Karas je obľúbená ryba, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd a má zaujímavé vlastnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na karasa, od jeho charakteristiky a spôsobu života, cez lov a chov, až po kulinárske využitie.
Charakteristika a rozšírenie karasa
Karas obyčajný (Carassius carassius) je u nás doma odpradávna. Najlepšie sa mu darí v plytkých, zabahnených vodách, ktoré sa v lete prehrievajú a v zime zamŕzajú až po dno. Jeho prirodzený areál zahŕňa celú Európu východne od Rýna až po východnú Sibír k povodiu rieky Kolyma, okrem západnej časti Škandinávie. Bol vysadený aj vo Francúzsku, Anglicku, Taliansku a Španielsku.
Karas striebristý (Carassius gibelio) k nám záhadne pricestoval z východoázijských vôd pravdepodobne koncom 50. rokov. V 70. rokoch boli ním doslova "zaplavené" takmer všetky vody Podunajska. V súčasnosti sú jeho stavy už stabilizované na primeranej hranici.
Životný štýl a ekológia karasa
Karas obyčajný je rybou husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd. Prirodzene sa vyskytoval iba v záplavových územiach väčších riek, človekom bol vysadený do banských jazier a menších zabahnených rybníkov. Ako druh krátkodobo prežívajúci aj v anoxickom prostredí, osídľuje často extrémne prostredie čiastočne vysychavých tôní a ramien, kde môže jeho populácia dosahovať vysoké hustoty. Svoju obrovskú fenotypickú plasticitu ukazuje karas aj za prítomnosti predátorov, kedy v populácii naopak prevládajú výrazne vysokí jedinci, čo zvyšuje ich únikovú rýchlosť.
Karas obyčajný nevytvára početné a nápadné kŕdle, žije skrytým spôsobom života a aktívny je prevažne za súmraku. V potrave preferuje zooplanktón nad bentosom, hojne konzumuje aj detrit a vodné rastliny. Karas je typický fytofil, ktorý kladie ikry výhradne na vodné rastliny a dospieva už v druhom roku života. Samice sa počas obdobia neresenia kladú ikry niekoľkokrát. Rozmnožovanie prebieha v máji - júni v plytkej vode s hustou vegetáciou. Ikry, ktorých môže byť 130 000 - 250 000 priľnú k rastlinám a larvy sa liahnu po 4 - 8 dňoch. Jednotlivé samice sa trú s niekoľkými samcami.
Prečítajte si tiež: Charakteristika Karasa
Karas striebristý sa vyznačuje vysokou ekologickou toleranciou, keďže dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, v silne znečistených vodách s nízkym obsahom kyslíka, či v meniacich sa teplotných pomeroch. Obýva rybníky, jazerá, tiché ramená riek a mokrade, často s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou. Dorastá bežne do dĺžky 20 - 35 cm, pričom jeho hmotnosť môže presiahnuť 1 kg. Má vysoké, sploštené telo, ktoré je striebristej až zlatistosivej farby, so zaoblenými plutvami a typickým koncovým postavením úst. Jednou z jeho zaujímavostí je, že v mnohých populáciách sa rozmnožuje partenogeneticky, kedy samice kladú ikry, ktorých vývoj je stimulovaný spermiami iných kaprovitých rýb, no genetický materiál samcov sa nezapája do vývoja potomstva. Vďaka tomu sa karas pruský dokáže šíriť veľmi rýchlo aj v nepriaznivých podmienkach. Je to všežravec, ktorý sa živí zvyčajne bentickými organizmami, riasami, detritom, larvami hmyzu, či zvyškami organickej hmoty.
Lov karasa
Lov karasov možno porovnať s lovom ostatných podobných rýb. Rybári si karasa striebristého obľúbili, pretože jeho úlovky dosahujú až 1 - 2 kg. Okrem toho berie na každý druh návnady spoľahlivým záberom, bez sezónnych či denných vrtochov častých u ostatných rýb.
Na lov karasov používame jemné náčinie, prúty radšej dlhšie, dobre vyvážený plavák a vlasec 0,15 - 0,20. Háčiky veľkosti 8 - 10. Vo veľmi zarastených vodách, kde karas tiež s obľubou žije, je vhodné vytrhať si v zeline "okná" v nich prikŕmiť, a tak ho stiahnuť z pomerne širokého okolia na jedno miesto. Návnadu je vhodné ponúkať v kŕmidlách, pretože inak by zapadla do bahna. Lovíme najčastejšie na plávanú a nástrahu dávame do takej hĺbky, aby bola tesne nad dnom a nezapadla do bahna. V oknách je výhodné loviť pomalým dvíhaním a spúšťaním nástrahy.
Ako nástrahu používame najčastejšie červy, z ktorých sú najvhodnejšie hnojové a samozrejme kostné. Karas berie dôverčivo. Jeho lov je zábavný, no vyžaduje si pozornosť a trpezlivosť.
Legislatíva a predpisy pre lov rýb
Vykonávací predpis k zákonu č. 216/2018 Z. z. o rybárstve upravuje lovné miery podľa § 12 ods. 5 písm. a druhovej skladbe ichtyofauny.
Prečítajte si tiež: Chov karasa
Druhy rýb, ktoré možno loviť od 1. januára do 31. decembra, sú uvedené v § 13 ods. 5 písm. a podľa výnimky udelenej ministerstvom životného prostredia podľa § 36 písm. a).
Invázne nepôvodné druhy rýb, ktoré možno loviť od 1. januára do 31. decembra.
Užívateľ môže po analýze stavu pôvodných druhov rýb do 30. júna zmeniť ustanovenú najmenšiu lovnú mieru podľa odseku 3.
Tabuľka záznamu a spôsob zapisovania údajov do záznamu sú uvedené v prílohe č. 3.
Loviaci [§ 2 ods. 2 písm. a)] zapisuje do záznamu okamžite po privlastnení rýb podľa § 10 ods. 1 písm. a) druh ryby, jej dĺžku a hmotnosť.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť karasa striebristého
Loviaci zapisuje každú privlastnenú rybu, ktorá má podľa § 12 ods. 5 ustanovenú lovnú mieru rýb.
Privlastnené druhy rýb, ktoré podľa § 12 ods. 5 nemajú ustanovenú najmenšiu lovnú mieru, sa zapisujú sumárne po skončení lovu rýb.
Privlastnené invázne nepôvodné druhy rýb podľa § 10 ods. 6 sa zapisujú sumárne po skončení lovu rýb.
Držiteľ povolenia odovzdá vyplnený záznam do 15. januára.
Ak na ktoré sa povolenie vzťahuje, ryby nelovil, uvedie túto skutočnosť v zázname.
Loviaci môže loviť s jedným rybárskym prútom s navijakom alebo bez navijaku. Pri tomto spôsobe lovu nemôže byť súčasne používaná na lov ďalšia udica.
Pri love na mušku môže byť použitá iba muška ako nástraha. Zaťaženie mušiek musí byť súčasťou mušky.
Ak loviaci ulovenú rybu nevie spoľahlivo určiť, vráti ju späť do vody.
Je povinný zaobchádzať s ulovenou rybou šetrne, bez týrania a bez týrania usmrtil; to sa vzťahuje aj na všetky invázne nepôvodné druhy rýb.
Loviaci zodpovedá za čistotu miesta lovu a jeho okolia.
Na návrhu užívateľa na vymenovanie rybárskej stráže je uvedený v prílohe č. 5 a priezvisko držiteľa a rozsah pôsobnosti.
Užívateľ môže po analýze stavu pôvodných druhov rýb do 30. júna zmeniť ustanovenú najmenšiu lovnú mieru podľa odseku 3. Vzor prepočítavacej tabuľky je uvedený v prílohe č. 4 a je súčasťou záznamu.
Príklad obdobia lovu vybraných druhov rýb:
- Hlavátka podunajská: Od 1. januára do 31. októbra
- Kapor rybničný (v kaprových vodách): Od 15. marca do 31. mája
- Pstruh potočný: Od 1. septembra do 15. apríla
- Pstruh jazerný: Od 1. septembra do 28.
Chov karasa v jazierku
Karas je obľúbená jazierková ryba v Európe. Pochádza z Číny, kde sa chová ako symbol prosperity a šťastia. Svoju popularitu si získal vďaka nižším nárokom na prostredie. Niektoré varianty karasov dorastajú do dĺžky až 50 cm a žijú viac ako 10 rokov. Karas sa vyskytuje v mnohých farebných variantoch, stále najobľúbenejšou je však klasická červená a žltá farba, no veľkej popularite sa teší aj variant schubunkin - ktorý má viacero farieb. Zaujímavosťou je, že farba pri mladých rybách nie je vždy ustálená a môže sa zmeniť asi do tretieho roku. Ide o spoločenskú rybu, ktorá sa v jazierkach zdržiava v húfoch a pri dobrých podmienkach sa rýchlo množí.
Karas patrí k celkom spoločenským kaprovitým rybám. Preto by si ich mal chovať v skupine rovnakých druhov, ktorá zahŕňa aspoň 5 jedincov - farba alebo tvar tela sú druhoradé. Rybník/jazierko s Karasmi musí byť dostatočne veľké a vytvorené v polotieni - odporúčaný objem najmenej 4 metre kubické na päť zlatých rybiek. Karasy sú studenovodné ryby, ktoré dobre neznášajú vysoké teploty vody v záhradnom jazierku nad 20-24 °C. Jazierko by preto malo byť v polotieni a dostatočne vysadené rastlinami. V lete pomáha zvládať vyššie teploty okysličovanie vody.
Kŕmenie karasa
Karasy sú všežravce, žerú riasy, odumreté a mäkké živé rastliny, larvy komárov, červy, drobné kôrovce, hmyz a pod. V záhradnom jazierku s hustou osádkou rýb prirodzená potrava väčšinou nestačí, preto treba ryby prikrmovať špeciálnym krmivom - ktorého dáš vždy toľko, koľko ryby zvládnu zožrať za pár minút.
Prezimovanie karasa
Ak je záhradné jazierko dostatočne hlboké (aspoň 100-130 cm), zlatá rybka môže ľahko prezimovať vonku. Potom klesnú na dno rybníka, kde upadnú do hybernácie a čakajú na lepšie počasie. Ak jazierko nie je dostatočne hlboké, voda môže úplne zamrznúť. V takom prípade by ste mali svoje ryby na jeseň vyloviť a nechať prezimovať v lepších podmienkach. Na tento účel postačí dostatočne veľká vaňa alebo akvárium umiestnené v nevykurovanej pivnici alebo garáži. Ak sú ryby v zime v teple, naruší sa ich prirodzený rytmus, čo môže mať negatívne dôsledky na ich zdravie.
Kulinárske využitie karasa
Karas má veľmi dobré mäso a v takých vodách, kde je karasov málo, tieto dosahujú dobrú hmotnosť. Tu sú dva recepty na prípravu karasa:
Pečený karas
Ingrediencie:
- Karas
- Varené zemiaky
- Feferónka
- Paradajky
- Cibuľa
- Slanina
- Smotana
- Vajcia
- Rasca
- Soľ
Postup:
- Do vymasteného pekáča poukladáme postupne na kolieska nakrájané varené zemiaky, feferónku, paradajky, cibuľu a na štvorčeky nakrájanú slaninu.
- Rybu osolíme, dobre potrieme rascou a položíme na zeleninu.
- Na rybu opäť naukladáme zemiaky, feferónku, paradajky, cibuľu a slaninu.
- V smotane rozšľaháme vajcia, osolíme a vylejeme na karasa.
- Pečieme v rúre na 180 °C 50 minút.
Údenie karasa
Údenie rýb je dobré uprednostniť pred ostatným živočíšnym mäsom najmä z hľadiska žiadneho alebo len nepatrného obsahu rizikových látok pochádzajúcich z údiaceho procesu. Rýchlou tepelnou úpravou rybacieho mäsa, pri ktorej je mäso dymu vystavené len na krátky čas, sa k nemu dostane len minimum prípadných rizikových látok. Navyše sa pri údení rýb využíva nízkoteplotný postup údenia, pri ktorom vzniká týchto látok pri horení dreva minimum.
Rybacie mäso obsahuje minimum kolagénu, takže je menej súdržné, mäkšie. Vďaka tomu sa rýchlejšie tepelne upraví. Aby sa stali ryby údenou delikatesou, nezáleží ani tak na dokonalosti či modernosti udiarne, ako na čerstvosti a nepoškodenosti rýb i na ich skutočne dokonalom nasolení.
Ryby zásadne rozmrazujeme ponorením do studenej vody aj s obalom. Pred údením musíme ryby dobre upevniť, aby pri zvýšení teplôt neskĺzli z úväzku. Filety a podkovičky zvyčajne v udiarni ukladáme na mriežku.
Soľ sa do rybacieho mäsa dostáva z jeho povrchu tzv. osmózou, čo zjednodušene znamená, že menej slaná šťava z mäsa sa „tlačí“ von do slanšieho povrchu a naopak, veľmi slaný roztok z povrchu ju nahrádza v mäse - tenšie filety sa teda rýchlejšie nasolia ako hrubšie mäso pri chrbtici alebo hrubšie podkovy. Krátkodobé údenie rybacieho mäsa stačí na jeho príjemné dymové dochutenie.