Čaj, hneď po vode, je druhý najviac konzumovaný nápoj na svete. Existuje takmer toľko spôsobov, ako pripraviť tento nápoj, koľko je kultúr na svete, od sladkého tureckého čaju Rize až po slaný tibetský maslový čaj. Čaj je tu s nami už veľmi dlho a odkedy bol objavený, sa zistilo, že má široké spektrum využitia. Či už je to zmiernenie únavy, osvieženie ducha, boj s chorobou, liečenie depresie alebo zvýšenie energie, účinky čaju sú naozaj blahodárne. Avšak to, čo robí čajovú históriu tak fascinujúcou, nie je o tom, kto čaj objavil ako prvý, ale to ako prenikol do rôznych kultúr a kontinentov a nadobudol rôzne nové podoby a príchute. Všetky tieto skutočnosti prispeli k tomu, že sa z čaju stal fenomén, ktorý si zaslúži hlbšie preskúmanie.
Legenda o objavení čaju
Legenda o objavení čaju hovorí, že počas dlhého dňa stráveného potulkami po lese sa pri hľadaní jedlých obilnín a bylín náhodne otrávil čínsky cisár Šen-nung (prezývaný aj “božský farmár”). Predtým ako mal jed ukončiť jeho život, tak mu do úst vletel list. Požuval ho a hneď ožil, a tak bol objavený čaj. Čaj v skutočnosti nelieči otravy, ale príbeh Šen-nunga, mýtického čínskeho vynálezcu poľnohospodárstva, zdôrazňuje význam čaju pre starovekú Čínu.
Čaj v starovekej Číne a jeho rozšírenie do Japonska
Čaj má v Číne dlhú a fascinujúcu históriu. Od 4. do 8. storočia popularita čaju v Číne rástla veľmi rýchlo. Čínska ríša prísne kontrolovala prípravu a pestovanie čajovníka. Dokonca sa zaviedlo pravidlo, že s čajovými listami môžu manipulovať iba mladé ženy, pravdepodobne kvôli svojej čistote. Táto pôvodná čínska čajová rastlina je toho istého typu, aký sa dodnes pestuje po celom svete, no pôvodne sa konzumoval úplne inak. Možno Ťa to prekvapí, ale čaj sa najprv konzumoval ako zelenina alebo sa varil s ovsenou kašou. Po stovkách rokov variácií v spôsobe prípravy čaju sa štandardom stalo zahrievanie, mletie na prášok, miešanie s horúcou vodou a vytvorenie nápoja s názvom muo cha alebo matcha. Čaj sa stal predmetom kníh a poézie, obľúbeným nápojom cisárov a inšpiráciou pre umelcov. V Číne, kolíske čaju bol čaj stotožnený s dvoma súčasťami života: poriadkom a harmóniou, charakteristickými pre taoizmus. V 8. storočí bol tak populárny, že skupina obchodníkov požiadala spisovateľa Lu Ju a ten napísal vôbec prvú známu knihu o čaji „Klasické pojednanie o čaji“. Čajové umenie dosiahlo v Číne svoj vrchol počas dynastie Song (960-1279). Podľa starej tradície sa cisárovi posielali ako daň z každej provincie predovšetkým jemné a vysokokvalitné produkty , takzvané čajové dane.
Japonsko bolo jednou z prvých krajín, ktorej bol predstavený čaj. Bolo to začiatkom 9. storočia, keď do Číny prišli japonskí návštevníci a zoznámili sa s hodnotami a tradíciami čaju. Buddhistický mních Dengyo Daishi bol dokonca ocenený za to, že cestou domov zo štúdií v zahraničí priniesol do Japonska semená čínskeho čaju. Čaj sa stal neoddeliteľnou súčasťou japonského kláštorného života. Mnísi používali čaj, aby mohli zostať v strehu počas meditačných stretnutí. Čajové umenie bolo dotiahnuté do dokonalosti v Japonsku, kde sa stal čaj súčasťou budhizmu. Zenový mních Mjóan Eisai v 12. storočí píše: „Čaj je najčarovnejším prostriedkom na udržanie zdravia. Je elixírom dlhého života“. Pre čajové umenie znamenalo zlatú éru 15. a 16. storočie.
Čaj v Európe: Od kuriozity po obľúbený nápoj
Do Európy priviezli čaj v 16. st. ako prví Portugalci. Najskôr nebolo jasné, ako s novou potravinou naložiť. Pokusy o prípravu čajového šalátu neboli ojedinelé, avšak väčšiu popularitu nezaznamenali. Napríklad holandský lekár Cornelis Bontekoe predpisoval svojim pacientom až 50 šálok čaju denne. Sám ich vraj za deň vypil až 200. Nakoniec sa samozrejme prišlo na to, že čaj je hlavne lahodný nápoj s úžasnou chuťou a blahodárnymi účinkami. Veľa ľudí si myslí, že sa čaj dostal do Európy cez Anglicko, ale bolo to Holandsko, ktoré bolo prvým vstupným prístavom. V 17. storočí sa čaj dovážal a konzumoval v Holandsku a o pol storočia neskôr sa dostal aj na anglické pobrežie. Naopak, Holanďania a Nemci čaj prijali okamžite. Potom bolo na rade Rusko, ktoré taktiež podľahlo kúzlu čaju, pričom samovar (zariadenie na prípravu čaju) sa stal stredom pozornosti ruských domovov. V Rusku sa čaj v 19. Aj tu tomu najskôr bránila príliš vysoká cena, ale už v roku 1657 je čaj ponúkaný v kaviarni legendárneho priekopníka čajovania Thomasa Gerwaya. Na svojom reklamnom letáku prisudzuje čaju mimoriadne schopnosti a sľubuje jeho každému pravidelnému pijákovi perfektné zdravie až do neskorej staroby.
Prečítajte si tiež: Čaj o piatej – reflexia generácií na javisku
Katarína Braganzová a popularizácia čaju v Anglicku
Mnohí si cenili kráľovnú Katarínu Braganzu, portugalskú vznešenú dámu za to, že keď sa vydala za kráľa Karola II, v roku 1661, priniesla si so sebou obrovské veno s peniazmi, pokladmi a korením. Jej zásoby exotického bohatstva zahŕňali aj balíčky listov čaju. Podľa legendy prepravila nová kráľovná nápoj do Anglicka v prepravkách označených Transporte de Ervas Aromaticas (Transport aromatických bylín) - skrátené na TEA. Názov “tea” dodnes v angličtine označuje čaj. Je potrebné vrátiť sa v čase do roku 1662. Dcéru portugalského kráľa Katarínu z Braganzy vydali za anglického panovníka Karola II. A kým viacerí videli najväčší osoh v prístavoch, pomedzi prsty im pretekal tekutý skvost, ktorý si so sebou Portugalka pribalila. Portugalská kráľovná Katarína z Braganzy sa čoskoro stala centrom britskej pozornosti. Jej šaty, šperky, koníčky boli in. Angličania na to neboli zvyknutí, v tom čase vnímali čaj ako liek, ktorý posilňoval telo. Portugalská kráľovná zdravotné tonikum premenila na spoločenský nápoj. A to, čo robila kráľovná, chcel robiť každý. Dámy sa hrnuli a predbiehali v pití čaju. Bol ako najnovší mobil tým, že porcelán dámy priťahoval, čaj v ňom chcel popíjať každý.
Vznik tradície Čaju o piatej
A kto teda zaviedol v Británii tradičné pitie čaju o piatej? Táto popoludňajšia čajová tradícia sa začala Annou, siedmou vojvodkyňou z Bedfordu, v roku 1840. Hoci má pitie čaju v Británii stáročnú tradíciu, čaj o piatej získal svoju popularitu až v polovici 19. storočia. A to vďaka vojvodkyni z Bedfordu - Anne Márii Russellovej. Nepáčilo sa jej totiž, že musí medzi obedom a večerou, ktorá sa podávala až o ôsmej večer, dlho čakať. Požiadala preto svoje služobníctvo, aby jej v popoludňajších hodinách priniesli šálku čaju s niečím malým pod zub. Neskôr si začala na čajové posedenia pozývať aj svojich priateľov. Popoludňajší čaj je starou britskou tradíciou, ktorá má korene už v 19. storočí. Anna Maria Stanhope, ktorá v roku 1840 ako prvá dostala nápad ako servírovať čaj popoludní.
Lucia Sandrin Breznayová alias Madam Etiketa začína úvodnými slovami, aby sme sa vedeli vcítiť do situácie panujúcej v dobe, kedy vznikol „Čaj o piatej”. Najprv si musíme ozrejmiť jeden fakt, a to ten, že v polovici 18. storočia sa večera „supper” podávala až okolo 20:00 - 20:30. Ďalšie jedlo sa nazývalo „luncheon” a vyplnila sa ním poludňajšia medzera medzi raňajkami a večerou. Avšak tento druh obeda bol veľmi ľahký a ľudia často pociťovali v popoludňajších hodinách veľmi veľký hlad. Anna Maria Rusell bola siedma vojvodkyňa z Bedfordu a zároveň aj dvorná dáma kráľovnej Viktórie v rokoch 1837 až 1841. Okolo roku 1840 Anna „vynašla” zvyk, resp. tradíciu „Čaju o piatej”. Jedného popoludnia počas pobytu bola Anna u piateho vojvodu z Rutlandu na zámku Belvoir. Vojvodkyňa bola taká hladná, že požiadala, aby jej služobníctvo donieslo čaj, chlieb, maslo a koláč. Na druhý deň si to objednala opäť a zistila, že je celkom príjemné dať si takto pár hodín pred večerou niečo malé, sýte, ale hlavne sladké. Veľmi rýchlo sa tento novovytvorený zvyk stal uznávaným v domácnostiach vyššej triedy, kde sa takéto stretnutia pri čaji uskutočňovali v salónoch ich sídiel (The Drawing Room), a dámy pri tom sedeli na nízkych pohodlných kreslách alebo pohovkách.
Šírenie tradície a jej podoby
Zaujímavé, však? A ako Veľká Británia rástla, záujem o čaj sa rozšíril do celého sveta. Keďže čaj pochádza z Ďalekého východu, čajovú kultúru dopĺňali ozdobné porcelánové predmety čínskeho pôvodu, ktoré boli v 18. storočí veľmi populárne. Takýto ozdobný štýl oslovil najmä aristokraciu a privilegované triedy a čoskoro sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života. Neskôr sa stal elegantným, rafinovaným nápojom pre dámy vyššej strednej triedy. Zvyšok populácie považoval čaj za „nóbl“, takže ho pre nedostatok finančných prostriedkov konzumovali len zriedka. Koncom 17. st. sa tento zvyk šíril ako strela a čoskoro ponúkalo čaj v Londýne asi 500 kaviarní. Názov „Coffee House‘‘ im síce zostal, ale čaj v ponuke jednoznačne prevládal. V krátkom čase, aj vďaka poklesu dane na dovoz čaju, si toto popoludňajšie potešenie začali vychutnávať aj stredné vrstvy, a tak vznikla čajovňa, ktorá pre klientov ponúkala výber zo sendvičov, koláčov a rôzne druhy čaju.
Pravidlá a etiketa pri pití čaju o piatej
Ako už z predošlých článkov s Madam Etiketa vieme, šálka na čaj je vždy položená na podšálke. Keď sedíte pri nízkom stole, podšálku so šálkou si zoberiete do ruky. Keď sedíte pri jedálenskom stole, podšálku pri pití necháte na stole. Keď držíte šálku, nevystrkujete malíček. Uško chytíte tak, že palec a ukazovák spojíte v hornej časti hneď pod uškom a opriete svoj prostredník o spodnú časť uška tak, aby niesol váhu šálky. Vyhnite sa hlavne tomu, aby ste prestrčili váš ukazovák cez uško šálky. Dobrý „afternoon tea” spoznáte aj podľa toho, aký čaj ponúkajú klientom, či sa jedná o sypaný čaj, alebo o čajové vrecúška. Vždy, keď je to možné, treba aj v domácom prostredí použiť radšej sypaný, čiže čajové lístky. Čajové vrecúška môžu bežne obsahovať aj zvyšky čajových rastlín alebo seno.
Prečítajte si tiež: Slovensko v socializme
Tradičný „afternoon tea” by sa mal v hoteloch podávať na trojposchodovom stojane - etažéri. Po usadení si na kolená položíme pripravený obrúsok. Ten by mal byť v ideálnej veľkosti 30×30 cm určenej presne na túto príležitosť, ktorý poznáme aj pod názvom "tea napkin”. Obrúsok neskladáme na polovicu, ale, naopak, rozložíme si ho celý do lona.
Čaj o piatej a jeho podávanie
Tradičný popoludňajší čaj sa skladá z troch chodov. Prvý chod je vždy slaný a tvoria ho sendviče - od vajíčkového, uhorkového až po lososové tramezzini. Druhý chod je zložený z tradičného anglického pečiva scones, ktoré môže byť klasické a tiež ovocné. K pečivu sa v Anglicku vždy podáva tzv. pečená šľahačka - clotted cream a domáci džem. Ďalšia dobrota, ktorá nemôže chýbať, je koláč Battenberg, ktorý sa taktiež nazýva domino alebo šachovnicový koláč. Lahôdky je nutné podávať na trojposchodovej tácke, na poradí ktorej nezáleží. Čaj sa obvykle vyrába z výberu čierneho čaju. Čaj Earl Grey bol pomenovaný po rovnomennom premiérovi, krstnom mene Charles, ktorý rád ochucoval čajovú zmes citrusmi a kardamómom.
K príprave potrebujeme anglickú čajovú zmes troch čiernych čajov (assámskeho, cejlónskeho a čínskeho). Tejto zmesy dominuje assámsky čaj, ktorý mu dodá výraznú farbu karamelového medu a príjemnú plnú chuť. Samotnú zmes pripravujeme priamo v čajovej kanvici, ideálne v porcelánovej a to tak, že dáme jednu čajovú lyžičku (ČL) zmesy na osobu a jednu ešte naviac na kanvicu. Zalejeme vriacou vodou a necháme luhovať 3-5 minút. Kratšia doba luhovania má za následok silne povzbudivé účinky, dlhšia naopak mierne relaxačné a ukľudňujúce účinky. Nedoporučuje sa luhovať viac ako 5 minút, lebo potom dochádza k značnému rozkladu silíc a čaj pôsobí na organizmus príliš utlmujúco. Počas luhovania niekoľkokrát premiešame čajové lístky. Nálev po luhovaní servírujeme do šálok. Nalievame cez nerezové sitko, alebo môžeme čaj precediť do servírovacej kanvice, ktorá by mala byť dopredu predhriata. Tradičný anglický čaj nie je len o čaji, ale dosť veľkú úlohu tu hrá aj jedlo. Tradične sa podáva čajové pečivo, koláčiky, sušienky alebo tousty s džemom.
Dôvod prečo pijú Angličania čaj s mliekom pramení z praktického dôvodu. Zo začiatku nebol na trhu dostupný kvalitný porcelán a hrozilo po naliatí horúceho čaju do šálky k popraskaniu glazúry. Preto naopak najskôr naliali do šálky mlieko a potom až čaj. Tradičným, dnes bohužiaľ menej obvyklým spôsobom je príprava čaju vylúhovaním sypaného čaju v čajovej kanvici alebo šálke so sitkom. Najrozšírenejším je sáčkový čaj, ktorého príprava je najjednoduchšia. Stačí do horúcej vody vložiť sáčok naplnený čajovým práškom, krátko ho vylúhovať a po vybratí vyhodiť do koša.
Čaj v rôznych kultúrach a krajinách
V arabských krajinách je čaj dôležitou súčasťou každodenného života rodiny. Čajom sa víta hosť ako symbolom pohostinnosti a úcty. V krajinách centrálnej Ázie sa čajom začínajú oficiálne ceremónie, obchodné a spoločenské stretnutia. V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20 storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis predstavený ľadový čaj. Aj v Indii vznikol obdobný nápoj - chai latte. Najskôr pili Indovia čaj len vtedy, keď boli chorí. Počas britskej kolonizácie sa však začal spájať s oddychom. Briti zaviedli tzv. tea breaks, počas ktorých si mohli pracovníci nakrátko pri čaji alebo káve oddýchnuť. Kvalitný čaj bol však drahý a z lacnejších lístkov chutil veľmi horko. Preto si ho začali zjemňovať mliekom a dochucovať svojím tradičným korením.
Prečítajte si tiež: Tradície pitia čaju
Čaj o piatej na Slovensku
Obnoviť tradíciu niekdajších tanečných zábav známych ako Čaj o piatej sa v Prešove pokúsili v staronových priestoroch Kultúrneho domu PKO v časti Solivar. Na Čaje o piatej chodili v Prešove v 60. - 70. rokoch minulého storočia dnešní šesťdesiatnici aj staršie ročníky. Vtedy sa zábavy organizovali pre mládež vo veľkej sále PKO Čierny orol. Teraz Čaj o piatej (senior parket) zažíva renesanciu v komornejších priestoroch premenovaných na Domček umenia na Solivare. Výber hudobných hostí by mal vyhovovať skôr narodeným. Stretnutia pri živej hudbe pre seniorov plánujú robiť pravidelne vždy druhú sobotu v mesiaci.
Gymnázium A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši v spolupráci s Mestom Veľký Krtíš pripravujú 4. ročník moderovanej diskusie ČAJ O PIATEJ S NAŠIMI RODÁKMI. Cieľom študentského projektu je propagácia miestneho regiónu prostredníctvom úspechov, zaujímavých povolaní i aktivít jeho obyvateľov. V nedeľu 11. júna 2023 sa na Hrade Červený Kameň uskutočnilo podujatie - Čaj o piatej s kunsthistoričkou Ingrid Halászovou. SNM-Múzeum Červený Kameň pripravuje pre svojich návštevníkov ďalší atraktívny program. V spoločnosti renomovanej historičky umenia, Ingrid Halászovej, sa na hradnom nádvorí stretli návštevníci pri šálke čaju. V priestoroch Café Devín si môžete Čaj o piatej vychutnať v spoločnosti svojich blízkych počas víkendu. Čajový rituál je potrebné objednať 48 hodín vopred. Vezmite svoju rodinu či priateľov na nedeľnú vychádzku popri Dunaji a zakončite ju tradične pri Čaji o piatej. SNM-Múzeum Červený Kameň vás pozvalo na výnimočné podujatie, ktoré kombinuje históriu, umenie a chuťové potešenie v nádherných priestoroch hradu Červený Kameň. V spoločnosti kurátora múzea, Petra B, sa návštevníci stretli pri šálke čaju a rozprávali o portrétoch protiosmanských bojovníkov, medziiným i rábskeho hrdinu Mikuláša ll. Pálffyho.