Dobšinská ľadová jaskyňa, skutočný prírodný klenot Slovenska, sa nachádza v Slovenskom raji, v Spišsko-gemerskom krase, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie krasové územia v strednej Európe. Leží na území Národnej prírodnej rezervácie Stratená v Národnom parku Slovenský raj, v blízkosti obce Dobšiná. Táto jaskyňa, so svojou bohatou históriou a unikátnou ľadovou výzdobou, priťahuje návštevníkov z celého sveta a ponúka im únik od letných horúčav do rozprávkového sveta ľadových zázrakov.
Zaradenie do svetového dedičstva UNESCO
V novembri 2000 bol na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva "Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu" o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Toto zaradenie do zoznamu svetového dedičstva UNESCO zvýrazňuje jej samotnú existenciu a zaväzuje Slovenskú republiku zabezpečiť jej ochranu a primeranú starostlivosť. Keďže Dobšinská ľadová jaskyňa je genetickou súčasťou rozsiahleho jaskynného systému v masíve Duče, do svetového prírodného dedičstva bola zaradená spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery. Tieto dve speleologicky prepojené jaskyne tvoria druhý najdlhší jaskynný systém na Slovensku, ktorý meria 21 651 m. Dobšinská ľadová jaskyňa meria 1232 m.
Geologický pôvod a vznik jaskyne
Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu. Jej podzemné priestory zahrňujú tri vývojové úrovne. Vymodeloval ich paleotok Hnilca, ktorého vody prenikali pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch vápencov. V období aktívnej riečnej modelácie súviselo vytváranie jaskyne s vývojom Stratenskej jaskyne, s ktorou pôvodne tvorili jednu súvislú jaskyňu. Okrem paleotoku Hnilca sa na vytváraní systému Stratenskej jaskyne podieľali aj bývalé ponorné vody potoka Tiesňav. V jaskyni je vyčlenených 5 vývojových úrovní a dva horizonty. Najvýznamnejšia je IV. vývojová úroveň, ktorej zodpovedajú aj hlavné zaľadnené priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Hlavnú časť Dobšinskej ľadovej jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od vchodu do hĺbky 70 m (celkové vertikálne rozpätie jaskyne je 112 m), ktorá vznikla preborením skalných pilierov medzi hornými vývojovými úrovňami. Z väčšej časti je vyplnená ľadom, miestami až pod strop, čím je rozdelená na samostatné časti (Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého okraj zasahuje až pod prepadlisko Duča. Pôvodné oválne tvary riečnej modelácie sú takmer úplne deštruované rútením a mrazovým zvetrávaním. Zachovali sa však v horných nezaľadnených častiach jaskyne (Kvapľová a Biela sieň, Severná chodba). V dolnej časti je nezaľadnený Suchý dóm a Kvapľová pivnica.
Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou, čím jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter so stagnáciou studeného vzduchu.
Prečítajte si tiež: Dokonalá ľadová káva z kávovaru: krok za krokom
Ľadová výplň a jej charakteristika
Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu 110 132 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Podlahový ľad sa vyznačuje vrstevnatosťou. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 5000 až 7500 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok).
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti (podzemný ľadovec je vo výške iba 920 až 950 m n. m.). Rumunská jaskyňa Scarisoara vo Východných Karpatoch sa nachádza v nadmorskej výške 1150 m. Najvýznamnejšie zaľadnené jaskyne v Alpách, ktoré sa nachádzajú v Rakúsku, sú vo vyšších horských až vysokohorských polohách. Vchody do jaskyne Rieseneishöhle sú vo výške 1420 a 1450 m n. m., vchod do jaskyne Eisriesenwelt je vo výške 1650 m n.
Klíma a teplota v jaskyni
Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je -3,9 až +0,2 °C, relatívna vlhkosť 75 až 90 %. Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %. Ide o staticko-dynamickú jaskyňu s rozdielnym zimným a letným režimom prúdenia vzduchu.
Biodiverzita a ochrana prírody
Dobšinská ľadová jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Z ostatných druhov sa zdržujú najmä netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), večernica severská (Eptesicus nilssoni) a ucháč svetlý (Plecotus auritus). Doteraz sa v jaskyni zistilo 12 druhov netopierov. V nadväznosti na zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je od roku 1996 ustanovená za národnú prírodnú pamiatku.
História objavovania a sprístupnenia jaskyne
Hoci otvor do jaskyne pod názvom “ľadová diera” bol známy oddávna, do podzemia zostúpil až E. Ruffiny v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra v roku 1870. Zásluhou mesta Dobšiná ju sprístupnili už roku 1871. Pokusy s elektrickým osvetlením jaskyne sa začali v roku 1881. Osvetlenie Bunsenovými horákmi sa zaviedlo v roku 1882, riadne elektrické osvetlenie v roku 1887. Patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Prvý plán jaskyne od E. Ruffinyho je z roku 1871. Prvé klimatické pozorovania vykonal F. Fehér v rokoch 1870-1871. V roku 1873 z poverenia Uhorskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti jaskyňu skúmal J. A. Krenner.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre domácu ľadovú čokoládu
Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti - princ August von Sachsen Gotha so sprievodom, J. Petzval, K. Siegmeth, srbský kráľ Milan I., P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský, M. Jókai, výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezského prieplavu F. Lessepsom, bulharský cár Ferdinand I., polárny bádateľ F. Nansen a i. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. V rokoch 1911-1918 klimatický výskum vykonávali pracovníci Uhorského meteorologického ústavu pod vedením L. Steinera. V roku 1947 objavili nezaľadnené časti (Kvapľová sieň, Severná chodba a Biela sieň). V rokoch 1950-1956 jaskyňu skúmal A. Droppa. V rokoch 1953-1954 Turista, n. p., vykonal generálnu opravu prehliadkovej trasy, elektrického osvetlenia a ochranárske opatrenia po objavení nezaľadnených častí. Z dôvodu ochrany jaskyne sa klimatické pozorovania obnovili v rokoch 1950-1965. Od roku 1970 prevádzku jaskyne zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. V roku 1979 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor.
Výskum a ochrana jaskyne v súčasnosti
Na nepretržitú potrebu výskumu, monitorovania a praktickej starostlivosti o Dobšinskú ľadovú jaskyňu poukazujú mnohé aktivity z posledných rokov. V rokoch 1995-1997 sa uskutočnila rekonštrukcia časti prehliadkového chodníka, v roku 1999 rekonštrukcia elektrického osvetlenia. V mimosezónnom období 1997-1998 sa zabezpečila výstavba nového vstupného objektu jaskyne. Na pešej výstupovej trase k jaskyni sa v roku 1998 inštaloval náučný chodník. V interiéri nového vstupného objektu je stála výstava o jaskyniach Slovenského raja, morfológii a genéze Dobšinskej ľadovej jaskyne a systému Stratenskej jaskyne, speleoklimatických pomeroch, zaľadnení a histórii Dobšinskej ľadovej jaskyne. Posledné výskumy ľadovej výplne vykonali jaskyniari zo speleologického klubu Slovenský raj v rokoch 1995-1996, detailný geologický výskum jaskyne v rokoch 1998-1999. V roku 1998 sa sledoval chemizmus presakujúcich atmosférických vôd. V súčasnosti sa okrem klimatických pozorovaní realizuje monitorovanie chiropterofauny. Začal sa i geomorfologický výskum nezaľadnených častí jaskyne.
Turistické informácie a prístup k jaskyni
Ako náučná lokalita je pre verejnosť otvorená od 15. 5. do 30. 9. (4,5 mesiaca). K jaskyni je prístup z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji medzi Popradom a Rožňavou. Na výstupovej trase, ktorej dĺžka je asi 1 km, sú umiestnené tabule náučného chodníka. Medzi parkoviskom v osade a vchodom do jaskyne je potrebné prekonať výškový rozdiel 130 m. Výstup k jaskyni od parkoviska trvá asi 25 minút. Dĺžka prehliadky: 515 m.
Dobšinská ľadová jaskyňa je dobre prístupná z viacerých smerov. Autom sa dostanete z Brezna (59 km), z Popradu (30 km), zo Spišskej Novej Vsi (38 km) a z Rožňavy (38 km). Zo všetkých smerov premáva aj pravidelná autobusová doprava. Kúpele Nový Smokovec sú od Dobšinskej ľadovej jaskyne vzdialené 43 km. Niekoľko parkovísk sa nachádza priamo vedľa hlavnej cesty v osade Dobšinská ľadová jaskyňa.
Vstupné pre dospelú osobu je od 9,00 €. Deti, študenti a seniori majú zľavnené vstupné. Prvý vstup do jaskyne je od 9,00 hod, posledný je o 16,00 hod. Prehliadka trvá 30 minút.
Prečítajte si tiež: Recept na ľadovú kávu
Praktické rady pre návštevníkov
Vzhľadom na teplotu v jaskyni, ktorá sa pohybuje od -3,9 °C do +0,5 °C, sa odporúča teplejšie oblečenie a pevnú nešmykľavú obuv. Pred vstupom do jaskyne je vhodné si oddýchnuť, aby aklimatizácia v jaskyni prebehla bez problémov. Platby kartou nemusia byť vždy možné, preto sa odporúča mať pri sebe hotovosť. Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu je možné po zaplatení poplatku.
Dobšinská ľadová jaskyňa v kultúre a umení
Dobšinská ľadová jaskyňa sa spája aj so strieborným plátnom a s jednou zo slávnych filmových rozprávok Popolvár najväčší na svete. V júli roku 1893 sa tu konala “Prvá ľadová slávnosť”, kvôli ktorej sa upravila a zarovnala ľadová plocha na dĺžku 120 metrov a šírku až 60 metrov. Až do roku 1946 bolo v ľadovej jaskyni povolené počas celého roka korčuľovanie pre verejnosť. Svojho času v jaskyni trénovali krasokorčuľovanie aj také legendy akými sú olympijský víťaz Ondrej Nepela či bronzový medailista zo Sarajeva Jozef Sabovčík.
Aktivity v okolí Dobšinskej ľadovej jaskyne
Keďže sa Dobšinská ľadová jaskyňa nachádza v Národnom parku Slovenský raj, celé okolie je popretkávané turistickými trasami.
Medzi obľúbené aktivity v okolí patria:
- Náučný chodník k jaskyni
- Lanový park
- Náučný chodník mokraďami horného toku Hnilca
- Pešia turistika na Palcmanskú Mašu, Stratenskú dolinu a okolité vrchy
- Bežecké lyžovanie
- Návšteva Dobšinej a jej historických pamiatok
- Návšteva Telgártu a Chmarošského viaduktu
- Turistika v Slovenskom raji (rokliny, vodopády)