Rastlinný systém je rozsiahly a komplexný, pozostávajúci z rôznych zdrojov a klasifikácií. Tento článok sa zameriava na botanickú klasifikáciu jahôd a širší prehľad rastlinného systému, s prihliadnutím na nižšie rastliny, výtrusné a nahosemenné rastliny, a magnóliorasty.
Úvod do rastlinného systému
Rastliny hrajú kľúčovú úlohu v evolúcii života na Zemi, najmä vďaka fotosyntéze. Fotosyntéza je proces, pri ktorom rastliny vytvárajú sacharidy a organické látky bohaté na energiu. Tento proces je nevyhnutný pre existenciu života, ako ho poznáme. Rastliny sa rozmnožujú pohlavne produkciou peľu a vajíčok v generatívnych orgánoch.
Nižšie rastliny
Nižšie rastliny predstavujú fylogeneticky najstaršiu vetvu eukaryotických rastlín. Ich telo tvorí stielka (thallus), ktorá nevytvára špecializované orgány, hoci ich niekedy tvarovo napodobňuje.
Výtrusné rastliny
Výtrusné rastliny vznikli asi pred 420 miliónmi rokov v silúre zo zelených rias. V minulosti boli rozsiahle a dosahovali veľkosť stromov.
Magnóliorasty
Medzi magnóliorasty patria známe a populárne čeľade, ktoré sa vyskytujú aj na území Slovenska.
Prečítajte si tiež: Všetko o jahodách
Základné orgány rastlín
S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastali zmeny v stavbe ich tela. Suchozemské rastliny museli vyvinúť orgány na príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu.
Koreň (Radix)
Koreň je zvyčajne podzemný orgán, ktorý rastlinu upevňuje v pôde a čerpá z nej vodné roztoky anorganických látok. Slúži aj ako orgán, do ktorého rastlina ukladá zásobné látky. Korene tvoria koreňovú sústavu.
- Primárna koreňová sústava (alorízia): Tvorí ju hlavný koreň a bočné korene.
- Vedľajšia koreňová sústava (homorízia): Hlavný koreň zastaví svoj rast a tvoria sa len vedľajšie korene.
V blízkosti koreňového vrcholu vyrastajú koreňové vlásky, tenkostenné vychlípeniny pokožkových buniek, ktoré prijímajú živiny. Na povrchu je koreň pokrytý pokožkou (rhizodermis) bez kutikuly a prieduchov. V rastovom vrchole koreňa sa nachádza meristematické pletivo chránené koreňovou čiapočkou.
Premeny koreňa (metamorfózy):
- Prísavky (haustóriá): Umožňujú parazitickým rastlinám získavať živiny.
Stonka (Kaulom)
Stonka je zvyčajne nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy a rozmnožovacie orgány. Spája koreň a listy, často slúži ako zásobný orgán. V rastovom vrchole sa nachádza meristematické pletivo a základy listov i bočných stoniek. Na stonke pozorujeme články (internódy) oddelené uzlami (nódy), z ktorých vyrastajú listy.
- Byliny: Majú šťavnatú nezdrevnatenú stonku.
- Dreviny: Majú vnútorné pletivá stonky zdrevnatené.
- Strom: Tvorí kmeň a rozvetvenú korunu.
- Ker: Rozvetvuje sa tesne nad zemou, nevytvára kmeň.
- Poloker: Má vetvenie rovnaké ako ker, ale v hornej časti sú vetvičky bylinné.
Stonka sa rozvetvuje rôznymi spôsobmi: strapcovito, vrcholíkovito, vidlicovito.
Prečítajte si tiež: Vzájomné vzťahy jahôd, cibule a mrkvy v záhrade
List (Fylom)
List je orgán výživy, v ktorom prebieha fotosyntéza, odparovanie vody a výmena plynov. Skladá sa zo stopky, bázy a čepele.
- Stopka: Spája list so stonkou a umožňuje prenos vody a živín.
- Báza: Často rozšírená časť, ktorou začína čepeľ.
- Čepeľ: Plochá časť listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena plynov.
Listy vyrastajú z uzlov (nódy) stonky. Striedavé postavenie listov je fylogeneticky najstaršie. Pri protistojnom postavení vyrastajú z uzla dva listy. Ak sú po sebe nasledujúce dvojice listov otočené o 90°, postavenie listov je krížmoprotistojné.
Na priečnom priereze listu rozoznávame vrchnú pokožku (epidermis) s kutikulou, palisádový parenchým, hubovitý (špongiovitý) parenchým a spodnú pokožku s prieduchmi. Palisádový a hubovitý parenchým tvoria mezofyl, hlavné pletivo listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena plynov.
- Bifaciálny list: Má rozdielne pletivá v hornej (palisádový parenchým) a dolnej časti (špongiózny parenchým), typický pre dvojklíčnolisté rastliny.
- Monofaciálny list: Nemá diferencovaný palisádový a špongiový parenchým, typický pre jednoklíčnolisté rastliny.
Cievne zväzky sa javia na povrchu listov ako žily, súborne žilnatina.
Podľa rozčlenenia listovej čepele rozoznávame listy:
- Jednoduché listy: So súvislou listovou čepeľou.
- Delené listy: S listovou čepeľou delenou plytkými alebo hlbokými úkrojkami.
- Laločnatý list: Výkrojky nepresahujú 1/3 šírky polovice listovej čepele.
- Zárezový list: Výkrojky zasahujú od 1/3 do 1/2 šírky polovice čepele.
- Dielny list: Výkrojky zasahujú od 1/2 do 2/3 šírky čepele.
- Strihaný list: Výkrojky presahujú 2/3 šírky polovice čepele.
- Zložené listy: Delia sa na dlaňovito zložené a perovito zložené.
Metamorfózy listu:
- Listové úponky: Slúžia na prichytenie rastliny k podkladu.
- Listové tŕne: Chránia rastlinu pred bylinožravcami.
- Listencový obal: Chráni reprodukčné orgány.
- Listové pasce: Slúžia na chytanie a trávenie hmyzu.
- Mäsité listy: Slúžia ako zásobáreň vody.
Kvet (Flos)
Kvet je reprodukčným orgánom rastliny. Je tvorený z kvetných obalov a reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Z fylogenetického hľadiska je to súbor premenených listov, usporiadaných na skrátenej stonke.
Prečítajte si tiež: Všetko o jahodách (Fragaria)
Kvetné obaly môžu byť rozlíšené na kališné listy (sepalum) tvoriace kalich (calyx) a na korunné lupene (petalum) tvoriace korunu (corolla). Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium) tvorené z okvetných lístkov (tepalum). Niektoré rastliny kvetné obaly vôbec nevytvárajú.
- Kalich: Vonkajšia, väčšinou zelená časť kvetných obalov, ktorý má vyživovaciu funkciu pre kvet.
- Prchavý kalich: Kališné lístky počas rozkvitnutia opadávajú.
- Opadavý kalich: Kališné lístky opadávajú spolu s korunnými lupienkami.
- Trváci kalich: Kališné lístky ostávajú aj po opadnutí korunných lupienkov a tvoria ochranu pre plody a semená.
- Koruna: Vnútorná časť kvetného obalu, zvyčajne pestrofarebná.
Tyčinka (stamen): Samčí rozmnožovací ústroj krytosemenných rastlín. Tvorí ju peľnica (anthera) a nitka (filamentum). Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.
Piestik (pistillum): Samičí rozmnožovací orgán. Tvorí ho semenník (ovarium), čnelka (stylus) a blizna (stigma). Súbor piestikov sa nazýva gynéceum.
Pozícia semenníka v kvete:
- Vrchný semenník: Umiestnený je na kvetnom lôžku najvyššie.
- Polospodný semenník: Čiastočne ponorený v kvetnom lôžku, nezrastá s ním.
- Spodný semenník: Jeho vznik súvisí so vznikom tzv. češule.
Súkvetie
O súkvetí hovoríme vtedy, ak sa na spoločnej rozkonárenej stonke (vreteno súkvetia) vyskytuje podľa určitých zákonov viacero kvetov súčasne.
Podľa rozkonárovania stoniek rozlišujeme súkvetia:
- Strapcovité (racemózne) súkvetie: Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor.
- Strapec (racemus): Súkvetie s pretiahnutým vretenom, v pazuchách listeňov nesie kvetné stopky s kvetmi.
- Klas (spica): Vreteno súkvetia je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo úplne redukované.
- Jahňada (amentum): Súkvetie s chabým, previsnutým vretenom, kvety sediace, najčastejšie jednopohlavné, vetroopelivé, s redukovanými kvetnými obalmi.
- Klások (spicula): Skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov.
- Šúlok (spadix): Vreteno zdužnatené, kvietky drobné, bezobalové, prítomný zväčšený a rôznofarebný listeň, tzv. tulec.
- Chocholík (corymbus): Kvetné stopky sa predlžujú až na úroveň vrcholového kvetu, kvety ležia približne v jednej rovine.
- Okolík (umbella): Kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky.
- Metlina (panicula): Rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a rôzne usporiadanými konármi.
- Hlávka (capitulum): Súkvetie s veľmi skráteným vretenom a so skrátenými rovnako dlhými kvetnými stopkami, kvety vyrastajú nahusto a tvoria guľovitú, polguľovitú alebo vajcovitú hlavu.
- Úbor (anthodium): Kvetné lôžko je diskovito rozšírené, kvety sú dvoch druhov - stred tvoria rúrkovité aktinomorfné kvety (terč), okraj je tvorený súmernými jazykovitými kvetmi so zrastenou korunou (lúč).
- Cenantium: Hlávka s mäsitým alebo dužnatým lôžkom, na ktorom sedia alebo sú v ňom vnorené kvety.
- Vrcholíkovité (cymózne) súkvetie: Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol.
Plod (Fructus)
Plod vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania. Plody vzniknuté premenou piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu, napr. z kvetného lôžka, nazývame ho nepravý plod. Oplodnením vajíčka vzniká semeno a zo stien semenníka vzniká oplodie (pericarpium).
Oplodie (pericarpium) má 3 vrstvy:
- Vonkajšie oplodie (exocarpium): Tvorí ho vonkajšia pokožka a subepidermálne vrstvy gynecea.
- Stredné oplodie (mesocarpium): Rôzne hrubá vrstva rôznej konzistencie (suchá, dužinatá).
- Vnútorné oplodie (endocarpium): Obsahuje vnútornú pokožku a subepidermálne pletivá vnútornej strany plodolistov, na ktorých bezprostredne vyrastajú semená.
Podľa typu oplodia rozoznávame 2 základné skupiny plodov:
- Dužinaté plody: Majú dužinaté oplodie.
- Bobuľa: Celá vnútorná časť oplodia je dužinatá alebo šťavňatá.
- Suché plody: Majú suché oplodie.
Jahoda (Fragaria)
Jahoda je trváca bylina z čeľade ružovitých (Rosaceae). Plod je sladká, dužnatá červená jahoda. Kvitne od mája do júna. Obľubuje slnečné stanovište, prípadne len mierny polotieň. Nie je náročný na typ pôdy, no ak sú pôdy bohatšie na humus, rastlina prosperuje.
Pestovanie jahôd
Jahody patria medzi obľúbené drobné ovocie, ktoré sa dajú pestovať na akejkoľvek ploche - na záhrade, terase či balkóne. Vyžadujú priepustné a výživné pôdy a slnečné stanovisko, prípadne polotieň.
Význam jahôd
Jahody sú bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu. Ich konzumácia podporuje metabolizmus a napomáhajú k znižovaniu krvného tlaku.
Orgány ovocných drevín
Ovocné dreviny môžeme rozdeliť na dreviny (stromy, polokry, kry) a byliny. K drevinám patria jadroviny a kôstkoviny, medzi polokry patrí malina, ku krom ríbezle a egreše. Jediným bylinným druhom je jahoda.
Koreňová sústava ovocných drevín
Koreňová sústava plní viacero funkcií: absorpcia vody a živín, ukotvenie drevín v pôde, asimilácia CO2 bez prístupu svetla, zásobná funkcia a vodivá funkcia.
Na tvorbu koreňovej sústavy vplýva pôda, podpník a teplota. Rast koreňov začína približne o 3-5 týždňov skôr ako rast nadzemnej časti a prestáva rásť cca 4 týždne po opade listov. Optimálna teplota pre rast koreňov je 18-20 °C.
Koreňovú sústavu môžeme rozdeliť na homoríznu a aloríznu.
- Alorízna koreňová sústava: Vzniká pri ovocných drevinách rozmnožovaných generatívne (zo semena). Dominantnou časťou je hlavný kolovitý koreň. Kotvenie stromu je veľmi pevné.
- Homorízna koreňová sústava: Vzniká vegetatívnym rozmnožovaním. Všetky korene sú rovnocenné, netvorí sa hlavný koreň a je relatívne plytko rozložená. Kotvenie je slabšie.
Kmeň
Kmeň je nerozkonárená časť stonky, ktorá rozvádza vodu a živiny, rozvádza asimiláty, nesie a zabezpečuje najvhodnejšie rozloženie letorastov, konárov, kvetov a listov. V období dormancie plní aj zásobnú funkciu.
Podľa výšky kmeňa je možné ovocné dreviny rozdeliť do viacerých kmeňotvorných tvarov: vysokokmeň, polokmeň, štvrťkmeň, zákrpok.
Koruna
Koruna je časť ovocnej dreviny, ktorá začína pri najspodnejšom rozkonárení kmeňa. Rast stonky prebieha v rastových vlnách. Najväčší nárast pozorujeme v priebehu mesiacov máj - jún - polovica júla (prvá rastová vlna).
Časti ovocnej dreviny:
- Stredník: Priamym pokračovaním kmeňa.
- Kostrové konáre (konáre prvého radu): Vyrastajú bezprostredne zo stredníka a tvoria skelet stromu.
- Polokostrové konáre (konáre druhého rádu): Vyrastajú bezprostredne z kostrových konárov.
- Konáre tretieho, štvrtého, piateho radu: Vyrastajú priamo z nadradeného konára.
- Rodivý obrast: Tvorený konárikmi rôzneho veku, usporiadania a dĺžky, na ktorom sa priamo nachádza kvetný alebo zmiešaný puk.
- Letorasty: Jednoročné olistené stonky, z ktorých sa po opade listov stanú výhonky.
- Predlžujúci letorast: Vyrastá z vrcholového puku.
- Bočný letorast: Vyrastá z bočných pukov pozdĺž predlžujúceho letorastu.
- Predčasný letorast: Vyrastá z letorastu počas druhej rastovej vlny.
- Konkurenčný letorast: Vyrastá v bezprostrednej blízkosti vrcholového puku a konkuruje stredníku.
- Regeneračný letorast: Vyrastá ako reakcia na porušenie rovnováhy pri odstránení väčšieho alebo hrubšieho konára.
- Zosilňujúci letorast: Slúži ako miesto hromadenia asimilátov v dôsledku čoho dochádza k hrubnutiu a spevneniu kmeňa.
- Vlk: Silný vegetatívny letorast rastúci spravidla kolmo nahor.
- Výmladok: Letorast vyrastajúci z oblasti koreňového krčka, alebo priamo z koreňov.
- Základný výhonok: Letorast vyrastajúci z bázy ovocnej dreviny s krovitým charakterom rastu.
Púčiky
Púčik je základ výhonku, ktorý sa nachádza v relatívnom pokoji. Skladá sa zo stonky, vegetačného vrcholu, zo základov listov, kvetov a púčikov. Púčiky sa rozdeľujú na vegetatívne (rastové) a na generatívne (rodivé).
- Rodivé púčiky: Obyčajne guľaté a väčšie ako rastové. Bývajú jednoduché (kvetonosné) a zmiešané.
- Vegetatívne púčiky: Vyvíjajú sa z nich rozlične dlhé výhonky alebo listy.