Kŕmna mrkva, hoci často prehliadaná, predstavuje cenný zdroj živín a zdravotných benefitov pre ľudí aj zvieratá. Tento článok sa zameriava na jej nutričné hodnoty, zdravotné prínosy, využitie v kuchyni a v kŕmení zvierat, ako aj na tipy pre výber a skladovanie.
Čo je kŕmna mrkva?
Kŕmna mrkva je koreňová zelenina, ktorá má bohatú históriu a široké využitie v kuchyniach po celom svete. Táto zelenina je nielen chutná, ale aj plná živín, ktoré prispievajú k nášmu zdraviu. Kvaka je koreňová zelenina, ktorá vznikla ako kríženec medzi kalerábom a repou. Má krémovo sfarbenú dužinu s fialovo-žltou šupkou. Prvá zmienka o pestovaní kvaky pochádza zo stredoveku, ale ako kultúrna rastlina je využívaná oveľa dlhšie. Prvá písomná zmienka o kvake pochádza z roku 1620 od švajčiarskeho botanika. V roku 1700 sa dostala do Francúzska a okolo roku 1800 do Británie. Počas oboch svetových vojen kvaka doslova zachraňovala životy, keď dokázala v chudobných vojnových rokoch nasýtiť hŕbu hladných krkov a bohužiaľ to bolo často jediné jedlo väzňov v koncentračných táboroch.
Nutričné hodnoty kŕmnej mrkvy
Kŕmna mrkva je bohatá na vitamíny a minerály, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Kvaka v 100 g obsahuje: 38 kalórií, 0,21 g tukov, 7,35 g sacharidov (z toho 3,97 g cukry), 3,73 g vlákniny, 1,05 g bielkovín.
Medzi najvýznamnejšie živiny patria:
- Vitamín C: Podporuje imunitný systém. Kvaka je mimoriadna zelenina v poskytovaní vitamínu C a poskytuje až 48 mg vitamínu C na 100 gramov porcie.
- Vláknina: Podporuje zdravé trávenie. S výnimočným obsahom vlákniny 17% dennej odporúčanej dávky je kvaka jednou z najzdravších potravín na trávenie.
Okrem toho obsahuje aj vitamín B9 (kyselinu listovú), ktorá podporuje rozpad proteínových buniek, ktorý pomáha pri tvorbe červených krviniek a bunkového delenia. Obsah draslíka v kvake pomáha znižovať kontrakcie ciev relaxáciou svalov.
Prečítajte si tiež: Všetko o kŕmnej mrkve
Zdravotné benefity kŕmnej mrkvy
Kŕmna mrkva ponúka široké spektrum zdravotných benefitov vďaka svojmu bohatému nutričnému profilu.
Podpora trávenia
Vďaka vysokému obsahu vlákniny kvaka pomáha liečiť pacientov trpiacich hnačkou a zápchou, prečisťuje tráviaci trakt a odstraňuje plynatosť.
Posilnenie imunity
Konzumácia potravín bohatých na obsah vitamínu C pomáha zvýšiť imunitu v tele a chrániť pred chronickými chorobami. Silná imunita je poistenie proti chronickým chorobám, ktoré môžu viesť k smrteľným následkom.
Protirakovinové vlastnosti
Kvaka obsahuje zlúčeniny na báze síry vo forme glukozinolátov, ktoré jej dodávajú protirakovinové vlastnosti. Enzým myrosináza, ktorý je už prítomný v tele, reaguje s glukozinolátmi na stimuláciu izotiokyanátov, ktoré sú zodpovedné za smrť rakovinových buniek.
Regulácia krvného tlaku
Udržiavanie krvného tlaku pod kontrolou prostredníctvom stravy bohatej na zeleninu, ako je napríklad kvaka, môže zabezpečiť adekvátny tok krvi a zabrániť upchávaniu tepien, ako aj udržiavať kontrolovaný LDL cholesterol. Krvný tlak môže byť smrteľný - nával krvi do srdca môže spôsobiť srdcové infarkty alebo mŕtvicu.
Prečítajte si tiež: Kŕmna mrkva a jej pestovanie
Spomalenie starnutia
Kvaka s kombináciou minerálov, vitamínov a antioxidantov je pokladom proti starnutiu. Nájsť liek, ktorý pomáha spomaliť starnutie vo všetkých častiach tela prostredníctvom primeranej výživy, je tou správnou cestou.
Vhodná pre diabetikov
Kvaka je alternatívou k zemiakom, najmä pre diabetikov, ktorí sa chcú vyhnúť sacharidom. Kvaka neobsahuje vysoké kalórie, prázdne kalórie ani vysoké množstvo sacharidov.
Kŕmna mrkva v kuchyni
Kŕmna mrkva sa dá pripraviť na rôzne spôsoby. Môže sa variť, piecť, dusiť alebo konzumovať surová. V súčasnosti si získava obľubu v kuchyniach celého sveta.
Kŕmna mrkva v kŕmení zvierat
Kŕmna mrkva je vhodná pre všetky kategórie koní. Kŕmne okopaniny majú v primeranom množstve dietetické účinky. Obsahujú pomerne vysoké množstvo vitamínov a karoténu. Pri nadmernom skrmovaní ale príliš zaťažujú zažívacie ústrojenstvo. Repa sa zvykáva skrmovať ťažným koňom.
Okrem koní sa kŕmna mrkva využíva aj v kŕmení králikov. Kompletné krmivo pre zakrpatené králiky Versele-Laga Nature je určené pre špecifické nutričné potreby králikov, ktorí sú citliví na určité zložky potravy (ideálne pre králiky s alergiou). Zmes s vysokým obsahom vlákniny obsahuje vybrané traviny a byliny, ktoré prospievajú zubnému a črevnému zdraviu (napr. timotejka alebo timothy-tráva a mrkva). Vyvážené zloženie neobsahuje obilniny.
Prečítajte si tiež: Kŕmna mrkva pre zdravie
Ako vyberať a skladovať kŕmnu mrkvu
Pri kúpe kvaky si dávajte pozor na jej pevnosť. Kvaku uchovávajte neumytú na chladnom mieste. Dobre sa skladuje v plastových vreckách v chladničke alebo v studenej pivnici.
Alternatívy kŕmnej mrkvy
Ak hľadáte alternatívy ku kŕmnej mrkve, môžete zvážiť aj iné druhy zeleniny, ktoré majú podobné nutričné hodnoty a zdravotné benefity.
Kukurica
Kukuricou sa zasýtime a zároveň dodáme organizmu množstvo potrebných nutričných látok. Kukurica pochádza z Ameriky, konkrétne z náhorných plošín Ánd v Peru, kde sa vyvinula z divorastúcich foriem riedkoklasej pšenice. Neskôr sa zistilo, aké cenné látky kukurica obsahuje a jej pestovanie sa rozšírilo do celého sveta. Kukuricu pestujú v Európe, žiaľ, aj niekoľko rokov po sebe na tej istej ploche, hoci sa vie, že odoberá pôde mnoho živín.
Kukurica v 100 g obsahuje 85 kalórií, 75,96 g vody, 3,86 g tukov, 72,21 g sacharidov (z toho cukry 1,7 g), 9,2 g vlákniny, 9,09 g bielkovín. Na kukurici je najcennejší rekordne vysoký obsah nervového vitamínu tiamínu-B1. Pacienti s nervovými ochoreniami majú často v krvi veľmi málo tiamínu, ktorý je v metabolickom procese nevyhnutný na spracovanie sacharidov. Glukóza, základný sacharid v krvi, je jedinou výživou, ktorú mozgové a nervové bunky môžu prijímať. Sladká kukurica obsahuje rozpustnú vlákninu, ktorá sa mení na gélovitú látku v krvnom obehu. Tento gél zase absorbuje zlý cholesterol (LDL cholesterol). Vitamín B prítomný v kukurici reguluje metabolizmus proteínov, lipidov a sacharidov a prítomné fytochemikálie regulujú uvoľňovanie inzulínu. Sladká kukurica má glykemický index 58, čo z nej robí jedlo vhodné pre diabetikov. Mnohí ľudia trpia neznášanlivosťou lepku a kukurica cukrová je prirodzene bezlepková. Ak si chcete udržať mladistvý vzhľad, potom určite musíte konzumovať kukuricu. Je to mocnina antioxidantov užitočných pri prevencii starnutia. Množstvo základných minerálov a vitamínov zabezpečuje, že budete mať žiarivú pokožku. Kukuričný olej zvyšuje krvný obeh v pokožke hlavy, čím podporuje folikuly a vytvára zdravé a silné vlasy. Vitamín C, obsah lykopénu a rôzne ďalšie antioxidanty prítomné v kukurici pomáhajú pri posilňovaní vlasových prameňov.
Vyberajte si tie kukuričné klasy, ktoré majú zelené šupky a svetlo-farebné hodvábne "fúzy" (čnelky). Vyhýbajte sa tým, ktoré majú svetlé šupky s vysušenými fúzami. Výborná je aj kukurica v konzervách, mrazená kukurica a v predaji je aj kukuričná múka a krupica. Kukuricu je lepšie skladovať v chladničke, aby vydržala dlhšie čerstvá, ale nesmie sa lúpať. Ak ste ju olúpali vložte ju do plastového vrecka a tak uložte do chladničky.
Barf strava
Barf strava sa stáva čoraz populárnejším štýlom kŕmenia psov. Prečo? Odpoveď je jednoduchá, oproti bežnému komerčnému krmivu prináša mnohé výhody a zdravotné benefity. Barf je skratka pre "biologically appropriate raw food" alebo v preklade "biologicky vhodná surová strava". Ide o spôsob kŕmenia psov, ktorý si zakladá na konzumácii surového mäsa, kostí, vnútorností, ovocia a zeleniny + doplnkov, mliečnych výrobkov a príloh. Pes je od prírody predátor, mäsožravec a surová potrava je potrava, akú by našiel vo voľnej prírode. Je ľahko stráviteľná, obsahuje všetky makro a mikro živiny, ktoré váš miláčik potrebuje a navyše je pre neho najchutnejšia. Oproti bežným krmivám, ktoré obsahujú množstvo múky a chemicky upravených živín je veľmi zdravá. Takýto typ kŕmenia vďaka svojmu bohatému obsahu živín efektívne rieši problémy, ako je napríklad málo energie, zlý stav chrupu a srsti či slabá imunita. Pes, ktorý prejde na barf stravu je silný, vitálny a zdravý.
Optimalizácia trávenia: surové krmivo pomáha optimalizovať trávenie psa, pretože mäso, ovocie a zelenina sú ľahko stráviteľné a neobsahujú žiadne pridané chemikálie. Treba však dbať na to, že barf strava a predovšetkým kŕmenie surovým mäsom nesie aj isté riziká. Benefity prináša LEN v tom prípade, ak je kŕmenie správne nastavené a suroviny pochádzajú len z overených a kvalitných zdrojov. Takisto je vhodné sa pred tým, než začnete barfovať, poradiť s vašim zverolekárom a prípadný jedálniček s ním konzultovať.
Balans živín: barf strava by mala byť vyvážená a zahŕňať dostatočné množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Nezávadnosť mäsa: mäso pre psov by malo byť čerstvé a bezpečné na konzumáciu. Používajte len kvalitné mrazené mäso, ktoré bolo spracované v súlade s hygienickými štandardmi. Malo by byť premrazené aspoň 48 hodín, aby vymreli všetky parazity. Rozmrazovať by sa malo v chladničke, prípadne rýchlo v mikrovlnke, aby sa nestihlo začať kaziť. Veterinárna kontrola: váš barf jedálniček je vhodné konzultovať s veterinárom a sledovať zdravotný stav psa. Následne po čase môžete upraviť pomer živín podľa toho, ako sa jeho stav (svalstvo, energia…) vyvíja. Nevhodné potraviny: tak, ako sú potraviny, ktoré pes prirodzene miluje, existujú aj tie, ktoré mu prirodzene môžu uškodiť. Medzi tie patrí napríklad čokoláda, cibuľoviny, strukoviny, avokádo alebo rôzne ľudské dochucovadlá ako je soľ a korenie.
Vhodné je tiež zvoliť tzv. Prvý týždeň začíname len s chudou svalovinou, prípadne mletým mäskom. Prvé dni ho môžeme jemne povariť. Ako príloha môže slúžiť ovocie a zelenina, ale nie príliš aromatické druhy. Vhodná príloha je taktiež ryža. Dlhší a dôkladnejší proces si vyžadujú kosti, obzvlášť ak bol váš chlpáč zvyknutý na granulovanú potravu. Taký pes totižto môže prísť o ihlový reflex, a preto je nutné kosti nasadzovať opatrne a najskôr v štvrtom týždni. Na začiatok sa mu môžu rozmixovať a postupne začať pridávať mäkkšie kosti (napríklad kuracie krídla) v celistvom stave. Vždy ich však podávajte surové, nikdy ich nevarte v domnienke, že sa budú psovi ľahšie konzumovať. Barf nie je len o mäse a kostiach. Je dôležité si uvedomiť, že potraviny určené na kŕmenie psov by mali byť čerstvé a kvalitné. Taktiež je dôležité, aby ste boli opatrní pri výbere kostí, pretože niektoré kosti môžu byť pre psa nebezpečné. Treba dať pozor na ich stav. Mali by sa konzumovať len surové a v stave, kedy nie sú náchylné na lámanie na maličké ostré časti pripomínajúce ihlu. Sledujte tiež koľko živočíšnych tukov a koľko vlákniny má pes v strave, aby bolo jeho trávenie optimálne.
Všeobecne platí, že dospelý pes by mal prijať 2-3% svojej ideálnej váhy vo forme potravy každý jeden deň. Pre príklad, ak má váš pes 10kg, každý deň by mal prijať potravu v celkovej váhe 300g. Ideálna váha znamená, že ak má 10kg a veterinár vám povie, že by mal vážiť 15kg, denný príjem by mal byť 450g potravy. Tá potom môže byť rozdelená napríklad do dvoch kŕmnych dávok ráno a poobede/večer, podľa toho, ako je váš pes zvyknutý. Ak teda váš pes váži 10kg a na základe jeho aktivity a pohybu zvolíte 3% krmnej dávky na deň, za deň by mal prijať 300g potravy, pričom by sa mala skladať zo 150g mäsa, 90g kostí a 60g príloh.
Surové mäso v sebe uchováva enzýmy a živiny, ktoré sú pre zvierací organizmus prospešné. Obzvlášť dôležité je nevariť kosti. Tie by sa mohli stať krehkými a úlomky z nich by mohli psovi uškodiť. Je však vhodné povariť mäso v prvom týždni nasadenia barf stravy. Barf strava sa môže podávať psovi počas celého života, s vhodnými úpravami pre rôzne životné obdobia, ako napríklad tehotenstvo alebo staroba. Psa je možné kŕmiť rôznymi druhmi mäsa. Každé mäso má iný pomer bielkovín, tukov a enzýmov, ktoré sú pre vášho miláčika veľmi dôležité. Preto je vhodné druhy mäsa striedať. Medzi najobľúbenejšie druhy mäsa pre psov patrí: hovädzie, bravčové, kuracie, králičie, jahňacie, divina či dokonca pštros, klokan alebo ryby. Nemusíte sa báť kŕmiť psa surovým mäsom. To, že pes je po kontakte s krvou agresívny, je vyvrátený mýtus.
Krmivá pre kone
Krmivá používané pre výživu koní rozdeľujeme podľa koncentrácie živín a energie na krmivá jadrové a objemové a podľa spôsobu získavania na statkové a priemyselné. Do jadrových krmív zahŕňame zrná obilovín, luštenín a olejnín. V pomere ku svojmu objemu obsahujú veľa živín a majú teda vysokú kŕmnu hodnotu. Jadrové krmivá priemyselné zahŕňajú zbytky a vedľajšie produkty potravinárskeho priemyslu. Objemové krmivá sú menej koncentrované a zahŕňajú krmivá čerstvé, sušené a konzervované.
Ovos je najrozšírenejšie a najpopulárnejšie krmivo pre kone. Skrmovanie ovsa je bezpečnejšie ako skrmovanie ostatných obilovín, pretože ovos má vyšší obsah vlákniny (10 - 12% oproti 2 - 5 % u ostatných obilovín) a pomerne nízku hladinu stráviteľnej energie. Nie je náchylný k plesňovým infekciám. Energetická hodnota ovsa je nižšia o 10% oproti jačmeňu, o 16% oproti pšenici a až o 20% oproti kukurici. Ovos má pomerne vysoký obsah tuku (4,5 - 5,5 %). Je skrmovaný predovšetkým pre jeho výborný dietetický účinok, ktorý spočíva v obsahu alkaloidu avenínu, glykosidu koniferínu a iných látkach obsiahnutých v plevách. Bežná prax je skrmovanie ovsa mačkaného, avšak pre zdravé kone s dobrým chrupom mačkanie nie je potrebné. Mačkaný je vhodný najmä pre žriebätá, staré kone, kone a ktoré majú problém s trávením.
Kukurica je energeticky bohaté a chutné jadrové krmivo. Je obvykle menej chutná ako ovos, ale je prijímaná radšej ako iné jadrové krmivá. Pre lepšiu stráviteľnosť je vhodné skrmovať ju vo forme šrotu. Má vysokú energetickú hodnotu, ale veľmi nízky obsah vlákniny a dusíkatých látok. Dusíkaté látky majú nízke množstvo nepostrádateľných mastných kyselín, preto je vhodné kukuricu len prikrmovať, nemala by tvoriť základ jadra.
Jačmeň má pomerne vysokú biologickú hodnotu. Je obvykle koňmi prijímaný horšie ako ovos a kukurica a z tohto dôvodu býva skrmovaný v zmesi s iným jadrom. Na jačmeň treba kone postupne privykať, pretože pri jednorázových vysokých dávkach hrozí nebezpečenstvo tráviacich porúch (kolík).
Pšenica má zo všetkých jadrových krmív najvyššiu energetickú hodnotu. Má nízky obsah vlákniny, čo môže predstavovať určité riziko zdravotných porúch ako hnačiek a kolík. Tiež sa nedoporučuje skrmovať príliš nervóznym a temperamentným koňom. Nepriaznivý pomer Ca:P môže spôsobovať minerálne kolísanie a nie je preto vhodné skrmovať pšenicu žriebätám a mladým koňom v tréningu.
Žito má podobný obsah energie a vlákniny ako kukurica, ale zrná žita sú malé a tvrdé a tiež majú malú chutnosť, preto sa na kŕmenie príliš nehodia. Je najvýhodnejším bielkovinovým krmivom. Obsah dusíkatých látok je 26 - 28%, priaznivý je aj obsah lysínu. Šrotovaním sa jeho stáviteľnosť ešte zvyšuje. Bôb je vhodné krmivo pre ťažko pracujúce kone ku zvýšeniu dusíkatej bilancie. Doporučuje sa pridávať do zmesí v maximálnom množstve do 10%, alebo do 0,5 kg. Má vyššiu biologickú hodnotu bielkovín ako bôb. Do kŕmnych dávok sa zaraďuje v množstve 10 - 25% , pretože vysoké dávky spôsobujú nadúvanie.
Sója je vysoko kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín (35%) a tuku (12 - 20 %). Biologická hodnota bielkovín je vysoká. Obsah lysínu je najvyšší zo všetkých rastlinných krmív. Tepelne nespracované surové sójové bôby však obsahujú niektoré inhibičné látky. Najvýznamnejšia z nich je inhibitor enzýmu trypsinu, ktorý negatívne ovplyvňuje stráviteľnosť proteínov a často zasahuje aj pankreatickú sekréciu. Jeho vplyvom môže tiež dochádzať k poškodzovaniu kĺbnej chrupavky.
Ľanové semeno sa skrmuje pre jeho priaznivé dietetické vlastnosti a vysokú stráviteľnosť a tiež energetickú hodnotu. Má výrazné dietetické a laxatívne účinky a to predovšetkým vďaka vysokému obsahu rozpustných mukóznych látok. Ľanové semeno je vhodné pridávať predovšetkým koňom v intenzívnom tréningu, kobylám pred pôrodom a v prvej fázy laktácie, koňom vyčerpaným a oslabeným. Obsahuje niektoré glykosidy a toxický faktor linamarín, ktoré sú ničené vysokou teplotou a preto je nutné pred skrmovaním semeno povariť. Varom sa tiež uvoľňujú hlienové látky, ktoré majú priaznivé účinky na črevné steny. Ľanové semeno je často aj súčasťou tzv.
Cukrovarské rezky sú vhodným energetickým krmivom. Do kŕmnej dávky sa zaraďujú v množstve do 2 kg. Otruby sú zbytky z mlynárskeho priemyslu. Sú veľmi vhodným krmivom pre žrebné a laktujúce kobyly, kone v rekonvalescencii a pre kone v zlej kondícii. U laktujúcich kobýl zvyšujú produkciu mlieka. Sladový kvet sú sušené klíčky sladového jačmeňa. Majú veľmi priaznivé dietetické účinky. Denná dávka sladového kvetu môže dosiahnuť až 3 kg. Melasa je tmavohnedý produkt, ktorý zostáva po výrobe cukru. Je bohatá na cukor, ale pomerne ťažko stráviteľná a má nízky obsah dusíkatých látok. Používa sa preto väčšinou na ochuťovanie kŕmnych dávok chorých, alebo ťažko kŕmiteľných koní. Ľahko sa kazí a preto je treba dbať na jej dôsledné skladovanie.
Seno by malo tvoriť základnú časť kŕmnej dávky každého koňa. Kvalita sena závisí na botanickom zložení, kvalite pôdy, dobe kosenia, spôsobe sušenia a skladovania. V kvalitnom sene pre kone by mali byť zastúpené ako trávy tak aj určitý podiel motýlokvetých rastlín (ďatelinovín). Najvhodnejšia doba na kosbu je na počiatku kvitnutia tráv. Neskoršie kosenie dá síce väčší objem, ale kvalita klesá. Seno je vhodné na skrmovanie až 6 týždňov po skosení, pretože do tejto doby v ňom prebiehajú biologické procesy, ktoré môžu spôsobovať koliky, ťažké zdravotné poruchy až úhyn. Lúčne seno obsahuje 3 - 10% dusíkatých látok, minerálne látky vápnik a fosfor, z vitamínov predovšetkým karotény a vitamíny skupiny B a vitamín E. Lucerkové seno obsahuje 10 - 15% dusíkatých látok a má vysoký obsah vápniku. Nie je však vhodné skrmovať ho samostatne, ale miešať ho s lúčnym senom. Opatrne by malo byť podávané najmä mladým koňom, pretož pri vysokých dávkach môže spôsobovať príliš rýchly rast, minerálnu nerovnováhu a následné poruchy ratu a degeneratívne ochorenia pohybového aparátu. Ďatelinové seno má obsah stráviteľných dusíkatých látok zhruba 7 - 9%. Je bohaté na fosfor, vápnik a horčík. Pri kosení a skladovaní je ale dôležité dbať na to, aby nedochádzalo k opadávaniu a drveniu lístkov.
Na kŕmenie koní je vhodná slama z jarín, ktorá je stráviteľnejšia ako slama ozimín. Vhodná je slama ovsená a jačmenná. V obmedzených dávkach je možné aj skrmovanie slamy luskovín. Skrmovať by sa mala ale len slama čistá, nezaprášená a nazaplesnená. Podobne ako seno by nemala byť kŕmená ihneď po žatve, ale mala by aspoň 6 týždňov stáť.
Hodnota zeleného kŕmenia závisí na botanickom zložení, t.j. zasúpení jednotlivých rastlín. Výživná hodnota sa mení aj vekom rastlín, rozdielna je tiež v jednotlivých častiach rastliny. V listoch je vyšší obsah vody a ľahko stáviteľných živín ako v steble, kde je zastúpeného viac lignínu a celulózy. Pokiaľ je pastva intenzívne hnojená dusíkatými hnojivami, zvyšuje sa obsah bielkovín, ale zároveň dochádza k poklesu obsahu minerálnych látok. Pri nadmernom kŕmení zelenou pastvou sa vo zvýšenej miere tvoria plyny a môžu sa objaviť ľahšie koliky. Pri ťažko pracujúcich koňoch sa nedoporučuje podávanie veľkého množstva zelenej pastvy, pretože preťažuje tráviaci trakt a tiež znižuje činnosti dýchacieho ústrojenstva (vzniká na neho tlak). Prechod zo suchého kŕmenia na zelené musí prebiehať pozvoľne a krmivo sa nesmie podávať príliš mladé ani zaparené, inak hrozia koliky a schvátenie kopýt.
Koňom sa môžu v obmedzenom množstve podávať aj kvalitné siláže. Najvhodnejšia je siláž kukuričná, prípadne silážované cukrovarské rezky. Na kŕmenie siláže je potrebné ale kone privykať postupne. Jej skrmovanie nie je vhodné pre intenzívne pracujúce kone, žrebné a laktujúce kobyly, ani žriebätá a mladé kone.
#