Zemiaky sú základnou potravinou v mnohých domácnostiach a ich pestovanie je rozšírené aj v slovenských záhradách. Pre dosiahnutie bohatej úrody je však nevyhnutné venovať pozornosť správnemu hnojeniu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o hnojení zemiakov, od prípravy pôdy až po výber vhodných hnojív a riešenie prípadných problémov.
Príprava pôdy: Základ úspechu
Základom pre úspešné pestovanie zemiakov je kvalitná príprava pôdy. Tá by mala začať už v jesennom období, kedy pri rýľovaní zapracujeme do pôdy organické hnojivo, napríklad vyzretý maštaľný hnoj. Maštaľný hnoj obohatí pôdu o organické látky a potrebné živiny a zníži jej pH. Zemiaky preferujú slabo kyslé až kyslé pôdy s hodnotou pH 5,5 až 6,5. Ak je pH pôdy nižšie ako 5,5, upravíme ju vápnením.
Dôležitou živinou pre zemiaky je draslík. Ten do pôdy dodáme rozsypaním drevného popola na jej povrch. Na jar pôdu skypríme a pred samotnou výsadbou pridáme kombinované hnojivo, napríklad vo forme NPK, ktoré zabezpečí dostatok živín pre rast.
Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú a dobre priepustnú pôdu. Ideálne sú piesčito-hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy sú vhodnejšie pre skoré odrody, ale vyžadujú pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín.
Výživa zemiakov počas vegetácie
Zemiaky majú v relatívne krátkom čase vysokú produkciu rastlinnej hmoty, preto je dôležité zabezpečiť im dostatok živín počas celého biologického cyklu. Po klíčení sa vyvíjajú výhonky a listy na nadzemnej časti rastliny, zatiaľ čo korene a stolóny sa vyvíjajú v pôde, kde sa tvoria hľuzy.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Dôležité živiny a ich vplyv na rast zemiakov:
- Dusík (N): Stimuluje rýchly rast, zvyšuje počet listov a ich fotosyntetickú aktivitu. Podporuje silnú fotosyntetickú aktivitu listov, ktorá je potrebná na tvorbu hľúz a významne prispieva k rastu hľúz. Na produkciu 100 kg zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy približne 0,5 kg dusíka. Najviac dusíku zemiaky potrebujú v období od tvorby pukov a počas fázy kvitnutia. Nedostatok, ale aj nadbytok dusíka predstavuje problém. Príliš veľa dusíka zvyšuje hromadenie dusičnanov v hľúzach, negatívne ovplyvňuje stolovú hodnotu hľuz, znižuje škrobovitosť hľúz a zhoršuje ich skladovateľnosť. Optimálne pohnojenie naštartuje rýchle vzchádzanie, počiatočný rast a nasadzovanie hľúz. Zároveň napomáha zdravému vývoju porastu, odolnosti voči poveternostným podmienkam ale aj niektorým chorobám (vločkovitosti a plesni zemiakovej). Dusík v minerálnej forme ako NPK má len obmedzenú schopnosť viazania v pôde. V prípade použitia NPK na jeseň, by sa takmer celá dávka dusíka v priebehu zimy vyplavila. Vyplavený dusík môže kontaminovať spodné vody a negatívne tak ovplyvňuje životné prostredie.
- Fosfor (P): Podporuje rast koreňového systému a vedie k skorému klíčeniu. Ovplyvňuje tvorbu hľúz viac ako akékoľvek iné živiny a má rozhodujúci vplyv na konečnú veľkosť hľúz. Na 100 KG produkcie zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy 0,08 kg fosforu. Rastlina prijíma fosfor najintenzívnejšie vo fáze nahadzovania pukov a kvitnutia. Ideálny je fosfor v podobe oxidu fosforečného v priemyselných hnojivách.
- Draslík (K): Prispieva k produkcii uhľohydrátov v listoch a ich migrácii do hľúz. Zvyšuje odolnosť rastlín voči nízkym teplotám a suchu, zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe škrobu, pri udržaní konzumnej kvality počas skladovania, zvyšuje mechanickú odolnosť hľúz, znižuje rozváravosť a múčnatosť. Na 100 Kg produkcie zemiakov potrebujeme do pôdy zapraviť približne 0,7 kg draslíku v podobe oxidu draselného. Pokiaľ obsahujú zemiaky nižšie množstvo draslíka sú náchylné k farebným zmenám. Naopak pri nadmernom hnojení draslíkom dochádza ku znižovaniu sušiny a škrobu v hľúzach. Zemiaky patria medzi plodiny , ktoré si vyžadujú vysoké dávky draslíka.
- Vápnik (Ca) a Horčík (Mg): Vápnik je potrebný pre rast koreňov, listov a vyvíjajúcich sa tkanív a pomáha rastline prekonať akýkoľvek environmentálny stres. Horčík zvyšuje fotosyntetickú aktivitu a zvyšuje migráciu uhľovodíkov do hľúz. Majú rozhodujúci vplyv na vývoj hľúz.
Typy hnojív pre zemiaky
Pre hnojenie zemiakov môžeme použiť organické aj minerálne hnojivá.
Organické hnojivá:
- Maštaľný hnoj: Zlatý štandard pre záhradkárov, ideálny na aplikáciu na jeseň. Pri aplikácii na jar by sa z neho dusík uvoľňoval až v druhej časti vegetácie. Dávka hnoja sa pohybuje do 500 kg na 1 ár. Ideálnym termínom na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Pri aplikácii na jar by sa z maštaľného hnoja vo väčšine typoch pôd začal uvoľňovať dusík z organických do minerálnych foriem (prístupné pre rastliny ) až v druhej časti vegetácie rastlín, kedy by pôsobil skôr negatívne.
- Ovčí hnoj: Alternatíva k maštaľnému hnoju.
- Kompost: Vhodný na obohatenie pôdy o organickú hmotu. Kompost dodá nielen živiny, ale aj zabráni úniku vlhkosti z pôdy. Používame hlavne na jar.
- Frass (hmyzí trus): Moderné organické hnojivo s vyváženým obsahom živín, podporuje pôdnu mikroflóru.
Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť pôdy. Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť a ich zdroje sú veľmi rozmanité. Zlatým štandardom pre záhradkára však zostáva maštaľný hnoj poprípade ovčí hnoj. Nie každý má však prístup ku kvalitnému a uležanému hnoju.
Minerálne hnojivá:
- NPK hnojivá: Obsahujú dusík, fosfor a draslík v rôznych pomeroch. Na trhu sú dostupné rôzne značky a veľkosti balení. Dusík v minerálnej forme ako NPK má len obmedzenú schopnosť viazania v pôde. V prípade použitia NPK na jeseň, by sa takmer celá dávka dusíka v priebehu zimy vyplavila. Vyplavený dusík môže kontaminovať spodné vody a negatívne tak ovplyvňuje životné prostredie.
- Draselná soľ: Používa sa na zapracovanie draslíka do pôdy na jeseň. Draslík zapracovávame do pôdy v podobe draselnej soli na jeseň. Na jar môžeme použiť nižšiu dávku draslíku vo forme pevných viaczložkových hnojív ako NPK.
- Liadok amónny: Aplikuje sa pri výsadbe, prípadne po poškodení mrazom.
- Špeciálne komplexné hnojivá na foliárne prihnojovanie: Aplikujú sa postrekom na listy rastlín, napríklad od 2-3 fázy rastu zemiakov až po zapojenie porastu.
Pri výbere minerálneho hnojiva je dôležité zohľadniť aktuálny stav pôdy a potreby rastlín.
Ako správne hnojiť zemiaky
- Príprava pôdy pred výsadbou: Obohatíme pôdu vyváženým hnojivom obsahujúcim dusík, fosfor a draslík. Zapracujeme organické látky, ako je dobre skompostovaný hnoj.
- Hnojenie pri výsadbe: Hnojivo aplikujeme pri výsadbe pod zemiaky. Maštaľný hnoj môžete zapracovať až dvakrát. Prvý raz na jeseň a druhý raz pri samotnej výsadbe.
- Hnojenie po výsadbe: Po vyrážaní výhonkov aplikujeme vrchný obklad hnojiva na podporu ďalšieho rastu.
- Foliárne hnojenie: Aplikujeme špeciálne hnojivo na listy, najmä v období tvorby kvetných pukov.
- Pravidelné testovanie pôdy: Zabezpečíme si informácie o stave pôdy a prispôsobíme hnojenie jej potrebám. Ďalší údaj, ktorý je možné získať z rozboru je pôdna kyselosť alebo pH.
Dôležité je neprehnojovať, pretože to môže viesť k bujným listom na úkor vývoja hľúz. Pri dusíku si treba dávať pozor na jeho predávkovanie. V prípade, že je v pôde príliš veľa dusíku, zvyšuje sa hromadenie dusičnanov v hľúzach. Vysoké dávky dusíku negatívne ovplyvňujú stolovú hodnotu hľuz, znižujú škrobovitosť hľúz a zhoršujú ich skladovateľnosť.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Pestovanie zemiakov: Tipy a triky
- Výber odrody: Prispôsobte výber odrody geografickej oblasti, klimatickým podmienkam, typu pôdy a spôsobu využitia zemiakov.
- Predklíčenie: Nechajte zemiaky predklíčiť na svetle 2-4 týždne, čím sa urýchli rast a zlepší kvalita výhonkov. Naklíčenie zemiakov dosiahnete tým, že jednoducho naukladáte jednu vrstvu zemiakov do nízkej debničky a posypete jemnou vrstvou zeminy (len toľko, aby bolo zemiaky stále vidieť). Nechajte ich takto odpočívať na svetlom mieste, ktoré má teplotu medzi 10 - 18 °C. Ak je v miestnosti, kde skladujete zemiaky, dostatočne teplo, naklíčia vám aj samé. Z času na čas môžete hľuzy jemne pokropiť vodou.
- Sadenie: Sadenie zemiakov je najideálnejšie na jar. Krátko po tom, čo pominú mrazy, teda približne koncom marca - začiatkom apríla. V prvom rade je potrebné, aby teplota neklesla pod nulu. Takže treba sa riadiť najmä počasím. Zemiaky môžete sadiť aj neskôr, úrodu budete zbierať samozrejme tiež neskôr. Zemiaky sadíme do jarkov, vzdialených 75 cm. V rámci každého jarku kopeme asi 10 cm hlboké jamky, do ktorých vkladáme zemiaky, klíčkami nahor. Medzi jamkami nechajte 30 cm medzery. Zemiaky zahrňte pôdou a polejte. Mali by vám vzniknúť 15 cm vysoké kopčeky. Sadíme do jarkov, nad každou jamkou nahrnieme kopček zo zeminy. Chcete zemiaky postupne zberať zo záhonu počas celej sezóny, siahnite po veľmi skorých zemiakoch. Môžu byť v zemi až do augusta a počas sezóny sa dajú zasadiť hneď dvakrát - v apríli a júni. Skoré odrody spolu so stredne neskorými viete preskladniť až do ďalšieho roka, ak majú optimálne podmienky a riadne uzavretú šupku. Zemiaky patria medzi veľmi napádanú zeleninu, preto pred zasadením siahnite po certifikovanom sadive.
- Starostlivosť: Starostlivosť spočíva v okopávaní, odstraňovaní buriny a prihŕňaní pôdy. Nepoškoďte korene. Tieto činnosti robíme len do obdobia kvitnutia, potom už necháme zemiaky na pokoji. Staráme sa výhradne o zálievku. Počas vegetácie nezabudnite zasadené zemiaky aspoň dva krát okopať, vyplieť burinu a prihrnúť zeminu. Pri okopávaní však pracujte veľmi opatrne, aby ste nepoškodili korene. V momente, keď začnú zemiaky kvitnúť, už ďalej neokopávajte a nijak do tohto záhona nezasahujte. Samozrejme, vlahu treba udržiavať a pravidelne tak zemiaky polievajte.
- Zber úrody: Zožltla zemiakom vňať? Odstráňte ju, vyčkajte približne dva týždne a môžete začať so zberom úrody. Čas zberu zistíte tak, že vňať zemiakov začne žltnúť. Vtedy ju všetku odstráňte a asi za 14 dní môžete začať vykopávať zemiaky. Malo by byť sucho a teplota aspoň 12 °C. Opäť si dávajte pozor pri vykopávaní, aby ste svoje zemiaky nepoškodili.
Alternatívne metódy pestovania zemiakov
- Pestovanie v slame: Záhon prekyprite, zapracujte kompost, uložte zemiaky a prikryte slamou. Keď vyjdú lístky, vyformujte zo slamy kopček, v ktorom budú rásť vaše budúce zemiaky. Slama zabráni rastu buriny, aj výskytu škodcov a zemiaky budú pri zbieraní dokonale čisté. Vrstva slamy sa pestovateľom osvedčila nielen ako prostriedok na potlačenie burín, ale tiež ako účinná prevencia proti výskytu niektorých škodcov, napr. veľmi známej pásavky zemiakovej. Keďže sa zemiakové hľuzy vyvíjajú v slame, môžete ich zberať ľahko a úplne čisté.
- Pestovanie v kvetináči: Zaobstarajte si veľký kvetináč s dierami na dne. Nasypte doň zeminu, vložte zemiaky a zasypte zeminou, avšak zemiaky musí byť vidno. Následne opakujeme tieto činnosti: zemiaky podrastú, prisypeme pôdu a tak stále dookola, až kým nie je kvetináč plný. Podporíte tým rozrastanie úrody. Kvetináč dajte na svetlé miesto a zriedkavo polejte. Pestovanie zemiakov v kvetináči je možné aj v paneláku na balkóne. Samozrejme, musí to byť veľký kvetináč a na svojom dne musí mať niekoľko dier. Asi do tretiny kvetináča nasypte kúpenú zeminu. Následne vložte do nej naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby ich bolo vidieť. Následne začnú zemiaky rásť. Vždy, keď podrastú, tak ich opäť zasypte trochou zeminy a opakujte to až dovtedy, kým nemáte plný kvetináč až po vrch. Týmto spôsobom sa zemiaky budú v kvetináči rozrastať. Dôležité je, aby bol kvetináč vždy na svetle. Z času na čas ho polejte.
- Pestovanie vo vreci: Výsadba je obdobná, ako pri kvetináči. Zaobstarajte si čierne vrece, v spodnej časti urobte dierky a položte vrece napr. do debničky. Vo vreci tak bude cirkulovať vzduch. Postup sadenia je už rovnaký. Obidva spôsoby sú správne a najpoužívanejšie. Pôde aj zemiakom dodajú všetky potrebné živiny. Pestovanie zemiakov vo vreci je takmer totožné ako v kvetináči. Použiť môžete buď špeciálne vrece na pestovanie, ktoré sa dá zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo použite jednoducho obyčajné pevné veľké vrece. Musí však mať čiernu farbu, pretože tá priťahuje slnko. Na dno vreca musíte urobiť drenáž (dierky) a celé ho podložiť nejakou miskou alebo debničkou, nenechávajte ho len na zemi, pretože nebude “dýchať”. Postup je rovnaký, ako pri sadení v kvetináči.
Hnojenie prírodnými hnojivami
Prírodné hnojivá, ako prípravky na báze morských rias a humátov, podporujú rast, vyživujú porast, pôsobia protistresovo a zvyšujú výšku úrody a jej kvalitu. Minerálne hnojivo s obsahom prírodného zeolitu zabezpečuje rastlinám dobrú kondíciu a vyššiu imunitu voči hubovým chorobám, zachytáva ťažké kovy a rezíduá v pôde.
Choroby a škodcovia zemiakov
- Pleseň zemiaková: Je najvážnejším ochorením zemiakov. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C a môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty hlavne vo vyšších polohách. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na listoch v podobe žltých vodnatých škvŕn, ktoré rýchlo tmavnú. Na rozhraní chorých a zdravých listových pletív sa za vlhka vytvára belavý nálet huby. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadive sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok. Základom boja proti nej je popri chemických postrekoch počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch aj používanie zdravej sadby. Postreky proti fytoftóre vykonávame preventívne, teda ešte pred prepuknutím infekcie. Používame meďnaté a organické fungicídy.
- Mokrá hniloba zemiakov: Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
- Suchá hniloba zemiakov: Prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy.
- Obyčajná chrastavitosť: Najviac sa prejavuje na hľuzách. Baktérie do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.
- Alternáriová škvrnitosť listov: Prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.
- Pásavka zemiaková: Pásavka je najvážnejším škodcom zemiakov. Larvy i dospelé jedince poškodzujú nadzemné časti zemiakov. Pásavka zemiaková prezimuje v štádiu dospelých chrobákov v pôde. Pôdu opúšťa v apríli a v máji. Po úživnom žere sa pári a samička začína klásť vajíčka na spodnú stranu listov. O 10 až 14 dní sa liahnu larvy, ktoré sú veľmi žravé a v krátkom čase dokážu skonzumovať okrem hrubšej žilnatiny všetky listy rastlín. Do roka máva dve generácie. V boji proti pásavke zemiakovej sa najlepšie osvedčili zásahy proti mladým larvám použitím postrekov.
- Vošky: Cicajú na spodnej strane mladších listov. Veľké škody spôsobené prenosom rôznych vírusových chorôb zemiakov výrazne znižujú úrodu. Boj proti voškám je teda dôležitý hlavne v množiteľských porastoch, pretože nesmieme dopustiť, aby sa vírusy dostali do hľúz, ktorými sa virózy veľmi ľahko prenášajú. Ide o celý komplex viróz, ktoré sa nemusia navonok ani výraznejšími príznakmi na vňati prejaviť. Preto sa oplatí vysádzať pravú sadbu, pochádzajúcu zo sadbovej oblasti.
- Drôtovce: Zákernými škodcami zemiakových hľúz sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré sa zavrtávajú do hľúz a môžu do nich zavliecť aj rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Drôtovce sa vyskytujú väčšinou v takých pôdach, ktoré neboli viac rokov obrábané. Súvisí to totiž s vývojom drôtovcov, ktoré mávajú troj až päťročný vývoj. Priama ochrana sa z hygienických dôvodov nevykonáva, pretože by sa museli použiť granulované insekticídy, ktoré je zakázané aplikovať do pôdy.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid