Pestovanie papriky je obľúbená činnosť mnohých záhradkárov. Spolu s paradajkami tvoria nerozlučný tandem, bez ktorého si mnohí nevedia predstaviť letnú záhradu. Avšak, nie každý má možnosť pestovať papriku v záhrade. Vďaka pestovaniu v kvetináčoch si môžete dopriať čerstvé papriky aj na balkóne či terase. Tento článok vám poskytne všetky potrebné informácie o tom, kedy sadiť papriku, ako ju pestovať v kvetináčoch, a ako sa o ňu starať, aby ste dosiahli bohatú úrodu.
Úvod do pestovania papriky
Pestovanie papriky je klasika, ktorá má v našich končinách dlhú pestovateľskú históriu. Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať komplikované, pestovanie papriky na balkóne je celkom reálne. Hoci nemáme taký široký výber odrôd špeciálne určených pre balkón ako napríklad u paradajky, je to najmä dôsledkom nižšieho vzrastu papriky, takže takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči.
Výber vhodnej odrody papriky pre pestovanie v kvetináči
Pri výbere odrody papriky pre pestovanie v kvetináči je dôležité zohľadniť jej vzrast. Hoci takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči, existujú aj odrody s menším vzrastom, ktoré sú ideálne pre balkónové pestovanie.
Odroda Hamík
Jedným z tipov je odroda Hamík. Rastlinka má výšku 30-40 cm a rodí drobné oranžové plody vysokej sladkosti s minimom semien, preto ho milujú najmä deti.
Chilli a koreninové papriky
Osobitne by som ešte spomenula chilli papričky a koreninové papriky. Chilli nájdete aj v odrodách, ktoré sú na priestor skromné ako pelargónia.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Mestské odrody papriky
Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1.
Výber vhodného kvetináča
Výber vhodného kvetináča pre pestovanie papriky na balkóne je na začiatku veľmi dôležitý. Každá vysoká rastlinka potrebuje nádobu asi veľkosti štandardného vedra. Nezabudnite na drenážne otvory, pretože paprika je citlivá na preliatie. Pre špeciálne mini balkónové papriky stačia o čosi menšie nádoby, ale zdôrazňujem „o čosi“ - rozdiel nie je až tak markantný ako pri vysokých a trpasličích paradajkách. Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Nevyhnutná je hrubšia drenážová vrstva, ktorú od substrátu oddelíte netkanou textíliou.
Predpestovanie sadeníc
Ak sa rozhodnete pestovať svoje papriky zo semien, začať by ste mali už koncom februára, najneskôr v marci. Nie je to žiadna veľká veda, len treba trochu praxe. Musíte zistiť, ako sa im bude dariť práve na vašom okne, lebo s plastovými oknami je to trochu problém. Nasledujte tieto kroky:
- Ideálny čas: Jar je ideálny čas, tak ako pre všetko nové, čo sa chystá prebudiť k životu.
- Príprava kelímkov: Budete potrebovať kelímky na sadeničky. Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním.
- Vlhkosť pôdy: Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň.
- Umiestnenie: Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke.
- Doba klíčenia: Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca.
- Výsevný substrát: Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé.
- Výsev semien: Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať.
- Hĺbka výsevu: Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm.
- Svetlo a teplota: Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci.
- Vlhkosť: Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.
- Pikírovanie: Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.
Nákup sadeníc
Pokiaľ budete priesady papriky kupovať na trhu či v záhradníctve, máte čas do mája. Vždy kupujte len bezchybné sadenice.
Výsadba priesad
Vhodným termínom na výsadbu je druhá polovica mája, po „troch zamrznutých“, čo však už v súčasnosti nie vždy platí. Aj keď je termín pohyblivý, svetová strana jednoznačne určená bude. Papriky totiž, rovnako ako paradajky, milujú veľa slnka. Preto sú vhodné pre balkóny orientované južne a juhozápadne. Ak chceme zbierať šťavnaté a chrumkavé delikatesy, potrebujú sa denne kúpať v slnečných lúčoch. Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Ako správne vysádzať papriky
- Kedy vysádzať von? Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy.
- Výber miesta: Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu.
- Príprava pôdy: Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.
- PH pôdy: PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá.
- Rozostupy: Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba.
- Výsadbové jamy: Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.
- Hĺbka výsadby: Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť.
- Zalievanie: Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte.
- Netkaná textília: Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.
Starostlivosť o papriku
V bežných záhradách patria paradajka, paprika aj uhorka do tzv. prvej trate. Preložené do reči začiatočníkov to znamená, že sa sadia do najvýživnejšej pôdy. A tohto poznatku sa treba držať aj pri balkónovom záhradníčení. Dôležitým prvkom úspechu je hnojenie a správna zálievka.
Zálievka
Keď je žiadúce dennodenné presušenie pôdy slniečkom, je potrebná aj každodenná zálievka. V najhorúcejších dňoch sa môže stať, že dokonca dvakrát denne. Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam. Ak chcete ušetriť trochu času, zabezpečte si samozavlažovací kvetináč. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp.
Hnojenie
Môžete používať rôzne podomácky vyrobené zákvasy, ale to by asi nepotešilo vašich susedov. Najpraktickejšie sú prírodné tekuté hnojivá. Ich aplikáciu začíname už dva týždne po presadení sadeníc. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním. Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu.
Ďalšia starostlivosť
- Dobrá partia: Ak chcete pre papriky dobrú partiu, zasaďte k nim bazalku. Tá svojou vôňou vysvetlí roztočom a voškám, že tu nie sú vítané. Vhodnými spoločníkmi sú aj cibuľa a špenát, čo vám pomôže využiť pôdu okolo rastlinky.
- Zalamovanie papriky: Pre lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov. Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
- Striedanie stanovíšť: Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
- Ochrana proti škodcom a chorobám: Paprika môže byť náchylná na vošky, molice alebo plesňové ochorenia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia.
Choroby a škodcovia papriky
Ak sa obávate chorôb, mám pre vás dobrú správu. Paprika najviac zaujíma vošky a roztoče. Ak by nestačila pomoc prisadenej bazalky, máme skvelé skúsenosti s prírodnými postrekmi. Tu je prehľad najčastejších chorôb a škodcov:
- Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
- Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
- Vädnutie papriky: Ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
- Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
- Strapka západná: Drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Zber papriky
Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie. Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
Odrody papriky
Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou. Tu je niekoľko obľúbených odrôd:
- PCR: Asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
- Baraní roh zelený - Barkol: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
- Dolmy F1: Odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
- Slovakia: Veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
- Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
- Paprika jabĺčková: Známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú, napr.
- Odroda Rafaela F1: Prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe.
- Slovana F1: Veľmi prispôsobivá odroda. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu.
Výhody pestovania papriky na balkóne
Mať čerstvé zeleninové raňajky priamo z balkóna, to vám neponúknu asi ani drahé exotické destinácie. Pestovanie zeleniny na balkóne zrelaxuje rodičov a zo skúseností viem, že ku konzumácii zeleniny pritiahne aj detičky. Vytvoriť takúto balkónovú zelenú špajzu môže byť tvorivá dielňa pre celú rodinu. Ak sa rozumne nakombinujú plodiny, dokážete celý šalát vyskladať z vlastných zdrojov: listové šaláty ako základ, do toho zmes byliniek, tri farby paradajok, tri farby paprík, uhorka - to sa na každom slnečnom balkóne dá. Aj na tom najmenšom. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova.
Využitie papriky v kuchyni
Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov.
Recepty s paprikou
- Zaváraná paprika: Všetky papriky očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Pridáme pretlak a spolu privedieme k varu. Papriky nasypeme k pretlaku, zasypeme soľou, podlejeme asi deci vody, zakryjeme a na miernej teplote dusíme do mäkka. Pokračujeme vo varení, kým nátierka nezmenší objem a nezhustne. Nakoniec ju dochutíme octom a trochou cukru.
- Nakladaná žltá paprika: Žltú papriku nakrájame na rezance. Vodu zmiešame s octom, cukrom a soľou a necháme prevariť. Nálev necháme vychladnúť a zalejeme papriku. Dochutíme octom a soľou.
- Plnená paprika fazuľovým krémom: Fazuľu prelisujeme do misy (prípadne rozmixujeme), pridáme zmäknuté maslo, soľ, biele korenie a citrónovú šťavu podľa chuti. Umytú papriku očistíme a rozkrojíme ju po dĺžke na hrubšie pásiky alebo necháme v celku a vyberieme iba jadro. Takto pripravenú papriku naplníme fazuľovým krémom.