Potraviny predstavujú významnú časť výdavkov domácností v Európskej únii, priemerne okolo 11,9 %. V niektorých krajinách, najmä v štátoch s nižšími príjmami, ako je Rumunsko, môže tento podiel dosiahnuť až 20 %. Pohľad na ceny potravín v rôznych európskych krajinách odhaľuje značné rozdiely. Ktoré faktory ovplyvňujú ceny potravín a ako sa v tomto porovnaní darí Slovensku?
Cenové rozdiely v Európe
V roku 2024 bolo najlacnejšie nakupovať potraviny v Severnom Macedónsku. Štandardný "košík potravín" tam stál 73 eur, čo je o 27 % menej, ako je priemer EÚ. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Švajčiarsko, kde sú ceny o 61,1 % vyššie ako priemer. Medzi členskými štátmi EÚ má najnižšiu cenovú hladinu potravín Rumunsko (74,6 eura) a najvyššiu Luxembursko (125,7 eura). K drahším krajinám patria aj Island a Nórsko. Naopak, juhovýchodná Európa a západný Balkán vykazujú celkovo najnižšie cenové hladiny. Okrem Severného Macedónska sú to aj Turecko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Bulharsko.
Slovensko v kontexte Európy
Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa cenová hladina potravín drží pod alebo blízko európskeho priemeru. Pre slovenské domácnosti je však dôležitý nielen porovnávací pohľad cien, ale aj podiel rozpočtu, ktorý na ne musia vyčleniť.
Faktory ovplyvňujúce ceny potravín
Rozdiely v cenách potravín medzi krajinami nevznikajú náhodou. Zohrávajú tu úlohu štrukturálne faktory, ako sú:
- Výrobné náklady: Náklady na poľnohospodársku produkciu, energie a vstupy majú priamy vplyv na koncové ceny.
- Dodávateľské reťazce: Miera prepojenia a efektívnosť dodávateľských reťazcov ovplyvňuje náklady spojené s prepravou a distribúciou potravín.
- Citlivosť na globálne šoky: Menšie, otvorené ekonomiky s kolísavými menami sú citlivejšie na zvyšovanie nákladov na energie a poľnohospodárske vstupy.
- Rozdiely v príjmoch a mzdách: Krajiny s vyššími mzdami majú spravidla vyššie koncové ceny, pretože drahšia práca v poľnohospodárstve, spracovaní a maloobchode sa premieta do cien.
- Daňová politika: Niektoré štáty používajú znížené alebo nulové sadzby DPH na potraviny, iné uplatňujú štandardné sadzby.
- Spotrebiteľské preferencie: Dopyt po kvalitnejších, lokálnych alebo špeciálnych potravinách môže tlačiť ceny nahor.
Nová metodika Eurostatu a jej dopad na vnímanie cien na Slovensku
Pôvodné štatistiky ukazovali, že Slovensko má jedny z najdrahších potravín v EÚ. Nová metodika Eurostatu, ktorá zohľadňuje aj akciové ceny, však priniesla zmenu. Vládny Inštitút pre stratégie a analýzy upozornil, že podľa starej metodiky bola cenová hladina v roku 2023 na úrovni 102 % priemeru EÚ, zatiaľ čo nová metodika ukazuje pokles na 82 % priemeru.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vitamínu D
Porovnanie s okolitými krajinami
Analýza UniCredit Bank z konca minulého roka ukázala, že Slovensko má najdrahšie potraviny spomedzi okolitých krajín. Poliaci nakupovali v priemere o 25 % lacnejšie, Česi o 17 %, Maďari o 14 % a Rakúšania o 2 % menej. Nové čísla Eurostatu však naznačujú, že ľudia v Poľsku nakupujú potraviny za rovnaké ceny ako na Slovensku.
Výdavky domácností na potraviny a ich podiel na rozpočte
Napriek tomu, že ceny potravín na Slovensku sa zdajú byť v porovnaní s priemerom EÚ prijateľné, slovenské domácnosti míňajú na potraviny vyšší podiel zo svojich príjmov. V roku 2023 to bolo až 26 % výdavkov, čo je výrazne viac ako priemer EÚ. Zároveň bola na Slovensku vysoká potravinová inflácia, ktorá v novembri 2023 dosiahla 4,7 %, čo bolo najviac v rámci krajín V4.
Vplyv inflácie a konsolidačných opatrení
Prudké zdražovanie potravín sme pocítili najmä po začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022. Inflácia sa koncom roka vyšplhala na vyše 15 % a klesala len veľmi pomaly. Aj keď v posledných mesiacoch ceny rástli pomalšie, stále sú vysoké. Odborníci predpokladajú, že inflácia by mala v roku 2025 prekonať štyri percentá, pričom ju budú ťahať nahor konsolidačné opatrenia vlády, ako je vyššia sadzba DPH a daň z finančných transakcií. Na ceny potravín má vplyv aj znížená sadzba DPH na základné potraviny, ktorá klesla z 10 na 5 %.
Kúpna sila a výdavky na potraviny
Kľúčovým faktorom pri posudzovaní cien potravín je kúpna sila obyvateľstva. Hoci sa štáty východnej a južnej Európy postupne vyrovnávajú západným krajinám, ešte nedosiahli ich úroveň. Najviac peňazí na nákup potravín míňajú Slováci, čo je spôsobené vysokými cenami potravín a vysokou infláciou. Naopak, najmenej na potraviny míňajú Nemci, čo je spôsobené vysokými príjmami a silnou konkurenciou v maloobchode.
Porovnanie výdavkov na potraviny v EÚ
V ekonomicky vyspelejších štátoch majú domácnosti tendenciu míňať na potraviny menšiu časť svojho rozpočtu. Na Slovensku sú potraviny druhou najväčšou výdavkovou položkou, hneď po bývaní. Najmenšiu časť svojho rozpočtu venujú potravinám Íri, ktorí na ne vynakladajú len 8,6 % celkových výdavkov.
Prečítajte si tiež: Zelenina do tieňa
Prečítajte si tiež: Prevencia rakoviny stravou