Mrkva obyčajná (Daucus carota) je zelenina z čeľade mrkvovitých (Apiaceae), príbuzná s petržlenom, kôprom a anízom. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, pestuje sa prevažne ako jednoročná. V prvom roku rastlina vytvorí vňať a koreň, ktorý zhrubne a ukladá živiny. Mrkva je bohatá na živiny, najmä beta karotén, vitamín A, vlákninu a antioxidanty.
Druhy mrkvy
Mrkvu obyčajnú delíme na dva poddruhy:
- Mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota): pôvodná, nešľachtená forma, ktorá rastie divoko.
- Mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus): pestovaná forma.
Záhradníci rozdeľujú odrody mrkvy na skoré (karotky) a neskoré. Skoré odrody majú tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Neskoré odrody sú vhodné na uskladnenie, majú väčšie a tmavšie korene, výraznejšiu chuť a hrubšiu šupku.
Zaujímavou farebnou variáciou je odroda 'Purple Haze' s tmavofialovou farbou so žíhaním.
Výsev a pestovanie mrkvy
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar, od marca do apríla, priamo do záhonu. Riadky by mali byť vzdialené 30-40 cm. Pôda by mala byť dobre prekyprená a prehnojená.
Prečítajte si tiež: Všetko o kŕmnej mrkve
Výsev mrkvy je možné realizovať aj na jeseň, koncom novembra, aby semená klíčili až na jar. Pôda by nemala byť zamrznutá. Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm a vzdialenosťou 25 - 35 cm. Po výseve pôdu zľahka utlačte.
Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.
Mrkva Premium Marquette je kvalitná odroda karotky, ktorá je ideálna na priamy konzum a krátkodobé skladovanie. Túto skorú odrodu je možné vysievať od februára do marca do skleníkov a od marca do júla priamo na záhony do hĺbky 1 - 2 cm. Odporúčaný spon je 25 x 5 cm. Rastlina vyžaduje slnečné stanovisko a dobre kyprenú pôdu. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy.
Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Za sucha a vo mokrej pôde osivo horšie vzchádza. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne je možné v dostatočne hlbokých nádobách, aspoň 40 cm vysokých. Obľúbené je debnové pestovanie v 50 cm hlbokých debnách so záhradníckym substrátom. Na balkónové pestovanie sa odporúčajú skoré a drobnejšie odrody.
Prečítajte si tiež: Kŕmna mrkva pre zdravie
Zber a uskladnenie mrkvy
Doba zberu mrkvy závisí od odrody. Skoré odrody sa zberajú v júli, 2-3 mesiace po jarnom výseve. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň, v októbri až začiatkom novembra, pred prvými mrazmi. Ak to nestihnete, záhon prekryte netkanou textíliou.
Skoré odrody sú vhodné na priamu konzumáciu a krátkodobé skladovanie v chladničke. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa výrazného zafarbenia, žltnutia spodných listov a mierneho poklesu vňate.
Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz počas teplého a slnečného dňa bez dažďa. Korene zospodu mierne nadvihnite pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel, aby sa uvoľnili, a budete ich môcť vytiahnuť. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.
Na uskladnenie sú vhodné len neskoré odrody. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Nebezpečným škodcom sú larvy pochmurnatky mrkvovej. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová.
Prečítajte si tiež: Využitie kŕmnej mrkvy v strave
Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.
Hlavným škodcom je vŕtavka mrkvová, ktorej larvy sa predierajú ku koreňom, no zakrytie úrody rúnom ich pomáha chrániť. Aby ste ochránili mrkvu pred vŕtavkou mrkvovou, môžete celú nádobu jednoducho zakryť záhradníckym rúnom a zaťažiť ju, aby sa mucha nedostala k rastlinám mrkvy a nenakládla tam vajíčka.
Listy aj korene mrkvy sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Háďatká (Meloidogyne spp.) sú drobné „úhory“, ktoré žijú v pôde a sú voľným okom neviditeľné. Méra mrkvová (Trioza apicalis) je hmyz poškodzujúci listy rastlín, ktoré sa časom krútia a stáčajú. Hmyz cicia šťavu z podkožného pletiva rastlín a vylučuje doň toxické látky. Voška mrkvová (Semiaphis dauci F.) napáda mrkvu, zeler, paštrnák, petržlen a zemiaky a vyvoláva obavy predovšetkým z dôvodu jej účinnosti pri prenášaní mnohých závažných vírusových ochorení.
Rôzne odrody mrkvy
Existuje množstvo odrôd mrkvy, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a dobou zberu. Medzi populárne odrody patria:
- Skoré odrody: Pariser Markt, Karotina, Amiva, Touchon
- Stredne skoré odrody: Chamare, Aneta F1
- Neskoré odrody: Darina, Tinga, Koloseum F1
- Farebné odrody: Gniff (fialová), Küttiger (biela), Rainbow F1 (mix farieb)
- Kŕmna mrkva: Táborská neskorá žltá
Charakteristika niektorých odrôd
- Mrkva kŕmna Táborská neskorá žltá: Je ideálna pre záhradkárov a poľnohospodárov, ktorí hľadajú výdatnú a odolnú odrodu mrkvy pre kŕmne účely. Má robustný, veľký koreň so žltou farbou. Je odolná voči chorobám a škodcom. Je vhodná na konzumáciu u ľudí, ktorí z dietologického hľadiska nemôžu konzumovať beta-karotén.
- Mrkva Koloseum F1: Je výnimočná neskorá odroda, ktorá sa vyznačuje svojou odolnosťou a vysokou výnosnosťou. Má rovnomerný rast, hladký povrch a intenzívnu oranžovú farbu.
Použitie mrkvy
Mrkva je všestranná zelenina s širokým využitím v kuchyni. Môže sa konzumovať surová, varená, pečená, dusená alebo grilovaná. Používa sa do polievok, šalátov, príloh, hlavných jedál a dokonca aj do dezertov.
Kŕmna mrkva sa používa ako výživné krmivo pre hospodárske zvieratá. Okrem toho sa môže použiť ako súčasť kompostov alebo na zlepšenie kvality pôdy, vďaka svojmu bohatému obsahu minerálov a vitamínov.