Kari, symfónia chutí, je pokrm, ktorý si získal celosvetové uznanie pre svoje aromatické korenie a bohaté omáčky. Nie je to len jeden recept, ale rozmanitá škála jedál, ktoré sa líšia podľa regiónov. História kari je rovnako bohatá ako jeho chute. Jeho korene siahajú až na indický subkontinent, kde vzniklo ako spojenie korenín a byliniek. Postupom času sa rozšírilo po celej Ázii a po celom svete a prispôsobilo sa miestnym chutiam a prísadám. Tento článok vás prevedie svetom kari rastlín, ich využitím v kuchyni a tipmi na pestovanie.
Kari rastlina: Poklad v kuchyni
Ak hľadáte bylinu, ktorá vám urobí obrovskú službu v kuchyni, zaobstarajte si kari bylinku. Bylinka pochádza z Talianska a Francúzska, niektoré zdroje uvádzajú Turecko. Má široké využitie. Okrem kulinárskych účelov uľaví pri svalových kŕčoch, menštruačných či klimakterických problémoch. Pomáha ale aj pri prechladnutí, zlom trávení, migréne, nespavosti. Má aj tzv.
Pestovanie kari rastliny
Pestovať ju môžete v interiéri, ale aj v črepníku v záhrade alebo voľne zasadenú v zemi. Pozor ale musíte dať na preliatie. Nemá rada veľa vody. Voľne vysadená bylina dorastá až do výšky 90 cm, má krásne strieborno-sivé lístky a krásne žlté kvety. Ak nie sú tuhé zimy, väčšinou prezimuje. Ak ale nie, môžete si karí pred zimou namnožiť.
Kari v kuchyni: Inšpirácie a využitie
Pre jej chuť je vhodná do rôznych orientálnych pokrmov. Čaj pripravený zo sušenej byliny sa používa na prečistenie priedušiek. Karí marináda pre „fajnšmekrov“. Na jej prípravu môžete použiť čerstvé alebo sušené bylinky. Karí, rozmarín, šalviu a tymián vložte do jedného decilitra olivového oleja a nechajte niekoľko hodín lúhovať. Ak máte radšej pikantnejšiu marinádu, môžete pridať aj malú chilli papričku.
Recepty s kari rastlinou
Táto vegetariánska thajská pochúťka nadchne vďaka kombinácii exotických chutí a vôní určite každého labužníka. Kokosové mlieko je síce kalorické, ale obsahuje veľa vlákniny, upravuje hladinu cukru v krvi, zasýti a eliminuje chuť na sladké. Karí a zázvor urýchľujú metabolizmus, potláčajú chuť na jedlo, stimulujú tráviace enzýmy a pomáhajú účinne spaľovať tuk.
Prečítajte si tiež: Recept na Kari Polievku
Thajská karí polievka s hlivou ustricovou
Ako na to: V hrnci rozohrejte lyžicu kokosového oleja. Nasypte nastrúhaný zázvor, najemno nakrájanú chilli papričku s cesnakom a pár minút restujte na oleji. Pridajte červenú karí pastu a ešte chvíľu restujte, kým sa všetky ingrediencie rozvoňajú. Nalejte do hrnca vodu, vhoďte dnu na väčšie kúsky nakrájanú hlivu, pridajte kokosové mlieko, dôkladne premiešajte a nechajte prejsť varom. Polievku stiahnite z plameňa a podľa potreby dochuťte soľou a šťavou z limetky. TIP: polievka výborne chutí aj s krevetami alebo kuracím mäsom. Pridajte do hrnca spoločne s cesnakom, chilli a zázvorom. Ochutnajte kura na karí tak, ako ho pripravuje speváčka Janais.
Alternatívne kari rastliny
Ázijská kuchyňa je znamenitá. Spája v sebe čerstvé suroviny, výrazné chute zjemnené obyčajnou ryžou, množstvo chrumkavej zeleniny a v neposlednom rade dokonalé snúbenie arómy byliniek. Vypestujte si doma vlastnú curry bylinkovú oázu. Čo by vám v nej nemalo chýbať?
Muraja (Murraya koenigii)
Muraja, známa aj pod označením listové kari korenie, kari stromček alebo kari list, je opadavý strom, ktorý rastie prirodzene v Himalájach či na Srí Lanke. Pestuje sa pre jej výrazne voňavé listy, ktoré sa zberajú po celý rok. Chuť curry je zmesou citrónových tónov s jemne pikantným tónom s výraznou arómou, ktorá dodáva typickú chuť najmä indickým pokrmom.
Pestovanie: Zohnať ju však na našom trhu je však náročné, skôr ako v predajniach ju kúpite na internete. Čerstvé listy sa dajú kúpiť v predajniach so zdravou výživou alebo v špecializovaných ázijských obchodoch či na internete. Sušené však nemajú takmer žiadnu arómu ani chuť. Preto sa namiesto nej začerstva používa Helichrysum italicum, tiež nazývané kari. Kari stromček prirodzene rastie vo vlhkých lesoch, u nás sa pestuje v črepníku, aby ste ho v zime mohli chrániť pred mrazom. Minimálna teplota v zimnom období, ktorú ešte zvládne, je 12 °C, optimálna teplota na pestovanie je 18 - 25 °C na stanovišti chránenom pred ostrým slnkom.
Použitie: V Ázii sa listy používajú aj v liečiteľstve pri zápche alebo akýchkoľvek problémoch s trávením. V kuchyni sa hodí k mäsu, rybám, k plodom mora, ale aj k strukovinovým prívarkom či k ryži.
Prečítajte si tiež: Recept: Kuracie s karí omáčkou
Kari (Helichrysum italicum)
Vyzerá trošku ako rozmarín alebo nerozkvitnutá levanduľa, vonia ako maggi koreninový prípravok. To je helichrysum, slamiha úzkolistá známa aj ako slamiha talianska, ktorá sa bežne vyskytuje v stredomorských oblastiach. Odroda ‘Mini’ výborne vyzerá aj v zmiešanej výsadbe. Rastie vo forme polokra a vďaka svojim striebristým listom pôsobí aj dekoratívne.
Pestovanie: Na zimu je slamiha podobne citlivá ako rozmarín, preto ju v chladnejších oblastiach pestujte v nádobe, ktorú v októbri presuniete dovnútra, do bezmrazej miestnosti, ideálne nevykurovanej svetlej chodby a zmiernite zálievku. Keď pominie nebezpečenstvo ranných mrazov, opäť ju premiestnite von. Kari obľubuje hlinito-piesočnatú pôdu a slnečné stanovište. Pozor, je veľmi citlivé na premokrenie. Po odkvitnutí rastlinu mierne zrežte.
Použitie: Rastlina vytvára v letných mesiacoch krásne žlté kvety, ktoré si udržia tvar a farebnosť aj po usušení, využijete ju preto aj v aranžmánoch. Vôňa tejto rastliny dokonca odpudzuje mole, podobne ako levanduľa. Do jedál sa používajú čerstvé aj sušené lístky. Hodí sa na ryžu, hydinu aj do polievok a všetkých ázijských jedál.
Bazalka thajská (Ocimum basilicum var. Thyrsiflora)
Existuje niekoľko odrôd bazalky, ktoré sa líšia arómou, veľkosťou aj tvarom listov. V ázijskej kuchyni na východe kontinentu sa najčastejšie používa thajská bazalka, ktorá vyniká štipľavou chuťou a vôňou po korení. Má mierne ružovkasté listy a pevnejšiu stonku, trošku pripomínajúcu mätu.
Pestovanie: Pestuje sa rovnako ako ostatné odrody bazalky. Je citlivá na chlad a na mráz, preto ju na záhon vysaďte až v druhej polovici mája. Má rada ľahšie pôdy. Aby ste sa dočkali bohatej úrody a rozkonáreného rastu, potrebuje pravidelné zaštipovanie. Najlepšie sa jej bude dariť medzi rajčiakmi, ktoré zároveň podporí v raste a odoženie od nich škodce. V našej oblasti sa pestuje ako letnička, keď ju chcete prezimovať, pestujte ju v črepníku, ktorý na zimu premiestnite do bezmrazej miestnosti a zmiernite zálievku.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na rybie kari
Použitie: Klasická bazalka sa používa do jedál až po dovarení. Thajská bazalka znesie aj krátku tepelnú úpravu, za tým účelom bola aj vyšľachtená. Hodí sa do mäsových jedál, pikantných šalátov aj do hustých polievok. Výborne dopĺňa chuť tofu. Nehodí sa na dlhšie skladovanie v chladničke, dá sa však sušiť. Pred varením odporúčame sušenú bazalku namočiť do vody alebo oleja.
Koriander siaty (Coriandrum sativum)
Koriander siaty je jednoročná rastlina podobná petržlenovej vňati alebo kôpru a má tiež podobné účinky na zdravie človeka, podporuje tvorbu žalúdočných štiav. Tvorí dva druhy listov, spodné sú podobné petržlenu, vrchné sú viac nitkovité.
Pestovanie: Koriander potrebuje pôdu bohatú na živiny a chránené stanovište s dostatkom slnečných lúčov. Dá sa pestovať aj v nádobách. Vysieva sa už v prvej polovici marca do sponu 30 x 30 centimetrov. Aby ste sa dočkali bohatej úrody, zabezpečte mu pravidelnú zálievku.
Použitie: V kuchyni využijete listy aj semená. Semená sa pridávajú do koreniacej zmesi na mäso a využívajú sa aj pri sterilizovaní zeleniny - najmä uhoriek a čalamád. Dokonca sú súčasťou aj perníkového korenia pre svoju nasladlú arómu a jemne pikantnú príchuť. Spodné listy podobné petržlenu sa využívajú ako dekorácia, ochutia šaláty či wrapy.
Čínska pažítka (Allium tubersum)
Pod označením čínska pažítka nájdete v záhradkárstve cesnak hľuznatý. Pestuje sa podobne ako klasická pažítka, no chuťou viac pripomína medvedí cesnak ako cibuľu.
Pestovanie: Čínska pažítka nie je náročná na pestovanie. Postačí jej iba pravidelné zrezávanie, teda zber úrody, ktoré pred zimou zmiernite, aby porast chránil korene pred mrazom a zabránili ste jej vyschnutiu. Môžete ju pestovať aj v črepníku, rozmnožiť si ju delením trsov a v zime vám porastie aj na parapete. Na jar ju môžete opätovne vysadiť na záhon, kde načerpá živiny a opäť sa zvýrazní jej chuť.
Použitie: Cesnak hľuznatý kvitne bielymi kvetmi, je aj ozdobou záhona. Využíva sa podobne ako klasická pažítka, pokojne aj na maslovom chlebíku, výborne chutí v polievkach alebo ako “bodka” na servírovanom jedle. Jeho chuť najlepšie vynikne začerstva. Na dlhodobé skladovanie je vhodnejšie mrazenie ako sušenie.
Kurkumovník (Curcuma longa)
Je to tropický stromček, ktorého systém pakoreňov pripomína ďumbier (zázvor). Narozdiel od neho sa však vyznačuje typickým žiarivooranžovým sfarbením a mierne nasladlou chuťou. Rastlina má krásne úzke listy, plní aj dekoratívnu funkciu.
Pestovanie: Kurkumovník sa pestuje ako izbová rastlina, najlepšie sa mu darí vo výživnom substráte pri teplote okolo 25 stupňov, v lete ho môžete letniť na balkóne, prospievajú mu aj tropické tridsiatky. Je však citlivý na sucho, miluje vlhký vzduch, preto rastlinku pravidelne roste. Ak sa chcete dočkať bohatej úrody, pestujte ho v skleníku. Kurkumový prášok získate pomletím pakoreňa kurkumy, ktorý ste predtým krátko povarili a nechali vysušiť.
Použitie: Kurkuma intenzívne farbí, výborne sa hodí na kuracie mäso aj do ryže, no použite naozaj iba štipku a dôkladne si po príprave jedla umyte ruky. Je výborný antioxidant, pridáva sa aj do smoothie a môže sa použiť pri výrobe domácej zubnej pasty vďaka svojim bieliacim účinkom na zubnú sklovinu. Zmiešajte ju s kokosovým olejom a pár kvapkami čajovníkového oleja a vyčistite si zuby kefkou ako ste zvyknutí. Hoci zafarbí všetko okolo, zuby pri pravidelnom používaní krásne vybieli. Predtým však vyskúšajte, či nemáte na niektorú zložku alergické reakcie.
Ďalšie bylinky vhodné do kari záhrady:
- Vôňovec citrónový (Cymbopogan citratus)
- Ďumbier lekársky (Zingiber officinale)
- Mäta pieporná (Mentha piperita)
Kari: Regionálne variácie a chute
Indické kari je tapisériou regionálnych chutí, z ktorých každá má svoju jedinečnú zmes korenín. Thajské kari je harmonickou zmesou sladkých, kyslých, slaných a pikantných chutí. Japonské kari je upokojujúce, mierne sladké a pikantné jedlo. Karibské karí je živou zmesou afrických, indických a miestnych vplyvov. Od bohatého malajzijského rendangu až po aromatické srílanské karí - každý región pridáva svoj charakteristický prvok.
Základné ingrediencie kari
Základom každého kari je korenie a koreniny. K bežným základom patrí kurkuma, rasca, koriander a garam masala. Bielkoviny sú rôzne, od kuracieho a hovädzieho mäsa až po ryby a strukoviny. Zelenina dodáva pokrmom textúru a výživné látky. Medzi bežné druhy patria zemiaky, mrkva a paprika. Omáčka alebo základ všetko spája. V thajskom karí sa používa kokosové mlieko, v indickom karí paradajkové omáčky.
Tipy a triky pre dokonalé kari
Suché praženie korenia zintenzívňuje jeho chuť. Kari pasta ponúka čerstvejšiu a intenzívnejšiu chuť, zatiaľ čo prášok poskytuje pohodlie a dlhšiu trvanlivosť. Varenie spája chute, zatiaľ čo zahusťovanie dodáva kari charakteristickú štruktúru.
Recepty na kari
Kuracie karí je klasika, obľúbená pre svoje jemné mäso a aromatickú omáčku. Zeleninové kari je oslavou produktov. Hovädzie karí je robustné a bohaté. Rybie karí je ľahšia možnosť. Kari tofu je vegánske potešenie.
Prílohy ku kari
Ryža je bežnou prílohou, od nadýchanej basmati až po lepkavú jazmínovú. Chlieb a roti predstavujú nádherný texturálny kontrast. Koreniny a čatní pridávajú ďalšiu vrstvu chuti.
Rendang: Indonézska kulinárska perla
Rendang je jedným z najchutnejších a najviac aromatických jedál, ktoré si môžete vychutnať. Tento pokrm je známy svojou komplexnou chuťou, ktorá pochádza z kombinácie kokosového mlieka, korenín a dlhého varenia, čo dáva mäsu neuveriteľnú jemnosť. Aj keď jeho príprava môže trvať nejaký čas, výsledok stojí za to.
Rendang má svoje korene v oblasti Minangkabau na indonézskom ostrove Sumatra, kde sa pôvodne pripravoval pri významných oslavách, svadbách a iných výnimočných príležitostiach. Pochádza z tradície, ktorá vychádza z starostlivého varenia mäsa s korením a kokosovým mliekom, čo bolo považované za luxusný spôsob prípravy jedla. Ak ide o jeho historický význam, rendang bol nielen súčasťou každodennej stravy, ale aj súčasťou kultúrneho dedičstva komunity Minangkabau. Táto oblasť je známa svojou silnou kultúrnou a gastronomickou tradíciou, ktorá sa odráža aj v ich kuchyni. V roku 2011 bol rendang dokonca vyhlásený ako jedno z najlepších jedál na svete v ankete CNN.
Príprava Rendangu krok za krokom:
- Príprava koreniacej pasty: V mixéri alebo pomocou hmoždíra rozdrťte cesnaku, zázvor, cibuľu, sušené chilli papričky, kurkumu, rímsky kmín a koriander na jemnú pastu.
- Príprava mäsa: Hovädzie mäso nakrájajte na kocky o veľkosti približne 2-3 cm a osolte.
- Smaženie pasty: V hrnci alebo panvici na strednom ohni rozohrejte rastlinný olej. Pridajte pripravenú koreniacu pastu a smažte ju asi 2-3 minúty, až sa zmení na voňavú zmes.
- Príprava mäsových kúskov: Pridajte nakrájané mäso do panvice a restujte, až kým nezhnedne zo všetkých strán (asi 5-7 minút).
- Pridanie kokosového mlieka a vývaru: Pridajte kokosové mlieko, hovädzí vývar a cukor. Miešajte, aby sa všetko dobre spojilo. Ak máte tamarindovú pastu, pridajte ju teraz.
- Pomalu varenie: Znížte teplotu a varte mäso na veľmi nízkom ohni, zakryté, asi 2-3 hodiny, kým mäso nebude mäkké a šťavnaté. Pamätajte, že zmes by mala pomaly redukovať, aby sa vytvorila hustá, korenistá omáčka.
- Dokončenie: Keď je mäso mäkké a omáčka hustá, ochutnajte a prípadne dosolte alebo doslaďte podľa potreby.
- Podávanie: Rendang je tradične podávaný s ryžou alebo ako samostatné jedlo. Rendang chutí najlepšie po niekoľkých hodinách, keď sa všetky chute spojí.
Rendang nie je len jedlo, je to cesta do srdca indonézskej kuchyne, ktorá vás zavedie do sveta plného vôní, chutí a tradícií. Každý kúsok mäsa, pomaly varený v zmesi korení a kokosového mlieka, je oslavou trpezlivosti a lásky k vareniu. Tento pokrm vás nielen zahreje, ale aj prenesie na ďaleké ostrovy, kde sa história stretáva s kulinárskym umením.
Slamiha talianska (Helichrysum italicum) - detailný pohľad
Slamiha talianska (Helichrysum italicum), tiež známa ako slamiha úzkolistá, Curry, Slamienka, je nízky, trváci, voňavý, bohato rozkonárený polokrík. Vytvára na báze drevnatejúce husté porasty, z ktorých vyrastajú bylinné stonky.
Charakteristika
Stonky sú husto olistené dlhými úzkymi, čiarkovitými, sediacimi listami strieborno zelenosivej farby. Z pazúch listov vyrastajú nové vetvičky s menšími listami. Rastlina sa vyznačuje výraznou arómou, ktorú šíri do okolia už pri letmom dotyku. Vôňa pripomína kari korenie. Svojím výzorom, hlavne farbou a tvarom listov a kríčkovitým vzrastom, slamiha mnohým pripomína levanduľu. Rovnako ide o stredomorskú bylinu, slamiha má však užšie a jemnejšie listy, úplne odlišnú vôňu aj farbu a tvar kvetov. Jej sýtožlté ihlicovité kvety vyrastajú v polguľovitých súkvetiach na konci byle, v tzv. chocholíkoch. Sú veľké do 8 cm v priemere. Plod je nažka. Rastlina dorastá do výšky 50 cm. Rozmnožuje sa generatívne, semenami.
Pestovanie
Semenienka sa vysievajú od februára do apríla do skleníkov alebo parenísk. Pareniská a fóliovníky si vyberiete tu. Semená vysejte na povrch substrátu a nezasypávajte, pretože potrebujú na klíčenie svetlo. Zalejte len veľmi opatrne, aby ste ich nevyplavili.
- Umiestnenie: Slamiha je teplomilná rastlina, dobre sa jej darí na teplých, slnečných stanovištiach, chránených pred zimou a mrazmi.
- Zemina: Ideálna zemina je suchšia, priepustná, piesočnato-hlinitá. Vhodné sú aj ľahké, piesčité, vápenaté pôdy.
- Zálievka: Rastline vyhovuje sucho, nedostatok vlahy jej neprekáža. Problémy jej spôsobuje podmáčaná pôda, obzvlášť v zime. Pri výsadbe preto zabezpečte rastline kvalitnú drenáž.
- Starostlivosť: Slamiha je mrazuvzdorná do -10 °C. V severnejších oblastiach sa odporúča rastlinu v zime chrániť nástielkou, aby nevymrzla, alebo ju preniesť na chránené miesto.
- Strihanie: Rastlinu priebežne zrezávame počas roka, keď si z nej berieme vetvičky na ochutenie jedál. Raz ročne, cca v marci, ju zrežte hlbšie, aby ste podporili a udržali kompaktný rast a tvorbu nových vetvičiek. Neodporúča sa zrezávať do drevnatých stoniek, iba do bylinných.
Využitie
Slamiha je výborná korenina v kuchyni, čiastočne v čerstvej, ale hlavne v sušenej podobe. Používa sa na ochutenie omáčok, ryže a polievok, býva súčasťou rôznych bylinkových koreniacich zmesí. Do jedál ju však nedávajte vyvariť, lebo sa z nej uvoľňuje horká, nepríjemná chuť. Pridáva sa do hotového pokrmu v malom množstve napríklad nasucho podrvená v dlaniach. Kvety slamihy sa sušia a používajú pri výrobe dekorácií a majú aj využitie v boji proti moliam. Sušené, drvené kvety slamihy nasypte do látkového vrecúška a uložte do skrine. Slamiha má využitie aj v kozmetike. Jej esenciálne oleje pomáhajú zlepšiť vzhľad stareckých škvŕn a zjemniť ich sfarbenie. Býva súčasťou prípravkov pre starostlivosť o pleť pre osoby s citlivou kožou, vrátane detí.
Ďal z červenej šošovice: Recept
Ingrediencie:
- 250 g červenej šošovice
- 1 lyžička mletej kurkumy
- 2 lyžice ghí alebo rastlinného oleja
- 1 vrchovatá lyžička čiernych horčičných semienok
- 7 sušených karí listov
- štipka čubrice
- 2 zelené čili papričky
- 1 lyžica svetlohnedého cukru
- 2 lyžičky tamarindovej pasty
- 1 lyžička korenia garam masala
- pol lyžičky kajenského korenia
- soľ
- 1 lyžica strúhaného kokosu
- nasekaný koriander
- Čapati placky (môžete použiť aj tortilly) alebo ryža na servírovanie
Postup:
- Šošovicu dajte do hrnca a zalejte litrom vody. Pridajte kurkumu, priveďte do varu a na jemnom plameni varte 45 až 50 minút, alebo kým sa šošovica nezmení na kašu. Dobre premiešajte, aby sa neprilepila na dno. Vypnite oheň, šošovicu ešte mierne popučte, aby zhustla, prikryte a odstavte.
- Ghí alebo olej zohrejte na panvici na strednú teplotu a pridajte horčičné semienka. Hneď ako začnú praskať, pridajte karí listy. Krátko opekajte, potom pridajte čubricu a čili papričky prekrojené po dĺžke.
- Pridajte uvarenú šošovicu spolu s cukrom, tamarindovou pastou, korením garam masala a kajenským korením. Dochuťte soľou. Dobre premiešajte a varte 1 minútu. Prilejte vriacu vodu (100 až 200 ml) a 5 minút povarte.
- Dobre premiešajte, vypnite oheň, ozdobte kokosom a koriandrom. Podávajte teplé s plackami alebo ryžou.
Ako zdravo dochutiť jedlo?
Bylinkami, ktoré vám ho krásne rozvoňajú a dodajú vitamíny a minerály. Používanie kvalitných surovín a správnych bylín a korenín je kľúčom k vytvoreniu chutnej a aromatickej omáčky na cestoviny. Hoci polotovary môžu ušetriť čas, domáca omáčka má vždy jedinečnú chuť. Recepty na omáčky sú často súčasťou rodinného dedičstva a hlavne, žiadna omáčka nechutí tak, ako tá mamičkina. Chute omáčok bývajú zábavnou témou mnohých dámskych večierkov. Je až prekvapujúce, ako sa jednotlivé postupy napríklad pri bešameli môžu líšiť. Rôzne polotovary šetria síce čas, nie je ale nad vlastnou domácou omáčkou.
Základné koreniny a bylinky v kuchyni:
- Bobkový list: Je základným korením, ktoré podporuje trávenie a pridáva sa do ťažších jedál. Môže byť v celku alebo mletý.
- Cesnak: Jemný cesnakový prášok je praktickou alternatívou k čerstvému cesnaku. Ušetrí prácu s lúpaním a roztieraním. Používa sa mletý cesnak, prípadne medvedí cesnak.
- Cibuľa: Mletá alebo sušená cibuľa je skvelá na dochutenie omáčok bez slzenia pri krájaní čerstvej cibule. Skúsiť môžete aj vyprážanú cibuľu, ktorá je ihneď pripravená na použitie.
- Kôpor: Vrcholové lístky kôpru, sušené a drvené, si zachovávajú chuť a vôňu čerstvej bylinky.
- Majorán: Táto bylinka sa hodí nielen do zemiakových placiek a zabíjačkových jedál, ale aj do omáčok.
- Rasca: Tradičné korenie, ktoré sa používa na dochutenie mnohých jedál. Používa sa rasca česká celá, drvená alebo mletá.
- Paprika: Mletá pálivá paprika dodá jedlu ostrosť a intenzívnu chuť. Používa sa aj sladká maďarská paprika, ktorá dodá omáčkam chuť a farbu.
Exotické a špeciálne koreniny:
- Čierne korenie: Korenie čierne z oblasti Malabar (známe aj ako tigrie korenie) alebo Lampong je skvelé na dochutenie omáčok.
- Dlhé korenie: Výraznejší bratranec klasického čierneho korenia s jedinečným aromatickým profilom.
- Estragon: Korenie, ktoré prináša kúzlo francúzskej kuchyne.
- Fenykel: Používa sa predovšetkým do vianočného pečiva, ale aj do nakladanej zeleniny.
- Guinejské korenie (rajské zrná): Korenie, ktoré nepochádza z korenovníka, ale zo zázvorovitej rastliny.
- Kari listy: Korenie s ľahkou a delikátnou vôňou a chuťou, pochádzajúce zo stromu Kari.
- Klinček: Aromatické korenie, ktoré sa používa v celku alebo mleté.
- Chmeli-Suneli: Zmes korenia a byliniek z arménskej a gruzínskej kuchyne.
- Ligurček: Korenie, ktoré vonia ako domáci vývar.
- Muškátový oriešok a muškátový kvet: Používajú sa mleté na dochutenie omáčok.
- Nové korenie (jamajské korenie): Používa sa celé alebo mleté.
- Šafran: Kráľ korenín s jedinečnou chuťou a vôňou.
- Škorica: Mletá škorica z Indonézie alebo Cejlónu sa používa na dochutenie sladkých omáčok.
Koreniace zmesi:
- Barbecue údené BIO: Zmes korenia s dymovou arómou na grilovanie mäsa a rýb.
- Bylinky do polievky: Zmes s tradičnou polievkovou koreňovou zeleninou a zelerom.
- Café de Paris: Jemná bylinková zmes na syrové a smotanové omáčky a dresingy.
- Gulášové korenie Angula: Zmes na prípravu guláša a gulášovej polievky.
- Hríbové korenie: Mierne štipľavá zmes korenia s hríbmi.
- Hubové korenie: Korenie dodá vynikajúcu hubovú chuť omáčkam.
- Chicken Tikka Masála: Zmes pre milovníkov indickej kuchyne.
- Piri-Piri: Pikantná zmes korenia na kuracie alebo rybie mäso a omáčky.
- Pracharanda papriková/polievková: Zeleninová zmes typu Vegeta bez glutamanu a chemických prísad.
- Tandoori Masála: Zmes na marinády kuracieho mäsa.
- Ticinské korenie: Pikantná zmes z talianskej časti Švajčiarska Ticino.
#