Čerešne, čierne korenie a josta - tri dary prírody, ktoré si zaslúžia pozornosť pre ich zdravotné benefity a možnosti pestovania. Tento článok sa zameriava na ich pestovanie a účinky na zdravie.
Čerešne: Sladké plody plné zdravia
Čerešne sú obľúbené pre svoju sladkú chuť a sýtu červenú farbu. Okrem toho, že sú chutné, sú aj zdravé a prospešné pre náš organizmus. Sezónne by mali spestriť jedálniček každého z nás.
Pestovanie čerešní
Čerešňa dorastá do výšky 5 - 15 metrov v závislosti od druhu. Má rada svetlo a teplo, no je náchylná na mráz. Ideálna nadmorská výška pre pestovanie čerešní je maximálne 300 - 340 m.n.m. Pre dobrý rast potrebuje humusovité pôdy s dostatkom vápnika a fosforu. Čerešne pochádzajú z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy, ale dnes sú rozšírené po celom svete. Čerešne bohato rodia a voľne rastúce stromy mávajú mohutnú korunu.
Zdravotné benefity čerešní
Dužina čerešní obsahuje viac ako 80% vody, ovocné cukry a je významným zdrojom minerálov ako horčík, železo, jód, fosfor, zinok, vápnik, draslík a kremík, ako aj vitamínov A, B, C, E a P.
- Trávenie: Čerešňová kúra upravuje trávenie, odstraňuje zápchu a detoxikuje organizmus.
- Srdce: Čerešne bránia kardiovaskulárnym ochoreniam. Antioxidanty (antokyanáty) znižujú hladinu zlého cholesterolu, regulujú krvný tlak a bojujú proti voľným radikálom.
- Reuma: Konzumácia 250 gramov čerešní denne znižuje obsah kyseliny močovej v krvi a predchádza vzniku dny. Antokyanáty zmierňujú tvorbu histamínu a prostaglandínu, a tým zmierňujú zápaly.
- Spánok: Čerešne obsahujú melatonín, hormón, ktorý uľahčuje dobrý a pokojný spánok.
- Chudnutie: Biologické látky v čerešniach viažu na seba škodliviny, čím umožňujú ich vylúčenie z organizmu.
- Vlasy: Vitamíny A, B, C a E udržujú vlasy a vlasovú pokožku hydratovanú, zlepšujú krvný obeh, posilňujú vlasové folikuly, zabraňujú lámaniu končekov a vypadávaniu vlasov.
- Väzivové tkanivo: Antokyanáty v kombinácii s vitamínom C a zinkom premieňajú stavebné jednotky bielkovín na pevnú spleť pružných kolagénových vláken, a tým umožňujú regeneráciu väzivového tkaniva.
- Rakovina: Čerešne sú bohatým zdrojom antioxidantov, známych ako antokyanáty, ktoré sa osvedčili ako látky odstraňujúce rakovinu.
- Omladzujúce účinky: Čerešne majú najvyššiu úroveň antioxidantov v porovnaní s iným ovocím. Antioxidanty pomáhajú telu bojovať proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú starnutie.
Pozor: Po konzumácii čerešní sa neodporúča piť vodu.
Prečítajte si tiež: Čerstvý hlávkový šalát dlhšie
Čierne korenie: Viac než len korenie
Čierne korenie je jedným z najpoužívanejších korení na svete. Vyrába sa mletím sušených bobúľ viniča Piper nigrum. Má ostrú a mierne korenistú chuť, ktorá sa hodí k mnohým jedlám. Pochádza z Indie, kde sa dodnes pestuje.
Zloženie a účinky čierneho korenia
Čierne korenie obsahuje éterické oleje, ako je amínalkaloid - piperín, ktorý dodáva koreniu silnú pikantnú chuť. Obsahuje tiež monoterpény ako sabinén, pinén, limonén, terpenén a myrcén, ktoré dodávajú koreniu typickú aromatickú vôňu a chuť. Tieto látky zvyšujú črevnú motilitu, proces trávenia a absorpciu selénu, vitamínov skupiny B a beta-karoténu.
- Podporuje trávenie: Čierne korenie stimuluje tráviace šťavy a enzýmy, čím podporuje trávenie. Má pozitívny vplyv na pankreatické enzýmy a protinadúvacie vlastnosti.
- Bráni vzniku rakoviny: Piperín vykazuje ochrannú aktivitu proti početným formám rakoviny a zvyšuje vstrebávanie živín dôležitých pre zdravie čriev a prevenciu rakoviny.
- Zmierňuje prechladnutie a kašeľ: Stimuluje krvný obeh a sliznicu. V kombinácii s medom funguje ako prírodný prostriedok proti kašľu. Môže zmierniť aj astmatické príznaky.
- Antioxidačné vlastnosti: Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom spôsobujúcim ochorenie a zvyšujú imunitu. Piperín zvyšuje biologickú dostupnosť živín.
- Udržuje zdravý mozog: Piperín inhibuje enzým, ktorý štiepi serotonín a melatonín. Má význam pri Parkinsonovej chorobe, depresii, oddialení starnutia mozgu a prevencii Alzheimerovej choroby. Chráni nervové bunky a zabraňuje skorej smrti buniek.
- Reguluje hladinu cholesterolu v krvi: Je bohaté na vitamín K, železo a mangán.
- Močopudný účinok: Podporuje potenie a oslobodzuje organizmus od nahromadených toxických látok.
- Pomoc pri nevoľnosti: Zmiešanie citrónovej šťavy s čajovou lyžičkou čierneho korenia a pohára vody môže pomôcť pri pocite ťažoby po jedle.
- Pomoc pri bolesti zubov: Zmes pol lyžičky čierneho korenia a pol lyžičky namletého klinčeka môže pomôcť pri bolesti zubov.
Josta: Kríženec ríbezle a egreša
Josta je kríženec čiernej ríbezle a egreša, ktorý je zaujímavým doplnkom do každej záhrady. Vyznačuje sa bujným rastom, odolnosťou voči chorobám a škodcom a nenáročnosťou na podmienky pestovania. Plody sú veľkosti malého egreša, rastúce v malých strapcoch. Chuť plodov je veľmi dobrá, silne aromatická a šťavnatá.
Pôvod a zloženie josty
Josta pochádza z kríženia čiernej ríbezle a egreša, ktoré vykonal Dr. Rudolf Bauer okolo roku 1970 v Nemecku. Na trhu je od roku 1975. Obsahuje to najlepšie z oboch zdrojových plodín. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C a P, ktoré podporujú imunitu, posilňujú srdcovo-cievny systém, mozgovú činnosť a detoxikujú organizmus. Vitamín P obsahuje flavonoidy, ktoré spevňujú cievy a pomáhajú pri liečbe kŕčových žíl.
Účinky josty na zdravie
Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a P, josta podporuje imunitu, detoxikáciu organizmu, posilňuje obehový systém a srdce a pozitívne pôsobí na činnosť mozgu. Flavonoidy spevňujú cievne steny a pôsobia proti vzniku kŕčových žíl a pomáhajú pri ich liečbe.
Prečítajte si tiež: Svieži hlávkový šalát
Pestovanie josty
Vypestovať si jostu je mimoriadne jednoduché. Vyhovuje jej slnko až polotieň a krík nemá tŕne. Bez problémov zvláda aj mrazy a nenapádajú ho škodcovia a choroby. Ak si chcete vysadiť viacero kríčkov, doprajte im aspoň dvojmetrové rozostupy. Jeden krík vám dokáže dopriať aj viac ako desať kilogramov úrody.
Kedy jostu vysádzame?
Josta sa vysádza buď od marca do mája alebo od októbra do novembra. Z chutných plodov sa následne môžete tešiť v júli. Výborne vám poslúži na priamy konzum, do koláčov, ale tiež na prípravu džemov, kompótov či sirupov, ako aj na zamrazenie. Pred dozretím sú josty zelené, po dozretí tmavofialové až čierne.
Prečítajte si tiež: Hlávkový šalát a zemiaky: chutné kombinácie