Cukor má v súčasnosti v súvislosti so zdravím trpkú povesť, no existujú aj zdravšie alternatívy sladenia, ktoré môžeme použiť namiesto bieleho rafinovaného cukru. V tomto článku sa pozrieme na komplexný pohľad na cukrovú repu, od jej pestovania a vplyvu na úrodu, cez proces výroby cukru, až po alternatívne sladidlá, ktoré môžeme použiť namiesto tradičného bieleho cukru.
Význam draslíka pre cukrovú repu
Cukrová repa odoberá zo všetkých živín najviac draslíka, ktorý zohráva významnú úlohu pri tvorbe, transporte a ukladaní asimilátov v rastline. Draslík aktivizuje premenu látok, fotosyntézu, tvorbu cukrov a bielkovín. Je to jeden z rozhodujúcich faktorov pri tvorbe kvalitnej úrody cukrovej repy. Pri nižšom obsahu draslíka v pôde je pokles obsahu cukru výraznejší ako pri dostatočnej zásobe tejto živiny. So stúpajúcimi dávkami draselných hnojív sa zvyšuje aj obsah cukru v koreňoch repy, pričom tento efekt sa zosilňuje, ak sa celá dávka draslíka potrebná pre osevný postup aplikuje práve pod cukrovú repu.
Draslík sa v pôde nachádza v rôznych väzbách, ako nevýmenný a výmenný, pričom len malá časť z celkového obsahu sa nachádza vo forme vodorozpustného draslíka v pôdnom roztoku, z ktorého je rastlinami prijímaný. Preto sa pri odporúčaní hnojenia cukrovej repy draslíkom musí brať ohľad na druh pôdy. Stredne ťažké pôdy selektívne viažu draslík a obyčajne vykazujú jeho vysoké zásoby, ale práve vplyvom selektívnej sorpcie môže dôjsť k jeho nedostatočnému príjmu. Jeho vysoká koncentrácia pôsobí na repu toxicky nielen v dôsledku antagonistických vzťahov k vápniku a horčíku, čím potláča ich príjem. Základné hnojenie draslíkom k cukrovej repe sa robí v jeseni. K hnojeniu sa používa draselná soľ.
Pestovanie cukrovej repy na Slovensku
Pestovanie cukrovej repy má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a je schopné pokryť slovenskú spotrebu cukru výhradne z domácej suroviny, čím zabezpečuje sebestačnosť v tejto dôležitej komodite. Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch a môžeme povedať, že je jednou z mála komodít, ktorých proces výroby je od začiatku do konca realizovaný na Slovensku. Cukor sa získava z domácej cukrovej repy.
Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 (tzv. Zelená správa) vzrástla pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tis. ha. Produkcia cukrovej repy sa medziročne zvýšila o 7,2 %. Ročne sa na približne 22 000 ha poľnohospodárskej pôdy vypestuje okolo 1,3 mil. ton cukrovej repy. V uplynulom roku to bolo 1,36 mil. ton pri priemernom výnose 62,6 t z 1 ha, čo je nárast o 3,6 %. Vo výrobe bieleho cukru tak dosiahlo Slovensko sebestačnosť viac ako 100 %.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Po zbere na jeseň sa repa z poľa priváža na spracovanie do cukrovarov AGRANA. Po očistení a narezaní prebieha extrakcia cukru z rezkov. Tým vzniká šťava, ktorá sa zahusťuje a následne kryštalizuje. Vzniknuté kryštály cukru sa nakoniec v odstredivkách oddelia od sirupu. Hotový cukor sa plne automaticky balí do spotrebiteľských balení a ako dôležitá potravina a pochutina sa vydáva na cestu k spotrebiteľovi.
Cukrová repa je dvojročná rastlina z čeľade amarantovitých. Rastlina repy pozostáva z repných listov (tieto ostávajú po zbere na repnom poli), hlavy repy (je základňou listov a pri zbere sa odstraňuje) a koreňa repy, resp. buľvy (táto obsahuje cukor). Na svetlých miestach je obsah cukru obzvlášť vysoký, na tmavých nižší. Príbuznými rastlinami cukrovej repy sú repa kŕmna, cvikla a špenát.
V prvom roku rastovej fázy sa vytvára buľva, takzvaná "repa", ktorá sa používa na výrobu cukru. Po prevej vegetačnej fáze je dosiahnuté maximum hromadenia cukru. Spomedzi rastlín obsahujúcich cukor (cukrová repa a cukrová trstina) je cukrová repa s obsahom cukru 16-20% výnosnejšia. Obsah vody u nej dosahuje okolo 75%. Cukrová repa je dvojročná kultúrna rastlina, najvyšší obsah cukru dosahuje na jeseň (október) v prvom roku vegetácie. V tomto období sa zberá a cukor obsiahnutý v bunkách cukrovej repy sa extrahuje a kryštalizuje. V priebehu skladovania po zbere obsah cukru klesá, preto sa musí repa rýchlo spracovať, aby sa dosiahla čo najvyššia výťažnosť cukru.
Výroba cukru z cukrovej repy
Výroba cukru z cukrovej repy je proces pozostávajúci z rôznych fáz, ktorý prebieha vo väčšine európskych krajín vo veľkom meradle. Väčšina fáz tohto procesu sa uskutočňuje priebežne. Cieľom tohto procesu je získanie mikrobiologicky stabilného produktu (kryštálový cukor alebo skladovateľný sirup), ktorý sa dá skladovať za účelom zásobovania počas celého roka (kryštálový cukor) alebo ďalšieho spracovania (sirup).
Zber a skladovanie
Po zbere cukrovej repy zhromažďujú pestovatelia pozberanú repu na skládkach cukrovej repy (vonkajšie skládky) alebo ju dopravujú priamo do cukrovaru. Pri preberaní vo fabrickom sklade sa repa odváži a pomocou naklápacích plošín (vozidlo sa vyklopí) sa vyloží. Následne sa pomocou výkyvných a výškovo nastaviteľných pásových dopravníkov repa hromadí na kopy do výšky. Tam ostáva až do spracovania. Dôležité je vytvoriť pre repu optimálne skladovacie podmienky, pretože v opačnom prípade sa v nej obsah cukru znižuje. Optimálna teplota skladovania je od -3 do 5 °C. Pri vyššej teplote sa zvyšuje metabolická aktivita, pri nižšej teplote repa zamrzne. Spracovanie zamrznutej repy je síce bezproblémové, repa by však počas skladovania nemala aj rozmrznúť, pretože neskoršie rozmrznutie vedie k rýchlemu rozkladu. Po prvom praní a medziskladovaní v zásobníkoch sa repa napokon privádza na spracovanie.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Fázy spracovania cukrovej repy
- Príprava rezkov: Rezačkami sa repa nareže na „rezky“ v tvare prúžkov, ktoré vykazujú obsah cukru medzi 16 až 20 percentami.
- Získavanie šťavy: Cukor sa z rezkov vylúhuje pomocou horúcej vody (cca 70 stupňov Celzia) v protiprúdovom procese - rezky sa dopravujú proti prúdu vody zdola nahor - (extrakcia). Vzniká surová šťava. Táto obsahuje približne 98 percent cukru obsiahnutého v repe ako aj organické a anorganické látky (takzvané „necukrové látky“) z repy.
- Čistenie šťavy: Necukrové látky nachádzajúce sa v surovej šťave sa pridaním prírodných látok vápenného mlieka a oxidu uhličitého, ktoré sa vyrábajú vo vlastnej vápenke, viažu a vyzrážajú.
- Filtrácia: Vyzrážané nerozpustné necukrové látky a vápno sa odfiltrujú vo filtračných zariadeniach. Filtrát sa označuje ako ľaká šťava, zvyšok na filtri je saturačný kal. Tento predstavuje cennú zúrodňujúcu látku, ktorá sa používa na hnojenie pôdy.
- Zahusťovanie šťavy: Ľahká šťava sa zahusťuje v procese viacstupňového odparovania. Tým vzniká ťažká šťava. Na výrobu cukru je potrebné veľké množstvo energie, ktoré je pokryté prevádzkou vlastnej elektrárne. Para vyrobená vo vysokotlakových kotloch slúži na výrobu vlastnej elektriny v turbogenerátoroch. Odpadová para z turbín sa používa ako procesná para (kogenerácia) na ohrev odparky.
- Kryštalizácia: Ťažká šťava sa ďalej zahusťuje vo varostrojoch za pôsobenia vákua. Kryštalizácia sa spúšťa pridaním („očkovanie“) jemne zomletého cukru. Ďalším zahusťovaním narastajú kryštály do požadovanej veľkosti zŕn.
- Odstreďovanie: Kryštály cukru sa oddelia od sirupu odstreďovaním. Odlúčený sirup sa ešte podrobí ďalším dvom stupňom kryštalizácie.
- Sušenie cukru: Biely cukor sa suší prúdom vzduchu, ochladí sa a uskladní v silách. V rozličných formách, v balení pre domácnosti alebo priemysel, sa ako dôležitá potravina a pochutina vydáva na cestu k spotrebiteľovi.
- Melasa: Odstredený sirup, ktorý vznikne pri poslednom stupni kryštalizácie sa nazýva melasa. Melasa obsahuje cukor, ktorý už nemôže vykryštalizovať (6 až 9 percent cukru z repy) a rozpustné necukrové látky pochádzajúce z repy.
Takto získaný krištáľovo čistý cukor sa pri rozptyle svetla v kryštáloch javí ako biely. Biely cukor vykazuje obsah sacharózy minimálne 99,7 percent. Zvyšok je de facto vlhkosť.
Čo je rafinácia surového cukru?
Je proces, v ktorom sa cukor ďalej prečisťuje kryštalizáciou. Počas nej sa v 3 stupňoch zbavuje znečisťujúcich látok, až získame cukor s obsahom najmenej 99,7 % sacharózy. Kryštalizáciou získame zmes kryštálov a sirupu. Z tzv. I. Kryštály sa používajú na výrobu najmä kryštálového cukru a po zomletí práškového cukru. Takisto aj na výrobu napr. kockového cukru. Cukor sa predáva v malých spotrebiteľských baleniach, ale dodáva sa aj vo veľkých baleniach určených pre priemysel.
Alternatívy bieleho cukru
Na trhu máme na výber hneď z niekoľkých možností, po ktorých siahnuť namiesto klasického bieleho cukru. Najviac sa budeme venovať tým, ktoré majú k nemu najbližšie, a to napríklad trstinovému či hnedému cukru a ďalším.
- Hnedý cukor je prakticky rovnaký ako jeho príbuzný biely cukor. Aj on pochádza z cukrovej repy a ide teda tiež o takmer čistú zmes sacharózy. Od bieleho cukru sa líši iba tým, že neprechádza procesom rafinácie a nie je “vyčistený” do biela. Obsahuje tak aj tzv. melasu, ktorá mu dodáva hnedú farbu. Je teda hnedý cukor zdravší ako ten biely, ako si mnohí myslia? Ako už možno tušíte, ide o celkom mylnú predstavu, pretože obsah týchto látok je zanedbateľný. Môžeme sa stretnúť ešte s jedným variantom hnedého cukru. Na trhu sú totiž aj produkty pozostávajúce z bieleho cukru, ktorý bol zafarbený na hnedo. Ak chcete nájsť vhodnú alternatívu bieleho cukru, po tom hnedom budete siahať zbytočne.
- Trstinový cukor pochádza z cukrovej trstiny. Zložením je na tom však podobne ako repný cukor, čiže ho takmer výhradne tvorí disacharid sacharóza. Podobne ako v prípade hnedého cukru, aj pri trstinovom však platí, že keby sme z neho chceli získať významnejšie množstvo týchto živín, museli by sme ho konzumovať vo veľkom. Jeho jedinou možnou výhodou tak zostáva špecifická chuť, ktorá sa môže napríklad viac hodiť do niektorých koláčov či iných sladkých receptov.
- Kokosový cukor sa vyrába z kvetov kokosovej palmy postupným zahrievaním a odparovaním vody. Aj tento cukor tvorí zo 70 - 80 % najmä sacharóza. Podobne ako predchádzajúce druhy, ani kokosový cukor neprechádza rafináciou, a tak si zachováva svoj pôvodný obsah minerálnych látok, vitamínov a ďalších bioaktívnych látok. Jeho zvláštnosťou je obsah inulínu, čo je vláknina, ktorá funguje ako prebiotikum (vyživuje prospešné črevné baktérie). Okrem kokosového cukru sa môžeme stretnúť aj s kokosovým sirupom, ktorý na rozdiel od cukru obsahuje viac vody, a tým pádom má nižší obsah sacharózy. Kokosový cukor je známy aj tým, že má nižší glykemický index v porovnaní s ostatnými. V praxi by to znamenalo, že po ňom stúpa hladina cukru v krvi (glykémia) pomalšie. Táto informácia však môže byť zrejme mylná, pretože poznatky z dostupných zdrojov sa výrazne líšia. Ani kokosový cukor nemôžeme považovať za zdroj vitamínov a minerálnych látok. Tiež sa nedá prezentovať ako zdroj vlákniny, pretože obsah inulínu je iba 4,7 g / 100. Aj v tomto prípade je tak výhodou najmä originálna chuť a aróma, ktorú môžete oceniť v niektorých receptoch. Navyše je typický nižšou sladivosťou, a tak môže poslúžiť vtedy, keď sa snažíme postupne odnaučiť od nadmerného sladenia.
- Med už snáď odjakživa oplýva povesťou zdravého sladenia, ktoré navyše vylieči každú nádchu či boľavé hrdlo. Bežne si ho tak dávame do čaju vtedy, keď sa necítime dobre s dôverou, že sa nám trochu uľaví. Zloženie medu je v porovnaní s ostatnými alternatívami pomerne jedinečné, pretože okrem vitamínov a minerálnych látok obsahuje fenoly, organické kyseliny, karotenoidy, enzýmy či ďalšie bioaktívne látky s prospešnými účinkami. Aj v štúdiách sa ukazuje, že táto potravina má zrejme početné zdravotné benefity. Môže byť užitočná pri podpore hojenia, úľave od symptómov pri problémoch so žalúdočnými vredmi, zápale žalúdka či tráviacich ťažkostiach. Ani používanie medu pri zápale hrdla a kašli nie je zrejme iba babskou radou, pretože sa zdá, že dokáže pokryť sliznicu hrdla a pomôcť zbaviť ju nežiadúcich mikroorganizmov. Keď sa však pozrieme na med z pohľadu nutričného zloženia, zistíme, že aj on je z väčšej časti tvorený jednoduchými cukrami. Tie predstavujú až 82 % jeho obsahu, pričom zhruba z polovice ide o glukózu a z polovice o fruktózu. Energetická hodnota medu je o niečo nižšia ako v prípade bieleho cukru, ale ak hľadáme efektívne spôsoby, ako nahradiť klasický cukor, ani med nie je ideálnym pomocníkom.
Sirupy ako alternatívy cukru
- Javorový sirup sa vyrába z miazgy javorov a je zaujímavý najmä svojou nevšednou chuťou a arómou. Existujú štyri rôzne stupne sirupu, ktoré sa líšia dobou, kedy bol sirup zbieraný a s tým spojenou rôznou farbou, chuťou a vôňou. Tmavší a chuťovo výraznejší sa používa najmä pri pečení, zatiaľ čo ten jemnejší a svetlejší je využívaný ako sladidlo či topping. Väčšinu sirupu tvorí jednoduchý cukor, a to najmä vo forme sacharózy. Obsahuje aj bioaktívne látky, ako napríklad vitamíny či fenolové látky. Energetická hodnota produktov na trhu je však rôzna. V niektorých prípadoch môže byť dokonca až o 30 % nižšia ako u bieleho cukru. Ruku v ruke s tým ide aj nižšia sladivosť, a tak je pri používaní užitočné dávať si pozor na to, či náhodou nevyrovnávame jeho nižšie sladivé účinky väčšou porciou. Nie je to však pravidlo, pretože niektoré výrobky sú na tom kaloricky takmer rovnako ako klasický cukor. Záleží to totiž od metód spracovania jednotlivých výrobcov.
- Agávový sirup je vyrobený zo šťavy sukulentu agáve a jeho proces výroby pripomína výrobu fruktózového sirupu. Jednoduché cukry tvoria cca 70 % jeho podielu, pričom cca 55 % obsahu sirupu predstavuje práve fruktóza. Preto je typický vyššou sladivosťou a stačí nižšia porcia na to, aby sme dosiahli podobný sladivý efekt ako má klasický biely cukor. Kvôli vysokému obsahu fruktózy sa tento sirup vyznačuje aj nižším glykemickým indexom. Fruktóza totiž zvyšuje hladinu cukru v krvi (glykémiu) iba mierne, a preto je sirup z agáve niekedy označovaný aj ako vhodné sladidlo pre diabetikov. Tento možný benefit by sme však mali brať s rezervou, pretože glykemický index potravín ovplyvňuje veľa faktorov. Ak si teda pridáme agávový sirup do jedla, vôbec to neznamená, že konečná hodnota jeho glykemického indexu bude nízka. Samotný obsah fruktózy však môže byť práve tou najviac problematickou stránkou agávového sirupu. Fruktóza sa totiž v tele spracováva inak ako glukóza a ukazuje sa, že jej nadmerný príjem môže súvisieť s ukladaním tuku v oblasti pečene. Stukovatenie pečene je spojené napríklad s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení či inzulínovou rezistenciou. Samotný sirup nemusí byť z pohľadu obsahu fruktózy problém, ale je možné, že môže byť jedným z kúskov skladačky v jej zvýšenom príjme. Energetická hodnota agávového sirupu je porovnateľná s bielym cukrom, a tak v kombinácii s vysokým podielom fruktózy nejde o jeho ideálnu náhradu.
- Čakankový sirup je vyrobený z koreňa čakanky a je typický obsahom vlákniny inulín a oligo-fruktózy. Práve inulín prepožičiava sirupu jeho sladkú chuť a zároveň môže pozitívne ovplyvňovať zloženie črevného mikrobiómu. Pôsobí totiž ako prebiotikum, čiže potrava pre prospešné črevné baktérie. Keďže väčšinu obsahu sirupu tvorí vláknina, nezostáva toľko priestoru pre cukor. Ten tak tvorí iba zhruba 5 % podiel. Aj energetická hodnota čakankového sirupu je tak kvôli tomu nízka, a to až o 60 % nižšia v porovnaní s bielym cukrom. Ide tak o celkom výnimočný produkt, ktorý má nízky obsah cukru, výrazne menej kalórií ako biely cukor a navyše má vysoký podiel vlákniny. Aj tak je ale sladký, pričom jeho sladivosť je zhruba polovičná v porovnaní s klasickým cukrom.
Okrem spomenutých sirupov môžeme siahnuť aj po niekoľkých ďalších, vyrobených zo zaujímavých surovín, ako napríklad datľový sirup, ktorý sa bežne používa v ázijskej kuchyni.
Polyalkoholy (alkoholové cukry)
Názov polyalkoholy (nazývané aj alkoholové cukry) by mohol nabádať k myšlienkam, že sú to akési škodlivé chemické látky, ktoré nemajú čo robiť v zdravom jedálničku. Ich nevýhodou však je, že niektorým citlivejším jedincom môžu spôsobovať tráviaci diskomfort. Ten sa zvykne prejavovať napríklad plynatosťou či hnačkami. Polyalkoholy totiž nie sú v tráviacom trakte kompletne vstrebané, a tak časť z nich prechádza do hrubého čreva, kde sa ich ujmú črevné baktérie.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?
- Xylitol, známy aj pod názvom brezový cukor, sa prirodzene vyskytuje napríklad v ovocí či hubách a ako napovedá názov, je získavaný z brezového dreva. Tento cukerný alkohol sa na prvý pohľad podobá kryštálovému cukru, pričom má ale v porovnaní s ním zhruba o 40 % menej kalórií. Výhodou navyše je, že má porovnateľnú sladivosť ako cukor, a tak stačí použiť rovnaké množstvo a pritom prijať iba zhruba polovičnú nálož energie. Výhodou xylitolu je aj jeho minimálny glykemický index. V porovnaní s glukózou, ktorá má GI 100, xylitol má hodnotu 7. Hladinu cukru v krvi tak prakticky nezvyšuje alebo len veľmi minimálne, a tak je vhodným sladidlom aj pre diabetikov. Okrem toho je známy aj svojim pozitívnym pôsobením na zuby a zrejme znižuje riziko vzniku zubného kazu. Aj preto sa s ním typicky stretneme v žuvačkách bez cukru. Pre xylitol nie je stanovený presný akceptovateľný denný príjem (ADI), ktorý by udával hornú povolenú hranicu, ale panuje zhoda na tom, že ide zhruba o dávku 40 - 50 g. Po prekročení tohto množstva sa už častejšie prejavujú tráviace problémy. Nemusíte sa však obávať, v bežnej strave je takú dávku ťažké presiahnuť.
- Erytritol sa prirodzene nachádza v niektorých druhoch ovocia, ako napríklad hrozne, broskyniach či melóne, ale zároveň sa vyrába fermentáciou glukózy. Podobne ako xylitol, aj on pripomína kryštálový cukor. Na rozdiel od neho má však nulovú kalorickú hodnotu, pretože sa v tele nemetabolizuje a odchádza močom v nezmenenej podobe. Vďaka tomu navyše nezvyšuje hladinu cukru v krvi a je tak vhodným produktom aj pre diabetikov. Jeho sladivosť je na úrovni 60 - 80 % sladivosti cukru. Výhodou ale je, že nemá špecifickú pachuť, a tak môže byť kombinovaný s inými sladidlami, čím vieme dosiahnuť vyššiu sladivosť. Bežne sa tak používa napríklad v spojení so stéviou. Ani pre erytritol neexistuje stanovená hodnota ADI, ale udáva sa, že dobre tolerované sú dávky vo výške až 0,66 g/ kg telesnej hmotnosti u mužov a 0,8 g/ kg u žien.
Stévia
Stévia je rastlina, ktorej dodávajú jej sladivé účinky obsiahnuté steviozidy (steviol-glykozidy). Práve z nich je vyrobené sladidlo, ktoré môžeme zohnať napríklad vo forme prášku, tabliet či dokonca kvapiek. Výhodou stévie je jej nulová kalorická hodnota, pričom ale sladí až 200 až 300-krát výraznejšie ako cukor. Stévia je tak vhodnou alternatívou cukru, ktorá navyše nezvyšuje glykémiu a nie je typická žiadnymi negatívnymi účinkami na trávenie. Jej jedinou nevýhodou je špecifická chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému. Tá sa dá ale jednoducho zakryť kombináciou s inými sladidlami, ako je napríklad už spomínaný erytritol.
Spotreba cukru na Slovensku
Spotreba cukru sa za posledných 20 rokov na Slovensku nezmenila. Bežný Slovák skonzumuje ročne viac ako 30 kg cukru. Konzumáciu cukru neoslabil trend zdravšieho stravovania, dokonca ani národné stratégie a nedokázali ho plnohodnotne zastúpiť ani jeho mnohé náhrady. Svoje miesto si na Slovensku našiel len trstinový cukor. V roku 2019 narástla spotreba cukru o pol kg na 31,7 kg. Ľudia v okolitých štátoch pritom holdujú cukru ešte viac. Poliaci zjedli v roku 2018 až 40,2 kg cukru na obyvateľa, Nemci 33,3 a Česi 34,8 kg. Odborníci však odporúčajú znížiť konzumáciu cukru najmä kvôli jeho vplyvu na rozvoj obezity a srdcovocievnych chorôb.
Podľa vyjadrenia Michala Abeloviča, predsedu Slovenského cukrovarníckeho spolku, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva Považského cukru, spotrebitelia v posledných rokoch možno obmedzili cukor, nie však “sladké”. “Ľudia začínajú menej sladiť, no kompenzujú to vyššou spotrebou sladkostí, alebo čokolád,” hovorí M. Abelovič.
Štatistika ukazuje, že kým kakaových výrobkov ako je napríklad čokoláda, sa v rokoch 2015 až 2019 spotrebovalo v priemere 5 kg na obyvateľa, v roku 2000 to bolo už len 4,5 kg. Spotreba iných cukroviniek však za 20 rokov stúpla z 1,8 kg na obyvateľa na aktuálne 3 kg. Plné cukru sú aj sladené nealkoholické nápoje. Trend obmedzovať cukor na druhej strane podporil nástup iných sladidiel, aj keď sa u niektorých ukázalo, že zdravšie ako repný cukor určite nie sú.
Štatistika dovozu cukru a sladidiel ukazuje, že izoglukózy sme ešte v sezóne 2004/2005 doviezli len 341 ton. O deväť rokov neskôr už išlo o viac ako 20-tisíc ton a aktuálne ide o stále viac ako 12-tisíc ton. Z tohto vyplýva, že ide o ústup. “V minulosti glukózovo-fruktózový sirup zobral určitý podiel, ale nie je už taký zaujímavý a spotrebitelia prechádzajú na štandardný repný cukor,” myslí si predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku. Podľa M. Izoglukóza je tekutá, preto sa používa v sladených nápojoch. Podľa slov M. Abeloviča ju však už spotrebitelia začali odmietať. Aj Coca Cola pred rokmi siahla po lacnejšej náhrade - glukózovo-fruktózovom sirupe.
Ďalšou kategóriou sú umelé náhrady cukru, ktoré sú vyrábané chemicky ako napríklad aspartám, sorbitol, acesulfam. Tie sa podľa M.
Cukor z cukrovej trstiny
Až 80-percent svetovej produkcie cukru tvorí cukor trstinový. Jeho najväčšími producentmi sú v súčasnosti Brazília, India a Thajsko. Jeho používanie má stáročnú tradíciu, zmienky o sladkej tráve sa datujú už 500 rokov pred našim letopočtom, zatiaľ čo cukor z repy začali vyrábať začal koncom 16. Trstinový cukor sa na Slovensku udomácnil len v posledných rokoch, postupne ho zaradili do svojej ponuky aj oba cukrovary - v roku 2007 Korunný cukor zo Serede, člen skupiny Agrana i Považský cukor z Trenčianskej Teplej - Nordzucker. Keď obsahuje podiel melasy, na rozdiel od bežného cukru dodá telu aj vitamín B, prírodné minerály a jednoduché cukry. M. Abelovič však odhaduje, že jeho podiel na trhu je veľmi nízky, je to zhruba jedno percento. Na Slovensku sa spotrebuje asi 170-tisíc ton cukru, a trstinového sa predá asi 2000 ton. M.
Sebestačnosť Slovenska v produkcii cukru
V produkcii cukru vie byť Slovensko sebestačné. Oba cukrovary dokážu vyprodukovať cez 200-tisíc ton, záleží od sezóny a klimatických podmienok. V hospodárskom roku 2019/2020 sa na Slovensku vyprodukovalo 1 251,67 tisíc ton cukrovej repy, z čoho bolo vyrobených 159,7-tisíc ton cukru. Venuje sa jej vyše 200 pestovateľov. Pozbierala sa z plochy 21,71 tisíc hektárov. V sezóne 2005/2006, kedy boli najlepšie ukazovatele od 90. rokov, sa vyprodukovalo 1 732,61 tisíc ton cukrovej repy a 263 468 ton cukru. Viac cukru pritom vyvážame, ako dovážame.
Trstinový a repný cukor sa v hospodárskom roku 2019/20 doviezol v množstve 67 508 ton. Viac ako polovica prišla z Českej republiky, poľský cukor tvorí desatinu dovozu. Výnimkou bol rok 2011, kedy dovoz cukru výrazne stúpol, lebo Európska komisia otvorila mimoriadnu colnú kvótu na dovoz cukru z tretích krajín bez dovozného cla. V hospodárskom roku 2019/2020 Slovensko vyviezlo 81 295 ton. Polovica z tohto množstva smerovala do Maďarska, 30 percent do Slovinska, 11 do Rakúska a 7 do Českej republiky. Dovoz ostatných cukrov tvoril 41 434 ton, hlavne z Maďarska (tretina) a Rakúska - viac ako desatina.