Mrkva obyčajná (Daucus carota) je koreňová zelenina patriaca do čeľade mrkvovitých alebo zelerovitých (Apiaceae). Je príbuzná s petržlenom, kôprom a anízom. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, pestuje sa prevažne ako jednoročná. V prvom roku rastlina vytvorí vňať a koreň, ktorý zdužnatie a ukladá živiny. Mrkva je cenená pre svoj obsah živín a vitamínov, najmä beta-karoténu, vitamínu A, vlákniny a antioxidantov.
Rozdelenie mrkvy
Mrkvu obyčajnú (Daucus carota) možno rozdeliť na dva poddruhy:
- Mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota): Ide o pôvodnú, nešľachtenú formu, ktorá rastie divoko.
- Mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus): Je kultúrna forma, ktorá sa pestuje v záhradách.
Záhradkári často rozlišujú odrody mrkvy na skoré a neskoré. Skoré odrody, známe aj ako karotky, majú tupé korene, jemnejšiu dužinu a sladšiu chuť. Nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie a zberajú sa ako prvé. Stredne skoré odrody zahŕňajú napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa na jeseň. Majú väčšie, tmavšie korene, výraznú chuť a hrubšiu šupku.
Zaujímavým spestrením môžu byť aj rôzne farebné variácie mrkvy. Napríklad odroda 'Purple Haze' má tmavofialovú farbu so žíhaním. Prvotná mrkva pestovaná v dávnych dobách mala fialovú, červenú alebo žltú farbu. Oranžová mrkva, ktorú poznáme dnes, bola vyšľachtená v Holandsku v 17. storočí.
Príprava na výsadbu
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar, približne od marca do apríla, priamo do záhonu. Riadky by mali byť od seba vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvu nehnojíme. Vzhľadom na veľké množstvo semien v riadkoch je po vzídení prvých lístkov potrebné mrkvu vyjednotiť.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?
Výsev mrkvy je možné realizovať aj na jeseň, čo zabezpečí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa semená do záhona vysievajú až koncom novembra, aby klíčili až na jar, ale pôda by nemala byť zamrznutá. Mrkvu a petržlen môžete vysadiť aj neskoro na jeseň. Ich semienka prezimujú v pôde a vyklíčia až na jar. Na jesenné sadenie s jarnou úrodou je vhodná odroda mrkvy „Cascade F1“. Ide o šťavnatú a sladkú odrodu s kratšími koreňmi. Vďaka ich menšej dĺžke je odolnejšia voči vetveniu a hodí sa aj do stredne ťažkých pôd.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Pôda
Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy spôsobujú deformáciu koreňov, preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť. Ak je vaša pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo organickú hmotu. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy.
Výsev
Mrkvu je ideálne vysievať priamo na záhon na jar, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Za sucha a vo mokrej pôde osivo horšie vzchádza.
Zálievka
Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Pravidelná, ale primeraná zálievka: Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti.
Hnojenie
Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo) alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú vývoj koreňov. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Pri organických hnojivách sledujte reakciu rastliny, keďže ich účinok býva pomalší.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Starostlivosť počas rastu
Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Po vyklíčení rastlín je dôležité mladé sadenice preriediť, aby korene mali dostatok priestoru pre rast. Keď sadenice dosiahnu výšku približne 5 cm, začnite ich preriediť.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Jedným z najväčších nepriateľov mrkvy je mrkvová muška, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.
Zber a skladovanie
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Mrkva je zrelá približne 70-80 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok. Pri zbere používajte vidly alebo rýľ, aby ste mrkvu jemne vytiahli zo zeme bez poškodenia koreňov. Po zbere odstráňte listy, pretože tie odoberajú živiny z koreňa.
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Mrkvu skladujte na chladnom, tmavom mieste, ako je pivnica alebo chladnička.
Odrody mrkvy
Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach. Medzi obľúbené odrody patria:
Prečítajte si tiež: Polievka z hlávkovej kapusty
- Chantenay: Má kratší a hrubší koreň, ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
- Nantes: Jedna z najobľúbenejších odrôd s dlhým, rovným koreňom, jemnou textúrou a sladkou chuťou.
- Imperator: Má veľmi dlhé a tenké korene, ideálna na komerčné pestovanie.
- Danvers: Má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
- Fialová mrkva: Má výraznú fialovú farbu a je bohatá na antioxidanty.
Ďalšie odrody: Pariser Markt - Parabell, Pariser Markt - Karussell, Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet. Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími, Juwarot, Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne je možné, ale vyžaduje to zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby, aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je aj debnové pestovanie v 50 centimetrov hlbokej debne plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Mrkva a petržlen - spoločné pestovanie
Mrkvu aj petržlen môžete siať skoro na jar, keď pôda dosiahne približne 8-10 °C. Mrkva sa seje od marca do mája, petržlen už od marca, no znesie aj neskorší výsev. Pre neskorú úrodu je možné oba druhy vysievať aj v júli. Ak sa pýtate, kedy sadiť mrkvu a petržlen, nie ste sami. Tieto dve koreňové zeleniny patria medzi najobľúbenejšie plodiny v slovenských záhradách, no zároveň medzi tie, pri ktorých sa záhradkári najčastejšie dopúšťajú chýb pri výseve.
Výhody pestovania mrkvy
Pestovanie mrkvy ponúka viacero výhod. Táto zelenina je pomerne odolná voči nepriaznivým podmienkam a skladovateľná po dlhé mesiace. Mrkva je neoddeliteľnou súčasťou záhrad aj kuchyne. Napriek svojej nenápadnosti patrí medzi výživovo hodnotné a pomerne nenáročné plodiny.