Pôst je od nepamäti súčasťou ľudstva a má svoje miesto takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. V kresťanstve je najrozšírenejší pôst v období pred Veľkou nocou. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pôstnu disciplínu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, s dôrazom na pravidlá, vekové obmedzenia a formy pôstu.
Začiatok a charakter obdobia Štyridsiatnice
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa v pondelok, 3. marca 2025, začína Svätá Štyridsiatnica, známa aj ako Veľký pôst. Toto štyridsaťdňové obdobie prípravy je zamerané na Veľkú noc, v Gréckokatolíckej cirkvi nazývanú Pascha. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter.
Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, schválená Radou hierarchov, upravuje pravidlá pôstu a zdržanlivosti.
Prísny pôst
Prvý deň Štyridsiatnice (Čistý pondelok) a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) sú dňami prísneho alebo strohého pôstu. To znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec, pričom je dovolené raz za deň sa najesť do sýtosti a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.
Telesný a duchovný pôst
Telesný pôst predstavuje dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál a mliečnych výrobkov a striedme požívanie rastlinných pokrmov. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.
Prečítajte si tiež: Význam zdržanlivosti od mäsa
Vekové obmedzenia a povinnosti
- Zdržanlivosť: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 7. roku života.
- Pôst: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roku života v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.
Výklad a aplikácia pôstnych pravidiel
V zmysle dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1965 a jeho výkladu sa pôst chápe ako nejesť. Pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15:00.
Dni zdržanlivosti od mäsa
Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“.
Praktické rady a výnimky
Je dôležité si uvedomiť, že uvedené pravidlá predstavujú nevyhnutné minimum. Tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu. Ak na piatky pripadne slávnosť (v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže. V jednotlivých prípadoch môže farár udeliť dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo ho zmeniť za iné nábožné skutky.
Čo sa rozumie pod "mäsitým pokrmom"?
Akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.
Alternatívne formy pokánia
Okrem tradičných foriem pôstu existujú aj alternatívne spôsoby pokánia. Medzi ne patrí konanie dobročinných skutkov, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne. Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu. Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.
Prečítajte si tiež: Chlieb namočený vo víne pre deti
Pôst a zdravie
V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga. Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov.
Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu. Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst.
Pôstna disciplína v Rímskokatolíckej cirkvi
Pre porovnanie, v Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum.
Základné rozlišovanie podľa Jána Pavla II.
Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje:
- Dni pokánia: Každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250).
- Pôst: Treba zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251).
- Zdržanie sa mäsitého pokrmu: Majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na Popolcovú stredu (kán. 1251-52).
Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dni pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na myslí najmä mladých ľudí.
Prečítajte si tiež: Chutné a zdravé plnené cestoviny bez mäsa