Ryby sú fascinujúca skupina živočíchov, ktorá zahŕňa obrovské množstvo druhov s rôznorodými vlastnosťami a spôsobmi života. V tomto článku sa pozrieme na niektoré zaujímavé druhy rýb a iných morských živočíchov, pričom sa zameriame na ich výskyt, biológiu a charakteristické znaky.
Býčko hlavatý (Neogobius kessler)
Býčko hlavatý je druh ryby z čeľade býčkovité (Gobiidae). Pôvodne sa vyskytoval v brakických vodách prítokov Čierneho mora, v delte Dunaja, Dnepra, Dnestra a v severnej časti Kaspického mora. V roku 1997 bol objavený aj v slovenskej časti Dunaja.
Popis: Telo býčka hlavatého je valcovité, s výrazne veľkou a sploštenou hlavou. Šírka hlavy je približne dvojnásobok vzdialenosti medzi očami. Oči sú posadené navrchu hlavy, čo mu uľahčuje vizuálnu orientáciu po dne. Ústa sú vybavené drobnými kefkovitými zubami. Na chrbte má dve chrbtové plutvy, prvá je kratšia (6-7 lúčov) a druhá dlhšia (14-17 lúčov). Brušné plutvy sú zrastené do jedného brušného disku, ktorý je kratší a nedosahuje úroveň análneho otvoru. Prsné plutvy sú mohutné, vejárovité so zreteľne vyvinutými stopkami, ktoré spolu s brušným diskom umožňujú plazivý pohyb po dne.
Šupiny sú drsné, ktenoidné, pokrývajú celé telo aj na tyle za očami. Bočná čiara na trupe chýba, ale na hlave je prítomná v podobe bohato vetvených zmyslových kanálikov. V brušnej dutine chýba plynový mechúr, čo mu neumožňuje udržiavať sa v stĺpci vody, ale uľahčuje náhly presun do hlbších partií dna.
Rast: Býčko hlavatý dosahuje v 4 rokoch života bežne dĺžku 13-15 cm a hmotnosť 36 g. V ústí Moravy v Devíne boli ulovené aj jedince dosahujúce 22 cm.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vitamínu D
Možné zámeny: Býčko hlavatý sa môže zameniť s býčkom rúrkonosým (Proterorhinus marmoratus), ktorý má predĺžené nozdry siahajúce po vrchnú peru, zatiaľ čo býčko hlavatý ich nemá predĺžené. Ďalšia možná zámena je s hlaváčmi (Cottus spp.), ktoré nemajú šupiny a brušné plutvy majú úplne oddelené, zatiaľ čo býčkovia majú jasnú kresbu šupín na tele a brušné plutvy zrastené do disku. Býčkovec amurský (Perccottus glenii) nemá zrastené brušné plutvy a má z bokov mierne sploštené telo.
Biológia: Býčko hlavatý je ryba dna, ktorá sa rozmnožuje od marca do apríla. Samica kladie 1000 ikier do dutín medzi skalami alebo do rôznych umelo vytvorených dutín. Ikry stráži samec. Pohlavnú dospelosť dosahuje v 2. roku života. Býčko hlavatý je agresívny druh, ktorý vytláča iné drobné druhy žijúce na dne.
Význam: V severných prítokoch Čierneho mora je významný lovný druh spracovávaný a balený do konzerv podobne ako sardinky. Na Slovensku ide o relatívne nový druh, na ktorého populáciu nie je vyvíjaný taký predačný tlak ako v pôvodnom areáli.
Ďalšie zaujímavé druhy rýb a morských živočíchov
Okrem býčka hlavatého existuje mnoho ďalších zaujímavých druhov rýb a morských živočíchov, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Morské ryby a živočíchy:
- Muréna: Dorastá do dĺžky 25 cm a viac, má 2 fúziky a dve chrbtové plutvy. Je farebne premenlivá, s červeným pásikom od oka po chvostovú plutvu. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori, Atlantiku, Čiernom mori a na Kanárskych ostrovoch.
- Morský slimák: Dĺžka tela dosahuje až 30 cm. Má vzpriamené mäkké telo s nadvihnutým chrbtom, 2 stočené tykadlá a pár čuchových tykadiel. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori a Atlantiku.
- Langusta: Má pancier sfarbený do červenej a oranžovej farby, s ostrými tŕňmi. Dorastá do cca 50 cm a vyskytuje sa v štrbinách a jaskynných útvaroch.
- Morský koník: Dĺžka je do 16 cm. Telo je opancierované, s často zatočeným chvostíkom. Vyskytuje sa v morskej tráve a chalúhach.
- Hviezdica: Dorastá do veľkosti až 60 cm. Má široké ramená lemované tŕňmi, sfarbené do oranžovo-červena. Vyskytuje sa v Chorvátsku a živí sa slimákmi a ježovkami.
- Krab: Veľkosť až 60 cm. Má veľké klepetá a je teritoriálny. Vyskytuje sa v Chorvátsku.
- Strakoš: Dĺžka dosahuje až 5 cm. Telo má podlhovasté a štíhle, s hadicovitými výrastkami na chrbte.
- Hlaváč: Dĺžka tela do 8 cm. Má špicatý profil hlavy a žltohnedé až šedohnedé sfarbenie s tmavými pruhmi. Vyskytuje sa v porastoch v Chorvátsku.
- Zubáč: Najčastejšie býva okolo 20 cm, najviac 30 cm. Má celistvú chrbtovú plutvu a kríčkovité tykadlá nad očami.
- Nahožiabrovce: Dorastá do dĺžky 2,5 cm. Má štíhle telo bez žiabier a venčeku, s párom čuchových tykadiel. Sfarbenie spodnej strany lalokov je žlté, modré a biele.
- Ascidia: Môže dorásť až do dĺžky 19 cm. Telo je pretiahlé, s lamelovitými a zatiahnuteľnými tykadlami. Základné sfarbenie je od svetlozelenošedej až po fialovkasto-čiernu.
- Plášťovce: Dĺžka až 12 cm, ale väčšinou sú malé. Má oválne telo prekryté plášťom, s priečne ryhovanými a zatiahnuteľnými tykadlami. Sfarbenie je mliečne biele s hnedými škvrnami.
- Pínovka: Veľkosť je najviac 100 cm. Obe misky sú vejárovitého tvaru. Sfarbenie je šedohnedé až červenohnedé.
- Hrdzavec: Dĺžka do 30 cm. Má pretiahnuté telo s viac ako 100 článkami a chumáč kríčkovitých žiabier. Sfarbenie je kovovozelené, načervenalé alebo hnedé.
- Kreveta: Dorastá do dĺžky 6 cm. Zadoček nosí pritisknutý ku spodnej strane hrudi. Sfarbený je červeno-oranžovo s modrofialovými priehlbinami okolo očí.
- Homár: Dĺžka tela do 6 cm, 1. pár nôh je s klepetami, ktoré sú dvakrát dlhšie než telo. Sfarbenie je hrdzavé.
- Treska: Charakteristická je obrovská hlava s jedným fúzom v strede spodnej čeľuste. Dorastá do 1,5 m a 70 kg.
Sladkovodné ryby:
- Kapor obyčajný (Cyprinus carpio): Dosahuje veľkosť až vyše 1 m. Obýva jazerá a mierne tečúce rieky.
- Karas obyčajný (Carassius carassius): Dosahuje veľkosť až 40 cm. Je všežravý.
- Boleň dravý (Aspius aspius): Dosahuje veľkosť až 1 m. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami.
- Mrena severná (Barbus barbus): Niekedy dosahuje i vyše 1 m a hmotnosť 25 kg. Je typickým druhom podhorských riek.
- Sumec západný (Silurus glanis): Dosahuje priemernú hmotnosť až 450 kg a dĺžku do 5 m. Obýva prevažne stojaté alebo mierne tečúce vody.
- Úhor sťahovavý (Anguilla anguilla): Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5-2 m. V dospelosti žije úhor v riekach Európy.
- Pstruh dúhový (Salmo gairdneri): Dosahuje dĺžku 1,2 m. Má striebrolesklé boky a tmavé škvrny.
Anatómia rýb
Telo rýb sa skladá z troch základných častí: hlavy, trupu a chvosta. Plutvy sú pohybovým orgánom rýb a delíme ich na párové (prsné a brušné) a nepárové (chrbtová, chvostová a ritná). Vonkajší obal rybieho tela tvorí koža, ktorá môže byť pokrytá šupinami. Oporou rybieho tela je kostra. Tráviaca sústava sa začína ústnym otvorom a pokračuje hltanom, pažerákom, žalúdkom a črevom. Dýchacím orgánom rýb sú žiabre. Krvný obeh je zabezpečený žilovým srdcom. Zmysly rýb zahŕňajú hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a bočnú čiaru.
Prečítajte si tiež: Zelenina do tieňa
Plynový mechúr: Plynový mechúr je orgán, ktorý je vyplnený vzduchom a slúži na reguláciu hustoty tela ryby, čo uľahčuje plávanie v rôznych hĺbkach.
Bočná čiara: Bočná čiara je kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode.
Prečítajte si tiež: Prevencia rakoviny stravou