Tekvica (Cucurbita) je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje nielen pre svoju výbornú chuť, ale aj pre dekoratívne účely, najmä počas jesene. Tekvica je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z nej robí zdravý doplnok do jedálnička. Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Druhy tekvíc
Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Medzi obľúbené odrody patria:
- Tekvica Hokkaido - Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať.
- Muškátová tekvica (Butternut squash) - Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku.
- Obrovská tekvica - Pestuje sa najmä na dekoratívne účely alebo na súťaže, pretože môže dosiahnuť hmotnosť až niekoľko stoviek kilogramov.
- Halloweenska tekvica
- Carnival tekvica
- Sweet dumpling tekvica
- Rondini tekvica
- Baby Boo tekvica
- Sweet Potatoes tekvica
Kalendár výsevu a výsadby tekvíc
Jarné mesiace
- Apríl: S predpestovaním začíname v apríli. V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme si sadenice. Apríl je mesiac, ktorý rozhoduje o tom, aká bude záhrada počas celej sezóny. Je to ideálne obdobie na výstavbu skleníkov, parenísk, fóliovníkov a tiež na obstaranie vhodného záhradného náradia. Skorá partenokarpická odroda hrubobradavičnatej uhorky sa vyznačuje tým, že tvorí viac plodov z jedného miesta, tzv. Skorá partenokarpická odroda jemnobradavičnatej uhorky sa vyznačuje tým, že tvorí viac plodov z jedného miesta, tzv. Skorá výnosná odroda amerického typu pre pestovanie na poli. Poloskorý hybrid amerického typu pre pestovanie na poli. Má prevažne samičie kvety. Hĺbka výsevu cca 3 cm. Výsledná vzdialenosť 100 × 100 cm. Odroda je určená na spracovanie v kuchyni. Tekvica na všestranné využitie v kuchyni, napríklad na polievky, pyré, kompótovanie. V apríli treba dbať na ochranu pred škodcami a chorobami. Pre mesiac apríl sme pripravili špeciál - sprievodcu zameraného na uhorky a tekvice.
- Máj: Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15 máji.
Letné mesiace
- Jún: Začiatok júna je posledný termín na siatie tekvice, neskôr by už nemala dostatok teplých dní na dozretie a vytvorenie dobrej chuti. Ak chcete pestovať tekvice na dekoráciu, vyberte si vhodné odrody.
Jesenné mesiace
- Október: Október je typický zberom zimných odrôd jabĺk a hrušiek. Od polovice októbra až do prvých mrazíkov môžete vysádzať ovocné stromy i kríky. V októbri máte poslednú šancu na vyzdvihnutie trsov byliniek, ktoré potom môžete rýchliť či používať aj v zime. Po vybraní zo záhonov ich zasaďte do kvetináčov a uchovávajte v chlade. Ak ich budete v zime potrebovať, stačí ich preniesť do tepla, umiestniť na čo najsvetlejšie miesto a výdatne zalievať. Mesiac október je obzvlášť vhodný pre výsadbu listnatých a ihličnatých okrasných drevín. Ak ste nestihli v septembri, môžete v teplých dňoch prvej polovice októbra ešte stále vysádzať okrasné cibuľoviny - napríklad tulipány, modrice, krókusy a hyacinty pre zimné i jarné rýchlenie, kosatce tvoriace cibule, okrasné cesnaky, vonkajšie cyklámeny. Začiatkom októbra je za priaznivého počasia ešte posledná vhodná doba tiež pre narcisy.
Ako sadiť tekvice
Čas výsevu: Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievaj na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok. Najlepší čas na výsadbu tekvíc je na jar, keď prejdú posledné mrazy a pôda je dostatočne teplá (aspoň 15 °C). Mesiac apríl si vyžaduje od záhradkára plné pracovné nasadenie. Záhrada sa prebúdza a, samozrejme, každý chce mať aj tento rok bohatú úrodu. Zábudlivosť sa v apríli nevypláca. Vedia to najmä záhradkári, pre ktorých je tento mesiac kľúčový. V hre je budúca úroda. Za starostlivosť, akú v apríli venujete svojej záhrade, sa vám rastliny neskôr odmenia. Pripravujeme okrasné i úžitkové plochy. V marci už musia byť vysadené sadenice, ako sú paradajky, papriky, cukety alebo uhorky.
Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávaj medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“.
Slnečné stanovište a priepustná pôda: Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyber pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom.
Príprava pôdy: Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Rovnomerné zavlažovanie: Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržuj pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Tekvice potrebujú pravidelné zavlažovanie, najmä počas obdobia rastu a tvorby plodov.
Mulčovanie: Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania.
Hnojenie:
- Dusíkaté hnojivá pre rast: Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov. Na začiatku rastu používajte hnojivo bohaté na dusík.
- Fosfor a draslík pre plody: Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov.
Ochrana pred škodcami a chorobami:
- Škodcovia tekvíc: Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy. Zbavenie záhrady škodcov.
- Choroby: Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti.
Zber:
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
- Čas zberu: Tekvicu zberaj, keď má šupka tvrdú a sýtu farbu. Tekvice sú zrelé, keď sú ich stonky suché a krehké. Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Október je poslednou šancou na zber úrody. Väčšina plodov, ktoré nestihli dozrieť, už veľa možností na dozretie na záhone nemá. Október je čas, kedy zberáme poslednú úrodu zo záhradných záhonov.
- Spôsob zberu: Použi ostrý nôž a nechaj na plode stopku dlhú aspoň 5 cm. Začiatkom jesene zozbierajte tekvice, ktorých zrelé plody spoznáte podľa toho, že majú zoschnutú stonku a matné šupky. Tekvicu musíte odtrhnúť aj so stopkou najmenej 5 cm dlhou (čím predídete ich kazeniu) a ak je to možné, nechajte ich pár dní uschnúť, aby šupka stvrdla - na slnku alebo vo vnútri v teple pri kachliach.
Vertikálne pestovanie tekvíc
Ak máš menší priestor, môžeš pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží. Vertikálne pestovanie zeleniny má jedno veľké plus - využíva výšku záhrady. Vďaka tomu prinesie bohatú úrodu aj na malom priestore. Čoraz viac záhradkárov objavuje ich výhody - nielen úsporu miesta, ale aj zdravšie plody (menej kontaktu s pôdou), ľahšiu údržbu a dekoratívny vzhľad. Rastie mimoriadne rýchlo a bez problémov dosiahne výšku troch metrov. Potrebuje pevné, ale nie príliš hrubé tyče (do 4-5 cm), aby sa jej výhonky mohli dobre prichytiť. Tieto rastliny vytvárajú ťažké plody, preto potrebujú veľmi pevnú oporu - napríklad kovové konštrukcie alebo pergoly. Pri veľkých plodoch sa osvedčili podporné sieťky či popruhy, ktoré zabránia ich odlomeniu.
Rady a tipy pre pestovanie tekvíc
- Áno, menšie druhy tekvíc, ako je Hokkaido, môžete pestovať aj v kvetináči.
- Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Jedlé sú však i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.
- Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence.
Skladovanie tekvíc
Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb. Zozbierané tekvice premiestnite do chladného priestoru, kde nemrzne a kde sa bude teplota pohybovať v rozmedzia 10-18 °C. Skladujte ich jednotlivo, aby sa vzájomne nedotýkali - ideálne na policiach, ktoré môžu byť vystlané slamou.