Kapusta (Brassica oleracea) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál. Ak už ste sa pokúšali pestovať kapustu, možno ste boli sklamaní z veľkosti jej hlávky. Kapusta nemá problém vytvoriť mohutné olistenie, ale na vytvorenie pevnej a plnej hlávky si vyžaduje viac starostlivosti ako redkvička. Pestovanie kapusty väčšinou začína z predpestovaných priesad, ktoré si môžete zakúpiť na trhu. Ako ale na kapustu, ak si ju chcete vysiať sami? V tomto článku sa pozrieme na odborné odporúčania pre pestovanie kapusty vrátane využitia prírodných hnojív.
Rozdelenie odrôd kapusty
Kapustu rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré odrody. Tie posledné vyžadujú až do 250 dní vegetácie. Odrody kapusty sa (okrem iných vlastností) delia na skoré, poloskoré a neskoré.
- Skoré odrody: Skoré odrody si vyžadujú výsev už v polovici februára. Len tak môžeme úrodu prvej kapusty zbierať za priaznivého počasia zbierať už koncom mája. Preto je nutný výsev do teplého pareniska, prípadne v skleníku. Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu a nie sú príliš vhodné na skladovanie.
- Poloskoré a poloneskoré odrody: Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty môžeme vysádzať priamo na záhon, prípadne do pareniska alebo skleníka. Najideálnejší čas je koncom apríla a začiatkom mája. Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie.
- Neskoré odrody: Neskoršie odrody môžeme priamo nariedko vysievať. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie.
Na výber je veľa odrôd kapusty, ktorá je pripravená na zber v rôznych obdobiach roka. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté. Kapusta sa tiež líši veľkosťou, s mnohými vynikajúcimi kompaktnými odrodami, ktoré sú ideálne pre malé pozemky alebo na pestovanie na balkóne či terase.
Príprava na pestovanie kapusty
Na pestovanie kapusty sa treba pripraviť už na jeseň. Pri orbe či rýľovaní treba do pôdy zapracovať aj maštaľný hnoj, aby sme na jar mali pre kapustu pripravenú vyhovujúcu pôdu s dostatkom živín.
Výsev a predpestovanie priesad
Kapusta sa do hriadok sadí zvyčajne vo forme predpestovaných priesad. Poloskoré a neskoré odrody môžeme sadiť aj priamo do pôdy. Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
- Čas výsevu: Kapustu je možné začať pestovať zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom.
- Nezabudnite ich pikírovať, ak nadobudli dostatočnú veľkosť (3 až 4 pravé listy).
- Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov.
- Ak sadíme priesady, mali by sme ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast). Po týždni môžeme kapustu skontrolovať a prípadné mŕtve rastlinky nahradiť čerstvými priesadami.
Výsadba
Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady.
- Presádzanie von: Keď sú sadenice silné a majú aspoň 4-5 listov, môžeš ich presadiť do záhona, akonáhle pominie nebezpečenstvo mrazov.
- Rozostupy: Kapustu sadz do riadkov vzdialených od seba približne 45-60 cm, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast. Sadíme ich v dostatočných rozostupoch, ideálne 40 až 50 cm. Nesmieme zabudnúť, že ak sa aj rozhodneme pre výsev semienok priamo do hriadky (prípadne do výsevného záhonu, bude trvať ešte minimálne mesiac (skôr mesiac a pol), kým budú priesady vo veku a kondícii tých, ktoré je teraz možné kúpiť ako hotové priesady. Ak sadíme priesady, mali by sme ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky.
- Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť.
Stanovisko a pôda
- Slnečné miesto a priepustná pôda: Kapusta potrebuje slnečné stanovište, kde má prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a bohatá na organické látky.
- PH pôdy: Kapusta obľubuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0. Reakcia pôdy by sa mala pohybovať v hodnotách pH 6,5 až 7,5, čo predstavuje neutrálne až mierne zásadité pôdne prostredie. Kombinácia kyslej a mokrej pôdy jej však nerobí dobre, rovnako ako nie je vhodná ľahká a suchá pôda. V prípade kyslej pôdy trpí nádorovitosťou, v prípade sucha zasa zle rastie a hlávky sú zbytočne malé.
Kapustu pestujte na slnečnom mieste (najlepšie 6 a viac hodín slnka denne), v pevnej, úrodnej a voľne priepustnej pôde. Pripravte si miesto na pestovanie, ideálne predchádzajúcu jeseň, pridaním dvoch vedier záhradného kompostu na meter štvorcový, potom ho nechajte cez zimu spevniť. Ak je vaša pôda veľmi kyslá, aplikujte vápno, aby ste zvýšili jej pH nad 6. Pre optimálny rast by malo byť pH pôdy medzi 6,5 a 6,8. Pred siatím alebo výsadbou odstráňte burinu a uistite sa, že pôda je dobre spevnená prechádzaním sa po jej povrchu.
Starostlivosť o kapustu počas rastu
Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná.
Zálievka
- Pravidelná závlaha: Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, aby si udržala stálu vlhkosť v pôde.
- Mulčovanie: Mulčovanie okolo rastlín môže pomôcť udržať pôdu vlhkú a chrániť ju pred nadmerným vysychaním.
Sadenice kapusty a mladé rastliny pravidelne zalievajte, nikdy nenechajte pôdu vyschnúť. Kapusta vyžaduje rovnomernú vlhkosť, aby vytvorila dobré hlávky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast).
Hnojenie
Práve dostatok živín prinesie požadovanú úrodu kapusty.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
- Organické hnojenie: Kapusta je náročná na živiny, preto je dôležité ju pravidelne prihnojovať. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo.
- Prihnojovanie počas sezóny: Počas rastu môžeš kapustu prihnojovať tekutým organickým hnojivom alebo kompostovým čajom.
Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom).
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou. Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. Ak aj nemáme toľko času, minimálne jedno okopanie by sme kapuste mali venovať. Je totiž citlivá aj na vzdušnú kapacitu pôdy.
- Škodcovia kapusty: Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, medzi ktoré patria kapustové mušky, vošky, slimáky a húsenice. Skočky si rady pochutnávajú na zelených na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín. Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody. Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú. Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
- Organické metódy: Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov.
- Choroby: Kapusta môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú hniloba koreňov a múčnatka. Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana. Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
Pri akomkoľvek výskyte škodcov alebo chorôb čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom.
Ako bojovať proti slizniakom
Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. V posledných rokoch sú premnožené takmer na celom území slovenska. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý.
Rotácia plodín
- Rotácia plodín: Dôležitým opatrením pri pestovaní kapusty je rotácia plodín.
Dobré a zlé susedstvo
Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli.
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Zber a skladovanie kapusty
- Čas zberu: Kapustu môžeš zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe.
- Skladovanie: Kapustu môžeš uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydrží niekoľko týždňov až mesiacov.
Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene. Zrelú kapustu môžete nechať na mieste niekoľko týždňov, ale časom sa znehodnotí, preto ju pravidelne kontrolujte. Ak chcete kapustu zberať, prerežte stonku tesne nad úrovňou zeme ostrým nožom. Ak pri jarnej a letnej kapuste urobíte do pňa 1 cm hlboký kríž, mali by pokračovať v produkcii druhej, menšej kapusty. Po dokončení úrody vykopte pne, aby ste zabránili šíreniu chorôb. Prípadne vykopte celú rastlinu aj s koreňmi a zaveste ju vo vlhkej pivnici, ktorá dosahuje teploty blízke bodu mrazu.
Využitie kapusty v kuchyni
Na prípravu kapusty v kuchyni odstráňte voľné, tvrdé vonkajšie listy a použite iba vnútornú hustú hlávku. Kapusta sa môže konzumovať surová alebo varená a je kľúčovou zložkou mnohých chutných jedál vrátane kyslej kapusty, kapustového šalátu a kimchi. Použiť ju môžete do polievok, dusených jedál a iných výdatných jedál. Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň.