Jahoda obyčajná (Fragaria vesca) je obľúbená rastlina pre svoju chuť a priaznivé účinky na zdravie. V článku sa dozviete, ako jahody spracovať, aké recepty z nich pripraviť a aké liečivé účinky majú plody a listy.
Prečo si dopriať jahody?
Jahody sú pre mnohých obľúbeným ovocím. Spravidla v máji totiž začína ich zber, i keď veľmi záleží od počasia. Ich chuť je skrátka dokonalá. Je pritom len a len dobré, ak si na nich pochutnávame, čo najčastejšie. Sú plné vitamínov, antioxidantov, vlákniny aj minerálnych látok. Majú priaznivý vplyv na mozog, cievy i srdce. Ich konzumáciou môžeme podporiť aj zdravie a krásu svojej pokožky. Jahody jej dodajú mnoho živín, okrem toho sú z veľkej časti tvorené vodou, takže ju pomôžu zvnútra hydratovať.
Liečivé účinky jahôd a jahodových listov
Už v starovekom Ríme boli plody a listy lesných jahôd známe ako liečivo. V neskorších časoch, napríklad v 13. storočí, ich Hildegarda z Bingenu odporúčala pri horúčkach. Známy liečiteľ Kneipp odporúčal jesť plody na čistenie krvi a pri chorobách pečene. Ľudové liečiteľstvo ich využívalo aj pri podagre alebo ako diuretikum.
No sladučké červené plody nie sú tým jediným, čo nám Fragaria vesca, teda jahoda obyčajná, dokáže ponúknuť! Jahodové listy sú totižto rovnako nápomocné pri rôznych neduhoch ako aj malinové listy. O ich praznivých účinkoch však vie len málokto. Jahodový list je v rámci tradičnej medicíny využívaný na podporu liečby viacerých zdravotných problémov. Je zdrojom trieslovín, flavonoidov, minerálov aj organických kyselín. Lístky jahôd obsahujú aj vitamín C. Sú vítaným pomocníkom pri liečbe zápalov močových ciest. Listy sú vhodné na prečistenie močového ústrojenstva, pri obličkových kameňoch, okrem toho tiež osožia pri problémoch so zadržiavaním vody v organizme.
Listy jahody však majú priaznivý vplyv aj na tráviaci trakt. Pomáhajú zmierňovať rôzne žalúdočné a črevné ťažkosti. Užitočné môžu byť pri hnačke či kataroch v tráviacom trakte. Jahodové listy prispievajú k normálnemu vylučovaniu žalúdočných štiav. Majú pozitívny vplyv na hladinu krvného tlaku, taktiež môžu pomáhať zmierňovať sprievodné ťažkosti zápalových ochorení kĺbov, a to najmä nepríjemné bolesti. Okrem toto majú upokojujúce účinky na nervový systém, pomáhajú tlmiť nervozitu. Tiež je im pripisovaná schopnosť zosilňovať sťahy maternicového svalstva. Listy však tradičná medicína odporúča aj pri ťažkostiach s chudokrvnosťou. Zvonka sú zase lístky jahôd využívané na ošetrenie pokožky pri rôznych kožných problémoch.
Prečítajte si tiež: Všetko o jahodách
Zber a spracovanie jahodových listov
Listy jahody je ideálne zbierať od mája do augusta až septembra v čase kvitnutia. Na zber listov sú však vhodné primárne listy jahôd, ktoré rastú vo voľnej prírode. Listy záhradných a pestovaných jahôd totiž neukrývajú potrebné účinné látky. Z listov záhradných jahôd teda nebudeme mať taký osoh. Zberajte len mladé nepoškodené listy. Tie je následne vhodné vysušiť v tieni alebo pri teplote do 40 °C. Sušené listy jahôd skladujeme v suchu a tme. V sušenej forme je tiež možné jahodové listy nájsť v lekárni.
Ako pripraviť jahodový čaj z listov?
Sušené jahodové listy sú vhodné na prípravu čaju aj odvaru na vonkajšie použitie. Bylinkový čaj si môžete pripraviť z 2 PL nadrobno nasekaných listov na 0,5 l vriacej vody. Listy lesnej jahody zalejeme vodou a necháme odstáť. Lúhujeme 20 minút (prípadne môžete aj chvíľu povariť). Pri ťažkostiach popíjajte počas celého dňa.
Pri sušených listoch spravidla postačí jedna lyžička na pohár vody a 5 až 10 minút lúhovania, prípadne sledujte odporúčané dávkovanie na obale kupovanej sušenej drogy. Čajom z jahodových listov môžete podporiť liečbu zápalov dýchacích ciest, tráviacich ťažkostí či iných vyššie spomínaných zdravotných problémov.
Silnejším odvarom (napr. 4 PL drogy na 500 ml) z listov zase môžete ošetrovať pokožku, a to hlavne zapálené či hnisavé rany, taktiež kožu postihnutú zápalovým ochorením.
Recepty z jahôd
Sezóna jahôd je v plnom prúde a možno aj vy premýšľate, čo všetko si z tohto lahodného ovocia pripraviť.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia a systém jahôd
Panna cotta z jahôd
Postup: Želatínu namočte do studenej vody a nechajte napučať. Do malého hrnca nalejte smotanu, pridajte cukor a semienka z vanilkového lusku a zahrejte tesne pod bod varu. Odstavte, želatínu vyžmýkajte a rozmiešajte v smotane.
Jahodové knedle
Postup: Všetky suroviny vložte do misy a spracujte cesto. Pokiaľ je cesto príliš riedke, pridajte krupicu. Dejte odležať na hodinu do chladničky.
Jahodová omáčka
Postup: Jahody očistite, nakrájajte na kúsky a vložte do hrnca. Pridajte cukor, trochu vody a pretlačte. Priveďte k varu, pridajte škrob rozmiešaný v zvyšku vody. Nechajte prejsť varom a nakoniec ochuťte šťavou z citrónu.
Pestovanie jahôd pre bohatú úrodu
Ak chceš mať na budúci rok kopec šťavnatých jahôd, kľúč je práve teraz. Koniec leta a skorá jeseň sú ideálne na založenie nového jahodoviska: správne miesto, výživná pôda, kvalitné sadenice a pár drobných trikov urobia zázraky. Jahody vysadené na konci leta a začiatkom jesene stihnú zakoreniť bez teplotného stresu, do zimy zosilnieť a na jar okamžite „štartujú“. Výsledkom je skoršia a bohatšia úroda. Jahodám sa na jednom mieste darí 3-5 rokov. Potom pôda chudobnie a hromadia sa patogény. Nové jahodovisko zakladaj mimo plôch, kde nedávno rástli jahody, zemiaky, paradajky či uhorky (riziko pôdnych chorôb).
Vyber plne slnečné miesto (6-8 hodín denne), priepustnú, humóznu pôdu s pH 5,5-6,5 a dobrou cirkuláciou vzduchu. Záhon zľahči kompostom (3-5 l/m²) a zapracuj ho do horných 20-25 cm. Na ťažších pôdach pomôže vyvýšený záhon a piesok pre lepší odtok vody. Pred výsadbou odstráň vytrvalé buriny - v prvom roku by zbytočne konkurovali.
Prečítajte si tiež: Vzájomné vzťahy jahôd, cibule a mrkvy v záhrade
Skvelá voľba je mulčovacia čierna fólia alebo agrotextília: znižuje buriny, udrží vlahu a plody sú čisté. Alternatívou je organický mulč (slama, štiepka), ktorý dopĺňa humus - počítaj však s občasným prihojením dusíka na jar. Najkvalitnejšie sú prvé a druhé odnože zo zdravých materských rastlín (ideálne 1-2 roky staré). Nechaj ich predzakoreniť v malých črepníkoch, až potom prestrihni „pupočnú šnúru“. Pri kúpe vyberaj sadenice s kompaktným koreňom a plným, zeleným srdiečkom bez škvŕn.
Koreňový krček (srdiečko) musí zostať presne v úrovni pôdy - nie hlbšie, nie vyššie. Dodrž rozstupy 30-40 cm v riadku a 60-80 cm medzi riadkami (podľa odrody). Po výsadbe výdatne zalej ku koreňom a doplň mulč. Na jeseň sa vyhýbaj vysokým dávkam dusíka. Uprednostni draslík a fosfor (podporia korene a zimovzdornosť). Kompost a popol z dreva (v malom množstve, ak pH nie je vysoké) poslúžia ako šetrný zdroj živín.
Udržuj rovnomernú vlhkosť (radšej hlbšie, ale menej často). Odstraň poškodené listy a sleduj sivú pleseň - prevenciou je vzdušný porast a zálievka ku koreňom. Pri prvých silnejších mrazoch prikry slanou alebo čečinou - srdiečka zostanú chránené.
Na jar odstráň staré listy, dopraj štartovacie hnojenie (mierny N, viac K), pridaj kompost a udržuj mulč. V období kvitnutia a nalievania plodov je kľúčová pravidelná zálievka. Odkvitnuté kvety a choré listy priebežne odstraňuj, proti slimákom nastraž bariéry. Ak pestuješ stáleplodiace odrody, časť odnoží odstráň, aby rastlina sústredila energiu do plodov.
Najčastejšie chyby pri pestovaní jahôd
Príliš hlboká výsadba (uhnitie srdiečka), ťažká premokrená pôda, málo slnka, husté rozstupy, vysoké dávky dusíka na jeseň, zanedbaný mulč a buriny. Každá z týchto chýb výrazne zníži úrodu.
Mini harmonogram (august-október) pre založenie jahodoviska
Príprava pôdy → výber a zakorenenie odnoží → výsadba a výdatné zavlaženie → mulčovanie → jesenná výživa s dôrazom na K a P → pred zimou ľahký kryt.
Druhy jahôd
Okrem jahody trávnicovej, ktorej listy sa pre trpkastú chuť nepoužívajú, sú jahodové listy výborné do chutných čajov. Tento druh jahody však nie je predkom záhradných jahôd. Spomedzi pestovaných druhov máme predsa jeden veľmi obľúbený typ - mesačné jahody. Pochádzajú z náhodne objavenej mutácie vo francúzskych Alpách. Tam našli rastlinu, ktorá plodí počas celej vegetačnej sezóny, teda nielen v jednej vlne na konci jari. Jej názov je Fragaria vesca var.. sepmperflorens. Mesačné jahody sú dnes veľmi populárne, pretože počas celej sezóny prinášajú maličké plody s nefalšovanou arómou divých jahôd. Ak sú mierne zimy, rodia dokonca aj počas nich. Ide o druh Fragaria vesca, preto môžeme z listov tiež pripravovať čaj alebo ich nechať fermentovať, čím zlepšíme ich chuťové vlastnosti. Okrem dobre známej červenoplodej verzie máme aj odrody s plodmi označované ako „žltoplodé“, ale pôsobia skôr ako nedozreté, bielo-zelenkavé, avšak pri plnej chuti a aróme jahôdok (Fragaria v. semp. Zaujímavosťou je, že mesačné jahody netvoria poplazy, preto sa divoko nerozrastajú a nevysiľujú ich tvorbou. Dobre sa množia delením trsov.
Mesačné jahody (Fragaria vesca var. semperflorens)
Mesačné jahody, v zahraničných katalógoch nazývané aj alpínske alebo alpské jahody, boli v minulosti v záhradkách veľmi rozšírené. Botanicky patria k druhu jahoda obyčajná (Fragaria vesca), var. semperflorens. Ich pestovanie nie je náročné. Najkvalitnejšie plody prinášajú v prvom roku po výsadbe, staršie trsy kvitnú a rodia menej, preto je vhodné v treťom roku staré rastliny nahradiť. Pri dobrej starostlivosti však môžu vydržať aj päť rokov.
Termíny výsevu a výsadby mesačných jahôd
Mesačné jahody môžeme vysievať v dvoch termínoch, od toho sa potom odvíja termín vysádzania hotových sadeníc. Na skoré letné vysádzanie sadeníc vysievame semená už koncom februára alebo v marci až apríli, čo vyžaduje vykurované priestory, lebo semená klíčia pri teplote 18 až 20 °C. Semená môžeme vysievať aj hneď po ich získaní z dozretých plodov. Vysievame do plytkých debničiek alebo pripravených črepníkov. Použijeme kvalitnú kompostovú zeminu odľahčenú pieskom, prípadne perlitom.
Proces výsevu
Povrch substrátu mierne utlačíme, vysejeme semeno a rovnomerne zasypeme jemnou vrstvou ľahšej zeminy, najlepšie preosiatej cez sito. Ešte pred prvou zálievkou prikryjeme povrch papierom (dobre poslúžia staré noviny alebo iný pijavý papier) a potom opatrne, ale dôkladne zalejeme. Zakrytie papierom slúži ako ochrana pred vyplavením drobných semien. Keď začnú semenáčiky klíčiť, papier odstránime. Semeno vyklíči pri teplote 18-20 °C asi za 14 až 21 dní.
Rozsádzanie a pikírovanie
Semenáčiky rozsádzame, pikírujeme, keď majú dva až tri pravé listy, čo býva štyri až päť týždňov po sejbe. Na presádzanie použijeme črepníky alebo rašelinové zakoreňovače, ktoré s hotovou rastlinou priamo vysadíme bez porušenia koreňového balu. Osvedčené a menej náročné je použitie rašelinových tabliet, ktoré sú bežne dostupné v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Mesačné jahody možno rozmnožovať delením trsov, lebo neodnožujú ako veľkoplodé zahraničné jahody, alebo sejbou semien. Tento spôsob zaručuje úplnú obnovu porastu. Semená môžeme v súčasnosti kúpiť v špecializovaných predajniach balené podobne ako kvetinové alebo zeleninové.
Doba výsadby: Apríl až máj (úrodu však očakávajme až nasledujúcom roku) August až október
Hnojenie mesačných jahôd
Na zaistenie dobrej úrody sa odporúča na jar hnojenie plným alebo špeciálnym hnojivom na jahody. Popínavé jahody by sa mali počas celého obdobia rastu prihnojovať 1-krát týždenne tekutým hnojivom. Najlepšou ochranou je výsadba na stanovisko, kde predtým dlhšiu dobu neboli sadené jahody. Pred zberom rozprestrieme pod rastliny slamu.
Pestovanie na balkóne
Jahody sa môžu pestovať aj v nádobách alebo hrantíkoch na balkóne, či terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast a úroda. Veľkosť črepníka: obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1) Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Hnojenie a zavlažovanie v nádobách
Hnojenie: môžete použiť naše univerzálne hnojivo tisíckvet. Zavlažovanie: vysadené v črepníku potrebujú bohatú zálievku. Bežne sa zalievajú raz do dňa.
Zimná ochrana
Nádoby postavte tesne vedľa seba na chránené miesto. Počas silných mrazov prikryte nádoby rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Spon rastlín Množstvo na m²: 8 Stück Vzdialenosť riadkov cca 60 cm Vzdialenosť rastlín v rade cca 25 - 35 cm Popínavé jahody 60 - 70 cm
Všeobecné zásady výsadby
Je veľmi dôležité, aby sa jahody sadili hneď po vyzdvihnutí dobierky. Jahodový záhon, na ktorom by mali byť jahody po niekoľko rokov, by sa mal pripraviť dlhší čas pred sadením. Jahody potrebujú mnoho živín, vyžadujú kyprú zem s obsahom humusu, bohatú na baktérie. Hlbokú pôdu najlepšie obohatíme na povrchu kompostom, aby obsahovala dostatočné množstvo organických hnojív. Predpokladom úspechu je slnečné stanovište.
Výsadba jahôd
Pre rastliny v črepníkoch ako aj pre rastliny s koreňovým systémom platia rovnaké pravidlá pre výsadbu. Zem sa nesmie hnojiť 4 týždne pred a po sadení. Musí sa dbať na to, aby listové srdiečko rastliny bolo nad zemou. Rastliny dodávané v rašelinových baloch sa pred sadením namočia do vody. Po vysadení sa korene ľahko pritlačia zemou a zalejú.
Použitie čiernej fólie
Čierna fólia je pre jahodovú kultúru veľmi výhodná tým, že sa udržuje vlhkosť, kvalita humusu a zabráni sa rastu buriny. Plody jahôd nehnijú, pretože neprídu do styku so zemou. Spočiatku prikryjeme fóliu slamou - proti príliš silnému slnečnému žiareniu.
Starostlivosť po výsadbe
U stáleplodiacich jahôd sa odstránia v roku výsadby (v máji) prvé kvety, aby sa podporilo nasledujúce kvetenstvo. Včas odstránime aj odnože. Po 2 až 3 rokoch je pôda už vyčerpaná a jahody by mali byť znova vysadené na iné miesto. Popínavé jahody vyžadujú ako oporu drevené, popr. špirálové tyče, na ktoré sa úponky pripevnia. Aby sa vytvorili silnejšie úpony, prvé kvety vylomíme. Úpony, ktoré majú počas leta plody, odstránime po zbere úrody (na jeseň).
Zavlažovanie jahôd
Za normálnych okolností jahody nepotrebujú dodatočnú zálievku. Výnimkou sú dlhé obdobia sucha, vtedy odporúčame rastliny ráno zaliať hadicou ku koreňom. Popínavé jahody a jahody v nádobách zalievame denne. Jahody v nádobách nechávame prezimovať vonku.
Lesná jahoda (Fragaria vesca var. vesca)
Fragaria vesca var. vesca, alebo Lesná jahoda, je pôvabná a nenáročná trvalka, ktorá prinesie do vašej záhrady autentickú chuť lesa s drobnými, intenzívne aromatickými plodmi. Táto pôvodná európska lesná jahoda je ideálna pre tienisté a polotienisté miesta, pod stromy a kríky, na okraje záhonov alebo do nádob, kde vytvorí príjemnú zelenú pokrývku a poteší vás svojimi lahodnými plodmi. Je to rastlina, ktorá sa šíri stolónmi (výbežkami), takže je vynikajúca ako pôdopokryvná rastlina.
Vzhľad a rast Lesnej jahody
Fragaria vesca var. vesca je nízka, plazivá trvalka, ktorá sa rozrastá pomocou nadzemných výbežkov, čím vytvára hustý koberec. Dorastá do výšky približne 10-20 cm a rýchlo sa rozrastá do šírky pomocou dlhých stolónov, z ktorých zakoreňujú nové rastlinky. Vytvára husté, kompaktné trsy. Má trojpočetné, zubaté, sýtozelené listy, ktoré sú mierne vráskavé a tvoria atraktívny vždyzelený (alebo poloopadavý v závislosti od klímy) porast. Na jar vytvára drobné, päťpočetné, biele kvety s jemným žltým stredom, ktoré sa objavujú na tenkých stonkách nad listami. Kvety sú nenápadné, ale atraktívne pre opeľovače. Po odkvitnutí sa tvoria drobné, jasne červené, lesklé jahody, ktoré sú známe svojou intenzívnou sladkou chuťou a výraznou arómou, oveľa silnejšou ako u kultúrnych jahôd. Plodí od skorej jari (máj/jún) až do jesene, s najväčšou úrodou v lete. Kvitne na jar, obvykle od apríla do mája, a následne plodí od mája/júna až do prvých mrazov, s vrcholom úrody v letných mesiacoch.
Pestovanie a starostlivosť o lesnú jahodu
Lesná jahoda je mimoriadne nenáročná a prispôsobivá trvalka, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Najlepšie rastie v polotieni až tieni, kde je chránená pred najintenzívnejším poludňajším slnkom. Dobre znáša aj plný tieň, kde však môže menej kvitnúť a plodiť. Na priamom slnku (ak je dostatok vlahy) síce bohato plodí, ale vyžaduje vyššiu starostlivosť a rýchlejšie sa vyčerpá. Preferuje vlhkú, dobre priepustnú pôdu bohatú na organickú hmotu. Je tolerantná voči rôznym typom pôd, pokiaľ nie sú príliš suché alebo extrémne premočené. Vhodná je mierne kyslá až neutrálna pôda. Vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období a v čase tvorby plodov, aby sa zabezpečila dobrá úroda. Pôda by mala byť stále mierne vlhká. Má nízke nároky na živiny. Na jar môžete pridať kompost alebo univerzálne organické hnojivo, čo podporí rast a plodnosť. Prehnané hnojenie dusíkom môže viesť k bujnému rastu listov na úkor plodov. Po hlavnej úrode v lete môžete rastliny "omladiť" a odstrániť staré, poškodené alebo nadbytočné listy. Ak sa nechcete, aby sa Fragaria vesca príliš rozrastala, odstraňujte výbežky (stolóny), z ktorých sa tvoria nové rastliny. Je plne mrazuvzdorná, až do -40 °C (USDA zóny 3-9). Spoľahlivo prezimuje v našich klimatických podmienkach bez potreby špeciálnej ochrany. Je pomerne odolná voči chorobám a škodcom. Občas sa môžu objaviť hubové ochorenia (napr. múčnatka) v príliš vlhkom prostredí alebo slimáky, ktoré obľubujú plody.
Kvitnutie a plody
Lesná jahoda kvitne drobnými bielymi kvetmi na jar a plodí od mája/júna až do jesene. Jej plody sú malé, sýto červené jahody s intenzívnou lesnou chuťou a vôňou.
Využitie v záhrade
Fragaria vesca var. vesca je ideálna ako pôdopokryvná rastlina, rýchlo vytvára hustý koberec, ktorý potláča rast burín a zabraňuje erózii. Je ideálna na zatienené miesta, kde iné rastliny neprosperujú, ako podsadby pod stromy a kríky. Vytvára príjemné zelené lemy s bonusom chutných plodov, ako okraje záhonov a chodníkov. Vhodná na pestovanie v kvetináčoch, kde jej výbežky môžu elegantne pretekať cez okraj, ako rastlina do nádoby a závesných košov. Perfektná pre milovníkov čerstvých, aromatických plodov priamo zo záhrady, ako rastlina do jedlej záhrady. Plody sú obľúbené aj u vtákov a iných drobných živočíchov, a tak pôsobí ako lákadlo pre vtáky a malú zver.
Jahoda “Murano” (Fragaria “Murano”)
Jahoda “Murano”, botanicky známa ako Fragaria “Murano”, je odroda jahody, ktorá je obľúbená pre svoju vysokú produktivitu a veľké, sladké plody. Plody sú veľké, jasne červené a majú sladkú chuť s jemným nádychom jahodovej arómy. Uprednostňuje dobre odvodnenú, bohatú pôdu. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Jahody potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Odstraňovanie starších listov a neplodných výhonkov môže pomôcť zlepšiť vetranie a znížiť riziko chorôb. Jahoda “Murano” je ideálna do okrasných záhrad, kde spája estetický vzhľad s praktickým výnosom.
Jahoda obyčajná v prírode
Plody jahody sú nažky na zdužnatenom lôžku - lesné ovocie červenej farby dozrieva v lete. Semená sú drobné, hnedé, lesklé, kvapôčkovitého tvaru. Obdobie vegetačného kľudu pretrváva šikmým podzemkom. Zakoreňuje až do hĺbky 50 cm. Z podzemnej časti na jar vyrastá prízemná ružica listov a dužinaté nadzemné stonky. Niektoré stonky sú plazivé, zakoreňujúce a slúžia na vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie. Prízemné listy majú dlhú stoku, sú pomerne veľké, na okraji zúbkované. Sú trojpočetné - každý je zložený z troch lístkov vajcovitého tvaru. Kvety sa skladajú zo zeleného kalicha a bielej koruny - piatich korunných lupienkov, sú päťpočetné. Vo vnútri je 20 tyčiniek a veľké množstvo piestikov. Po opelení hmyzom alebo samoopelení a oplodnení sa premieňajú na tzv. nepravý, resp. zložený plod - plodstvo, jahodu. Rozšírená je na rúbaniskách, vo svetlých lesoch, na kamenistých stráňach, v priekopách i na lúkach od nížin až po horské oblasti. Mladé listy sa zberajú v čase kvitnutia. Čaj z nich obsahuje veľa citrátov a trieslovín. Plody sú chutným ovocím v surovom stave i konzervované. Vhodné sú i na priemyselné spracovanie.
Ďalšie druhy lesného ovocia
Okrem jahôd existuje mnoho ďalších druhov lesného ovocia, ktoré obohacujú našu prírodu a ponúkajú množstvo zdraviu prospešných látok.
Čučoriedky (Vaccinium myrtillus) a brusnice (Vaccinium vitis-idaea)
Čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus) a brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea) sú obľúbené lesné plody. V čase, kedy nemajú plody, si ich veľmi ľahko môžeme pomýliť. Brusnica barinná (Vaccinium uliginosum) nie je vhodná na konzumáciu vo väčšom množstve, pretože môže spôsobovať bolesti hlavy a zvracanie.
Maliny (Rubus idaeus) a černice (Rubus fruticosus)
Medzi ďalšie obľúbené lesné plody s príchuťou prázdnin patria maliny, teda ružovo-červené plody ostružiny malinovej (Rubus idaeus). Listy môžeme tiež fermentovať, čím získajú zaujímavú chuť. Takéto „čaje“ sú alternatívou k čiernemu čaju a sú vhodné pre tých, ktorí sa vyhýbajú nápojom s kofeínom. Príbuzným druhom z divej prírody, ktorý má svoj náprotivok v záhradách, patrí aj ostružina krovitá, ľudovo černice (Rubus fruticosus).
Divý egreš (Glossularia uva-crispa)
Medzi ovocie, ktoré poznáme zo záhrad, ale má svoju divú predlohu, patrí aj divý egreš (Glossularia uva-crispa). Tento druh je veľmi zriedkavý a málo známy. Plody má, ako to už býva u divých predchodcov šľachtených rastlín, drobnejšie, porastené výraznejšími chĺpkami. Chuť je však bohatá a aromatická.
Drienky (Cornus mas)
Ďalším divým druhom, ktorý patrí medzi vzácnejšie, avšak stále obľúbenejšie, sú drienky, teda drieň obyčajný (Cornus mas). Konáriky sú v čase kvitnutia pokryté drobnými, ale početnými žltými kvietkami, ktoré žiaria doďaleka. Z nich sa neskôr vyvinú po opelení elipsovité, neveľké plody obvykle červenej, v plnej zrelosti až takmer čiernej farby. Plody drieňa obsahujú jedno, pomerne veľké semeno-kôstku. Dužina je relatívne pevná, akoby suchšia oproti ovociu, ako sme zvyknutí. Chuť je sladkokyslá s jemným trpkým tónom, ktorý sa dozrievaním stráca. Plody sa zbierajú obvykle opadané pod krami, kde si aj po opade uchovávajú dlhšie svoju kvalitu. Obľúbené sú čerstvé, sušené aj konzervované drienky, prípadne sa z nich robí exkluzívny lekvár a chýrna až luxusná pálenka - drienkovica. V záhradách sa obvykle pestujú šľachtené odrody, ktoré majú vylepšené parametre oproti divým fenotypom.
Čerešňa vtáčia (Prunus avium)
K vzrastnejším drevinám, ktoré sú pôvodcami obľúbených záhradných druhov, môžeme zaradiť čerešňu, odborne čerešňa vtáčia (Prunus avium). Veľmi sa líšia tiež vzrastom. Aj keď naše záhradné čerešne patria k najväčším ovocným druhom, tieto lesné sú schopné dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Podobne ako predošlé ovocné druhy, aj čerešňa je u nás pôvodná a má pomerne početné zastúpenie v skladbe drevín v našich lesoch. Patrí tak k významným druhom obohacujúcim výživu vtáčím druhom alebo opeľovačom.
#