Úvod
Francúzske prehry v dejinách sú rozsiahla téma, ktorá zahŕňa vojenské konflikty, politické zlyhania a kultúrne neúspechy. Tento článok sa zameriava na niektoré z najvýznamnejších francúzskych prehier v dejinách, analyzuje ich príčiny a dôsledky.
Prehľad vzájomných zápasov ČSSR a Slovenska s Dánskom
Zaujímavým príkladom je bilancia vzájomných zápasov Československa a Slovenska s Dánskom. Štrnásť zápasov Československa s Dánskom a na konte ani jedna prehra. Prvé dva duely sa hrali pred takmer storočím v rokoch 1922 a 1923 a to sú časy, kedy by ste v zostavách ČSR márne hľadali slovenských hráčov. Slovenskú stopu nájdeme až v prípravnom zápase z júna 1947, kedy v Kodani nastúpili vo výbere trénerskej dvojice Valoušek - Gűrtler Kubala a Zachar. V ďalších šiestich dueloch sa už hralo o postup a o kvalifikačné body. Dánsko bolo vôbec prvou prekážkou ČSR na ceste za bronzom na ME 1960 vo Francúzsku. V 1. kole vtedajšieho „Pohára národov“ sa zrodila najskôr v septembri 1959 v Kodani remíza 2:2, no po výhre 5:1 v Brne sa mohol Popluhár, Scherer, Dolinský a spol. pripravovať na štvrťfinálový duel s Rumunskom a následne na finálový turnaj najlepších štyroch do Francúzska. V bráne si podelili zápasy Stacho a Schrojf, o postup do štvrťfinále sa zaslúžili tiež Ladislav Pavlovič, Pavol Molnár, Ladislav Kačáni, Titus Buberník, či Anton Moravčík. Jednoznačný priebeh mal aj prvý kvalifikačný zápas o postup na MS 1970 v Mexiku. V kodanskom Idraetsparku sa v septembri 1968 pod výhru 3:0 gólovo podpísali Jokl, Kuna a Hagara, v odvete o mesiac neskôr zdolal tím trénera Marka súpera gólom Karola Jokla z 56. min 1:0. V Kodani debutoval v útoku Ján Čapkovič, v obrane hral svoj v poradí druhý reprezentačný zápas Karol Dobiaš, na ihrisku sa objavili tiež Slováci A. Horváth, Szikora, Adamec, Geleta a Kabát. Kým do Mexika sa naši cez Dánov kvalifikovali, na svetový šampionát v roku 1974 už nie. V Kodani stačil gól Ladislava Petráša iba na remízu 1:1 a mužstvo trénera Ježka sa trápilo aj doma na Letnej. Po bezgólovom prvom polčase sa dostal v druhej časti hry na ihrisko Jozef Adamec a najmä jeho zásluhou sa zrodila rekordná výhra ČSSR nad Dánskom 6:0. Do tretice sa tímy stretli v kvalifikácii o postup na ME 1988 a súboje priniesli dve remízy. V Bratislave na Tehelnom poli sa pred štyridsaťsedemtísícovou diváckou kulisou rozišli mužstvá bez gólov nerozhodne 0:0. Hostia prežívali po účasti na MS 1986 v Mexiku futbalový boom a družina trénera Pionteka bola plná zvučných mien. Proti Arnesenovi, Laudrupovi a vtedajšej hviezde Prebenovi Elkjaerovi Larsenovi v novembri 1986 nastúpil od začiatku Jozef Chovanec, na záverečných desať minút poslal tréner Masopust na ihrisko Stanislava Grigu. Posledný vzájomný zápas federálneho výberu koučoval Jozef Vengloš.
Zoznam vzájomných zápasov
- 23.09.1959 Dánsko - ČSR 2:2 Kodaň Pohár národov (1. kolo)
- 18.10.1959 ČSR - Dánsko 5:1 Brno Pohár národov (1. kolo)
Zápasy Slovenska s Dánskom
Zoznam vzájomných zápasov Slovenska s Dánskom je podstatne kratší. V novodobej histórii sa tímy stretli doteraz len dvakrát, v oboch prípadoch sa hralo priateľsky a v tomto duchu sa javia aj výsledky duelov. V marci 2011 sa na štadióne Antona Malatinského odohral vyrovnaný zápas so šťastnejším koncom pre zverencov trénera Mortena Olsena. Už v 3. minúte si sklzom nešťastne nasmeroval loptu do vlastnej siete Kornel Saláta a na vyrovnávajúci gól Filipa Hološka po polhodine hry dokázali odpovedať Dáni víťazným gólom Michaela Krohna-Dehliho v 72. minúte. V odvetnom stretnutí v Odense bolo dôvodov na oslavy viac. Slovenská reprezentácia nastúpila v auguste 2012 na svoj jubilejný 200. zápas v novodobých dejinách, nášmu mužstvu sa podaril dokonalý obrat keď z polčasového výsledku 0:1 otočil na konečných 3:1 a trénerská dvojica Griga-Hipp zaknihovala vôbec prvé víťazstvo na reprezentačnej lavičke.
Vojna na Pyrenejskom polostrove
V roku 1807 stál Napoleon Bonaparte na čele Európy i na vrchole vlastnej moci. Porazil Rakúšanov, Prusov i Rusov, de facto paralyzoval Britov a nejestvovala pozemská moc, ktorá by sa mu v tej chvíli bola postavila. Mierom v Tilsite zabezpečil Francúzsku popredné postavenie i vytúžený mier a rozprávka o niktošovi z Korziky, ktorý to dotiahol až ku hviezdam, sa mohla stať realitou. Nestala sa. Prečo sa Napoleon rozhodol zasiahnuť do diania na území južne od francúzskych hraníc? Najjednoduchšou i najpresnejšou odpoveďou je dôvod, pre aký sa viedli celé napoleonské vojny - súboj s Veľkou Britániou. Ostrovná monarchia síce mala pokorením kontinentálnych spojencov obmedzené možnosti boja, ale zároveň mala od prehry veľmi ďaleko. Bitka pri Trafalgare potvrdila britskú dominanciu na mori, a tak sa Napoleon rozhodol útočiť ekonomicky - kontinentálnou blokádou. Už na konci roku 1807 to pocítilo Portugalsko, ktoré odmietlo Napoleonove ultimátum a ďalej s Veľkou Britániou obchodovalo, až kým 30. novembra 1807 Lisabon neobsadili francúzske vojská.
V španielskej kráľovskej rodine sa medzitým rozhorel spor medzi následníkom trónu Ferdinandom a ministerským predsedom Manuelom Godoyom, ktorý požíval priazeň kráľovského páru. Napoleon nezaváhal a dynastickú krízu využil. V úvode roku 1808 už bolo v Španielsku dislokovaných 80 000 francúzskych vojakov a kráľ Karol IV. Napoleon neodpovedal, miesto toho konal, a celá dráma vyvrcholila v apríli v Bayonne, kam pozval ako Ferdinanda, tak i Karla a obom oznámil, že vládcom nebude ani otec, ani syn, ale člen jeho rodiny. S touto správou sa však začala dvíhať vlna odporu medzi dovtedy pokojným španielskym obyvateľstvom. Rastúci hnev vyvrcholil krvavou revoltou 2. mája 1808 v Madride. Tento deň natrvalo vstúpil do dejín ako Dos de Mayo (Druhý máj). Španielsku korunu sa Napoleon rozhodol udeliť bratovi Josephovi, ktorý bol dovtedy kráľom Neapola a Sicílie, pričom tento titul následne prepustil sklamanému maršalovi Muratovi.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Kráľ José I. a odpor Španielov
Francúzsky monarcha sa však kruto prepočítal. Geograficky bolo síce Španielsko blízkym susedom, ale ideovo bol Pyrenejský polostrov iným svetom. Nedotknutým liberalizmom osvietenstva, revolučnými ideálmi ani proticirkevnou agendou. Podľa slov francúzskych vojakov sa v španielskej spoločnosti zastavil čas ešte v minulom storočí. Domáci obyvatelia netúžili po tom, aby im cudzí kráľ ukázal výdobytky modernizmu, radšej zbalili všetko, čo boli schopní uniesť a ušli do hôr. Svoj odpor nedokazovali len útekom a pasivitou. Z civilov sa stávali záškodnícke jednotky, ktoré prepadávali menšie francúzske oddiely a v ťažkom teréne často víťazili. Daň za prehru bola neúprosná. Španieli zajatcov upaľovali, odrezávali im genitálie, pribíjali ich na drevo, vypichovali im oči, sťahovali ich z kože. Francúzski vojaci nešli po pomstu ďaleko a rýchlo začali masové popravy, rabovanie i vypaľovanie celých dedín. Krutosti na oboch stranách rástli deň za dňom. Hrôzu týchto dní zachytil na sérii kresieb očitý svedok a zároveň známy maliar Francisco Goya. Osemdesiatdva výjavov pod spoločným názvom Hrôzy vojny je dodnes mementom, ktoré zastavuje dych a vyvoláva mrazivé pocity. Nový kráľ José I. napokon s pomocou armády vstúpil do Madridu a mohol zasadnúť na španielsky trón. Situácia v krajine však zďaleka nebola ideálna. Joseph Bonaparte bol v nezávideniahodnej situácii. Vstupoval do hlavného mesta krajiny, v ktorej bol kráľom i klaunom zároveň, a možno v kútiku duše veril, že bratova neporaziteľná armáda dokáže situáciu stabilizovať a Španieli si na kráľa José I. navyknú.
Kapitulácia pri Bailéne
Písal sa 19. júl 1808 a generál Pierre Dupont de l´Étang si definitívne uvedomil, aké chyby v posledných dňoch napáchal. Víťazstvo vydobyl v úvode júna pri Córdobe, no vojenský úspech okamžite pošpinil barbarstvom. Šesť dní po dobytí mesta jeho vojaci plienili, rabovali, znásilňovali a vraždili. Nie je zrejmé, či túto nechutnú akciu priamo umožnil, alebo len stratil kontrolu, v každom prípade sa úbohým obyvateľom Córdoby nijako nepokúsil pomôcť a nechal ich napospas mužom premeneným na beštie. Napokon, sám sa dobre obohatil. Doktor Treille pridelený k 1. divízii píše: „Naša malá armáda mala viac batožiny než 150 000 mužov. Ubehlo čosi vyše mesiaca a generál bol v úplne opačnej pozícii. Marbot o ňom napísal, že z vynikajúceho divízneho generála sa stal katastrofálnym vrchným veliteľom a mal úplnú pravdu. Dupont, ktorého pôvodným plánom bol presun z Toleda do Cádizu, konal váhavo a umožnil tak španielskej armáde Francisca Castañosa dosiahnuť úspech, ktorý zmenil dejiny.
Dupontova armáda bola v zlom postavení už 16. júla v blízkosti mesta Andújar. V ťažko prístupnom teréne a v úmorných horúčavách sa k nej od západu rýchlo blížil Castaños a zároveň mala pred sebou Bailén obsadený Theodorom von Redingom, Švajčiarom v španielskych službách. Tento stav sa pokúsil zvrátiť francúzsky generál Goubert nachádzajúci sa severne od Duponta a okamžite vydal rozkaz k útoku na Bailén. Vzniknutú šancu na prerazenie možnej pasce však Dupont zahodil. Na jednej strane vyslal vpred divíziu pod vedením generála Dominiqua Vedela, ale zrejme zo strachu o ulúpené poklady ostal s druhou časťou armády stáť na mieste! Potom už iba stačilo, že sa Vedel z vyprázdneného Bailénu vydal prenasledovať neexistujúceho protivníka na sever smerom k La Caroline. Reding zatiaľ ustúpil na juh, následne opäť získal Bailén a vrazil medzi dve francúzske armády klin. Generál Vedel si svoj omyl uvedomil neskoro a vo chvíli, keď sa s plnou vervou prihnal od severu, už dve hodiny platilo prímerie. Slovám španielskych vojakov sprvoti neveril a naďalej chcel pokračovať v boji, zastavil ho až príchod Dupontovho pobočníka.
Udalosti, ktoré sa odohrali tretí júlový týždeň roku 1808, možno právom označiť za prelomové. Francúzska armáda kapitulovala prvýkrát od roku 1801 a mýtus o jej neporaziteľnosti padol. Napoleona dostihol kuriér so správou v Bordeaux a komorník Constant si na to spomínal takto: „Na tvári sa mu zračilo ohromenie, keď schytil umývadlo a šmaril ho o podlahu. Jedna francúzska armáda kapitulovala v otvorenom teréne! To je zločin! Porážka i masaker sa dajú napraviť, vojaci sa dajú doplniť. Stratená česť je ale nenahraditeľná! Dupont by mal byť pred svojimi jednotkami zastrelený!
Útrapy francúzskej armády sa kapituláciou neskončili. Nariadením guvernéra Cádizu bol kapitulačný akt ignorovaný a podmienky, na ktorých sa dohodli Dupont a Castaños, neplatili. Do Francúzska boli vydaní len generáli Dupont s Vedelom a niekoľko ďalších dôstojníkov. Španielska armáda dosiahla najpamätnejšie víťazstvo napoleonských vojen. Skutočný význam francúzskej porážky nebol viditeľný hneď. Napoleon sa rýchlo rozhodol osobne zapojiť do bojov na Pyrenejskom polostrove a novembrovým víťazstvom pri Somosierre posadil Josepha na trón. Španieli však povzbudení slávnym triumfom pokračovali v guerillovej vojne, v Portugalsku sa už v auguste vylodil Wellesleyho expedičný zbor a Dupontova kapitulácia pohla ľadmi aj v strednej Európe, kde budú čoskoro do boja pochodovať rakúski vojaci.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Futbalové prehry Slovenska
Trpký výsledok, ktorý rozhodol o všetkom. Slovenská futbalová reprezentácia prehrala v záverečnom zápase kvalifikácie MS 2026 s Nemeckom 0:6. Pre zverencov okolo Francesca Calzonu ide o najvyššiu prehru v súťažnom zápase v samostatnosti Slovenska. Doteraz držala rekord prehra s Argentínou 0:6, no tá sa zrodila v prípravnom zápase v roku 1995. Tento duel jasne ukázal, aký veľký výkonnostný rozdiel v tom čase existoval medzi slovenským futbalom a absolútnou svetovou špičkou. Rovnakým výsledkom Slováci prehrali ešte jeden zápas, ktorý však nebol oficiálny. V Spojených arabských emirátoch podľahli v januári 2017 mužstvu Švédska. V roku 1995 čelili Slováci mužstvu Brazílie, ktorá vtedy patrila k absolútnej špičke svetového futbalu. Favorit potvrdil svoje postavenie a slovenské mužstvo zdolal 5:0. Rovnakým výsledkom skončil aj zápas v skupine E na európskom šampionáte 2020, ktorý sa hral v Seville. Domáci futbalisti porazili tím Štefana Tarkoviča jednoznačne 5:0 a zabránili tak postupu Slovenska do osemfinále. Slovenskí futbalisti prehrali výsledkom 0:5 ešte raz. V kvalifikácii na ME v roku 1995 podľahli v Zabrze domácim hráčom Poľska. K ďalším vysokým porážkam patrí séria výsledkov 0:4. V auguste 2005 prehrali týmto výsledkom Slováci vo Francúzsku v prípravnom zápase. V októbri 2010 utrpeli nepríjemnú kvalifikačnú prehru 0:4 v Arménsku počas bojov o EURO 2012. Rovnakým rozdielom sa skončil aj duel s Chorvátskom v septembri 2019 v kvalifikácii na EURO 2020, ktorý sa hral v Trnave. Táto prehra je momentálne najväčšia, akú Slováci utrpeli na domácom štadióne, spolu s prehrou 1:5 z roku 1999.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky