Kvalita mäsa je komplexný pojem, ktorý zahŕňa senzorické vlastnosti, nutričnú hodnotu, hygienickú nezávadnosť a technologické parametre. Na Slovensku sa hodnoteniu kvality mäsa venuje pozornosť na viacerých úrovniach, od prvovýrobcov cez spracovateľské podniky až po kontrolné orgány. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva aj akademická sféra, konkrétne Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre.
Odborná príprava študentov FAPZ SPU v Nitre
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre (FAPZ SPU) zohráva kľúčovú úlohu vo vzdelávaní budúcich odborníkov v oblasti hodnotenia kvality mäsa. Prostredníctvom svojich študijných programov a odbornej praxe poskytuje študentom komplexné znalosti a praktické skúsenosti, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie vysokej kvality mäsových výrobkov na slovenskom trhu. Odborná prax je neoddeliteľnou súčasťou študijného plánu a slúži pre odbornú prípravu študenta.
Cieľom učebno-manuálnej praxe na bakalárskom stupni štúdia FAPZ SPU v Nitre je získanie praktických znalostí v študijnom odbore, overovanie získaných teoretických vedomostí v praxi, vytvorenie celkovej predstavy o činnosti podnikateľského subjektu, zoznámenie sa s organizáciou práce a s riadením jednotlivých úsekov a odvetví. Súčasťou praxe je získanie skúseností z riadenia prevádzky a z organizácie konkrétnych pracovných procesov, prípadne aj zručností v niektorých pracovných operáciách. Študenti sa zoznamujú s odbornou a ekonomickou úrovňou pracoviska, s uplatňovaním ekologických hľadísk na pracovisku a pod. Učebno-manuálna prax je vykonávaná na farmách Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU, s.r.o. na závodoch v Kolíňanoch, Žiranoch a Oponiciach, ďalej v Botanickej záhrade SPU, v Univerzitnom viváriu SPU, Jazdeckom centre a v Experimentálnom centre hospodárskych zvierat Katedry špeciálnej zootechniky, ako aj na katedrách SPU v Nitre. Dĺžka trvania je 2 týždne, spravidla v priebehu 1. ročníka až do konca letného semestra 2.
Odborná prax na inžinierskom stupni štúdia
Prax na inžinierskom stupni štúdia sa realizuje spravidla vo výrobných podnikoch (poľnohospodárske družstvá, súkromné farmy, SHR) a v spracovateľských podnikoch, v úradoch verejného zdravotníctva, v špecializovaných poradniach racionálnej výživy, v stravovacích a agroturistických zariadeniach, na rančoch, vo výskumných ústavoch, zoologických záhradách, veterinárnych ambulanciách a v ďalších pracoviskách agropotravinárskeho komplexu doma a v zahraničí. Miesto a spôsob realizácie si študent dohodne s Oddelením praxe v súlade so Študijným poriadkom FAPZ. Prax je možné realizovať len mimo vyučovacieho procesu a je započítavaná vo výkaze o štúdiu oddelením praxe na základe potvrdenia o realizácii školiacim pracoviskom. Rozsah trvania praxe je 3 týždne spravidla od konca letného semestra 1. ročníka do konca letného semestra 2. Po absolvovaní praxe a splnení podmienok je študentom, udelený zápočet v rozsahu 5 kreditov.
V poľnohospodárskom subjekte družstevného zamerania sa podrobne oboznámi so štruktúrou plodín a ich možnosťou trhového zhodnotenia na základe zmlúv a dohôd uzatvorených s odberateľmi a reálnou cenovou hladinou predaja. Aktívne sa podieľa na manažmente prác súvisiacich s poľnou výrobou. Posudzuje zdravotný stav a kondíciu porastov poľných plodín (letný semester) a navrhuje reálne opatrenia na elimináciu výskytu škodlivých činiteľov. Bližšie sa oboznámi s odrodovou skladbou plodín zaradených do osevného postupu. Sleduje nákladovosť vstupov do výroby a priebežne hodnotí ich efektívnosť v rámci časových možností dĺžky trvania odbornej praxe.
Prečítajte si tiež: Mäso a Slovensko: Hodnotenie kvality
Skúsenosti študentov z praxe
Študent získa skúsenosti z výživy, hnojenia a ochrany rastlín vo Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU, s.r.o. v Kolíňanoch, resp. v inom vybranom poľnohospodárskom podniku. Zúčastní sa na odbere pôdnych vzoriek podľa kultúr v poľnohospodárskom podniku, zisťuje stav obsahu živín na ornej pôde, v trvalých trávnych porastoch, vo vinici a ovocnom sade podľa posledných dvoch cyklov ASP, trendy v obsahu P, K, Mg a pH v poľnohospodárskom podniku, sortiment používaných priemyselných a organických hnojív, ich ceny a podmienky skladovania. Pre vybrané plodiny a hony vypočíta dávky živín, dávky hnojív a ich finančné náklady pri základnom hnojení a prihnojovaní. Zoznámi sa s aplikačnou technikou na priemyselné hnojivá tuhé, kvapalné a organické hnojivá (maštaľný hnoj, hnojovica, močovka), zúčastňuje sa na konkrétnych výživárskych opatreniach - vápnenie, rozhadzovanie hnojív, postreky, prehliada parcely poľnohospodárskych plodín z pohľadu ochrany rastlín, zisťuje výskyt chorôb a živočíšnych škodcov na príslušných poľnohospodárskych plodinách. Získané poznatky z prehliadok porastov zaeviduje do denníka a konzultuje ich s pracovníkmi na Katedre ochrany rastlín spolu s doneseným biologickým materiálom.
Študent získa skúsenosti z konkrétnej zootechnickej praxe v chove ošípaných, oviec, hovädzieho dobytka, koní a hydiny vo vybranom poľnohospodárskom podniku. Zúčastňuje sa na vedení zootechnickej evidencie a označovaní zvierat na farmách chovu oviec, ošípaných, dobytka a koní, na príprave a riadení kŕmenia zvierat, na dojení kráv a ošetrení mlieka, napájaní teliat. Pomáha pri telení a prasení, pri detekcii ruje prasníc, kráv a jalovíc, pri tvorbe pripárovacieho plánu, pri zabezpečení hygieny a poriadku v maštali, na rozbore nákladovosti výroby mlieka a mäsa, pri vážení a transporte zvierat, pri inseminácii a pripúšťaní oviec, prasníc a kráv, pri ďalších pravidelných prácach v chovoch hospodárskych zvierat. Získané poznatky spracuje do denníka, prípadne konzultuje s pracovníkom Oddelenia praxe, prípadné problémy konzultuje s pracovníkmi na Katedre špeciálnej zootechniky.
Študent získa skúsenosti a poznatky z konkrétnej zootechnickej práce v chove malých hospodárskych zvierat - hydiny, králikov, kožušinových zvierat, včiel, a rýb v podmienkach Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU, s.r.o. i v ďalších špecializovaných podnikoch a prevádzkach. Oboznámi sa so špecifickými chovateľskými postupmi aplikovanými a využívanými v záujmových chovoch okrasnej hydiny, exotických vtákov, spoločenských a exotických zvierat a v špecializovaných chovateľských zariadeniach pre chov poľovnej zveri. Zúčastňuje sa na vedení predpísanej chovateľskej evidencie, označovaní zvierat pre potreby ich identifikácie, na riadení a usmerňovaní reprodukčných procesov, zabezpečení a realizácií požadovanej úrovne výživy a kŕmenia. Podieľa sa na vytváraní požadovaných podmienok ustajnenia pre zabezpečenie welfare chovaných zvierat. Získa základné poznatky z manažérskej práce pre usmerňovanie prevádzky a ekonomickej efektívnosti chovov.
Výživa zvierat, konzervovanie krmív a výroba kŕmnych zmesí
Cieľom odbornej praxe je získanie praktických skúseností z riadenia výživy zvierat, konzervovania krmív a výroby kŕmnych zmesí. Študent absolvuje prvú časť praxe pri riadení výživy zvierat vo vybranom poľnohospodárskom subjekte, vypracováva kŕmne dávky, hodnotí stav výživy, zúčastňuje sa prípravy kŕmnych dávok a kŕmenia, konzervovania krmív, hodnotí kvalitu krmív. Študent môže absolvovať prax aj vo výrobe kŕmnych zmesí. Zúčastňuje sa výrobného procesu, kde sleduje príjem surovín, ich evidenciu a kvalitu, úpravu surovín, výrobné linky, riadenie výrobného procesu, hodnotenie kvality finálnej produkcie, prevádzkové laboratórium, skladovanie surovín a hotových výrobkov, evidenciu výroby a expedíciu. Študent môže prax absolvovať v subjekte zameranom na výživu zvierat v oblasti výživárskeho poradenstva a marketingu. Získané poznatky spracuje do denníka, prípadné problémy konzultuje s pracovníkom Oddelenia praxe, resp. s pedagógmi na Katedre výživy zvierat.
Študent získa poznatky o organizácii, fungovaní a zabezpečovaní úloh v podmienkach praxe konkrétnych subjektov, v takých oblastiach, ako je integrovaný manažment životného prostredia (štátna správa a samospráva), sociálny a ekonomický rozvoj regiónu (mesta, obce) (samospráva), udržateľné využívanie pôdy/poľnohospodárskej krajiny (PD, VPP, Pozemkové úrady, ÚKSUP), pôdoochranné technológie (PD, spol. s r.o., akciové spoločnosti), produkčné a mimoprodukčné funkcie pôdy/krajiny/poľnohospodárstva (PD, s.r.o., VÚRV, VÚPOP), udržateľné poľnohospodárske systémy, vzájomné vzťahy medzi poľnohospodárstvom a životným prostredím (PD, s.r.o., štátna správa, samospráva), udržateľné využívanie a ochrana biodiverzity (Štátna ochrana prírody, MVO, Slovenská inšpekcia ŽP), ekologické poľnohospodárstvo, produkcia biopotravín, inšpekčný a akreditačný systém (PD, s.r.o.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda tekvíc: praktické rady
Technologické postupy úpravy potravinových zdrojov a potravín
Študent sa oboznámi s technologickými postupmi úpravy potravinových zdrojov a potravín, s podmienkami výrobných procesov v porovnaní s európskymi štandardami, so stravovacími zvyklosťami v rôznych regiónoch a kategóriách populácie a preferenciou jednotlivých druhov potravín, ich pozitívami a negatívami, s diétnymi režimami liečebných inštitúcii, so systémom spoločného stravovania, s propagáciou a predajom potravín racionálnej životosprávy a výživových doplnkov, prípadne so základnými poznatkami o liečebnej výžive. a inštitúciách, kde má možnosť zoznámiť sa s riešením súčasných sociálnych a environmentálno-právnych otázok a problémov. Sú to úrady životného prostredia a ochrany prírody na rôznych úrovniach riadenia, vrátane Ministerstva životného prostredia SR, vo všetkých výrobných, priemyselných, poľnohospodárskych a potravinárskych organizáciách, v útvaroch ochrany životného prostredia a prírody, vo firmách čistiacich odpadové vody, likvidujúcich tuhé odpady, vo výskumných inštitúciách a laboratóriách v štátnom i súkromnom sektore zameraných na riešenie problémov ekológie a životného prostredia a pod.
Ústav výživy a genomiky FAPZ SPU v Nitre
Profesor Radovan Kasarda pôsobí v Ústave výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na problematiku genetických zdrojov a ochrany biodiverzity. V rámci doktorandského štúdia riešil problematiku šľachtenia hovädzieho dobytka na príklade malej populácie slovenského pinzgauského dobytka. Teoretické východiská boli rozpracované už dávno, málokto si však v praxi uvedomoval skutočný dosah negatívnych dôsledkov, ktoré môže spôsobiť napríklad zvyšovanie príbuznosti v populáciách chovaných zvierat.
Keď chceli chovatelia prežiť v tomto prostredí, sústreďovali svoju pozornosť len na vysoko geneticky nadradené plemenné zvieratá s vidinou rýchleho genetického pokroku, v tom období najmä vysokej produkcie mlieka, bez ohľadu na to, aký je ich pôvod. Niektoré populácie boli geneticky nadradené iným, mali lepšie predpoklady pre vysokú produkciu mlieka. O tie bol záujem a o iné, ako práve pinzgauský dobytok, sa záujem znižoval. V súčasnosti je možno 2 500 registrovaných kráv v kontrole úžitkovosti a spolu menej ako 10-tisíc jedincov tohto plemena (vrátane domáceho chovu pre samozásobenie). Vtedy začali riešiť potrebu zmeny šľachtenia smerom k udržateľnej produkcii, zmenu chovného cieľa a zohľadnenia komplexu iných vlastností popri produkcii mlieka, a to produkciu mäsa a fitnes, ale aj intenzitu rastu alebo profil bielkovín z hľadiska syriteľnosti, tak, aby bola zohľadnená jedinečnosť plemena. Jedna vec sa im však podarila - chovatelia venujú pozornosť rodokmeňovej štruktúre, čo potvrdili aj v posledných výskumoch a populácia pinzgauského dobytka, aj napriek malej početnosti a úzkej výberovej základni, nedosahuje kritické hodnoty intenzity príbuznosti. Do istej miery je to dané aj tým, že populácia je geneticky prepojená s rakúskou a realizuje sa dovoz plemenných zvierat. Na druhej strane sa im podarilo potvrdiť, že tieto populácie hoci majú spoločný historický základ, sú kvôli rozdielnej stratégii zo strany chovateľov (zväzu) geneticky rozdielne.
Genetické zdroje a biodiverzita
Genetické zdroje sú také populácie zvierat, ktoré sú geneticky jedinečné, zjednodušene povedané, sú odlišné od iných populácií, a to nielen zovňajškom - farbou, dĺžkou srsti, veľkosťou, ale aj geneticky, svojou DNA. Posledných 10 rokov realizujú výskum na úrovni jadrovej DNA. V tejto oblasti sú jediným pracoviskom na Slovensku a majú dostatočné množstvo referencií a skúseností s analýzou celogénomových dát. Biodiverzita (genetická rozmanitosť) je chápaná ako genetická informácia, ktorá sa dedí a veľmi zjednodušene zodpovedá za rozdiely medzi jedincami alebo skupinami jedincov. Z komplexného pohľadu zodpovedá za schopnosť zvierat prispôsobiť sa zmenám v prostredí, odolnosť voči nepriaznivým vplyvom a ochoreniam, schopnosť produkovať a rozmnožovať sa. So stratou biodiverzity dochádza k vyššej frekvencii prejavov geneticky podmienených porúch a ochorení, ktoré podmieňujú celkové fitnes populácie.
Genetická podobnosť vlka dravého a československého vlčiaka
Nedávno publikovali štúdiu, ktorou posudzovali aká je genetická podobnosť, alebo ak chcete, genetická vzdialenosť vlka dravého a československého vlčiaka. Zaradili do štúdie aj ďalšie plemená psov: nemeckého ovčiaka, belgického ovčiaka (príbuzný k nemeckému ovčiakovi) a plemeno saarloos (odvodené od vlka a nemeckého ovčiaka v Holandsku). Jednoznačne vedia rozlíšiť vlka od psov a priradiť jedincov k jednotlivým skúmaným plemenám, dokonca objavili v genóme jednotlivých populácií signály v podobe vyšších frekvencií génov, ktoré súvisia s typickými vlastnosťami jednotlivých plemien. Aj československý vlčiak je samostatné ustálené plemeno, geneticky odlišné od vlka aj nemeckého ovčiaka. Dokonca jeho vlčí vzhľad a sfarbenie je definované geneticky odlišne ako u vlka. Jeho typické plemenné vlastnosti sú v DNA viditeľné v podobe tzv.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvniť kvalitu materského mlieka
Veľa vzoriek biologického materiálu získavajú od chovateľov na základe osobných kontaktov. Spolupracujú so zväzmi a klubmi chovateľov, Národným žrebčínom či záujmovými združeniami a nadšencami. V prípade vlkov, kamzíkov či jeleňov, to logicky také jednoduché nie je. Hľadajú vo verejných depozitároch, žiadajú o poskytnutie, zdieľajú a zamieňajú dáta. Dnes si nevie predstaviť výskum (tak, aby bol medzinárodne uznávaný) bez spolupráce zo zahraničnými partnermi. V prípade voľne žijúcej zveri sa u nás spoliehajú najmä na ochotu pracovníkov OŽP, lesníkov či poľovníkov. V prípade jeleňov majú sústredený biologický materiál z rôznych kútov Európy a riešia problematiku genetických rozdielov medzi jednotlivými subpopuláciami a posledné práce s problematikou diverzity jeleňovitých v Európe pochádzajú z nášho pracoviska. Osobitne chce spomenúť kolegov zo štátnej ochrany prírody TANAP-u, ktorí im poskytli biologický materiál kamzíkov, ktorý zozbierali v Tatrách. V prípade kamzíkov sa im podarila jedinečná vec - identifikovali novú genetickú rodinu, ktorá sa okrem Západných a Belianskych Tatier nevyskytuje nikde inde. Tým de facto potvrdili jedinečnosť tatranského kamzíka. Príznačne sme ju označili TatraX.
Za prezentovanými výsledkami je práca mnohých ľudí. Mohol by som vymenovať všetkých súčasných a minulých kolegov vrátane doktorandov a diplomantov, bol by bol dlhý zoznam. Za všetkých uvediem prof. Ondreja Kadlečíka, prof. Annu Trakovickú, Ing. Ninu Moravčíkovu a doc. Radoslava Žideka.
Pedagogická a vedecká rovina
V pedagogickej rovine nie je rozdiel medzi študentmi u nás a v zahraničí. Sú to mladí ľudia, ktorí sú o minimálne jednu generáciu mladší, ale rovnako v zahraničí, ako aj u nás, majú zvýšený prah motivácie. Nie sú leniví, ani menej múdri, skôr v zahraničí majú po presiahnutí pomysleného prahu viac súťaživosti a dravosti. Študenti, či už naši alebo zo zahraničia, majú vo väčšine prípadov tiež angličtinu ako cudzí jazyk a rozprávajú rovnako. Tá dravosť im v našich podmienkach trocha chýba, pritom sa ich snaží motivovať. Majú neporovnateľne viac možností cestovať ako ich rodičia, netreba myslieť na jazykovú bariéru a ostýchať sa. Treba vycestovať, vidieť a zažiť.
Prezentácia a konfrontácia na medzinárodnej úrovni je dôležitá, lebo jedine to nás posunie ďalej. Vníma to tak, že je relatívne jednoduchšie vyprodukovať výsledky a napísať článok, ako postaviť sa pred stovku či viac ľudí, ktorí pracujú v tej istej oblasti a odprezentovať sa na živo, kde treba vedieť obhájiť vlastné výsledky a okamžite zodpovedať otázky. Z pohľadu prístupu k prostriedkom pre výskum, nie je možné povedať, že tam alebo tam je to lepšie a nie je to len orientáciou zo západu na východ. Skôr mi niektoré riešenia prídu viac a iné menej systémové.
Prof. Ing. Radovan Kasarda, PhD., promoval na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre v roku 1997. Počas doktorandského štúdia pracoval na Nova Scotia Agricultural College v Truro, Kanada, VÚŽV Praha, ČR a univerzite vo Wageningene, Holandsko. Je zodpovedným riešiteľom a spoluriešiteľom vedeckovýskumných a vedecko-technických projektov doma i v zahraničí. Je tajomníkom odbornej komisie pre precízne farmárstvo a predsedom pracovnej komisie pre strednú a východnú Európu pri Európskej asociácii pre živočíšnu výrobu so sídlom v Ríme. Je vedeckým redaktorom vedeckého časopisu Acta Fytotechnica et Zootechnica. Je členom chovateľskej rady klubu chovateľov tatranských duričov a viceprezidentom slovenskej asociácie pre farmových chov jeleňovitých.
Iné aktivity SPU v Nitre
Rektor SPU Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., prijal 12. marca na pôde univerzity delegáciu z Tishreen University v Latakii v Sýrii, ktorú viedol jej rektor prof. Dr. Hani Shaaban. Na plenárnom zasadnutí Českej akadémie poľnohospodárskych vied 6. marca na Medelovej univerzite v Brne, odovzdal predseda ČAZV RNDr. Jan Nedělník, Ph.D., Zlatú medailu za mimoriadny prínos k rozvoju vedy a výskumu v agrárnom sektore predsedovi Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied prof. Ing.
Vo vstupných priestoroch Galérie Mlyny sa 7. marca predstavilo šestnásť katedier a pracovísk Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre. Záujemcom o štúdium a širokej verejnosti ponúkli prehľad svojej pedagogickej, ale najmä vedeckovýskumnej činnosti. Marec je mesiacom knihy, jeden z jeho týždňov už tradične Týždňom slovenských knižníc. V tomto roku sa koná už po devätnásty raz, od 5. do 11. marca.