Pôst je dobrovoľné zrieknutie sa jedla alebo iných pôžitkov, ktoré má svoje miesto takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. V kresťanstve je najrozšírenejší pôst v období pred Veľkou nocou. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Pôst je z jednej strany protiváhou konzumného spôsobu života.
Pôstna disciplína v Gréckokatolíckej cirkvi
V Gréckokatolíckej cirkvi platia podobné, ale špecifické pravidlá pôstu. Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“.
Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec
V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok nás zaväzuje „zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec“.
- Zdržanlivosť: Od vymenovaných pokrmov zaväzuje v súčasnosti každého gréckokatolíka od 7. roku života.
- Pôst: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roku života v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.
Ak teda máte dieťa, ktoré už dovŕšilo 7. rok života, ale ešte nedovŕšilo 14. Všetky potrebné inštrukcie ohľadom platnej pôstnej disciplíny (treba totiž vedieť, že cirkev ju môže meniť) nájdete napríklad vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 628 a 629.
V tejto súvislosti je veľmi dôležité uvedomiť si, že uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť.
Prečítajte si tiež: Gréckokatolícky pôst na Slovensku
Rozlišovanie medzi pôstom a zdržanlivosťou
Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda - v daný sme zachovali iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst. Je teda veľmi dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov.
Kedy sa v Gréckokatolíckej cirkvi zdržiavame mäsa?
Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“. V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok nás zaväzuje „zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec“.
Pôstna disciplína v Rímskokatolíckej cirkvi
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum, teda trojdnie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána.
Dva rozmery pôstnej disciplíny
Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst.
Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 podľa odporúčania konštitúcie Paenitemini a v súlade s Kódexom kánonického práva uzniesla na tejto úprave: Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu. Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.
Prečítajte si tiež: Chutné a zdravé plnené cestoviny bez mäsa
Cirkevný zákonník, ktorý vydal pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1983, nás učí ako máme prakticky žiť svoju vieru, svoje náboženské presvedčenie v rôznych okolnostiach života. Učí nás aj o zmysle a význame pôstnej disciplíny v našom živote.
Základné rozlišovanie podľa Jána Pavla II.
Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje:
- Dni pokánia: Každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250).
- Pôst: Treba zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251).
- Zdržanie sa mäsitého pokrmu: Majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na Popolcovú stredu (kán. 1251-52).
Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dni pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na mysli najmä mladých ľudí.
Výnimky z pôstnej disciplíny
Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu. Ak na piatky pripadne slávnosť (čiže v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže. Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Čo sa rozumie pod "mäsitým pokrmom"?
Akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.
Prečítajte si tiež: Oddeľovanie mäsa od kostí kurčaťa
Cieľ pôstu
Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.
Alternatívne formy pokánia
Okrem presne určených spôsobov sú aj iné možnosti pokánia: Konať dobročinné skutky, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne. Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu. Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.
Pôst a zdravie
V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga.
Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov.
Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu.
Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst.
Prehľad pôstnej disciplíny
| Deň | Rímskokatolícka cirkev | Gréckokatolícka cirkev |
|---|---|---|
| Popolcová streda | Pôst a zdržiavanie sa mäsa (od 14 rokov) | Pôst a zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec (od 14 do 60 rokov) |
| Veľký piatok | Pôst a zdržiavanie sa mäsa (od 14 rokov) | Pôst a zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec (od 14 do 60 rokov) |
| Piatky v roku | Zdržiavanie sa mäsa (od 14 rokov) | Zdržanlivosť od mäsa (od 7 rokov) |
| Stredy v Pôstnom období | Zdržanlivosť od mäsa (od 7 rokov) | |
| Deň pred Narodením Krista (24. december) | Pôst a zdržanlivosť od mäsa (od 14 do 60 rokov) | |
| Deň pred Bohozjavením (5. január) | Pôst a zdržanlivosť od mäsa (od 14 do 60 rokov) |
Dôležité dátumy a udalosti v Gréckokatolíckej cirkvi
Gréckokatolícka cirkev si počas roka pripomína mnohé významné sviatky a udalosti. Medzi ne patria:
- 1. január: Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 6. január: Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 25. marec: Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne
- Svätý a Veľký piatok: Dátum sa mení každý rok podľa Veľkej noci.
- Veľkonočný svetlý pondelok: Dátum sa mení každý rok podľa Veľkej noci.
- Pánovo nanebovstúpenie: Dátum sa mení každý rok, 40 dní po Veľkej noci.
- 29. jún: Svätí, slávni a všechválni najvyšší apoštoli Peter a Pavol
- 15. august: Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
- 8. december: Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou
- 25. december: Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 26. december: Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke - Sv.
Zádušné soboty
V byzantskom liturgickom roku je päť zádušných sobôt: Mäsopôstna sobota, Druhá, Tretia a Štvrtá sobota Veľkého pôstu a Sobota pred Päťdesiatnicou. Mäsopôstnu sobotu ako osobitný deň modlitby za zosnulých možno vystopovať až do 6. a 7. storočia, teda do obdobia, keď vznikol Typikon sv. Sabu, známy ako Jeruzalemský typikon. Tento úctyhodný zvyk nám odovzdali naši predkovia ako súčasť nášho krásneho duchovného dedičstva.
Každoročne tesne pred Mäsopôstnou sobotou rodiny odovzdajú farárovi zoznamy svojich zosnulých blízkych (hramoty) s prosbou, aby boli spomenutí na bohoslužbách za zosnulých v zádušnú sobotu. Svätý Ján Zlatoústy nás uisťuje: „Je to veľká česť byť hodný zmienky, keď prebieha slávenie svätých Tajomstiev“. Členov rodiny povzbudzujeme, aby sa na týchto bohoslužbách v zádušnú sobotu zúčastňovali, pretože svojou prítomnosťou, svojimi osobnými modlitbami a pristúpením k svätému prijímaniu posilňujú puto lásky so svojimi zosnulými blízkymi a skutočne uchovávajú ich večnú pamiatku!
Pôst ako duchovná príprava
Gréckokatolícka cirkev nám vždy pred najväčšími sviatkami ponúka dlhší čas na duchovnú prípravu a vyzýva nás k modlitbe a k pôstu, aby sme načerpali z tajomstiev jednotlivých sviatkov hojnosť milostí.
Zdržanlivosť od zábav počas pôstu
Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu „opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch“.
Duchovný pôst
Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého - najmä od ťažkého hriechu - je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov“. Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: „Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí - v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ Toto je v súlade s prorokovým zvolaním: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a napravte svoje zlé skutky!“ Preto svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa „celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa držať hriechu“.