Príroda Slovenska je rozmanitá a ponúka bohatý život rôznych rastlín a živočíchov. Tento článok vás prevedie rôznymi ekosystémami, od brehov riek a potokov, cez lúky a pasienky, až po vysokohorské spoločenstvá a lesy, a predstaví vám charakteristické druhy, ktoré v nich žijú.
Život pri vode: Rieky, potoky a mokrade
Brehy riek a potokov sú domovom pre množstvo rastlín a živočíchov, ktoré sú prispôsobené na život vo vlhkom prostredí.
Rastliny brehov riek a potokov
Typickým znakom brehových rastlín je hlboký koreňový systém a podzemné stonky, tzv. podzemky, ktoré im umožňujú rýchle rozmnožovanie a dobré znášanie vlhkosti. Medzi tieto rastliny patria:
- Vŕba biela: Brehová drevina, ktorá rastie ako ker alebo menší strom. Kvitne žltými kvetmi v súkvetiach - jahňadách (bahniatkach).
- Jelša lepkavá: Strom alebo ker rastúci popri riekach a potokoch. Mladé konáriky a listy má lepkavé. Na konárikoch vyrastajú drobné zelené šištičky, ktoré zdrevnatejú a ostávajú na konároch aj počas zimy.
- Kosatec žltý: Bylina rastúca v plytkých močiaroch a na brehoch potokov a jazier. Má podzemok, v ktorom sú uložené živiny.
- Pálka širokolistá: Bylina rastúca na brehoch, v bahne a v plytkých stojatých vodách. Dorastá do výšky 1 - 2 metre. Rozmnožuje sa semenami aj podzemkom.
- Trsť obyčajná: Bylina rastúca v mokrých a bahnitých pôdach. Na brehoch vytvára rozsiahle porasty. Vyrastá do výšky 1 - 4 metre. Má dutú stonku, široké a dlhé listy a hlboké rozkonárené korene.
- Nezábudka močiarna: Typická rastlina močiarov, brehov riek a potokov, vlhkých priekop a mokrých lúk.
- Záružlie močiarne: Rastie vo vlhkom prostredí - v močiaroch, na brehoch potokov a na mokrých lúkach. Má žlté kvety a pevné tmavozelené listy tvaru srdca.
Vodný hmyz
Vo vodách a na ich brehoch žije mnoho druhov hmyzu, ktoré sú prispôsobené na život vo vode špeciálnymi pohybovými a dýchacími orgánmi. Dýchajú kyslík rozpustený vo vode alebo kyslík zo vzduchu. Medzi typických zástupcov patria:
- Potápnik obrúbený: Dravý chrobák žijúci v stojatých vodách. Živí sa lovením koristi - hmyzom, žubrienkami aj malými rybkami. Tretí pár nôh slúži na veslovanie.
- Vážka: Dravý hmyz živí sa hmyzom. Larvy vážky žijú vo vode a sú tiež dravé.
- Šidlo: Patrí medzi vážky a dravý hmyz. Korisť loví za letu pomocou prvých dvoch párov nôh. Živí sa iným hmyzom, ale aj žubrienkami.
- Komár útočný: Larvy a kukly potrebujú na svoj vývoj vodné prostredie. Vyvíjajú sa prichytené na vodnej hladine a dýchajú kyslík zo vzduchu. Potravou dospelého samčeka sú rastlinné šťavy a potravou samičky je krv cicavcov.
- Vodomerka obyčajná: Dravý hmyz so štíhlym a dlhým telom. Pohyb po hladine jej umožňuje vzduch zadržaný medzi drobnými chĺpkami na končatinách. Na vodnej hladine loví hmyz.
- Ovad hovädzí: Samičky napádajú dobytok, kone i človeka a cicajú krv.
Vodné vtáky
Životným prostredím vodných vtákov sú tečúce a stojaté vody, pramene potokov a riek, podmáčané lúky, rybníky, jazerá a vodné nádrže. Medzi bežné druhy patria:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť kura vo vrecku
- Kačica divá: Dobre lieta, pláva a potápa sa. Živí sa prevažne drobnou rastlinnou potravou a niekedy aj drobnou živočíšnou potravou. Je čiastočne sťahovavá.
- Hus divá: Žije v okolí stojatých vôd, dobre lieta. Zdržuje sa väčšinou na zemi. Živí sa prevažne rastlinnou potravou. Patrí medzi sťahovavé vtáky.
- Labuť hrbozobá: Žije na rybníkoch, jazerách a vodných nádržiach. Živí sa prevažne rastlinnou potravou. Je čiastočne sťahovavá, vzácna a chránená. Má drobné zúbky po okrajoch zobáka, ktoré slúžia ako sitko.
- Kaňa močiarna: Dravý vták žijúci v okolí rybníkov a vlhkých lúk. Jej potravou je hmyz, žaby, vodné vtáky, ryby. Patrí medzi sťahovavé vtáky.
- Kormorán veľký: Žije v okolí veľkých prírodných aj umelých vodných nádrží. Dobre lieta, pláva a potápa sa až do hĺbky 30 metrov.
- Bocian biely: Brodivý vták žijúci v blízkosti vôd alebo mokrých trávnatých plôch. Vyhľadáva si potravu - žaby, myši, hady, ryby, drobný hmyz. Je zákonom chránený.
Vodné živočíchy
- Kapor obyčajný: Telo je pokryté šupinami a slizom. Oporou tela je vnútorná kostra. Rybie mäso je pre ľudí dôležitým zdrojom potravy.
- Škľabka veľká: Žije na dne stojatých a pomaly tečúcich vôd. Telo má chránené dvoma lastúrami.
- Vodniak vysoký: Žije na kameňoch a vodných rastlinách v blízkosti stojatých a pomaly tečúcich vôd.
- Rak riečny: Mäkké telo chráni tvrdý pancier. Žije len v čistých vodách. Patrí medzi chránené živočíchy.
- Dafnia štíhla: Žije v stojatých vodách, je veľmi malá. Živí sa riasami, baktériami a inými mikroorganizmami.
- Cyklop obyčajný: Žije v rybníkoch a v stojatých vodách. Samička má na boku zadnej časti tela oválne vačky, ktoré slúžia na nosenie vajíčok.
- Pijavica lekárska: Žije na dne potokov a rybníkov. Jej telo je článkované.
Vodné cicavce
- Vydra riečna: Vodný cicavec s valcovitým telom, plochou hlavou a malými uškami. Je mäsožravá, živí sa najmä rybami, hmyzom a rakmi.
- Bobor vodný: Veľký vodný cicavec. Má veľké hlodavé zuby, ktoré mu dorastajú po celý život. Žije v kolóniách. Na brehoch si vyhrabáva nory, stavia hrádze a hrady z kmeňov stromov, konárov a kameňov. Bobor vodný sa živí rastlinnou potravou. Patrí medzi ohrozené živočíchy.
- Ondatra pižmová: Veľmi dobre pláva a potápa sa. Ondatra si stavia kopovité nory z rastlín. Ondatra sa živí najmä rastlinnou potravou. Patrí medzi hlodavce.
Lúky a pasienky: Biodiverzita trávnatých porastov
Lúky a pasienky sú rozsiahle trávnaté porasty, na ktorých rastie množstvo rastlín a húb. Výskyt jednotlivých druhov závisí od množstva vody a zloženia pôdy. Väčšina z nich žije viac rokov - patria medzi trváce byliny. Lúčne trávy majú zväzkovité korene a dutú stonku, z ktorej z kolienka vyrastajú listy. Listy spevňujú stonku. Lúčne byliny môžeme nájsť na suchých aj mokrých lúkach. Medzi typické rastliny a huby patria:
- Jesienka
- Hlaváčik jarný
- Tanečnica poľná: Patrí medzi chutné jedlé huby. Rastie na trávnatých miestach, na lúkach, v parkoch, pri cestách.
- Pečiarka poľná: Patrí medzi jedlé huby. Rastie na poliach, lúkach, v sadoch, parkoch a priekopách.
- Bedľa vysoká: Patrí medzi jedlé huby. Rastie koncom leta a v jeseni na trávnatých miestach.
Vysokohorské spoločenstvá: Život v extrémnych podmienkach
Vysokohorské spoločenstvá sa nachádzajú v najvyšších polohách Slovenska a sú najmenej porušené činnosťou človeka. Rastliny a živočíchy, ktoré tu žijú, sa prispôsobili tuhej zime, krátkej jari a krátkemu letu.
Vysokohorské rastliny
Vysokohorské rastliny sú prispôsobené silnému vetru a chladu. Sú nízke a drobné, dobre si vedia udržať teplo a vlhko. Majú sýte zafarbenie kvetov, ktoré im pomáha odolávať škodlivému slnečnému žiareniu. Medzi typické rastliny patria:
- Smrekové lesy: Rastú vo vyšších polohách, tvoria najvyššie lesné pásmo.
- Brusnica obyčajná
- Kosodrevina: Rozkladá sa v oblasti hranice lesa.
- Borovica limba: Vysokohorský ihličnatý strom, ktorý odoláva silným vetrom a mrazom. Rastie len vo Vysokých Tatrách a je chránená.
- Horské lúky: Vyskytujú sa vo vysokých polohách.
- Skalné bralá: Nachádzajú sa v najvyšších polohách. Mráz a sneh sa tu vyskytujú aj počas leta.
Vysokohorské živočíchy
Vysokohorské živočíchy sa prispôsobili drsným podmienkam, tuhej zime, silnému vetru, krátkej jari a krátkemu letu. Medzi typické živočíchy patria:
- Orol skalný: Dravý vták, ktorý hniezdi na vysokých stromoch a skalách. Živí sa rôznymi cicavcami a vtákmi. Je zaradený medzi ohrozené druhy a je prísne chránený.
- Murárik červenokrídly: Spevavý vták, ktorý si buduje hniezda v skalných štrbinách. Živí sa pavúkmi a hmyzom.
- Orešnica perlovaná: Spevavý vták, ktorý si buduje hniezda v smrekových lesoch. Počas leta sa živí hmyzom, ale aj bobuľami a v zimnom období sa živí semenami ihličnatých stromov, ktoré si v jeseni ukrýva do pôdy.
- Svišť horský: Hlodavec, ktorý žije v podzemných dierach, v skalných dutinách, na lúkach i v kosodrevine. Živí sa rastlinnou potravou. Počas zimného obdobia spí - až sedem mesiacov. Je spoločenský.
- Kamzík vrchovský: Spoločenské zviera, ktoré žije v čriedach. Veľmi dobre sa pohybuje po holých skalách a skalnatých štítoch. Živí sa bylinami a lišajníkmi, v zime vyhrabáva zelené rastliny spod snehu, prípadne obhrýza púčiky jarabiny. Kamzík dokáže vycítiť nebezpečenstvo a vyhnúť sa tak lavinám. Počty kamzíkov neustále klesajú z dôvodu turistiky, lyžovania a používania vrtuľníkov.
Život v lese: Spoločenstvo stromov, rastlín a živočíchov
Les je komplexný ekosystém, v ktorom žijú rôzne rastliny a živočíchy, ktoré tvoria spoločenstvo lesa.
Prečítajte si tiež: Slávnostný obed s kuraťom
Lesné vtáky
Telo vtákov je prispôsobené na lietanie - predné končatiny majú premenené na krídla. Vtáky majú telo pokryté perím, ktoré ich chráni pred stratou tepla. Na krídlach a chvoste majú letky. Na hlave majú vtáky zobák, ktorý je prispôsobený na získavanie potravy. Vtáky potrebujú pre svoj život vhodné životné prostredie, dostatok potravy a vhodné miesta na hniezdenie. Medzi lesné vtáky patria:
- Dravé vtáky: Majú hákovitý zobák, silné pazúry a vynikajúci zrak. Živia sa menšími a drobnými živočíchmi, tým zabraňujú ich premnoženiu - udržiavajú biologickú rovnováhu. Dravce patria medzi chránené živočíchy.
- Sovy: Majú zahnutý zobák a silné pazúry. Lovia za súmraku a v noci. Pri love im pomáha veľmi dobrý zrak a sluch. Ich perie je mäkké, preto je ich let veľmi tichý. Živia sa drobnými živočíchmi (hraboše, myši), vtákmi a hmyzom. Sovy patria medzi chránené živočíchy. Príkladom je kuvik vrabčí.
- Spevavé vtáky: Sú väčšinou menšie a majú dobre vyvinutý hlasový ústroj. Hlasovým prejavom spevavých vtákov je ich typický „spev“. Spevom ohraničujú územie, na ktorom hniezdia.
Lesné cicavce
Cicavce rodia živé mláďatá, ktoré sa po narodení živia materským mliekom. Medzi lesné cicavce patria:
- Hmyzožravé cicavce
- Veverica stromová: Rýchlo uteká a pri skákaní si udržuje rovnováhu huňatým chvostom.
- Lesné mäsožravce: Majú telo prispôsobené na lov. Živia sa živočíšnou potravou. Príkladom je vlk dravý, ktorý má dobre vyvinutý zrak a sluch.
- Všežravé cicavce: Živia sa rastlinnou aj živočíšnou potravou.
Huby a lišajníky
- Lesné huby: Rastú pod určitými stromami. Huby získavajú z odumretých častí stromov živiny a zároveň umožňujú stromom čerpať vodu z pôdy.
- Muchotrávka zelená: Patrí medzi smrteľne jedovaté huby. Otrava muchotrávkou zelenou je veľmi nebezpečná, pretože sa prejavuje až po 24 - 48 hodinách, keď sú jedovaté látky už v krvi.
- Lišajníky: Sú symbiotické organizmy tvorené hubou a riasou. Huba poskytuje riase vodu a riasa vytvára organické látky, ktoré potrebuje huba. Lišajníky môžeme nájsť na skalách, na múroch, na pôde, na stromoch. Rastú však len v čistom ovzduší. Lišajníky rastúce na skalách, rozrušujú povrch skál.
Prečítajte si tiež: Slávnostné Kura s nádychom kreativity