Mnohí záhradkári túžia po tom, aby ich záhrada bola nielen krásna, ale aj užitočná. Niet divu, že hľadajú ovocné druhy, ktoré prinesú úrodu čo najskôr po vysadení. Našťastie existuje niekoľko druhov ovocia, ktoré vás potešia plodmi už v prvom roku pestovania. Tieto druhy sú nenáročné na priestor i na pestovanie a bohaté na chuťovo rôznorodú úrodu. Drobné ovocie sa určite zmestí do akejkoľvek záhrady, pestovať sa dá dokonca aj v nádobách na balkónoch či terasách. Dôvodov jeho obľúbenosti je hneď viacero. Na jednej strane ide o veľmi chutné ovocné druhy plné vitamínov a nutričných látok, ktoré sú mimoriadne vhodné na univerzálne spracovanie. Rastliny drobného ovocia vstupujú do plodnosti často už v prvom roku, čo je ich nesporná výhoda. Vďaka svojmu vzrastu vyžadujú minimum priestoru na pestovanie, ktoré je pomerne nenáročné.
Drobné ovocie - rýchla cesta k úrode
Medzi ovocné druhy, ktoré prinášajú úrodu už v prvom roku pestovania, patria najmä niektoré druhy drobného ovocia. K základnému sortimentu drobného ovocia patria ríbezle, egreše, jahody, maliny a černice. Zaraďujú sa sem aj rôzne krížence medzi týmito druhmi, napríklad josta (kríženec egreša a ríbezle čiernej) či malinočernica (kríženec maliny a černice). Každý druh drobného ovocia je navyše na trhu zastúpený širokým spektrom odrôd so vzájomne sa odlišujúcimi vlastnosťami. Obohatiť si sortiment vo vlastnej záhrade výberom niektorých nových odrôd nie je na škodu. Niekedy prekvapí iná, lepšia chuť, inokedy farba alebo množstvo úrody. Všímame si i množstvo tŕňov a odolnosť proti chorobám a škodcom.
Jahody - obľúbené a rýchlo rodiace
V malej záhradke si vyčleňte miesto na pestovanie jahôd, ktoré milujú najmä deti. Dokonalé sú stáloplodiace jahody, ktoré nemajú zvláštne požiadavky na pestovanie od klasických jahôd. Na rozdiel od nich však plodia viackrát do roka, niektoré za dobrého počasia ešte aj začiatkom novembra.
Pre rýchlu rodivosť je potrebné vysadiť aspoň 3-ročný ker a venovať sa mu. Najskôr je nutné vytvoriť akoby kmeň a z neho vychádzajúce konáre. Pre plodivosť je dôležitý rez na jar, najneskôr začiatkom júna. Vyžadujú správnu výsadbu, slnko až polotieň, sadenice nesadiť na rovnaké miesto, kde už boli jahody pestované. Srdiečka jahodových sadeníc musia byť zasadené nad zemou. Nezabudnite na zalievanie, hnojenie, odstraňovanie dcérskych poplazov, ktoré materskú rastlinu vyčerpávajú. Môžete ich použiť na nové výsadby. Tiež im odstraňujte suché a poškodené listy a kontrolujte prípadných škodcov a choroby. Určite ste sa už niekoľkokrát pristihli ako popri práci odtrhnete červenú jahodu alebo maliny, prípadne si natrháte za hrsť ríbezlí. Jednoduchý zber jahôd určite priláka aj deti.
Maliny - potešia dvakrát do roka
Ak túžite po malinách, tiež máte na výber z odrôd s červenými a žltými plodmi, sladkými, šťavnatými, dvakrát rodiacimi. Vyžadujú väčšiu plochu na pestovanie nakoľko sa rozrastajú. Najlepšie je ich umiestniť na plochu vzdialenejšiu od okrasnej časti záhady. Napríklad na koniec záhrady, vedľa murovaného plotu.
Prečítajte si tiež: Výber najzdravšieho mäsa
Maliny sú známe ako raz rodiace a dvakrát rodiace. Dvakrát rodiace maliny prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Niekto reže už na jeseň, keď je zjavné, že maliny už nebudú rodiť. Často sa však stáva, že ešte z pod snehu na výhonkoch vidieť červené plody. Lepšie riešenie je tak na jar. Nestrihajte celé.
Na trhu sú dostupné novšie remontantné odrody malín, ktoré vstupujú do plodnosti hneď v prvom roku po výsadbe. Keďže výhony dorastajú do výšky 1,5 až 2 metre, je vhodné ich vyväzovať, aby sa pod váhou úrody neohýbali až k pôde, kde by sa mohli znečistiť. Plody sú veľké, majú vynikajúcu aromatickú chuť, v ktorej nad jemnými osviežujúcimi kyselinkami dominuje sladkosť. Neskorá veľkoplodá remontantná odroda, veľmi atraktívne rozširujúca zberovú periódu. Dorastá do výšky 2 metrov, takže určite ocení vhodnú oporu. Je vysoko úrodná. Plody sú pevné, veľmi veľké, kužeľovitého tvaru a žiarivo červenej farby. V chuti sú sladké, šťavnaté a aromatické, celkovo patria medzi najchutnejšie. Vďaka svojej odolnosti proti hubovým chorobám je odroda vhodná aj na ekologické pestovanie v záhradách. Ide o novšiu remontantnú odrodu maliny. Plody sa objavujú od začiatku augusta a úrodu prináša až do mrazov. Majú atraktívnu žiarivo žltú farbu, ktorá v závislosti od intenzity svetla prechádza až do tmavooranžovej. Sú veľké, vynikajú výbornou sladkou a prenikavou malinovou chuťou.
Ríbezle a egreše - tradičná klasika
Stromčekové druhy ríbezlí a egrešov nezaberajú veľa miesta v záhrade. Postačí im súvislý pás pozdĺž plota, pri múre, ktorý im zabezpečí ochranu proti silným vetrom. Zo stromčekových druhov zozbierate síce menej úrody ako z tých kríkových, ktoré naopak potrebujú väčší priestor pre pestovanie, ale svoj účel určite splnia. Máte na výber z bielych, červených a čiernych odrôd ríbezlí, prípadne kríženca ríbezle a egreša - josty, ktorá má zaujímavú chuť a veľké čierne plody. Egreše sú biele, žlté aj červené. Treba si vyberať hlavne z rezistentných odrôd, ktoré nie sú náchylné na množstvo chorôb a škodcov, ktoré bohužiaľ tieto rastliny napádajú.
Ovocné kríky (Krovité druhy) vyžadujú väčší priestor pre pestovanie, pretože úrodu dosiahnete len na viacročných konárikoch, nie jednoročných. Úroda je bohatšia než na kmienkových tvaroch.
Egreše rodia na jednoročnom dreve, preto je dôležité odstrániť minuloročné výhony v predajrí, pred pučaním, najneskôr v marci. V neskoršom veku je potrebné zmladenie.
Prečítajte si tiež: Sprievodca ovocím pri chudnutí
Na trhu nájdeme aj atraktívnu odrodu ríbezle odlišujúca sa od štandardných odrôd farbou svojich plodov. Jej nároky sú rovnaké ako v prípade červených ríbezlí. Je úrodná, spoľahlivo a každoročne rodiaca. Plody sú šťavnaté, ružovej farby. Okrem tejto odrody sa na trhu môžeme stretnúť už iba s dvomi odrodami ružovej ríbezle - Lubawa a Ulubiona Lwowa. Ide o modernú odrodu červenej ríbezle. Plody sú žiarivej červenej farby, dozrievajú v júli na veľmi dlhých strapcoch, čo značne uľahčuje a urýchľuje zber plodov. Vhodné sú na priamy konzum i univerzálne spracovanie.
Ukrajinská stredne skorá odroda čiernej ríbezle, ktorá je jednou z najočakávanejších noviniek v sortimente ríbezlí. Tvorí stredne silné kry, ktorým vyhovuje slnečné stanovište. Odroda vykazuje komplexnú odolnosť proti škodcom, hubovým chorobám, mrazom i suchu. Prináša vysoké úrody, nezriedka presahujú 6 kg z kra. Plody sú vyrovnané, nadpriemerne veľké, priemerná hmotnosť bobule dosahuje až 4,5 gramu. Bobule sa trhajú jednotlivo, pri zbere nedochádza k ich poškodeniu a vytekaniu šťavy. Šupka je pevná, s intenzívnym leskom. Ukrajinská odroda čiernej ríbezle dozrievajúca v strednom termíne. Má rovnaký pôvod ako spomínaná odroda Jubilejnaja Kopanja a tiež podobné vlastnosti. Je však skoršia, zberá sa už o dva týždne skôr. Je úrodná, úrody z kra sa pohybujú na úrovni do 5 kg. Plodí veľké plody, ktoré dobre držia na kre a neopadávajú.
Čučoriedky a brusnice - zdravé a chutné
Medzi ďalšie zaujímavé ovocie patria čučoriedky a brusnice, ktoré výborne rastú vo vlhkých pôdach s kyslým pH. Sú to inak nenáročné trváce rastliny, ktoré si vyberte do záhrady podľa veľkosti plochy.
Brusnice - Cranberry alebo aj kľukva, takto sa dá nazvať drobné červené guľaté drobné ovocie na nízkych polodrevnatých kríkoch. Najznámejšia je Brusnica pravá (Vaccinium vitis idaea). Známa je po celej Európe. Pre špecifickú chuť, použitie aj jednoduché pestovanie. Vyžadujú kyslé pH, slnečné stanovisko. V tieni takmer neplodia. V záhone sa im darí priamo s klasickými čučoriedkami. Substrát si namiešate jednoducho použitím kremičitého piesku a rašeliny. Samotná rašelina nie je vhodná, lebo má nízku nasiakavosť a rastliny potom trpia suchom. Nedokážu prijať dostatok vody. Preto je lepšie ak si substrát pripravíte. Pôdu je potrebné udržiavať vlhkú a odburinenú. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Zabudnite však na nejaké okopávanie. Rez nie je nutný vykonávať každý rok. Po zime len odstráňte suché a poškodené výhonky. Hnojenie je tiež vhodné len na jar, ako štartovacia dávka s vyšším obsahom dusíka a zapracovanie granúl ku koreňom. Rodia už prvý rok po výsadbe, najviac však v treťom roku. Kľukva veľkoplodá - (Vaccinium macrocarpon) z rodu brusníc. Viac je rozšírená po Amerike a Kanade, ale tiež ju nájdete v Európe a dokonca aj v našich podmienkach. Je to nedocenené, zdravé ovocie. Plody sú malé, červené podobné brusnici. Podmienky pre pestovaniu sú rovnaké ako pri brusnici pravej. Nájdete ju aj pod názvom kľukva močiarna, americká brusnica, Brusnica veľkoplodá, tiež Cranberry.
Čučoriedky veľkoplodé, nazývané aj kanadské, sú dostupné v rôznych kultivaroch a spravidla sa odlišujú veľkosťou plodov a výškou kra. Čučoriedky, ktoré sú predávané ako veľkoplodé, sú vhodné do každej záhrady alebo nádoby. V záhrade ich umiestnite na chránené miesto, najlepšie do polotieňa. Mohli by im uškodiť holomrazy alebo studený vietor. Ak bude sneh, prežijú určite. V prvom roku po vysadení je dobré ich prikrývať napríklad čečinou. Vysaďte ich do čistej rašeliny. Na sadenie čučoriedok vyhĺbte dostatočne veľkú plochu a vysypte niekoľkými vrecami rašeliny. Vyhĺbite jamu cca 50x50 cm, vyberiete pôvodnú zeminu a vysypete tam substrát, ktorý si viete namiešať aj sami: vrchovisková rašelina, piliny a kôra z ihličnanov. Na 1 rastlinu cca 50 l alebo substrát špeciálne určený na pestovanie kyslommilných rastlín, vrátane čučoriedok. V ďalších rokoch je dobré na jar dosypať nový substrát na povrch a mierne prehrabať. Hnojivou záslievkou pre kyslomilné rastliny podporíte rast a úrodnosť rastliny v ďalších rokoch. Majú plytký koreň, preto sa neokopávajú. Počas prvých 2 - 3 rokoch pestovania nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, čo sa týka rezu. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy nezastrihávajte však výhony, nakoľko čučoriedky rodia práve na vyzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia, to je 3 - 4 rok by mal mať 4 - 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme. Výhodou je, že čučoriedky nenapádajú takmer žiadne choroby a škodce, pokiaľ však nepočítame vtáctvo, ktoré s obľubu v čase zrelosti nalietava na ker. Treba ho chrániť sieťami.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
Okrem klasických čučoriedok sú známe aj im podobné zemolezy kamčatské. Nepatria do skupiny klasických čučoriedok, ale chutia veľmi podobne. Tiež tu platí zásada výberu vhodného opeľovača, čiže vybrať minimálne 2 rastliny s 2 rôznymi odrodami. Starostlivosť a rez je podobný ako pri pestovaní klasických čučoriedok.
Menej tradičné druhy ovocia
Ak máte ešte voľné miesto na záhrade a chceli by ste pestovať niečo netradičné a zároveň zozbierať úrodu, môžete sa zamerať na menej tradičné druhy ovocia.
Moruše
Pestujte napríklad znovu objavené a obľúbené moruše. Moruša biela a moruša čierna (Morus alba a Morus nigra) má plody, ktoré sú extrémne sladké v čase zrelosti a nikto im neodolá. Ani deti. Plody obsahujú veľa vitamínov a sú vhodné na spracovanie, konzervovanie, mrazenie, sušenie i do koláčov, na sirupy a šťavy. Najlepšie však je sadnúť si priamo pod strom a plnými hrsťami sa kŕmiť týmito plodmi. Pozor však, plody výrazne farbia nielen oblečenie, ale aj dlažbu či trávnik a vtáky ich tiež vedia rozniesť.
Mišpuľa
Významnou a menej pestovanou ovocnou drevinou je aj mišpuľa (Mespillus germanica), ktorá patrí medzi nízke stromy alebo väčšie kry, dorastá cca do 3 metrov a plody sú práve využiteľné v zimnom období na všestranné spracovanie i konzum. Plod je menší, podobný jablku, tvrdý, semená sa nekonzumujú. Konzumujú sa až po mrazoch, kedy zmäknú a šupka nadobudne vrásčitý vzhľad. Chutia ako kyslejšie jablká, dužina je ako pyré. Vhodné sú na priamy konzum, džemy, želé ako i na dezert. Má rada teplo, svetlo, nevyžaduje druhý strom na opelenie a navyše takmer netrpí žiadnymi chorobami a škodcami. Pestovali ju už naši starí rodičia. Plodom je minihruška alebo minijabĺčko - malvica, ktorá je najskôr žltočervená, potom červená s výraznými lenticelami - čiže bielymi bodkami. Dozrievajú na jeseň a pred zrelosťou sú trpké. Po namrznutí alebo odležaní majú výbornú osviežujúcu chuť. Plody majú všestranné využitie: na pálenie, sušenie, na lekvár, džem, kompót, likér, čaj, mrazenie - ale pomleté. Plody sú vhodné aj pre diabetikov. Vyžaduje teplo a svetlo. Neznáša ílové pôdy a trvalé zamokrenie. Dobre znáša aj mestské prostredie.
Mišpula preferuje slnečné až polotienisté stanovisko. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, mierne zásaditých pôdach. Je bohatá na vlákninu, vitamíny skupiny B a minerály, ako železo a draslík. Sádzajte na jar alebo na jeseň. Počas prvého roka pravidelne zavlažujte, najmä počas suchých období. Používajte organické hnojivá alebo kompost. Mišpula a arónia sú skvelé na prípravu džemov.
Muchovník
Muchovník je ker, ktorý sa okrem klasického kra dá pestovať aj v živom plote. Má sladké jedlé drobné plody určené na priamy konzum aj na spracovanie.
Goji - kustovnica čínska
Čo tak skúsiť pestovať goji - kustovnicu čínsku? Je to ker, ktorého plody a ich účinky poznali už starí Číňania. Goji dorastá do výšky 2 metre a plody sú červené a podobné šípkam. Postačí malá hrsť plodov denne a Váš organizmus a telo omladne. Je to doslova vitamínová bomba. Obsahujú aminokyseliny, vlákninu a stopové prvky ako selén, železo, vápnik a iné. Až 21 stopových prvkov pre Vaše telo a množstvo vitamínov, antioxidanty, ktoré napomáhajú, aby naša pokožka bola svieža a mala mladistvý vzhľad. Vyžaduje piesočnaté, ľahšie pôdy s pH okolo 8. Do jamy pri výsadbe pridajte vyzretý maštaľný hnoj alebo čerstvý kompost.
Ak pestujete menej tradičné goji - nie je náročné na pestovanie. Vyhovuje jej štandardná zemina v záhrade, nič špeciálne. Nakoľko ide o veľmi kvalitný menej známy ovocný druh s množstvom vitamínov a zdraviu prospešných látok, na dosiahnutie úrody zvoľte aspoň dve rastliny.
Arónia a rakytník
Ak hľadáte jedinečné ovocie, ktoré obohatí vašu záhradu a zároveň prinesie zdravotné výhody, arónia, rakytník a mišpula sú skvelou voľbou. Tieto netradičné druhy ovocia sú nenáročné na pestovanie, podporujú biodiverzitu a poskytujú úrodu bohatú na vitamíny a minerály. Arónia (Aronia melanocarpa) vyžaduje slnečné stanovisko, no znáša aj polotieň. Rastie v rôznych druhoch pôdy, vrátane menej úrodných. Rakytník (Hippophae rhamnoides) tento ker miluje slnko a priepustnú, piesočnatú pôdu. Potrebuje dostatok priestoru a je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.
Aróniu zbierajte, keď sú plody čierne a mäkké. Rakytník je najlepšie zbierať po prvých mrazoch, keď sú plody sladšie.
Výsadba a starostlivosť o drobné ovocie
Na výsadbu ovocných druhov sa zvyčajne využívajú dva typy výsadbového materiálu. Tým prvým sú voľnokorenné sadenice. Ide o základný výsadbový materiál, využívaný už od nepamäti. Jeho výhodou je nižšia cena i hmotnosť. Nevýhodou je nutnosť rýchlejšej manipulácie s ním, aby nedošlo k preschnutiu koreňov. Druhou možnosťou sú kontajnerované výpestky, čiže rastliny, ktoré sú už zakorenené v kontajneri. Samotnej výsadbe predchádza príprava. Tá spočíva v odstránení poškodených koreňov a v jemnom skrátení hlavných koreňov s cieľom oživenia rezných rán. Výsadbovú jamu vykopeme tesne pred výsadbou, spravidla postačuje o niečo väčšia, ako je veľkosť koreňového systému. Na dno jamy dáme dobre vyzretý kompost a nalejeme vodu. Následne vložíme výpestok a opatrne zasýpame zeminou.
Drobné ovocie sa vysádza najlepšie na jeseň, kedy je aj lepší výber kultivarov. Pri výbere kultivaru si všímajte najmä typ a veľkosť plodov, beztŕňovitosť, rezistenciu - odolnosť voči väčšine chorôb, nenáročnosť pestovania, výnosnosť a chuť. Samozrejme, nie každému chutí ovocie rovnako, a preto môžete čítať recenzie na kultivar a vyberať podľa toho alebo vyskúšať samotné pestovanie. Kultivary sa dajú rozdeliť na staré a nové. Staré sú väčšinou osvedčené a logicky vyplýva, že pokiaľ sa nejaká staršia odroda stále pestuje a predáva, je pravdepodobne obľúbená z hľadiska chute a veľkosti plodov. Nové kultivary vznikajú na podnet pestovateľov alebo ak nejaký chýba, čo sa týka farby, chuti či iných anomálií. Dá sa vysádzať aj na jar za predpokladu vyššej zálievky počas roka. Jar v poslednej dobe nastupuje súčasne s letom, takže je nedostatok vlahy. Jarné ponuky už nie sú také pestré, čo sa týka kultivarov, ale samozrejme vybrať sa dá.
Drobné ovocie - ako každá rastlina - vyžaduje istú starostlivosť aby sme sa dočkali bohatej úrody. Nie všetky dreviny kvitnú a plodia na jednoročných výhonoch.
Pestovanie v nádobách
Táto téma bude aktuálna najmä pre tých, ktorí nemajú možnosť pestovať ovocie v záhrade. Drobné ovocie si môžete pokojne vypestovať aj v nádobe. Popínavým druhom alebo druhom, ktoré vytvárajú vysoké výhonky, pomôžte oporou a vyväzovaním. Čučoriedky pestujte v čistej rašeline a vo veľkej nádobe. Zemolez kamčatský, obdoba čučoriedky, nevyžaduje pestovanie v kyslej pôde. Maliny vysaďte tie, ktoré rodia raz za sezónu. Josta - kríženec egreša a čiernej ríbezle rastie pomerne bujne, takže v nádobe bude vyzerať už neesteticky. Ak sa zaujímate o pestovanie kiwi, vyberte si samoopelivý kultivar s kompaktnejším rastom a menšími plodmi. Najčastejšie sa pestujú v nádobách jahody. Nezabudnite na fakt, že rastliny pestované v nádobách sú odkázané výhradne na Vás, čo sa týka zálievky. V nádobe sa dobre darí aj figovníku, ktorý potom na zimu musíte zabezpečiť pred mrazmi a dlhotrvajúcemu chladu a premiestniť ho chladnej miestnosti bytu alebo pivnice. Vo vonkajších podmienkach, najmä v južných oblastiach Slovenska a na chránenom mieste bez problémov prežije aj zimu. Pokiaľ ste už vyskúšali jeho pestovanie a rastlina aj zarodila, ale mala len zelené nekonzumné plody, je to tým, že plody nestihli dozrieť z nedostatku slnka. Slnečný balkón je ideálny na pestovanie citrusových rastlín. Opelenie musíte často zabezpečiť ručne pomocou štetca, nakoľko kvety kvitnú krátko a nie vždy sa k nim dostanú včely.
Mnohé druhy sa dajú pestovať na kmienkoch, a preto sú veľmi obľúbené. Čo sa týka životnosti, stromčekové tvary majú nižšiu životnosť, postupne sa bude znižovať aj úroda. Kmienkové druhy majú veľké opodstatnenie, ak máte malú úzku záhradu alebo pestujete len na terase a balkóne. Menšia plocha znamená aj menšiu úrodu. Predávajú sa však kultivary, ktoré Vám to vedia vynahradiť veľkosťou plodov a chuťou. Kry nájdu svoje miesto vo vidieckych, ale i moderných záhradách, ktoré sú rozmerovo väčšie. Okrem týchto praktických stránok majú kmienkové predsa len jednu estetickú výhodu. V záhradke ich môžete vysadiť v páse aj niekoľko kusov vedľa seba tak, aby sa navzájom nedotýkali korunkami. Dokonca je možné vysadiť jeden nižší druh na kmienku do jednej jamy spolu s vyšším kmienkom iného druhu, a tak získať zaujímavú kompozíciu dva v jednom.