Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa pýši nielen svojou nádhernou prírodou a vrúcnymi ľuďmi, ale aj tradičnými jedlami a receptami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Tento článok sa zameriava na históriu stravovania na Slovensku, tradičnú architektúru a bývanie, spôsoby prípravy jedál, sviatky a tradície, ako aj na obľúbené jedlá a recepty. Ponoríme sa do receptu na koláč z Polomky, a preskúmame stravovacie návyky a tradície, ktoré formovali našu kuchyňu.
História Stravovania na Slovensku
Územím Slovenska prechádzali dôležité dopravné cesty už v praveku. Rad civilizačných prvkov prenikal na naše územie už v halštatskej dobe. Od polovice 13. storočia sa Horehronie dostáva na javisko dejín, pričom politické postavenie zemepánskej vrchnosti malo vplyv na rozvoj regiónu. Na území ľupčianskeho panstva sa nachádzali nerastné suroviny, ktoré sa neskôr dostali do rúk komory.
Informácie o stravovaní našich predkov siahajú až do druhej polovice 19. storočia. Mnohé zvyky a postupy pretrvávali až do 60. rokov 20. storočia.
Ľudová Architektúra a Bývanie
Tradičné Domy
V minulosti sa stavali drevené domy, často bez podlomenice na štíte. Neskôr sa z dôvodov bezpečnosti začali stavať murované domy. V Jasení sa dodnes zachoval krajový typ ľudového domu s tradičnou dispozíciou. Strechy boli obité šindľami. Banícke dvojdomy boli tiež typické pre túto oblasť. Z najstarších objektov je dom č. bočná prístavba - neomietnutý zrub na kamennej podmurovke. Dom č. vstupnou časťou v strede datovaný r 1791.
Vybavenie Domov
V najstarších domoch sa nachádzali ohniská a pece v izbách. Pivnice pod domami na strane od svahu. Dom č. 1834 v Španej Doline má vstupnú časť v strede a je datovaný rokom 1791.
Prečítajte si tiež: Recept na zemiakové placky
Kuchyňa a Jej Vybavenie
V kuchyni sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke, alebo na peci, v popole alebo v peciach. Komín bol vypletaný z prútia a vymazaný hlinou. Do začiatku 20. storočia sa používal jednoduchý nábytok. Dôležitou súčasťou kuchyne bola pec, ktorá bola starosťou matiek. Pri peci bola drevená rohová lavica, ktorá sa využívala aj pri stolovaní. Nad oknami bol rám s policou na vešanie tanierov a krčiažkov.
Spôsob Stravovania
Naši predkovia jedli prevažne rastlinnú stravu a mäso len zriedkavo. Základom potravy boli obilniny ako proso, ovos, pohánka a pšeno. V období neúrody sa ako alternatívny zdroj múky používali žalude. Z obilnín sa pripravovali rôzne jedlá, ako rezance, knedle a cesta (posúchy, osúchy). Z ovocia sa zbieralo väčšinou divo rastúce, ako jablone, hrušky, slivky a čerešne. Ako sladidlá sa používal med.
Nápoje
V neskoršom stredoveku sa rozšírilo pálenie alkoholu, ktorý sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Rozšírený bol zber hríbov a bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zelenina sa konzumovala hlavne divá. V druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Mäso sa konzumovalo sušené. Celý rok bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Z medu sa vyrábala aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Pilo sa aj nekvasené pivo. Ďalšími nápojmi boli mlieko (často kyslé), žinčica, srvátka, bryndza.
Príprava Jedál
Jedlom dňa boli raňajky. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Mäso sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke, alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zver, raky, slimáky a zemiaky sa pripravovali len varené z polievky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Mäso sa konzervovalo sušením alebo údením.
Sviatky a Tradície
Počas fašiangov sa robili zabíjačky. Mliečne výrobky často nahrádzali mäso. Vyrábali sa syr a oštiepky. Maslo sa mútilo zo smotánky, pozbieranej z nadojeného kravského mlieka. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť zákuskov
Strava v Priebehu Roka
Strava sa menila s obdobiami. Na jeseň sa jedla kvasená kapusta a obilie, v lete zase ovocie, čerstvá zelenina a biele mäso. V zime sa konzumovalo víno, surová kapusta, cibuľa, cesnak. Spôsob stravovania závisel od podmienok, v akých sa žilo. Jedlo sa skromne, striedmo a spoločne.
Stolovanie
Stolovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. Jedlo sa z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Mäso sa objavovalo na tanieri veľmi zriedkavo.
Obľúbené Jedlá
Medzi obľúbené jedlá patrili kaše z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša, slíže či šífliky. Poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali sa aj plnené cestoviny, najmä pirohy. Príprava Chleba a Pečiva Chlieb sa piekol nasucho, v popole ohniska, v peci a neskôr na platni sporáka. Dôležitou potravou bola kapusta, ktorá sa používala po celý rok. Uchovávala sa nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Varila sa najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok. Zemiaky sa stali základnou potravou. Pripravovali sa z nich polievky, kaše a prívarky.
Používanie Príboru
V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Jedlo sa rukami, priamo do úst. Trojdielny príbor, ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia. Existovali príbory už v 16. storočí. V minulosti sa vyrábali z dreva a kovu.
Zdroje Potravín
O vhodnej potrave rozhodovala okolitá príroda. Pestovalo sa viacero druhov obilia. Dôležité bolo lesné ovocie. Obyvateľstvo bolo odkázané na dovoz ovocia z teplejších oblastí. Obilie sa mlelo kamennými okrúhlymi doskami, neskôr vo vodných mlynoch. V 19. storočí sa zlepšila kvalita múky. Múka sa začala dovážať železnicou z Rimavskej Soboty.
Prečítajte si tiež: Obľúbená omáčka: kečup
Strava v Podbrezovej
V 50. rokoch 20. storočia sa jedli jedlá zo zemiakov, kapusty, z kukuričnej múky. Chlieb sa natieral maslom, bryndzou, slaným tvarohom, kyslou kapustou alebo maslom. Kaša sa varila z uvareného prosa. Medzi obľúbené jedlá patrili bugáče, posúchy, posúšky, priesniky. Hranica medzi chlebovinou a koláčom bola veľmi nejasná. Pečivo sa plnilo tvarohom, bryndzou, makom a pod.
Chlieb a Pečivo
Príprava chleba v skúmanej oblasti začala ovseným chlebom a ražným (žitným). Zo zvyškov cesta sa piekli posúšky. Po I. svetovej vojne sa začal piecť pletenec s tvarohom. Lokše boli obľúbené jedlo. V minulosti sa doň zapekal nevestin prsteň. Na Vianoce sa po jednotlivých domácnostiach piekli rozhaňance. Cesto sa vylepšovalo vajíčkom, mliekom, maslom, droždím.
Cestoviny
Obyvatelia tohto kraja sú veľkými milovníkmi cestovín. Pripravovali závarkové cestoviny do polievok i pirohy, pekance, škorce. Medzi obľúbené cestoviny patrili rezance na sucho, trhance alebo šúľky, šúľance.
Polievky
V strave Horehroncov hrali oddávna dôležitú rolu polievky. Polievky sa varili pri práci na poli, v lese a pod. Medzi najstaršie husté polievky patrila kapustnica alebo šošovicová polievka. Na husto sa bežne varievali i krumple. Dôležité miesto v kuchyni na Horehroní mali polievky z mlieka a smotany. Neskôr sa na stole objavovali mäsové polievky. Medzi obľúbené patrila drobková a barania polievka.
Omáčky
Hranica medzi omáčkou a hustou polievkou bola v minulosti minimálna. Omáčky sa zahusťovali múkou. Tradičných polievkach i omáčkach prevládala kyslá príchuť. Na prípravu sa používala masť a maslo.
Mäso a Mliečne Výrobky
Strava bola bohatá na tuky, mlieko a mliečne produkty, ako aj vajcia. Hydina, divina a ryby boli vzácnym spestrením stravy. Dôležitou súčasťou stravy boli mliečne výrobky z urdy, kyslá žinčica, hrudové syry a bryndza.
Nápoje
Vodu si obyvateľstvo bralo z Hrona až do prvej svetovej vojny. Neskôr si obyvatelia vystavali studne s príklopom. Obľúbeným nápojom bola pálenka. K novším nápojom patril čaj.
Slávnostná Strava
Slávnostná strava sa vždy odlišovala od celotýždennej. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Obdobie pôstu, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu.
Svadobná Hostina
Život sa zaznamenal aj vo svadobnej hostine. Hostina bola jednoduchá. Pilo sa viac pálenky, na prelome storočí pribudli i koláče.
Spoločenský Život
Ľudia trávili večery spoločne bez televízie. Rozprávali sa o udalostiach dňa, o ľuďoch, o práci, o zvieratách, o prírode.
Recepty Tradičných Jedál
Ovocný Hrnčekový Koláč s Drobenkou
Recept na koláč z Polomky sa môže líšiť v závislosti od regiónu a rodinných tradícií. Tu je jeden z možných receptov:
Ingrediencie:
- 500 g polohrubej múky
- 250 ml mlieka
- 100 g cukru
- 2 vajcia
- 20 g droždia
- Štipka soli
- 100 g masla (roztopeného)
- Náplň (tvarohová, maková, orechová alebo lekvárová)
- Posýpka (mak, orechy, strúhanka)
Postup:
- V teplom mlieku rozmiešame droždie a cukor. Necháme vzísť kvások.
- V miske zmiešame múku, soľ, vajcia a roztopené maslo. Pridáme kvások a vypracujeme hladké cesto.
- Cesto necháme kysnúť na teplom mieste, kým nezdvojnásobí svoj objem.
- Vykysnuté cesto rozvaľkáme a prenesieme na vymastený plech.
- Na cesto nanesieme náplň podľa vlastného výberu.
- Posypeme posýpkou.
- Pečieme v predhriatej rúre na 180 °C približne 30-40 minút, kým koláč nie je zlatohnedý.
Recept na Závarku do Polievky - Gágoríky
Netradičná závarka do polievky, ktorá sa používa na svadbách, krstinách a Vianociach.
Ingrediencie:
- Polohrubá múka
- Vajce
- Štipka soli
- Voda
Postup:
- Z polohrubej múky, vajíčka a štipky soli si pripravíme rezancové cesto.
- Vodu použijeme na zarobenie cesta, cesto je vláčnejšie a dá sa s ním lepšie narábať.
- Pripravené bochníčky necháme chvíľu postáť a potom, pomocou prístroja na vaľkanie cesta, ho začneme vaľkať.
- Pomedzi jednotlivé vaľania cesto zasypávame polohrubou múkou.
- Dopracujeme sa na hrúbku č. 2.
Zaujímavosti zo Sveta Jedla
Mažiar a Palička
História mažiara a paličky je rozsiahla, siaha tisíce rokov dozadu. Predpokladá sa, že praveké národy mleli a kombinovali jedlo pomocou prvej mažiare a paličky. Dokonca aj dnes mnohé kultúry, ktoré zdôrazňujú autentickosť a dokonalosť tradičnej prípravy jedál, stále vo veľkej miere používajú pri varení mažiar a paličky. Kuchynská mažiara a palička sa primárne používajú na miešanie a mletie prísad, najmä suchých, na jemný prášok alebo pastu. Na výrobu aromatických zmesí na marinády, potretie a omáčky kuchári často používajú mažiar na drvenie byliniek, korenín a semien. Malta a palička sa tiež bežne používajú pri výrobe pást, ako je pesto, kari pasta a koreninové potieranie. Čerstvé bylinky a koreniny môžu po drvení a mletí v mažiari uvoľniť svoje chuťové zlúčeniny a prírodné oleje, čím sa vytvoria pasty, ktoré sú chutnejšie a voňavejšie. Hlavným rozdielom medzi mažiarom a paličkou a mlynčekom na korenie je spôsob mletia.
Výstava Hra s Jedlom
Po úspechu minuloročnej interaktívnej výstavy s názvom Prečo svet je, ako je? otvorili zámky Schloss Hof a Niederweiden jej pokračovanie. Výstava Hra s jedlom mapuje cestu jedla od producentov ku konzumentom. Predstavuje komplikovaný trh s jedlom, zaoberá sa tiež kultúrou jedla, tradíciami a zvyklosťami gastronómie a stolovania. Zatiaľ čo zámok Schloss Hof sa sústredil na logistiku a obchod, zámok Niederweiden s expozíciou Od maloobchodných potravín až po supermarket pozýva návštevníkov na cestu do minulosti, súčasnosti a budúcnosti obchodovania s potravinami.
Čiarové Kódy
Každý deň to na celom svete zapípa asi päťmiliárdkrát. Toľko čiarových kódov sa načíta denne. Do sveta čiernych čiar pozýva prvá časť expozície na zámku Niederweiden. S rôzne širokými čiernymi čiarami sa stretávame každý deň - takmer na každom výrobku. Nám zákazníkom skracujú čakanie pri pokladnici, pretože pokladníci nemusia čísla výrobkov zadávať manuálne. Patent na čiarový kód získali Norman Joseph Woodland a Bernard Silver v roku 1952. Prvým produktom, ktorý sa predal s čiarovým kódom, boli v roku 1974 žuvačky. Dnes sú skenery vybavené zložitými optickými snímacími systémami, aby dokázali rozoznať a načítať aj pokrčené, stojace, ležiace či dokonca prerušené čiary. V rámci udržateľnosti sa do popredia dostáva natural branding - potrebné informácie o produktoch, čiarový kód alebo logo sa vypaľujú laserom priamo do šupky.
Psychológia Nakupovania
Už ste sa niekedy zamysleli, prečo kupujete stále ten istý prášok na pranie alebo rovnakú značku jogurtu? Rozhoduje cena, kvalita alebo jeho obal? Prvým rozhodovacím kritériom pre opakovanú kúpu produktu je podľa tvorcov výstavy obal. Kým na začiatku obal plnil najmä praktickú funkciu - zabalené potraviny boli trvanlivejšie a dali sa ľahšie prepravovať - dnes je obal často dôležitejší než obsah. Čím je pestrejší a nápaditejší, tým lepšie. Jeden z najstarších obalov - konzerva z plechu alebo hliníka bola vynájdená na objednávku Napoleona Bonaparta v roku 1810. Po tom, čo Nicolas Appert objavil princíp konzervovania. Konzerva slúži na vzduchotesné uchovávanie potravín a na ochranu pred mikroorganizmami.
Asi 70 percent rozhodnutí o kúpe padne až priamo v supermarkete. Nie je náhoda, že do supermarketov vchádzame väčšinou cez oddelenie ovocia a zeleniny. Dôkladne premyslená je aj dlhá cesta, ktorá vedie cez predajňu k mlieku alebo k toaletnému papieru. Výšku obratu ovplyvňujú mnohé drobnosti. Preto sa supermarket delí na rôzne zóny, z ktorých každá má svoje úlohy a účinky na zákazníka. Pre nič netušiacich nakupujúcich je "najnebezpečnejšia” zóna s tovarom na dosah. Nachádza sa vo výške 60 až 140 cm a po zóne vo výške očí umožňuje najväčší objem predaja. Vedeli ste, že výrobky v pravej časti regálov kupujeme spravidla častejšie? K vysokým obratom pomáhajú aj zastávky. Široké chodby supermarketov teda prerušujú stopéry - stojany s akciami či boxy, v ktorých sa zákazníci môžu prehrabávať. Košík je plný (aj zbytoností) a my sa blížime k pokladnici. Ako inak, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote k tej pokladnici, kde to trvá najdlhšie. Aj to majú obchodníci podchytené.
Lyžica a Paličky
Lyžica je najstarší nástroj na jedenie. Jej forma je inšpirovaná dlaňou. Slovo lyžica je praslovanského pôvodu a je rozšírená vo všetkých slovanských jazykoch. Až do 19. storočia boli drevené lyžice väčšinou jediným nástrojom na jedenie. Boli osobným predmetom, svojej lyžice sa človek vzdal až po smrti.
Neodmysliteľnou súčasťou čínskej gastronómie sú paličky. Ich história údajne siaha do čias Konfucia. Jedlo totiž považoval za viac ako uspokojenie biologickej potreby. Bolo a stále je obradom, pri ktorom nemá nôž - potenciálna zbraň - svoje miesto. Jedlo konzumované paličkami je viac vychutnané a lepšie strávené. Paličkami sa jedia všetky jedlá okrem polievok, na ktoré sa používajú krátke polievkové lyžice. Jedálenské paličky sa vyrábajú z dreva, bambusu, kovu, kostí a dnes aj z plastu. Strieborné paličky sa údajne používali v Číne na odhalenie otráveného jedla. Ak bol prítomný jed, palice vplyvom chemickej reakcie sčerneli. Spodná palička je nehnuteľná, jedlo sa k nej pomocou hornej pohyblivej paličky tlačí. paličky sa občas používajú ako testovací nástroj pri nábore robotníkov do podnikov jemného strojárstva a elektroniky.
Treska v Majonéze
Treska v majonéze je legendárny výrobok, ktorý má svoj kredit na celom Slovensku. Nech sa spýtate kohokoľvek, od malého dieťaťa po babičku vám odpovie, že je to tradičné slovenské jedlo. Pripravuje sa z tresky, zo zeleniny, z octu a majonézy. Pôvodnú receptúru šalátu vymyslel bratislavský kuchár a cukrár Július Boško (1918 - 2002) na objednávku od národného podniku Ryba. Za bývalého režimu sa predávala ako teplé rožky, alebo lepšie povedané, s teplými rožkami. V 90. rokoch dochádza k poklesu obsahu rybieho mäsa v treske v majonéze. Tento negatívny jav zmenila ako prvá Ryba Žilina. V roku 2001 sa začala práve tu vyrábať Treska v majonéze Exklusiv opäť s vyšším obsahom mäsa (45 % podiel vareného mäsa)!