Nebudeme si klamať, na tomto svete asi neexistuje nikto, kto nemá rád jedlo. Všetci poznáme tie stavy, keď sme schopní zabiť pre kúsok trojuholníka vykrojeného z kruhu, ktorý sa nachádza vo štvorcovej krabici. Ženy by zas niekedy predali aj celú svoju rodinu za zamrznuté mlieko s ovocím alebo kocku zatuhnutého mlieka zmiešaného s kakaom. Je síce pravda, že koľko ľudí, toľko chutí, no bez ohľadu na to, či granadír miluješ, alebo ti ho tety kuchárky v škole tak sprotivili, že už pri tomto slove máš husiu kožu, niekde tam dávno bol človek, ktorému ako prvému napadlo zmiešať zemiaky s cestovinou a vytvoriť túto pochúťku.
Granadír, pre mnohých nenávidený pokrm zo školských čias, má svoje korene u našich južných susedov, v oblasti nazývanej Slavónia. Ako to býva pri väčšine jedál, aj v tomto prípade nám samotný názov môže napovedať niečo o jeho histórii.
Pôvod názvu a legenda
Granadírsky pochod je jedno z jedál, ktoré viacerým pripomína školské časy. Granadír bolo pôvodne jedlo pripravované pre vojakov - granadierov -, ktorých čakala dlhá cesta.
Kde je skutočná pravda, sa už asi nikdy nedozvieme, legenda však vraví, že pôvod jedla, ktoré tvorí zmes zemiakov a cestovín, siaha až do čias napoleonských vojen. Armáde vraj dochádzali zásoby jedla, preto musel kuchár vymyslieť niečo z mála ingrediencií, ktoré mal k dispozícii. Pred odchodom na cestu pripravil vojakom jedlo zo sušených cestovín a zemiakov, ktoré dochutil soľou, korením a červenou mletou paprikou. Vďaka hladu a biede, ktorú museli vojaci zažívať, vznikla gastronomická legenda - granadír.
Granatier znamená vojak - granátnik, Granatier vznikol na príkaz panovníčky Marie Terézie, ktorá vyhlásila, že jej vojsko musí dostať aspoň raz denne výdatné teplé jedlo, autorom jedla je neznámy vojenský kuchár. Jedlo veľmi chutilo a rýchlo sa rozšírilo z armády Jej veličenstva medzi pospolitým ľudom celej ríše a je obľúbené už niekoľko storočí.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť granadírsky pochod
Základné ingrediencie a príprava
Granadír sa tradične pripravuje zo zemiakov, cestovín (najčastejšie fliačkov), cibule a mletej červenej papriky. Niekedy sa pridáva aj slanina alebo údené mäso pre zvýraznenie chuti.
Potrebné ingrediencie:
- 1/2 kg zemiakov
- 400 g cestoviny v tvare mušle (alebo fliačky)
- 125 g bryndze (voliteľné)
- Opečená slaninka (voliteľné)
- 1 téglik šľahačkovej smotany (voliteľné)
- Cibuľa
- Mletá červená paprika
- Soľ
- Korenie
- Olej alebo masť
Postup prípravy:
- Zemiaky uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kocky. Medzitým si uvaríme cestoviny.
- Cibuľu speníme do sklovita na oleji, pridáme červenú papriku, mleté čierne korenie, soľ a hneď pridáme zemiaky. Trochu orestujeme.
- Nakoniec pridáme cestoviny a všetko dobre premiešame.
Niektorí kuchári zemiaky pokrájané na malé kocky dusia na opaprikovanej cibuľke, potom ich varechou trocha rozmačkajú, ale nie úplne a vmiešajú do nich cestoviny.
Regionálne variácie a obmeny
Hoci základný recept je pomerne jednoduchý, existuje mnoho regionálnych variácií a obmien granadíru. Napríklad, v niektorých oblastiach sa pridáva bryndza alebo kyslá smotana pre krémovejšiu konzistenciu.
- Bryndzový granadír: Uvarená cestovina (fliačky), uvarené zemiaky, bryndza, kyslá smotana, soľ, korenie, kôpor (voliteľné).
- Granadír so slaninou: Pridanie opečenej slaniny alebo údenej klobásy pre výraznejšiu chuť.
Granadír v školských jedálňach a v spomienkach
Granadír má pre mnohých špecifickú príchuť vďaka skúsenostiam zo školských jedální. Nie vždy bol obľúbený, ale stal sa súčasťou kolektívnej pamäte.
Jeden z autorov spomína, že v škole granadír nikdy neochutnal, aby sa mu nesprotivil. Jeho chuť a vôňu si chcel pamätať od maminky a babičky. Po mnohých rokoch, keď vstúpil do tej istej školskej jedálne, „ovanul“ ho ten istý „odór“ ako pred mnohými rokmi. Jedáleň je síce vynovená, útulnejšia, aj tety kuchárky vymenené, ale niektoré recepty ostali.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo granadírskeho pochodu
Babička hovorievala, že je to vraj jedlo chudobných, práve preto, že toto jedlo varievali často cez vojnu. Surovín nebolo veľa a v zime im v komore ostávali takmer vždy zemiaky, cibuľa, geleta bravčovej masti, v ktorej bolo zaliate mäso a múka. Keďže mäsa bolo málo, jedávali ho iba na sviatky - na Veľkú noc, či Vianoce. Neskôr, po vojne, granatír nezmizol z ich jedálneho lístka, práve naopak, vylepšili ho o masť kačaciu či husaciu, resp. o nejakú tú domácu údenú klobásku.
Domáce fliačky - tajomstvo dokonalého granadíru
Pre mnohých je tajomstvom dokonalého granadíru príprava domácich fliačkov. Hoci je to pracnejšie, výsledná chuť stojí za to.
Recept na domáce fliačky:
- Preosiatu múku, poriadnu štipku soli a vlažnú vodu vypracujem na pevné cesto.
- Cesto rozdelím na dva bochníky.
- Na pomúčenej doske vyvaľkám cesto na hrúbku cca 1-2 mm. Pomúčim, zaviniem a krájam ho na pásiky hrubé cca 1 cm.
- Medzitým mi voda v hrnci zovrie a tak do nej šupnem fliačky. Keď vyplávajú na povrch - sú hotové. Vytiahnem ich, prelejem pod tečúcou vlažnou vodou a dám do pekáča.
- Uštedrím im poriadnu dávku masti. Ako som písala, tá kačacia (husacia) je najlepšia. Ak ju práve nemáte, pomastite roztopenou bravčovou masťou. Olej neodporúčam.
Tipy a triky pre vylepšenie chuti
- Použitie kačacej alebo husej masti namiesto oleja pre bohatšiu chuť.
- Pridanie údené papriky pre dymovú arómu.
- Servírovanie s kyslou uhorkou, kapustou alebo špekáčikom pre komplexnejší zážitok.
- Posypanie strúhaným syrom pre extra chuť.
Prečítajte si tiež: Tradičný granadírsky pochod