Exotická zelenina si čoraz viac nachádza cestu do našich záhrad a kuchýň. Ponúka nielen nové chute a textúry, ale aj množstvo vitamínov a minerálov. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najzaujímavejších druhov exotickej zeleniny, ich pestovanie a využitie v kuchyni.
Kolokázia jedlá (Colocasia esculenta) - Taro
Kolokázia jedlá, známa aj ako taro alebo "slonie ucho", je tropická rastlina z čeľade árónovité (Araceae). Pochádza z nížinných mokradí v Malajzii a pestuje sa pre svoje jedlé hľuzy, listy a mladé výhonky. V iných častiach sveta je známa aj ako kulkas, toran a pod mnohými inými názvami. Taro je obľúbená pre svoj dekoratívny vzhľad a v mnohých krajinách sa jej hľuzy používajú ako potravina.
Charakteristika
Colocasia esculenta je trváca rastlina s veľkými, srdcovitými listami, ktoré pripomínajú slonie uši. Listy môžu dorásť až do dĺžky 90 cm. Existujú rôzne druhy kolokázie, ktoré sa líšia farbou listov, napríklad Colocasia 'Black Magic' s tmavo purpurovými až čiernymi listami.
Pôvod a rozšírenie
Taro pravdepodobne pochádza z nížinných mokradí v Malajzii. Odhaduje sa, že taro boli pestované v oblasti vlhkej tropickej Indii už 5000 rokov pred naším letopočtom. Z Indie sa ďalej rozšíril na západ do starovekého Egypta a neskôr bol opísaný gréckymi a rímskymi historikmi, ako dôležitá plodina. V Indii je známy ako "Gader". Predpokladá sa, že pochádza z Indomalajskej oblasti, možno z východnej Indie, Nepálu a Bangladéša. Rozšíril sa kultiváciou na východ do juhovýchodnej Ázie, východnej Ázie a na tichomorské ostrovy na západ do Egypta a východného Stredomoria a potom na juh a západ odtiaľ do východnej Afriky a západnej Afriky, kde sa rozšíril do Karibiku a Ameriky.
Pestovanie
Keďže sa jedná o tropickú rastlinu, ak ju chceme pestovať musíme tomu prispôsobiť prostredie, preto pestujeme len ako interiérovú rastlinu s prípadným letnením, poprípade vo vykurovanom tropickom skleníku.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Podmienky pre úspešné pestovanie
- Pôda: Pôda by mala dobre zadržiavať vlhkosť, byť úrodná, mierne kyslá a so stredným alebo vysokým obsahom dusíka.
- Stanovisko: Počas vegetácie doprajte kolokáziám stanovisko s priamym slnkom, prípadne polotieň.
- Teplota: Ideálna teplota je od 20-25 °C od jari do jesene. Optimálna teplota na výsadbu je 21 stupňov.
- Zálievka: Neznáša preschnutie substrátu, preto musíme rastlinu pravidelne zavlažovať. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale nie rozmočenú.
- Vlhkosť: Colocasia potrebuje vysokú vlhkosť, preto pravidelne roste listy, alebo ju pestujte v miestach s vyššou vlhkosťou.
- Hnojenie: Počas vegetačného obdobia hnojte Colocasia raz mesačne hnojivom s vyšším obsahom dusíka.
- Starostlivosť: Pravidelne odstraňujte žlté alebo poškodené listy.
- Zimovanie: V chladnejších oblastiach Colocasia v záhrade neprežije zimu. Na zimu sa sťahujú do hľuzy.
Tipy pre úspešné pestovanie
- Svetlo: Colocasia preferuje jasné, nepriame svetlo. Priame slnečné svetlo môže spôsobiť popáleniny na listoch.
- Umiestnenie: V interiéri si ju môžete umiestniť do jedálne, zimnej záhrady, kuchyne, ale aj do obývacej izby.
- Kombinácia: Môžete kombinovať jeden druh viacerých farieb, 2-3 druhy, ktoré usporiadate napríklad podľa výšky, šírky a k tomu pridáte ešte previsnuté rastliny.
- Presádzanie: Colocasia presádzajte na jar, keď začína obdobie aktívneho rastu.
Využitie
Surové hľuzy sú jedovaté, ale po tepelnej úprave chutia výborne a sú skvelou náhradou zemiakov. Pripravíte z nich pyré, hranolčeky, čipsy, môžete ich variť aj opekať. Sú vhodné do polievok aj omáčok, dokonca z nich môžete urobiť plnku do sladkých koláčov, podobne ako sa to dá z gaštanového pyré.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina je všeobecný názov pre rôzne druhy zeleniny, ktorých jedlé časti rastú pod zemou. Počas rastu naberá klíček rastliny na hrúbke a mení sa na hľuzovitý zásobníkový orgán. Hľuzová zelenina je bohatá na energiu, minerálne látky a vitamíny.
Druhy hľuzovej zeleniny
Medzi hľuzovú zeleninu patrí napríklad:
- Zemiaky
- Mrkva
- Paštrnák
- Zeler buľvový
- Reďkovka
- Kvaka
- Okrúhlica
- Topinambur
- Maniok
- Jam
Využitie hľuzovej zeleniny
Hľuzová zelenina sa používa v mnohých formách. Zemiaky napríklad slúžia ako obľúbená príloha k slaným pokrmom alebo ako hlavná prísada pri príprave rôznych zemiakových pokrmov. Ďalej sú niektoré druhy hľuzovej zeleniny tiež obľúbené ako korenie. Zázvor a kurkuma sú napríklad obľúbené korenie, zatiaľ čo z cukrovej repy sa vyrába cukor. Takisto sa hľuzová zelenina s obľubou používa aj pri príprave chutných šalátov, do ktorých sa primiešava ako nakladaná prísada, napríklad červená repa. V zásade možno veľa druhov hľuzovej zeleniny konzumovať v surovom stave, aj keď sa často varia, dusia alebo pečú.
Nutričná hodnota hľuzovej zeleniny
Hľuzová zelenina je relatívne bohatá na kalórie, keďže poskytuje v priemere od 50 do 100 kalórií na 100 gramov. Tie sa delia takto: od jedného do troch gramov proteínov a tiež desať až 15 gramov sacharidov a maximálne 0,5 gramu tuku na 100 gramov. Hľuzová zelenina tak poskytuje predovšetkým sacharidy vo forme škrobov. Ako extrémne zásaditá potravina obsahuje hľuzová zelenina väčšinou na 100 gramov 200 až 400 miligramov draslíka. Ďalej čerstvá hľuzová zelenina obsahuje horčík, vápnik a železo. Hľuzová zelenina tiež poskytuje životne dôležité látky: v priemere od 5 až 15 miligramov vitamínu C a tiež malé množstvá vitamínu B6.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Menej známe druhy zeleniny a ich pestovanie
Okrem tradičnej zeleniny existuje mnoho menej známych druhov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Tieto rastliny často ponúkajú jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie.
Čierny koreň (Scorzonera hispanica)
Čierny koreň, známy aj ako hadomor španielsky, pochádza zo Stredomoria a je cenený pre svoju jemnú, orechovú chuť, ktorá pripomína špargľu. Táto koreňová zelenina má čiernu vonkajšiu šupku a bielu dužinu bohatú na vlákninu, vitamíny a minerály. Je vhodná do polievok, omáčok či ako príloha k mäsu.
Na pestovanie vyžaduje hlbokú, dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH. Darí sa mu na slnečných stanoviskách, no znesie aj polotieň. Vysieva sa na jar a zberá sa na jeseň alebo až na jar nasledujúceho roka.
Pak Choi (Brassica rapa subsp. chinensis)
Pak Choi, známy aj ako čínska kapusta, pochádza z Ázie a je obľúbenou ingredienciou v orientálnej kuchyni. Má šťavnaté, biele stopky a tmavozelené listy s jemne pikantnou chuťou. Konzumuje sa surový v šalátoch, no najčastejšie sa dusí, varí v polievkach alebo rýchlo opeká na panvici. Obsahuje množstvo vitamínov A, C a K.
Pak Choi je nenáročný na pestovanie a rýchlo rastie. Najlepšie sa mu darí v úrodnej, vlhkej pôde s dostatkom humusu. Vysieva sa na jar a na jeseň, pričom úrodu možno zbierať už po 6 - 8 týždňoch.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Fazuľa Yard Long (Vigna unguiculata subsp. sesquipedalis)
Táto exotická fazuľa pochádza z Ázie a je známa svojimi mimoriadne dlhými, tenkými strukmi, ktoré môžu dosahovať až 80 cm. Chuťovo pripomína klasickú zelenú fazuľku, no je o niečo sladšia a jemnejšia. V kuchyni sa využíva podobne - dusená, opekaná, varená či do polievok. Obsahuje množstvo bielkovín a vlákniny.
Na pestovanie vyžaduje teplé a slnečné prostredie, pričom sa najlepšie darí v ľahkej, dobre priepustnej pôde. Semená sa vysievajú po posledných mrazoch a rastlina potrebuje oporu, po ktorej sa môže ťahať.
Chayote (Sechium edule)
Chayote, nazývaný aj mexická uhorka alebo rastlinná hruška, je popínavá rastlina pochádzajúca zo Strednej Ameriky. Plody majú hruškovitý tvar, svetlozelenú farbu a jemnú, mierne sladkastú chuť. Konzumujú sa surové v šalátoch, ale aj varené, dusené či pečené. Sú bohaté na vitamíny C a B6, ako aj na minerály.
Táto rastlina potrebuje dostatok priestoru na popínanie, preto je ideálne vysádzať ju pri plotoch alebo mrežiach. Vyžaduje teplé podnebie a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Pestovanie na Slovensku je možné v skleníkoch alebo na chránených miestach.
Oka (Oxalis tuberosa)
Oka, známa aj ako andská reďkovka, pochádza z Južnej Ameriky a patrí medzi menej známe hľuzovité plodiny. Produkuje malé, farebné hľuzy s jemne kyslastou chuťou, ktoré sa konzumujú pečené, varené alebo surové. Hľuzy majú vysoký obsah vitamínu C a sú výživnou alternatívou k zemiakom.
Na pestovanie potrebuje dlhé vegetačné obdobie a mierne podnebie. Najlepšie sa jej darí v dobre priepustnej, humóznej pôde na slnečných miestach. Na Slovensku je vhodné pestovanie v skleníkoch alebo ako jednoročná rastlina v záhonoch s dostatočnou ochranou pred chladom.
Cardoon (Cynara cardunculus)
Cardoon, čiže kardón, je príbuzný artičokov a pochádza zo Stredomoria. Vyznačuje sa mohutnými, dekoratívnymi listami a jedlou dužinou v stonkách, ktoré majú jemne horkastú chuť pripomínajúcu zeler. Pred konzumáciou sa stonky často blanšírujú, aby stratili svoju prirodzenú horkosť. Využívajú sa v dusených jedlách a zapekaných pokrmoch.
Táto rastlina obľubuje teplé, slnečné miesta a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Na Slovensku sa dá pestovať ako letnička alebo vo vyvýšených záhonoch. Potrebuje dostatok priestoru na rast a pravidelnú zálievku.
Cucamelon (Melothria scabra)
Cucamelon, známy aj ako mexická mini uhorka, je popínavá rastlina produkujúca drobné plody pripomínajúce miniatúrne melóny. Chuťovo sú podobné klasickým uhorkám, no s jemne citrusovým nádychom. Konzumujú sa čerstvé v šalátoch alebo nakladané ako kyslé uhorky. Sú bohaté na antioxidanty a vitamín C.
Na pestovanie potrebuje oporu, po ktorej sa môže šplhať, a dostatok slnečného svetla. Darí sa mu v ľahkej, priepustnej pôde s dostatočnou zálievkou.
Wasabi (Wasabia japonica)
Wasabi je japonská rastlina známa pre svoju ostrú, výraznú chuť. Používa sa najmä v japonskej kuchyni ako prísada k sushi, no čerstvo nastrúhaný wasabi je vzácnou pochúťkou. Pestovanie je náročné, pretože vyžaduje tieň, stálu vlhkosť a chladnejšie podnebie.
Na Slovensku sa dá pestovať v skleníku alebo v tienistých, vlhkých oblastiach záhrady. Potrebuje kvalitnú, kyslú pôdu a časté rosenie. Rastie pomaly, pričom na zber koreňov treba čakať minimálne dva roky. Listy a stonky sa však dajú konzumovať aj skôr ako súčasť šalátov.
Ďalšie zaujímavé druhy exotickej zeleniny
- Kvet banánovníka: Používa sa predovšetkým v juhoázijskej a indickej kuchyni. Má zaujímavú banánovú príchuť.
- Fenikel: Stonky sa vyznačujú sladkou chuťou, ktorá pripomína zeler. Semená sa používajú ako korenie.
- Salikornia: Sukulentná rastlina so slanou chuťou, ktorá pripomína špenát.
- Okra (Ibištek jedlý): Plody majú podlhovastý zašpicatený tvar a chuťou pripomínajú cuketu.
Pestovanie exotického ovocia a zeleniny v skleníku
Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia a zeleniny ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu. V skleníku môžeme pestovať napríklad banány, mango, citrusové plody a ananás.
Základné podmienky pre pestovanie v skleníku
- Svetlo: Svetlo je najdôležitejšou energetickou výživou pre akékoľvek rastliny.
- Teplo: Teplo je veľmi úzko spojené so slnečným svitom.
- Vlhkosť: Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou.
Pestovanie vybraných druhov v skleníku
- Banánovník: V našich podmienkach sa kvety na banánovníku objavia v druhom alebo treťom roku. Banánovníky sa zalievajú odstátou vodou izbovej teploty.
- Mangovník: Mangovník miluje teplo a potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C. Najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Vyžaduje pravidelnú zálievku mäkkou vodou a uvíta vyššiu vzdušnú vlhkosť.
- Citrusové plody: Základom pestovania citrusových plodov je vyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Citrusy majú veľmi radi svetlo. Vykurovaný skleník poskytuje pre citrusové plody ideálny priestor pre úspešné prezimovanie.
- Ananás: Pre dobrý rast a vyzretie plodu ananásu je nevyhnutné slnko, ale nie priamo úpek. Počas vegetačného obdobia sa ananás polieva raz až dvakrát do týždňa mäkkou vodou a nechá sa medzi zálievkami dobre preschnúť.