Slovensko, hoci malý štát v srdci Európy, sa vyznačuje neobyčajnou prírodnou malebnosťou a rozmanitosťou povrchu. Od majestátnych veľhôr po úrodné nížiny, od vyhasnutých sopiek po hlboké kaňony, naša krajina ponúka množstvo unikátnych a atraktívnych miest. Medzi tieto prírodné a kultúrne poklady patria aj Kráľova hoľa, kamenné gule - megoňky, Brusnianske pieskové gule, Klokočovské skálie, Starhrad a Slovenský orloj v Starej Bystrici. Každý z týchto bodov má svoju jedinečnú históriu, geologický význam a kultúrnu hodnotu, čím prispieva k bohatej mozaike slovenskej krajiny.
Kráľova hoľa: Symbol Slovenska opradený legendami
Básnikmi ospevovaná a povesťami opradená Kráľova hoľa patrí medzi základné symboly Slovenska. Kulminuje v nadmorskej výške 1 946 m a je po nej pomenovaná celá východná polovica Nízkych Tatier. Kráľova hoľa je nielen geografickým bodom, ale aj symbolom slovenskej identity, ktorý sa odráža v ľudových piesňach a kultúrnych tradíciách.
Kamenné gule - Megoňky: Európska rarita na Kysuciach
Záhadné kamenné gule sa často označujú aj ako „kysucké“, pretože sa nachádzajú na Kysuciach v severozápadnom kúte Slovenska. Vyskytujú sa v úzkom pruhu pieskovcov a zlepencov medzi osadou Kornica pri Klokočove a kameňolomom Milošová-Megoňky, ktorý leží severozápadne od Čadce. Tento pruh pieskovcov a zlepencov s dĺžkou asi 15 km nie je širší ako 500 m.
Kamenné gule - megoňky sú ojedinelá geologická rarita vo svete. Podobné kamenné gule sú len v USA, Rumunsku, na Novom Zélande, v Grónsku, na Kostarike, alebo v juhoafrických pralesoch. Kamenné gule na Kysuciach sa nachádzajú v mestskej časti Čadca - Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova. V 80 rokoch 20. storočia sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle kamenné gule - megoňky s priemerom od 25 cm až po 260 cm. Jedná sa o najväčšie nálezisko kamenných gúľ v Európe. Guľovité objekty majú vajcovitý, alebo až takmer dokonalý geometrický tvar gule a je možné ich vidieť priamo v skalných stenách kameňolomu a v jeho okolí.
V súčasnosti sa tu nachádzajú gule s priemerom od 25 cm do 3 metrov a sú spomedzi všetkých podobných nálezov na svete najpresnejšie. Ich vek sa datuje do obdobia kriedy až stredného eocénu na 30 až 40 miliónov rokov. Doteraz nikto nepodal jednoznačné vysvetlenie vzniku týchto kamenných gúľ. Geológovia sa zhodujú iba v názore, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny. Pravdepodobne vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním na jadro pohybmi vody na morskom dne. V priebehu rokov mnohé gule s kameňolomu odvezli do rôznych expozícií, ale mnohé skončili aj v súkromných záhradách. Na mieste zostali už len tie najväčšie a poškodené gule. Oblasť náleziska kamenných gúľ s rozlohou 1,67 ha vyhlásili v roku 2003 za prírodnú pamiatku, v správe CHKO Kysuce.
Prečítajte si tiež: Vzťahy medzi valcom a guľou
Na základe takmer dokonalého geometrického tvaru si ľudia s bujnou fantáziou myslia, že sú výtvorom dávnych civilizácií alebo mimozemšťanov. Kysucké kamenné gule sú unikátnym prírodným úkazom, ktorý je vo svete pomerne zriedkavý. Podobné gule sa našli napríklad v Kostarike, Mexiku, Brazílii a na Novom Zélande. Pravdepodobne najviac ich je pri osade Megoňky neďaleko štátnej hranice s Českou republikou. Tu sa našla aj dosiaľ najväčšia guľa nazývaná Mary, ktorá má priemer 3 m. Veľa malých gúľ s priemerom menším ako 60 cm ľudia povyberali a použili na výzdobu predzáhradiek.
Brusnianske pieskové gule: Menej známa rarita
Pieskové gule nazývané aj Brusnianske pieskové gule sú jedinečné pieskovcové guľovité útvary z lomu, ležiaceho priamo pri obci Chrenovec-Brusno. Sú menej známe ako gule Megoňky na Kysuciach. Pieskové gule z oboch lokalít patria medzi svetovú geologickú raritu. Kamenné gule sa nachádzajú v lomovej stene a aj voľne ležia na prístupovej ceste ku kameňolomu. Lokalita bola pôvodne morským dnom, dôkazom čoho sú nálezy zubu žraloka rodu Carcharodon zo starších treťohôr, kostry sleďovitých rýb, šupiny z rýb, ulity, lastúry. Túto menej známu lokalitu spropagovala stredoškolská študentka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prievidzi Lucia Zemanovičová.
Klokočovské skálie: Skalné gule v prírodnom prostredí
Klokočovské skálie pri obci Klokočov je lokalita, ktorá je zaujímavá obrovskou 300 m dlhou a 15 - 25 m vysokou pieskovcovo-zlepencovou skalnou hranou s výskytom unikátnych skalných gúľ. Gule sú výnimočné v tom, že sa tu vyskytujú priamo v prírodnom prostredí, iné známe výskyty skalných gúľ na Slovensku sa nachádzajú v bývalých kameňolomoch. V pieskovcovej stene vidno poslednú zachovanú kamennú guľu a misovité dutiny ako zvyšky po ďalších guliach, ktoré pripomínajú ich prítomnosť v minulosti. V prírodnej rezervácii Klokočovské skálie je možné obdivovať aj viaceré vzácne druhy rastlín a živočíchov. Vyskytuje sa tu aj chránená rebrovka rôznolistá, ktorá sa dostala do symbolu CHKO Kysuce.
Starhrad: Zaniknutý strážca Liptova
Veľký liptovský hrad - neskoršie zaužívaný názov Starhrad bol budovaný na Sestrčskom vrchu v nadmorskej výške 1000 m medzi údoliami Sestrčského potoka a Kalamenianky. Na území Slovenska bol po hrade Sitno najvyššie položeným hradom. Po absolvovaní posledného náročnejšieho výstupu sa pred nami objavilo strmé bralo s pozostatkami akejsi veže a na vrchu pozostatky základov, prepadliská či už pivníc alebo cisterny na vodu. Kedysi mohutný hrad, pred prevzatím moci Likavou, býval vládcom šíreho okolia a strediskom vládnutia a moci nad Liptovom. Dnes z neho neostalo nič. Kde mocní páni rozhodovali o osude ľudí a dedín, dnes iba burina a tráva rastie. Archeológmi vyhotovené tabule nás zorientovali v priestore a pootvorili uzdu našej fantázie, predstavy, ako mohol hrad v minulosti vyzerať.
Bol vybudovaný v XIII. storočí na mieste predhistorického hradu využívaného mnohými pokoleniami. Obchodné cesty cez Liptov na Oravu a do Poľska neviedli pustým krajom. Pozdĺž týchto ciest vznikali osady a hrady, aby ochraňovali obchodníkov. Takúto funkciu plnil aj z dreva postavený predhistorický hrad, ktorý možno pričinením tatárskeho vpádu, bol zničený. Archeológmi na tomto mieste boli nájdené črepy nádob, bronzové predmety z tohto obdobia. V roku 1262 sa prvý raz v archívoch spomína nový z kameňa a dreva vybudovaný Liptovský hrad - Starhrad. Bol väčší ako Likava i ako hrad v Liptovskom Hrádku. Ako kráľovský hrad bol majetkom kráľa a kráľ ho dával svojim verným iba do dočasného úžitku, nie do dedičnej držby. Po osamostatnení Liptovskej župy od Zvolenskej župy ako župný hrad bol v úžitku liptovských županov. Na sklonku XIV. a na začiatku XV. storočia bol dejiskom mnohých vojenských udalostí. Vypaľovaný a ničený bol v roku 1445 a znovu budovaný v roku 1459. Užívali ho nielen župani, ale aj násilníci a lúpežní rytieri. Najmä v období, keď už sídlom panstva bola Likava - po roku 1445. Až kráľ Matej dal v roku 1474 hrad rozbúrať, aby viac nepovstal a nestal sa sídlom zloduchov ako boli Komorovský a Pongrác. Pri vypálení hradu zhorel aj hradný archív a listiny panovníkov.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zápisom ťažného zariadenia
V okolí hradu sa pri archeologickom výskume našli stredoveké železné delové gule, hrot šípu, klince, črepy…, ale aj povestná „sielnická guľa“. Ku nej sa zachovala ľudová povesť, viažuca sa na posledné dni hradu. Pri dobíjaní hradu v roku 1474 nechal kráľ Matej hrad ostreľovať. Jedna guľa vystrelená z hradu opačným smerom na kráľovské vojsko, vraj zaletela až do Sielnice (9 km, čo vtedy delová guľa nemohla preletieť). Guľa vraj odrazila kus strechy chalupy Sprižkovcov, zapadla do ich záhrady za domom. Guľu Sprižkovci vykopali a starostlivo uschovávali z pokolenia na pokolenie. Celá obec ju pokladala za svoju, ako dôkaz vlastníckeho práva na vrch Sestrč a zaniknutý hrad, čo uznali aj susedné obce. To je povesť. Skôr je pravdepodobnejšie, že guľu našli v okolí hradu. Ale aj v súčasnosti je pravdou, že hoci Sielnica nesusedí priamo s Veľkým liptovským hradom, katastrálne toto územie patrí Sielnici. A zatúlaná kamenná guľa o priemere 25 cm, používaná v stredovekom delostrelectve, tiež existuje a je uschovaná v depozitári Liptovského múzea.
Aby nebolo povestí dosť, iná hovorí o tajnej podzemnej chodbe zo Starhradu až na „templársky kláštor“ na Havránku nad Liptovskou Marou. Povesti o hrade spracovali viacerí autori ako J. Kalinčiak. Š. N. Hyroš pred 150 rokmi pri návšteve tohto miesta vypočul povesť pastierov o poslednom dobití hradu. „Keď pravdepodobne kráľ Komorovský utekal z hradu, zabudol si vziať so sebou kľúče od hradu, pre ktoré naspäť poslal svoju dcéru Marišu. Keď sa dlho nevracala, zaklial ju, a preto Mariša dodnes chodieva v bielom rúchu a ukazuje sa pastierom v bielej šatke na hlave, na nohách má biele kapce a v ruke kľúče…“ Pri návšteve hradu sme žiadnu takúto devu nezbadali.
Slovenský orloj v Starej Bystrici: Unikátne dielo
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielova každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.
Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa jediný zachoval pred zatopením.
Umelecké informačné centrum v priestore pod orlojom je výtvarne navrhnuté ateliérom Byzant. V tomto priestore vznikla malá predajná galéria, v ktorej sa vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť slovenského futbalu
Ďalšie zaujímavosti Slovenska
Okrem vyššie spomínaných lokalít Slovensko ponúka mnoho ďalších zaujímavostí. Medzi ne patrí prameň ropy pri obci Korňa, rozhľadňa na vrchu Kamenité, Múzeum Kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke s unikátnou úzkokoľajnou lesnou železnicou, lyžiarske stredisko Veľká Rača - Oščadnica, Kriváň, Súľovské skaly, Zádielska dolina a tiesňavy Slovenského raja a Malej Fatry.