočiť.
Zaváranie: Tradičný spôsob uchovania
Zaváranie je ďalší výborný spôsob, ako predĺžiť životnosť drobného ovocia. Vďaka prevareniu a vzduchotesnej nádobe sa ovocie nepokazí. Varením džemov a marmelád sa ničí väčšina baktérií. Pred zaváraním je dôležité sterilizovať zaváracie poháre. Môžete ich sterilizovať v rúre pri teplote 100 °C približne 15 minút. Vrchnáky nechajte variť vo vriacej vode asi 10 minút a dôkladne ich vysušte.
Prečítajte si tiež: Výber najzdravšieho mäsa
Džemy a kompóty je najlepšie skladovať na mieste so stabilnou teplotou a klímou, ideálne v chladnom a tmavom prostredí. Po otvorení je potrebné džemy a kompóty skladovať v chladničke a spotrebovať čo najskôr. Džem vydrží v špajze minimálne rok. Pravidelne kontrolujte zaváraniny, či sa na nich nevyskytuje pleseň spôsobená zlým utesnením vrchnáka. V prípade nálezu plesne je nutné zaváraninu ihneď vyhodiť.
Zavárané drobné ovocie je skvelé na zdobenie pudingov, teplých raňajok, palaciniek či toastov.
Sušenie: Starodávna metóda s modernými pomocníkmi
Sušenie je jeden z najstarších spôsobov uchovávania vitamínov a vlákniny. V minulosti sa ovocie sušilo na povale, kde bolo chránené pred priamym slnkom, ale zároveň vystavené prachu a hmyzu. Dnes sa používajú profesionálne sušičky, ktoré sušia ovocie šetrným spôsobom.
Počas sušenia sa z ovocia redukuje tekutina na približne 10 - 15 % pôvodného stavu. Vodu je potrebné odobrať čo najrýchlejšie, aby sa predišlo hnití. Pri sušení sa z ovocia odoberá vlhkosť cirkuláciou teplého vzduchu. Pri šetrnom sušení do 50 °C sa zachováva maximálne množstvo živín. Sušené ovocie je priestorovo úspornejšie a ľahšie sa prepravuje.
Po vysušení ovocie skladujte na tmavom mieste, najlepšie v sklenenej nádobe.
Prečítajte si tiež: Sprievodca ovocím pri chudnutí
Špecifiká sušenia vybraného ovocia
Jahody sú náchylné na hnitie a plesnivenie, preto je potrebné ich sušiť postupne, ako dozrievajú. Jahody nakrájajte na plátky alebo ich rozštvrťte a sušte pri teplote od 30 do 50 °C.
Ríbezle, maliny a ostružiny nie sú veľmi vhodné na sušenie, pretože vyšší počet semienok v sušenom ovocí nemusí byť pre každého chutný.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách