Úvod
V dnešnom svete, kde sú deti vystavené neustálemu lákaniu na sladké a slané pochúťky, je dôležité pochopiť, aký vplyv má ich konzumácia na ich zdravie. Od videí s ochutnávkami exotických sladkostí až po bežné detské príkrmy, deti sú obklopené širokou škálou chutí a prísad. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na túto problematiku, od imunologického okna a zavádzania potravín až po podporu zdravých stravovacích návykov.
Sladké a slané pokušenia z celého sveta
Na internete nájdeme mnoho videí, kde vlogeri ochutnávajú sladkosti a slané pochúťky z rôznych kútov sveta. Jednou z nich je aj Emmy, ktorá na svojom YouTube kanáli zdieľa vyše dvesto takýchto videí. Z krajín ako Švédsko či Austrália jej prišli balíčky aj viac ako päťkrát.
Emmy vybrala desať zaujímavých sladkostí, ktoré by ste mali ochutnať na dovolenkách:
- Belgické malinové "kužele" (cuberdon): Tieto bonbóny s pevnou cukrovou škrupinou a malinovým sirupom vo vnútri nájdete len v Belgicku, pretože majú krátku trvanlivosť.
- Švédske fajky: Cukrovinky v tvare fajky kúpite v rôznych farbách a ovocných príchutiach. Medzi deťmi sú obľúbené pre ich vzhľad.
- Francúzske Mikado: Chrumkavé tyčinky poliate čokoládou, ktoré sa používajú aj na ozdobu cukrárenských výrobkov.
- Holandské sirupové wafle: Tieto wafle, väčšie ako vaša tvár, sú v Holandsku obľúbené už od 18. storočia a predávajú sa na trhoch a festivaloch.
- Chorvátska čokoláda s vitamínmi: Obsahuje vitamín B a kalcium, takže rodičia majú menšie výčitky, keď ňou deti maškrtia.
- Grécka čokoláda s nápismi: Tradičná čokoláda Ygeias s gréckym písmom, na ktorú si môžete dať vyrobiť vlastný nápis.
- Indonézske cukríky s kávou: Kopiko cukríky z ozajstných kávových zŕn sú populárne aj v Európe ako náhrada kávy.
- Austrálske karamelové koaly: Čokoládové koaly sú obľúbené najmä u detí a používajú sa na ozdobu tort a fotiek.
- Kanadský javorový sirup: Javorový sirup je národnou pýchou Kanady a nájdete ho takmer v každej sladkosti.
- Mexické lízanky s marshmallow, čokoládou a želé: Kombinácia všetkého, čo deti milujú, v jednej lízanke.
Imunologické okno a zavádzanie potravín
Obdobie od ukončenia štvrtého mesiaca až po siedmy-ôsmy mesiac života dieťaťa sa nazýva imunologické okno. V tomto období je imunitný systém predisponovaný na to, aby sa naučil tolerovať nové potraviny. Je ideálne, ak rodič v tomto období postupne zavedie dieťaťu do jedálnička všetky rizikové potraviny, teda aj orechy, lepok, ryby, jahody či citrusy.
Tolerancia imunitného systému
Tolerancia imunitného systému nie je pasívna. Úplne optimálne je, keď rodič v tomto období postupne zavedie dieťaťu do jedálnička všetky rizikové potraviny, teda aj orechy, lepok, ryby, jahody či citrusy a všetko to, čo normálne konzumujeme. Odporúčame zaviesť najmä potraviny typické pre danú zemepisnú šírku, ale reálne tam môžeme skúsiť dať dieťaťu úplne všetko. Ideálne je, ak dieťa ochutnáva nové potraviny a popri tom je dojčené.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Toto obdobie sa považuje za unikátne. Súvisí to pravdepodobne aj s tým, že v období okolo piateho až šiesteho mesiaca dieťa stráca protilátky, ktoré získalo cez placentu od matky. To však neznamená, že po ukončení imunologického okna už nemôže vzniknúť tolerancia na konkrétne potraviny. Dôkazom je väčšina dnešných dospelých, ktorých zrejme mamy v šiestom mesiaci nekŕmili pomarančmi, a predsa ich väčšina toleruje. Takže ak dieťa nejakú potravinu počas imunologického okna neochutná, neznamená to, že v budúcnosti určite nebude danú potravinu tolerovať. Znamená to len, že bude mať vyššie riziko vzniku alergie alebo precitlivenosti na danú potravinu, ak mu ju nedáme v imunologickom okne.
Vyrážky a alergie
Nie každá vyrážka znamená alergiu. Hlavne v detskom veku je výsev rôznych vyrážok veľmi častý. Najčastejšie súvisí s nejakou infekciou alebo môže vzniknúť z podráždenia pokožky krémom, ktorým bábätko ošetrujeme. Občasnou príčinou kožných výsevov je vyšší obsah histamínu v niektorých potravinách a ovocí, napríklad v jahodách, zrejúcich syroch či paradajkách.
Samozrejme, že alergia na potravinu môže mať aj kožný prejav. No v tomto prípade by malo platiť, že pri podaní rovnakej potraviny vždy vznikne podobná reakcia. Keď podáme dieťatku napríklad vajíčko, začne mu tiecť soplík, prípadne začne plakať, že ho bolí bruško. Ak sa to zopakuje o týždeň a potom ešte tretíkrát, naozaj možno vysloviť podozrenie, že môže ísť o alergiu na vajíčko. Pri alergiách na potraviny platí, že sa málokedy prejavujú len na koži. Najčastejšie ich sprevádzajú bolesti bruška, vracanie, stolica s prímesou krvi alebo neprospievanie dieťatka.
Atopický pochod
Ekzém v detskom veku môže byť prvým prejavom atopického pochodu alebo atopického maršu. U dieťaťa s ekzémom sa následne častejšie môže objaviť potravinová alergia a v neskoršom období, okolo piateho roku veku, to môže byť ešte astma a často aj alergická nádcha. Atopia je predispozícia reagovať alergicky. Astma, ekzém, alergická nádcha alebo aj potravinová alergia sú už klinickými prejavmi atopického pochodu. Ak má dieťa ekzém, vieme, že je rizikovejšie z hľadiska vývoja alergie aj na iných orgánových systémoch. Aj v tomto prípade zavádzame čo najviac potravín počas imunologického okna a dieťa sledujeme. Prítomnosť samotného ekzému neznamená, že by sme sa mali vyhýbať akýmkoľvek potravinám.
Podávanie malých dávok alergénov
Vedci viackrát potvrdili, že podávanie malých dávok konkrétnej potraviny v presne definovanom množstve vedie k navodeniu tolerancie. Realizujú sa už klinické skúšania s mliekom, vajíčkom a tiež s arašidmi. Rozhodovanie o tom, či a kedy podozrivú potravinu skúsime zase dieťatku podať v malej dávke, závisí aj od závažnosti reakcie.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie detí: Zelená fazuľka
Čo ak dieťa neprijme žiadnu potravinu okrem materského mlieka?
Riziko vzniku potravinových intolerancií alebo alergií je v budúcnosti určite vyššie. Počas prvých štyroch mesiacov veku dieťaťa stačí, ak je výlučne dojčené. K tomu pediatri pridávajú vitamín D, ktorý je vhodné podávať dieťaťu od narodenia. Po pol roku veku dieťaťa sa imunologický význam dojčenia postupne stráca. Zostáva už len nutričná a psychologická hodnota.
Imunitnému systému stačí veľmi malé množstvo potraviny na to, aby si navodil toleranciu. Keď si zoberieme, že imunitný systém je schopný zareagovať anafylaktickým šokom už len na stopy nejakej potraviny, je jasné, že mu stačí skutočne málo aj na navodenie tolerancie. Stačí, keď dieťa opakovane len oblíže lyžičku s daným jedlom a imunitný systém si dokáže navodiť toleranciu. Samozrejme, je dôležité vždy zavádzať len jednu novú potravinu a nie viacero naraz.
Detské príkrmy
Ak rodičia nestíhajú, je možné vybrať si z množstva kvalitných detských príkrmov na našom trhu, ktorými možno nahradiť varenú stravu. Ale nie je dobré nimi dieťa kŕmiť namiesto čerstvého jedla každý deň. Napríklad už len preto, že chuť upravenej potraviny, ktorá nie je čerstvo varená, je iná ako chuť čerstvo pripravenej. Ďalším rizikom je zvýšený príjem cukru a soli, ktoré sa v detských príkrmoch používajú ako konzervanty. Okrem toho dieťa pri jedení úplne rozmixovaného sterilizovaného príkrmu nevynaloží žiadne úsilie, nezapája žuvacie svalstvo.
Výživová hodnota v podobe cukrov, tukov, bielkovín a stopových prvkov je však v kupovaných príkrmoch väčšinou zachovaná. Čo chýba, je vitamín C, ktorý obsahuje čerstvá zelenina a ovocie. Skladovaním sa jeho obsah stráca.
Vitamín C
Dieťa naozaj môže mať málo vitamínu C. Najmä vtedy, keď ho má málo aj jeho dojčiaca matka. Z vitamínu C si nevieme vytvoriť zásoby. Preto musíme mať neustály prísun čerstvého ovocia a zeleniny. Vitamín C je veľmi dôležitý z hľadiska fungovania imunitného systému, má veľký význam v boji organizmu proti infekciám. Chorľavosť detí prirodzene stúpa po dovŕšení šiesteho mesiaca veku. Druhým kritickým obdobím je nástup do kolektívu. Pre správne fungovanie imunitného systému je zároveň dôležitý aj vitamín D. Existuje mnoho štúdií dokazujúcich jeho prospešnosť pre fungovanie imunity i vývoj kostí.
Prečítajte si tiež: Medovkový sirup pre deti
Pestrá strava
Teoreticky dieťaťu chutí to, na čo ho rodičia naučia úplne od malička. Takže keď začalo konzumovať sterilizované kupované príkrmy, zvyklo si na ich chuť a je preň prirodzená. Nie je to v poriadku jednak z dôvodu, že si tekutou stravou namiesto hryzenia napríklad do jablka nestimulujú rastúci chrup. Ak musí dieťa pri zjedení potraviny vynaložiť určitú námahu, neprejedá sa. Súvisí napríklad s vyššou chorobnosťou. Ak dieťa konzumuje najmä rožky, nemá zdroje vitamínov C, E, D ani A. Základom všetkého je naozaj pestrá a kvalitná strava. To znamená každý deň aspoň jedna porcia ovocia, jedna porcia zeleniny a k tomu ryby, mäso, obilniny. Pri takomto stravovaní má dieťa všetkého dostatok. Ak chýbajú vitamíny C, A a D, môžu sa objaviť krvné podliatiny, krvácanie z ďasien, krvavé fľaky, lézie, ranky na sliznici, zvýšená chorľavosť.
Konzervanty a alergie
Na Slovensku máme pomerne prísne normy na obsah konzervantov a farbív v potravinách. Najčastejším konzervantom je oxid siričitý a siričitany. Je uvádzaný aj v zozname štrnástich alergénov ako jediný konzervant - uvádza sa pod značkou E220 až E228. Zatiaľ nie je dokázané, že by mal zásadný vplyv na imunitný systém, ale môže byť príčinou alergických reakcií. Tie môžu byť mierne, ale aj závažné, vrátane anafylaktického šoku. Problémom je, že nemáme dostupné diagnostické sety, aby sme včas odhalili hypersenzitívnu reakciu. Na siričitany totiž neexistuje čistá testovacia látka. Alergiu na tieto látky najčastejšie odhalíme, až keď sa pacient sťažuje na opakujúce sa ťažkosti po zjedení potravín s obsahom siričitanov.
Rizikové deti a respiračné ochorenia
V niektorých prípadoch určite áno. Ak bolo dieťa nedonosené, malo v detstve reflux, ak podstúpilo ťažšiu operáciu alebo malo diagnostikovanú závažnú poruchu imunity, vzniká u neho zvýšené riziko respiračných ochorení. V takýchto prípadoch k strave pridávame výživové doplnky s obsahom vitamínov C, D, A, prípadne selénu. Môžeme pridať aj betaglukány, tie odporúčam krátkodobo pridať aj v čase zvýšeného výskytu viróz.
Betaglukány
Pri prvom nástupe do kolektívu alebo počas zvýšeného výskytu respiračných ochorení môžete nasadiť už spomínané betaglukány. Ide o prírodné extrakty, ktoré sa štruktúrou podobajú na niektoré časti baktérií. Betaglukány sú stimulom pre imunitný systém, ktorý ich považuje za baktérie. Začne tvoriť špecifické lymfocyty a pamäťové B-lymfocyty, ktoré sú namierené proti týmto štruktúram. Ak sa neskôr imunitný systém stretne s baktériou, vytvorená pamäťová imunita sa zmobilizuje a imunologická odpoveď je oveľa rýchlejšia.
Spánok a imunita
Spánok je dôležitý pre fungovanie celého nášho organizmu. Nervový, endokrinný a imunitný systém sú navzájom prepojené. V spánku regeneruje každý jeden systém vrátanie imunitného. Chronický nedostatok spánku vedie k zvýšenej náchylnosti na vírusové infekcie. Keď sme chorí, sme veľmi spaví. Je to preto, lebo boj s patogénmi je pre organizmus veľmi náročný a potrebuje sa dostatočne zregenerovať.
Hygiena a imunita
Príliš čistá domácnosť nie je určujúcim faktorom vzniku alergií, ale je to jeden z faktorov, ktorý môže negatívne ovplyvniť budovanie imunity. Keď sa dieťa narodí, jeho bunky i imunitný systém sú naivné, nemá pamäťové B-lymfocyty ani pamäťové T-lymfocyty. Je pre dieťa a jeho imunitu dôležité napríklad aj raz za čas oblízať kamene alebo zjesť piesok? Kamene aj piesok sú súčasťou našej prírody. Kontakt týchto látok so sliznicami a slizničnou imunitou je fajn, pretože vedie k formovaniu imunitnej odpovede. To bola aj podstata hygienickej hypotézy, ktorá bola veľmi populárna pred niekoľkými rokmi. Tvrdí, že za rozvoj alergií a autoimunitných ochorení je zodpovedná nedostatočná stimulácia imunitného systému mikróbmi v detstve. Netreba byť nešťastný z toho, ak dieťa zje trochu piesku alebo si dá do úst špinavú hračku zo zeme.
Chorobnosť v kolektíve
Pri nástupe do škôlky sú deti často choré s prestávkami aj celé týždne. Na jednej strane je to dobré. Ale len pokiaľ sú infekcie krátke a nemajú závažný priebeh. V takom prípade sa imunita cvičí. Za normálnu chorobnosť u detí do troch rokov považujeme približne šesť až osem infekcií za rok. To je norma, keď nastupuje do kolektívu. No ak ide napríklad o ťažký zápal pľúc, ktorý si vyžadoval trojtýždňovú liečbu antibiotikami, alebo dieťa prekonalo ťažký hnisavý zápal kože, prípadne dlhotrvajúcu hnisavú infekciu či zápal stredného ucha, toto už nie je dobré a mali by sme uvažovať o možnej poruche imunity. V takýchto prípadoch, často už pri prvej závažnejšej infekcii, môže pediater odoslať dieťa na konzultáciu do imunologickej ambulancie. Ak je dieťa už tretíkrát choré, určite ho nedávajte späť do kolektívu skôr ako po dvoch týždňoch domácej liečby. Organizmu totiž trvá približne dvanásť až štrnásť dní, kým si vytvorí vlastné funkčné protilátky.
Antibiotiká a imunita
Predstavte si, že dieťa opakovane ochorelo, v úvode choroby malo zvýšenú teplotu tela, tá sa do troch-štyroch dní normalizovala a vy ho po piatich dňoch opäť dáte do materskej škôlky. Lenže po piatich dňoch ešte nemá vytvorené funkčné protilátky. A ak hneď v úvode infekcie dostávalo antibiotiká, tvorba funkčných protilátok sa úplne zastavila. Antibiotiká zabili baktériu a imunitný systém už nemá stimul na to, aby vytvoril funkčné protilátky. Prvé protilátky, ktoré imunitný systém vytvoril, nie sú dostatočne funkčné. Nemajú ešte kapacitu „vyblokovať“ baktériu, keď sa s ňou stretnú opakovanie. Takto antibiotikami paralyzovaný imunitný systém potrebuje čas. Pokiaľ sa dá, nechajte dieťa doma preliečiť sa bez antibiotík, s výživovými doplnkami a symptomatickou liečbou.
Nástup do kolektívu a rizikové deti
U rizikových detí to dokonca odporúčame. Ak je dieťa predčasne narodené, má alergie, ekzém, nedostatočne kontrolovanú prieduškovú astmu, v takých prípadoch odporúčame buď oddialiť nástup do kolektívu, alebo ho doň zaradiť len na niekoľko hodín denne a sledovať, ako sa situácia bude vyvíjať.
Vírusy a imunita
Vírusy môžu viesť k určitým zmenám v imunite. Napríklad prekonanie infekcií RS vírusom alebo rinovírusom. To sú dva druhy vírusov, ktoré spôsobujú zmeny v štruktúre dýchacích ciest a dieťa je vystavené zvýšenému riziku vzniku astmy. V takých prípadoch treba byť v budúcnosti pozorný k dusivému kašľu alebo pískaniu pri dýchaní, ktoré môžu byť prejavmi rozvíjajúcej sa astmy.
Alergénová imunoterapia
Rodičia často dúfajú, že dieťa z príznakov sezónnej alergie vyrastie. Určite by som nevolila tento prístup. Ak alergiológ dieťa včas vyšetrí a určí dominantný alergén, od piatich rokov mu môžeme podávať alergénovú imunoterapiu. Ak dieťaťu podávame alergénovú imunoterapiu, liečime konkrétnu alergiu a znižujeme riziko, že sa objavia alergie na ďalšie alergény a že sa u dieťaťa vyvinie priedušková astma. Alergénová imunoterapia je v podstate podávanie toho, na čo je pacient alergický, v malých dávkach.
Ako podporiť zdravé stravovacie návyky u detí?
Ako rodičia chceme, aby mali naše deti všetko, čo potrebujú. Netýka sa to len oblečenia, hračiek, citového prežívania ale aj výživy. Zdravá výživa s obsahom všetkých potrebných zložiek ovplyvňujúcich zdravotný stav je základom celého nášho života. Správne stravovacie návyky si osvojujeme už od útleho detstva. Obdobie približne do 6 rokov sa považuje za kľúčové, kedy si osvojíme správne stravovacie návyky a zo svojich skúseností a návykov potom čerpáme celý život.
Dieťatko v prvých rokoch života objaví mnoho nových chutí, vôní, spozná nové konzistencie a kombinácie jedál.
Ďalšie aspekty zdravej výživy detí
Okrem vyššie spomenutých faktorov je dôležité zamerať sa aj na ďalšie aspekty zdravej výživy detí. Patria sem napríklad:
- Dostatočný príjem tekutín: Deti by mali piť dostatok vody, aby boli hydratované. Sladené nápoje by mali byť obmedzené.
- Pravidelný režim: Deti by mali jesť pravidelne, aby si udržali stabilnú hladinu cukru v krvi a predišli prejedaniu sa.
- Obmedzenie spracovaných potravín: Spracované potraviny často obsahujú vysoké množstvo cukru, soli a nezdravých tukov. Je dôležité obmedziť ich konzumáciu a uprednostňovať čerstvé, domáce jedlá.
- Vzor rodičov: Rodičia by mali ísť deťom príkladom a sami jesť zdravo. Deti sa učia napodobňovaním, takže ak uvidia, že rodičia jedia ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky, je pravdepodobnejšie, že ich budú jesť aj ony.
- Zapájanie detí do prípravy jedál: Ak deti zapojíte do prípravy jedál, budú mať o jedlo väčší záujem a budú ochotnejšie ho ochutnať.