Slovensko, krajina bohatá na históriu a kultúru, ponúka nevšedné zážitky pre každého. Od majestátnych hradov a zámkov, cez tradičné remeslá, až po kulinárske špeciality, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. V tomto článku sa ponoríme do tajov slovenských hradov a zároveň odhalíme recept na výnimočný domáci tvaroh.
Romantické Zrúcaniny a Ich Príbehy
Naša krajina je rajom pre milovníkov hradov. Popri obľúbených dominantách však v našich horách a lesoch nájdete tiež množstvo menej známych zrúcanín. Tieto miesta ponúkajú nielen kus dávnej histórie, ale neraz aj skvelú možnosť na jednoduchšiu túru. Slovensko sa pýši mnohými hradmi a zámkami, ale aj hradnými zrúcaninami, ktoré dýchajú starobylou atmosférou.
Čabraď: Odolná Protiturecká Pevnosť
Na juhu stredného Slovenska uprostred Krupinskej planiny ležia romantické ruiny hradu Čabraď. V 16. storočí ho prestavali na protitureckú pevnosť, ktorá úspešne odolala všetkým nájazdom. Neskôr Čabraď pripadol rodu Koháriovcov, no tí sa v 17. Odvtedy Čabraď pustne a dnes je obklopený národnou prírodnou rezerváciou.
Šášov: Strážca Obchodnej Cesty
Nad ľavým brehom rieky Hron neďaleko Žiaru nad Hronom sa týčia ruiny stredovekého hradu Šášov. Podľa historických záznamov ho dal postaviť rod bratov Vanchovcov už pred rokom 1253, no ľudová povesť ponúka iný príbeh. Úlohou tejto pevnosti bolo strážiť obchodnú cestu popri Hrone a vyberať mýto od pocestných. V 14. storočí sa stala kráľovským majetkom a istý čas patrila uhorským panovníkom ako súčasť ich vena. Šášov však postihol podobný osud ako mnohé iné hrady. Po povstaní Imricha Tököliho začal pustnúť a dodnes sa z neho zachovalo len pár múrov. V súčasnosti k nim vedie jednoduchý prístup, vhodný aj pre rodiny s deťmi. Zo Šášovského Podhradia stačí sledovať zelenú turistickú značku a široká lesná cesta vás za približne polhodinu privedie až pod hradné bralo.
Tematín: Odľahlý Hrad Uprostred Lesov
Tematín vznikol zrejme krátko po roku 1242. Hrad neskôr často menil majiteľov a istý čas ho vlastnil aj Matúš Čák Trenčiansky. Dnes patrí Tematín k najodľahlejším hradom na Slovensku a práve jeho poloha uprostred lesov ďaleko od civilizácie mu dodáva unikátne čaro. Najpohodlnejšia prístupová cesta začína pri rekreačnom stredisku Bezovec.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť Hradné Rezy
Topoľčiansky Hrad: S Impozantnou Vežou
Na západnom Slovensku sa v pohorí Považský Inovec nad obcou Podhradie vypína zrúcanina Topoľčianskeho hradu. Tento kedysi kráľovský hrad vznikol v 13. Počas svojej histórie zažil viacero búrlivých udalostí. V 15. storočí ho obsadili husitské vojská a v období tureckých nájazdov plnil dôležitú obrannú funkciu. Na začiatku 18. Dodnes sa z neho zachovali rozsiahle múry a najmä impozantná hranolová veža, ktorá bola v 19. storočí romanticky upravená a tvorí dominantu zrúcaniny. Hrad nie je oficiálne udržiavaný ako turistický objekt, takže vstup je na vlastné nebezpečenstvo, no prístup je veľmi jednoduchý. Autom sa dá vyjsť až tesne pod hrad, kde je pri hlavnej ceste malé parkovisko.
Hrad Súľov: Orlie alebo Lastovičie Hniezdo v Skalách
Medzi také určite patrí aj hrad Súľov, ktorý má spomedzi slovenských hradov jednu z najextrémnejších polôh. Bralnatý terén vymedzil staviteľom hradu len veľmi malý priestor a donútil ich čo najviac využiť prírodné danosti miesta. Súľov je dedinka južne od Bytče, približne na polceste medzi Žilinou a Považskou Bystricou. Z diaľnice D1 musíte zísť na cestu 61 - ak idete od Trenčína, tak za Považskou Bystricou. Ak idete od Žiliny, tak pri Bytči. Na hrad sa najlepšie dostanete od Koliby pod Skalami. V severnej časti obce Súľov-Hradná odbočte na úzku cestu smerujúcu ku kolibe. Prejdete popri kolibe cez pasienky až vstúpite do lesa. Pokračujete popri oddychovom stolíku, prejdete cez žltú trasu a napojíte sa na červenú. Prídete k rázcestiu Lúka pod hradom a tam si vyberiete zelenú trasu, ktorá vedie až ku hradu. Nachádza sa kúsok od obce Súľov v rovnomenných skalách. Malebná zrúcanina stredovekého hradu, ktorý odvážne postavili na ťažko prístupnom skalnom zoskupení. Svojou polohou pripomína hniezdo vtákov. Postavili ho na ťažko dostupnom mieste uprostred Súľovských skál v nadmorskej výške 660 m, o 280 metrov vyššie ako podhradská obec Súľov. Tvoria ho dva samostatné hrady - horný a dolný. Pre značný výškový rozdiel ich spájala tunelová chodba vytesaná v skale. V stredoveku patril rodine Súľovskovcov a neskôr Sirmiensisovcov. V druhej polovici 18. storočia majitelia v tom čase zanedbanú stavbu opustili a nechali spustnúť. „Na hornú plošinu najťažšie prístupného hradu na Považí s krásnym výhľadom sa dostaneme po tzv. stupoch vytesaných do skaly a po železnom rebríku. Hradný vrch nie je najvyšším bodom v krajine, severne od neho skalnatý hrebeň výrazne stúpa až na Bradu (816 m). Hrad zaberal tri hradné bralá usporiadané na pôdoryse trojuholníka. Na juhu leží jedno bralo, na severe sú zvyšné dve. Z paláca na východnej strane sa zachovali klenuté priestory prízemia, do ktorého ústi chodbová štrbina využívaná ako hlavný vchod do tejto časti hradu. Na východe hradného jadra bolo malé predhradie s hlavnou vstupnou bránou do hradu na južnej strane. Predhradie bolo pôvodne zastavané hospodárskymi budovami. Kedysi symbol feudálnej moci. Vzácna ruina uprostred Súľovských skál. Hrad je zaujímavá stavebná technická pamiatka. Vtedajší stavitelia podali naozaj obdivuhodný výkon. Často sa hrad nazýva nielen ako orlie hniezdo, ale aj lastovičie hniezdo. V múroch hradu sa kedysi snúbili obytné a reprezentatívne miestnosti s dômyselným obranným systémom. Zaujímavé je, že nemožno presne datovať, kedy sa tam prestalo bývať. O tom ako sa v dávnych časoch žilo na hrade hovorí do istej miery inštrukcia pre polkorába (kastelána), správcu tohto hradu z roku 1685, v ktorej sa hovorí, že pri každom otváraní a zatváraní brány polkoráb spolu s drábmi museli odriekať modlitbu Pánovu, čiže otčenáš. O bezpečnosť dbali drábi, pričom každý mal malú strelnú zbraň.
Kulinárske Potešenie: Recept na Domáci Tvaroh
Okrem historických pamiatok, Slovensko ponúka aj bohatú kulinársku tradíciu. Jedným z tradičných receptov je príprava domáceho tvarohu.
Tajný Recept na Nenapodobiteľný Tvaroh
1l čerstvého mlieka (musí byť skutočné- z mliekomatu ) necháme pri izbovej teplote skysnúť tak, že vidno ako sa oddeľuje bielkovina a voda. Teplotu kontrolujeme umytým malíčkom a postupne zahrievame pokiaľ sa dá malíček udržať v mlieku. Keď je mlieko horúce, odstavíme z ohňa, pridáme 1l čerstvého- nezakysnutého mlieka a bez miešania necháme vychladnúť. Po vychladnutí scedíme. Získame tvaroh úžasnej chuti, perfektnej konzistencie a nenapodobiteľnej výživovej hodnoty! Nevyhadzute ani tekutú časť! Obsahuje veľa užitočných látok, dá sa použiť na obklady boľavých častí tela a blahodárne pôsobí na pokožku. Voľakedy ľudia pripisovali liečivé účinky aj jej pitiu.
Kultúrne Podujatia a Výstavy na Slovensku v Roku 2025
Slovensko je krajina, kde sa neustále niečo deje. V roku 2025 sa môžete tešiť na množstvo kultúrnych podujatí a výstav.
Prečítajte si tiež: Tvarohová torta: Jednoduchý recept
Horehronské Múzeum Oslavuje Výročie
Horehronské múzeum organizuje výstavu „Klenotnica múzea“ pri príležitosti 65. výročia svojho založenia. Múzeum sa prispôsobilo súčasným trendom a požiadavkám moderného návštevníka kultúrnej inštitúcie. Dôkazom toho sú napríklad Tajuplné bytosti, zážitkové podujatie sprítomňujúce návštevníkom takmer zabudnutý svet stredoeurópskej mystiky a mágie. Už niekoľko sezón pútavou a zároveň atraktívnou formou úspešne kombinuje tradičné rozprávanie s modernými technológiami. Horehronské múzeum pozerá dopredu. Viac, ako kedykoľvek predtým sa otvára verejnosti, učí sa, prispôsobuje, inovuje. Aktívne sleduje vývoj svojej niekoľkoročnej snahy priniesť kultúrnej verejnosti novú, modernú a atraktívnu národopisnú expozíciu v priestoroch bývalej roľnícko-remeselníckej usadlosti na Rázusovej ulici. Rovnako pamätá i na priateľov histórie s novou alternatívou stálej historickej expozície i bohatou akvizičnou snahou v oblasti výtvarných zbierok. Dôkazom, že je nedeliteľnou súčasťou kultúry nielen horehronského regiónu, je aj množstvo ocenení z rúk zriaďovateľa, miestnej samosprávy a iných kultúrnych, vedeckých a spoločenských inštitúcií, s ktorými roky spolupracuje. Svoje výročie oslávi Horehronské múzeum sprístupnením výtvarných zbierok, ktoré si v priebehu desaťročí našli svoje trvalé miesto v jeho zbierkovom fonde. Predstaví diela autorov zvučných mien, akými bezpochyby boli Benka, Palugyay, či Alexy, ale nezabudne ani na kvalitnú a hodnotnú tvorbu domácich výtvarníkov.
Múzeum Predstavuje Výstavu Kráľovských Odevov
Výstava prináša do kaštieľa kúsok slávy, lesku a luxusu európskych kráľovských dvorov a ponúka prierez históriou odievania v najvyšších šľachtických kruhoch. Či už je to renesančný odev z čias anglického kráľa Henricha VII. Tudora, francúzskej kráľovnej Anny Rakúskej, svadobný odev Márie Terézie, vyhotovený podľa portrétu v Primaciálnom paláci v Bratislave, šaty z obdobia baroka, rokoka, empíru, či z doby cisárovnej Sisi až po koniec 19. storočia. Kostýmy dopĺňajú spoločenské účesy každého obdobia, zdobené sieťkami, perami, kvetmi, šperkami či príčeskami. Výstavu dotvárajú módne doplnky - kabelky, rukavičky, šperky, porcelán.
Obrazy na Skle: Svojrázne Výtvory Ľudového Umenia
Maľby na skle, obrázky na skle, ľudové maliarstvo na sklo, ľudové obrazy maľované na sklo, Hinterglasmalerei, podmaľby, sklomaľby a ďalšie spisovné i menej spisovné (hoci hojne používané) výrazy označujú svojrázne výtvory ľudového výtvarného umenia na Slovensku, technologicky pochádzajúce zo starovekého Egypta. V ľudovom prostredí - roľnícke a remeselnícke interiéry a sakrálne priestory - začali sa objavovať koncom 18. storočia. Maľby na skle bývali vo vidieckych domácnostiach umiestnené v kultovom kúte izby a spolu so svätými obrazmi, púťovou tlačou, soškami svätých tvorili najdôležitejšie miesto v dome. Naši predkovia verili, že dokážu ochrániť príbytok, jeho obyvateľov i zvieratá od všetkého zlého. Hornonitrianske múzeum v Prievidzi spravuje pomerne bohatú zbierku malieb na skle - 184 dokladov svojrázneho ľudového umenia i profesionálnej tvorby. Prezentované múzejné zbierky sú zhotovené technikou maľby "za studena" na rubovej strane sklenej tabule (odtiaľ označenie "podmaľba na skle"). Maľby vznikali zväčša predkreslením grafickej predlohy - motívu, často pozmeneného a doplneného autorovým cítením a zručnosťou. Slovenské maľby na skle sa rozdeľujú podľa určitých vizuálnych znakov do troch základných skupín: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské.
Stredy u Bernoláka: Interaktívna Dráma pre Študentov
Slovenský jazykovedec, rímskokatolícky kňaz a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák pozýva žiakov a učiteľov II. stupňa ZŠ alebo študentov stredných škôl na podujatie Stredy u Bernoláka. V dráme o našom jazykovedcovi v podaní Tomáša Kramára sa návštevníci hravou formou dozvedia množstvo faktografických údajov nielen o živote Antona Bernoláka, ale aj o jeho diele. Navštívi ho cestovateľ zo súčasnosti, ktorý sa s ním porozpráva o jeho radostiach i strastiach, o knihách, tlačiarňach aj o písaní päťjazykového slovníka. Podujatie Stredy u Bernoláka je určené pre žiakov II. stupňa ZŠ alebo študentov stredných škôl a bude sa konať v mesiaci október 2025 v termínoch: 1. 10., 15. 10. a 29. 10. 2025 o 10:00 hod. v Múzeu knižnej kultúry (Nám. sv.
Rok Ľudovíta Štúra: Muzeálna Prezentácia v Prievidzi
Rok Ľudovíta Štúra 2025 je vzácnou príležitosťou venovať spomienku jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Osudu, myšlienkam i dielu Ľudovíta Štúra a jeho prívržencov v kontexte doby ich pôsobenia, s dôrazom na dosiahnuté výsledky národoveckého snaženia a odraz revolúcie v regióne hornej Nitry sa venuje aktuálna muzeálna prezentácia. Do tematických celkov usporiadanú textovo-obrazovú zostavu informácií o Štúrovi, štúrovcoch a epoche ich bytia dotvárajú originálne doklady z obdobia prvej polovice 19. V predstavách návštevníka ožíva slovenské územie v časoch Štúra, životný štýl sa rozvojom priemyslu i celkovým prerodom spoločenskej situácie vo svete mení a badateľné otrasy zasahujú i mesto Prievidza. Exponáty ilustrujú i rôzne oblasti záujmu a snažení Štúra - od osobných, medzi ktorými hrá prím rozširovanie vlastných vedomostí, cez politické, smerované na pozdvihnutie sociálnej úrovne a národného povedomia Slovákov, konkretizované v zrušení poddanstva, vzdelávanie národa a jeho orientáciu na veľké spoločenstvo Slovanov, až po aktívnu účasť v revolučnom hnutí meruôsmych rokov na čele slovenských dobrovoľníkov.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť dokonalý pudingový koláč
Výstava Rómskej Umelkyne Šarloty Bottovej v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej. V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. Šarlota Bottová je rodáčkou z Veľkých Teriakoviec, momentálne žije a tvorí v Hnúšti. K výtvarnej tvorbe ju v detstve viedol otec, ale jej záujem o tento smer sa naplno rozvinul až počas strednej školy na hodine estetiky. Svoj talent rozvíja samoštúdiom a prikladá veľkú dôležitosť stálemu napredovaniu a zlepšovaniu sa. „Svojou tvorbou sa snažím ukázať, že umenie nepozná predsudky. Každý obraz je pre mňa mostom, ktorý spája ľudí bez ohľadu na pôvod či minulosť. Verím, že umenie dokáže otvárať srdcia a meniť myslenie, preto sa snažím, aby moje diela niesli aj posolstvo o tolerancii, úcte a hrdosti na vlastnú identitu,“ uviedla autorka výstavy. Svoje obrazy doteraz prezentovala na výstavách v Prahe, Košiciach, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Martine a pod. Venuje sa aj deťom. Vernisáž výstavy sa uskutoční 18. septembra 2025 (štvrtok) o 16.00 hod.
Biomorfa: Inšpirácia v Prírodných Materiáloch
Otvorenie výstavy Biomorfa sa bude konať v utorok 23. 9. Výstava prepája troch výtvarníkov, ktorí nachádzajú inšpiračné zdroje v prírodných materiáloch a ich biomorfnom tvarosloví. Pavla Lazárková Trizuljaková vystavuje plstené objekty, ktorých geometrické línie sú v harmonickom kontraste s poddajným materiálom. Manželia Miroslav a Daniela Mládenkovci sa vo svojej tvorbe inšpirujú nájdenými prírodnými materiálmi, ktoré ďalej upravujú a dopĺňajú kovom, plastom a patinou.
Výstava zameraná na prácu s drevom
Výstava spojená so súťažou zameraná na podporu tvorby predmetov z dreva ako nosného materiálu.
Peter Smik: Spišský Keramikár Vystavuje
Vernisáž výstavy: 25. Peter Smik sa narodil v r. 1968 v Poprade, žije a tvorí v neďalekej Hôrke. Venuje sa voľnej a úžitkovej tvorbe, realizuje workshopy keramiky a podieľa sa na výtvarných projektoch. Štúdium absolvoval na Strednej priemyselnej škole v Poprade a Strednej umelecko-remeselnej škole v Prahe. Ďalšie štúdium keramiky a práce so sklom absolvoval na rôznych stážach v Česku a v Nemecku, napr. v r. v Čechách, v r. 2008 ‒ Papierový porcelán v Grenzhausen v Nemecku, v r. 2009 ‒ Tlač na keramiku na Akadémii Karlsruhe v Nemecku, v r. 2009 ‒ Škola keramiky v Čechách). Smik vystavuje doma i v zahraničí. Tvorba Petra Smika - spišského keramikára, vychádza z umeleckého spracovania rôznorodého materiálu ako kamenina, porcelán a sklo, ktoré rozmanitými technologickými postupmi premieňa na keramické a sklenené plastiky: tie napriek svojej zložitosti nepopierajú tradičnú úlohu keramiky. Gro tvorby tvoria komorné a monumentálne objekty s použitím jemnej i hrubej kameniny a porcelánu, vypaľovaných v peci. Výstava uvádza výber z komornej tvorby s akcentom na diela z posledného obdobia, s konotáciami na dobu, v ktorej žijeme. Symbolický názov centrálnej inštalácie Golden Age / Zlatý vek (2025) reflektuje pády a vzostupy „zlatého veku“. a ľudia žili v súlade s rytmom hviezd. Drevený objekt s chaoticky poukladanými krabicami ukrýva zlaté dutiny - svetlá minulosti, ktorú si len matne pamätáme. V ich útrobách stoja figúry z hliny - tiene bytostí, ktoré kedysi kráčali krajinou mieru a bezčasia. Ich obrysy sú ako ozveny nýmf a pastierov z Arkádie, zrodené z ticha. „Zlato vo vnútri nehovorí o hodnote, ale o svetle, ktoré v nich pretrváva. Každá krabica je kaplnkou dávneho veku - roztriešteného, a predsa prítomného. Dielo nie je rekonštrukciou mýtu, ale jeho dychom. Inštaláciu dopĺňajú keramické sochy Anjeli Apokalypsy (2019), ktoré sú metaforou proporčného dávania i brania. Autor uvádza: „Anjeli sa svojimi krídlami pridržiavajú okrajov imaginárnej misky. Cyklus obrazov Frozen Blue (2024) je metaforou na zastavenia sa v okamihu večnosti, spomienkou na krásu, vytesanú zo svetla i chladu. „Tento zamrznutý kvet je obrazom doby, v ktorej ľudia žiaria navonok, no vo vnútri zostávajú nedotknutí teplom ľudskosti. Objekty Kamene (2025) odkazujú na biblické „prach si a na prach sa obrátiš“ (Genesis, 3:19). „Kamene nehovoria. Kto sa zastaví a počúva, možno začuje: ’Nehovor, kto som. Keramická socha Krížom slamku nepreložíš (2025) je symbolom tichej neochoty: neprekročiť hranicu, hoci by stačilo len pohnúť slamkou. „Je to ticho, ktoré pripomína, koľko toho sa dá nevykonať. Monumentálne objekty Walking in the Garden / Prechádzka v záhrade (2024-2025) symbolizujú stopy minulosti, ukrývané v kvetoch. Záhrada sa stáva miestom, kde prítomné okamihy reflektujú spomienky. “Slnko sa láme o listy, rozkladá čas na svetlo a tieň, na záblesky premieňajúce sa v pamäti na obrazy. Autor sa popri umeleckej tvorbe aktívne podieľa na výtvarnom živote východného Slovenska nielen ako vystavujúci umelec, ale aj ako edukátor, organizátor výstav a rezidenčných umeleckých pobytov. V rámci aktivít občianskeho združenia Annogallery spolu s manželkou Katarínou realizuje workshopy a výstavy, putujúc s keramickým kruhom nielen po regióne, ale aj za jeho hranice, neúnavne prezentujúc "posolstvo zeme", s cieľom zdieľať voľnú kreativitu, spečatenú hlinou.
Medzinárodné Bienále Ľanovej Tkaniny vo Svidníku
SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku ponúka návštevníkom reprízu výstavy 12. medzinárodného bienále umeleckej ľanovej tkaniny Z krosna do Krosna, ktorú organizuje v spolupráci s Múzeom remesiel v Krosne (Poľsko). Táto prestížna súťaž sa koná každé 2 roky. Medzinárodná porota vybrala 130 diel od 97 umelcov zo 165 textílií prihlásených do súťaže. Výstava umeleckej ľanovej tkaniny predstaví textilné diela významných poľských a zahraničných umelcov zo 14 krajín ako Dánsko, Holandsko, Japonsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Ukrajina, USA, Maďarsko a Spojené kráľovstvo. Súčasťou výstavy sú aj Debuty v zastúpení 15 mladých umelcov z poľských umeleckých škôl. Na výstavu boli prihlásené aj 4 umelecké diela štyroch umelkýň - porotkýň: Ewa Maria Poradowska-Werszler, Jolanta Rudzka-Habisiak, Urszula Święcicka, Polska, Hanna Wojdała-Markowska. Uvedené umelkyne sa zúčastnia iba výstav bienále a sú vylúčené z hlavnej súťaže.
Tajomstvá Múmií z Vácu Prichádzajú na Slovensko
Výstava s názvom „Tajomstvá múmií z Vácu“ bude slávnostne otvorená vo štvrtok 25. septembra 2025 o 17:00 hod. v hlavnej budove múzea. Na výstave budú prezentované vzácne prípady prirodzenej mumifikácie ľudských pozostatkov, ktoré sú v Európe unikátne. Výstava v tejto zostave a rozsahu bude na Slovensku sprístupnená po prvýkrát. Výstava „Tajomstvá múmií z Vácu“ je putovnou výstavou Maďarského národného múzea - zbierky Maďarského prírodovedného múzea a Múzea Ignáca Tragora vo Váci. V takto komplexnej forme bude výstava na Slovensku sprístupnená po prvý raz. Výstava bude otvorená do 31. decembra 2025.
Kamil Kozub: Maliar zo Severného Spiša Vystavuje v Tatranskej Galérii
Vernisáž výstavy: 26. Tatranská galéria dáva v prvom rade priestor výtvarným umelcom, ktorí sú svojim pôsobením a tvorbou spätí s regiónom severného Spiša. Jedným z nich je Mgr.Art Kamil Kozub, ktorý pochádza a stále je spätý s malým historickým mestečkom Podolínec. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor Umelecké spracovanie keramiky a porcelánu 1995-1999, pokračoval na Technickej Univerzite Fakulte umení v Košiciach, odbor maľba, u prof. Adama Szentpetéryho 1999-2000 a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor maľba, u prof. Jána Bergera 2000- 2006. Tu zaujal svojim talentom ešte počas štúdií a najmä svojou diplomovou prácou, za ktorú získal Cenu rektora VŠVU. Jeho pozoruhodný štýl maľby je rovnako pôsobivý na malom i veľkom formáte a akoby formát uňho nebol podstatný. Venuje sa portrétnej maľbe, figúre, ale aj prírodným motívom flóre a faune v rôznych obmenách. Je maliarom s výbornou predstavivosťou a veci všedné, známe posúva do roviny zvláštnej intimity. Živá, objavná maľba dáva prostrediu aj ľuďom ďalší rozmer. Profesor Berger o ňom napísal : „Zjednocuje to, čo je blízke, známe, osobné, či celkom intímne s tým, čo poznáme len z dištancu, ako napr. osoby celkom „svetové“.
Veronika Lučeničová Gabčová: Výstava V Kruhu v Galérii SPP
Galéria SPP prináša výber z tvorby akademickej maliarky Veroniky Lučeničovej Gabčovej. Výtvarný prejav talentovanej maliarky Veroniky Lučeničovej Gabčovej sa pohybuje na pomedzí maľby, objektu, dizajnu a reštaurovania. Jej tvorba zahŕňa široké spektrum techník: od olejomaľby, akrylu a akvarelov, cez grafiku, až po trojrozmerné objekty. „Hľadám (pre mňa) podstatné maličkosti, ktoré vytvárajú variabilitu celého nášho vesmíru, nášho života. To sú moje kruhy - priestory, do ktorých možno vstúpiť i vystúpiť, hoci len v prenesenom zmysle. Sú pozvánkou k pohybu, k precíteniu sveta nielen očami, ale aj vnútrom. Výstava V kruhu je pre Veroniku Lučeničovú Gabčovú symbolickým návratom. V Galérii SPP vystavovala už v roku 2002, ešte v pôvodných priestoroch na Drevenej ulici. Po viac ako dvoch desaťročiach sa vracia s výstavou, ktorá vyzýva k pozorovaniu a vnútornej reflexii. „Vitajte v kruhu môjho sveta, vibrácií farieb, kompozícií a tvarov. Výstava V kruhu je prístupná verejnosti od 29. septembra do 6. novembra 2025 v priestoroch Galérie SPP na ulici Mlynské nivy 44/c v Bratislave, každý pracovný deň v čase od 10.00 do 18.00 h.
Tip na Tradičný Slovenský Obed
Pre tých, ktorí si chcú vychutnať tradičnú slovenskú kuchyňu, tu máme tip na chutný obed.
Recept na Haruľové Placky s Údeným Mäsom
Pripravíme si suroviny na varenie. Ošúpeme zemiaky, cibuľu a cesnak a nastruhame na haruľové cesto. V miske dokončíme cesto pridaním korenín( majoránka, rasca, soľ, čierne ml.korenie) vajca a múky. Premiešame na hladkú hmotu. Nakrájané údené mäso (asi na hr. 1-1,5 cm) obaľujeme v tomto haruľovom ceste, úplne jednoduch len namočíme mäso do cesta a potom po prevátení ešte navrstvíme na druhú stranu haruľové cesto. Ak nám zvýši cesto, narobíme malé haruľky a pridáme ku mäsku. Ako prílohu som použila čistú kyslú kapustu neupravovanú. Dobrú chuť. Po takom obedíku si možete dať aj takéhoto zlatého moku na trávenie.