Slovensko je krajina bohatá na kulinárske tradície a jedlé oblátky majú v nej svoje pevné miesto. Hoci sa s oblátkami najčastejšie stretávame počas Vianoc, ich história siaha oveľa hlbšie a je spojená aj s kúpeľnými mestami a regiónom Košíc. Tento článok sa zameriava na históriu jedlých oblátok, s dôrazom na ich význam v Košiciach a na Slovensku.
Kúpeľné oblátky: Sladký symbol relaxu a uzdravenia
Kúpeľné mestá a mestečká na Slovensku a v Českej republike sú tradične spojené s kúpeľnými oblátkami. Legenda hovorí, že história kúpeľných oblátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonštrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Pôvodne sa tieto oblátky, používané na liturgické účely, piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oblátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice.
Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna Nemka Barbara Naslerová prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube (z nem. biely holub, pozn. redakcie), kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oblátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista. Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oblátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore. Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oblátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oblátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.
Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Lázňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oblátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oblátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oblátok. Trvalo mu 10 rokov, kým sa tento artikel začal vyvážať aj mimo mesta Mariánske Lázně. Do mesta postupne prichádzala učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oblátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oblátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oblátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oblátok.
Výroba kúpeľných oblátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oblátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989. Nenadarmo je Slovensko považované za kúpeľnú veľmoc - od západu na východ sa môžete vyliečiť napríklad v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Bojniciach, v Sliači, Tatrách či známych Bardejovských kúpeľoch.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Oblátky v Košiciach a východoslovenskom regióne v minulosti
Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam. Tak ako vynikajú Slováci v pôvodnosti krojovej, premeňujúce jeho podobu, farbu a spôsob nosenia od dediny k dedine, tak odlišujú sa od seba ich zvyky vianočné, hoci sa u všetkých ozýva jednotný, základný prvok. Z obyčajov najclivejších kresťanských sviatkov vianočných tíska sa na povrch často ešte kvet pohanský. Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej.
Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. V poľudniach jedia iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky. Keď pratá izbu slobodné dievča, smetie vynesie na dvor a pozoruje, s ktorej strany pes breše. Ztadiaľ príde i jej pytač. V Kokšove (vtedy ležiacom v župe Abovsko-turnianskej) na Štedrý deň nikto ničoho nemohol požičať z domu, aby sused, ktorý by si požičal, neodobral kravám mlieka. Každý, kto v priebehu dňa prišiel do domu, prial všetkého dobrého: „Vinčujem, vinčujem na toté sväté Hody, že by sme mohli tote prežic a druhé dožic pri ščascu, pri zdraviu, pri božom požehnaniu, že by vás pán Boh požehnal. V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem.
Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa. V Barci nosili slamu chlapci, ktorí pritom vinšovali gazdovi, gazdinej a deťom a pripomínali, že sa Ježiško narodil v chlieve na slame. Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.
„Keď na Štedrý deň večer jedia bobáľky, dievčina priskočí k mládencovi a vezme mu prvú bobáľku, ktorú položí na stredný oblok. Potom počúva, z ktorej strany pes breše - odtiaľ príde pre ňu pytač. V Barci ku bobáľkam priložia sviečku a po večeri trikrát zapália a trikrát zahasia. V Nižných Slovinkách (Šarišská župa) sa prestrel stôl a na obrus položili veľký chlieb, aby mali cez celý rok čo jesť. V Košiciach dievča, ktoré bolo na vydaj, šlo na Štedrý deň o polnoci do kuchyne, nabralo si maku a s tým šla von na cestu. Tam rozsypala mak, ale tak, aby ju nik nevidel.
K ďalšiemu rozšírenému zvyku patrilo, že o 12. hodine na Štedrý deň sa dievky pozbierali a šli na jarok. Tam si každá z vody do hrsti nabrala drobných kamienkov. V izbe si kamienky sčítala. Pri Bardejove varili dievčatá na Štedrý deň pirohy. Do každej pirohy položili papierik s menom mládenca. V Košickej Novej Vsi „Po večeri chodia chlapci a cigáni pod obloky, hrajú a spievajú piesne o narodení Kristovom a prajú gazdom všetkého dobrého. Kedysi ľudia z Kokšova (dnes Kokšov-Bakša) chodievali do svojho kostola, ktorý bol v susednej dedine „Košickom Mincente“ po kolenách (Kokšov bol od Mincentu - dnes súčasť Valalík vzdialený 2,5 kilometra). „Pravda, teraz už to nerobí nikto. V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest. Potom kartajú a na slame sa váľajú.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Na druhý alebo tretí deň vymetá dievča izbu. Slamu a seno pozbiera a dá statkom. Smetie vysype na smetisko a pozoruje, z ktorej strany vták na smetisko priletí. Z tej strany príde ju vziať mládenec za ženu. Toho dňa chodia jasličkári s veselým Kubom, ktorý všelijaké fígle vystrája a žartmi a spevmi zabáva poslucháčov.
Vianočné oblátky: Súčasť štedrovečernej tradície
Pečenie vianočných oblátok má na Slovensku bohatú históriu a venujú sa mu mnohé slovenské domácnosti. Ľudmila Roková z Bánoviec nad Ondavou pečie vianočné oblátky už dlhé roky vďaka aktivite miestneho farára:„K pečeniu som sa dostala náhodou. V dedine sme stavali novú faru a pán farár kúpil stroje na pečenie oblátok, aby sme si zarobili aj týmto spôsobom. Naučila som sa teda piecť aj ja. Šlo to ťažko, ale zvykla som si,“ povedala pre Aktuality.sk a doplnila, že pri pečení používa klasické suroviny, pričom občas experimentuje, aby obohatila chuť oblátok.
Na oblátky potrebuje hladkú múku, vodu, mlieko, cukor, žĺtky, vanilku a olej. „Večer nachystám cesto a nechám do rána odstáť, aby sa oblátky dobre piekli. Z jednej dávky, to je 1 kilogram múky, vody, mlieka, žĺtka, cukru, oleja a ostatných príchutí, sa dá pri viacročné skúsenostiach upiecť 220 kusov oblátok,“ vysvetlila a dodala, že aj napriek klasickému receptu sem tam troška experimentuje. Dá sa to tým spôsobom, že pridá škoricu alebo orechy. Možností je viac, ale podľa jej vlastných slov to zaberá veľa času.
Oblátky môžu byť okrúhle, oválne aj zrolované. Pani Ľudmila pečie oválne so vzorom Panny Márie s Ježiškom v náručí, keďže si kúpila takýto stroj. Je s ním spokojná, dokonca zvládne aj spomínané trubičky.
Jedna dávka pečenia jej trvá približne tri hodiny, potom musí vianočné oblátky bezpečne pobaliť a uložiť na správne miesto.S pečením začína už koncom októbra a pracuje takmer do Vianoc, no aj pri tejto činnosti si musí dať prestávku, lebo ju od sedenia bolí chrbát. „Toho okolo je celkom dosť, lebo múka musí byť kvalitná a stroj musí dobre piecť. Aj tak sa niekedy stane, že sa nedarí, treba vyčistiť stroj alebo nanovo pripraviť cesto, aby bola dobrá hustota.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Gurmánske tradície a štedrovečerný stôl
S Vianocami sa už tradične spája štedrá večera, ktorá je v každom kúte Slovenska v niečom iná. Vianočné tradície a príprava sviatočného stola sa dedí z generácie na generáciu a v každej rodine tak môže vyzerať inak.
V minulosti sa pri príprave večere dbalo na štedrosť a hojnosť, jedlá však boli pomerne jednoduché. Pripravovali sa pokrmy, ktoré neboli bežné počas roka alebo také, ktoré mali hlbší význam. „Práve na štedrovečernom stole mali byť také jedlá, ktoré boli pripravené z bielej múky, najmä chlieb, bobaľky alebo lokša. Potom bolo potrebné, aby boli zastúpené strukoviny, symbolizujú bohatstvo, narastanie, takže sa z toho pripravovali rôzne polievky, ale najmä kaše. Nikto nezjedol naozaj tak, žeby sa bol až nasýtil. U katolíkov sa rozšírila konzumácia rýb, ktoré boli považované za pôstne jedlo. Jedli sa čerstvé varené alebo nakladané kyslé. V druhej polovici 20. storočia sa začali ryby vyprážať a podávať so zemiakmi alebo šalátom.
„Tie symboly, ktoré tam boli, a jedlá, ktoré sa jedli, to nebolo len tak. To bola rituálna obradová večera. Medzi tradičné jedlá patrila polievka z kyslej kapusty alebo zo strukovín, sušených húb či ovocia. Na stole nechýbali múčne jedlá, ako napríklad rezance s makom alebo plnené varené pirohy, známe boli aj opekance. Aktuálne sa na štedrovečernom stole najčastejšie vyskytuje zemiakový šalát, oblátky, kapustnica či kapor.
Horalky: Moderná obmena tradičnej oblátky
K letu patrí cestovanie a k letným výletom zasa obľúbená maškrta všetkých Slovákov. Horalky nechýbajú v povinnej výbave každého správneho turistu či dovolenkára. Veď ročne ich spolu zjeme aj 160 miliónov. Či už vám pod topánkami škrípu kamienky z horského chodníka alebo si radšej skočíte do vĺn aquaparku, maškrtenie s Horalkami spríjemní každý letný deň. Prvá receptúra vznikla v roku 1965 a oblátky niesli vtedy názov Horalky - pochúťka. V 60-tych rokoch bolo obvodové máčanie do čokolády na našom trhu novinkou. 2005 je rok, kedy sa na vynovený obal dostali oriešky arašidov. Myslíte, že klasika nemôže byť ešte chutnejšia? Predstavujeme vám najväčšiu inováciu chuti od roku 1965 - prichádzajú totiž Horalky Peanut Butter. Chuť arašidov je ešte intenzívnejšia vďaka arašidovému maslu, ktoré obsahuje tento najnovší hit od Sedity. Ak sa budete najbližšie chystať za letnými zážitkami, nezabudnite si jednu-dve pribaliť.