Marlene Dietrich, nemecká diva strieborného plátna, dokázala stelesniť ducha tridsiatych rokov tak dokonale, ako žiadna iná žena. Hoci možno nebola najkrajšia ani najtalentovanejšia, blondínka v pánskych nohaviciach mala v sebe kúzlo, ktoré z nej urobilo ikonu.
Detstvo a mladosť v Berlíne
Marie Magdalene Dietrich, neskôr známa ako Marlene Dietrich, sa narodila v Berlíne tri dni po Štedrom večeri v roku 1901. Jej otec bol policajný dôstojník a matka pochádzala z aristokratickej rodiny. Keď mala malá Marie Magdalene len pár rokov, jej otec náhle zomrel. Jej matka sa neskôr opäť vydala, no aj jej druhý manžel zomrel.
Malú Marie Magdalene všetci poznali pod prezývkou Lena. Keď mala 11 rokov, rozhodla sa spojiť obe krstné mená a vytvorila si meno Marlene Dietrich. Už od malička bolo zjavné, že aristokratické dievča má divoké tendencie. Matka Josephine vládla doma tvrdou rukou a obe dcéry vychovávali guvernantky, ktoré ich učili hrať na klavír a husle, hovoriť cudzími jazykmi a správať sa v spoločnosti. Marlene tak dostala pravú výchovu dievčaťa z dobrej rodiny. Bez toho, aby si to uvedomovala, získala umelecký a jazykový základ, bez ktorého by sa v budúcnosti nestala tým, kým bola.
Romantická povaha bez miery
Marlene bola od prírody iná ako "obyčajné" dievčatá z vyššej spoločnosti. Mala v sebe sexualitu a divokosť, ktorá predbiehala dobu. Osemnásťročná Marlene si do denníčka zapísala: "Toľko sa počas sobôt a nedelí bozkávam, že mi to stačí na celý týždeň. Mala by som sa hanbiť. Všetci, ktorí ma poznajú potvrdia, že som dobrá na bozkávanie a laškovanie, ale oženiť sa so mnou? Bože chráň! Môžem si za to sama, že každému dovolím, aby ma bozkával. Ale čo mám robiť? Nie je moja vina, že moja romantická povaha nepozná mieru. Kto vie, ako vlastne skončím. Dúfam, že sa nájde niekto, kto by si bol ochotný si ma najskôr zobrať."
Jej strach z budúcnosti však zostal nepodložený. Matka Josephine ju rozhodla poslať do dievčenskej školy, v nádeji, že mladú divošku aspoň do istej miery skrotí. Marlene sa však skrotiť nikdy nenechala. Nespútaná kráska, zvyknutá na lásku rodiny, bola na internátnej škole nespokojná. Jediná hodina, ktorú si užívala, bola hodina huslí so starším profesorom. Netrvalo dlho a profesor Reitz sa stal jedným z prvých mužov, ktorí pôvabnej Nemke podľahli. Marlene s ním prišla o panenstvo, z aktu však bola neskonale sklamaná.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dobrodruhov
Cesta k herectvu
Spočiatku túžila Marlene po kariére profesionálnej huslistky, no tento sen sa kvôli zranenému zápästiu stal neuskutočniteľným. Rozhodla sa preto stať herečkou a zapísala sa na hereckú akadémiu Maxa Reinhardta. Marlene mala v sebe oheň i disciplínu a za svojimi snami si išla s vervou, podobnou vojakom. Začiatky 20. rokov sa stali aj začiatkami oslňujúcej hereckej kariéry mladej divy.
V roku 1922 behala mladá Berlínčanka po svojom rodnom meste a hľadala akúkoľvek úlohu, ktorú by mohla dostať. A aj ich niekoľko dostala. Marlene sa začala objavovať v kabaretoch ako zboristka a dostala aj prvé, malé divadelné úlohy. Jej začiatky však ružovo nevyzerali. Vysoká blondína, ktorá neoplývala typickou ženskou krásou, nikoho až tak veľmi nezaujímala. Prehru však Marlene nebrala. V roku 1923 debutovala malou úlohou vo svojom prvom filme.
Skutočný prevrat však prišiel v tom istom roku. Marlene, ktorej sa podarilo dokonale vychytať dobu a preraziť v ranných chvíľach filmového priemyslu, sa dopočula o kastingu do nového filmu. Krásne telo obliekla do priliehavých šiat, pekne tvarované ruky skryla i podporila dlhými rukavičkami a zabojovala o úlohu, ktorá zmenila jej život. Nešlo však iba o film samotný. Dôležitým prvkom bolo najmä jej stretnutie s režisérom filmu - Rudolfom Sieberom, ktorý sa stal Marleniným prvým i posledným manželom a otcom jej jedinej dcéry, Marie Elisabeth.
Ikona v pánskych nohaviciach
Berlín dvadsiatych rokov sa, rovnako ako zvyšok sveta, pokúšal zabudnúť na traumy prvej svetovej vojny. Inokedy dokonale zorganizovaní Nemci teraz žili dekadenciou a vulgaritou, ktorú nechávali vyplávať na povrch v transsexuálnych nočných kluboch. Mladomanželia Marlene a Rudolf boli touto tabuizovanou sexualitou fascinovaní i priťahovaní zároveň a stali sa stálymi návštevníkmi týchto zakázaných miest. Marlene sa netajila svojou bisexualitou, čím sa stala v dekadentných kluboch vítaná i milovaná.
Rudolf Seiber nebol len manželom neobyčajnej Marlene Dietrich, ale predovšetkým aj jej režisérom. Rudolf tak veľmi dobre vedel, že musí pre svoju lásku vytvoriť imidž, ktorý jej slávu podrží i ponesie. Čerpal z toho, čo mala Marlene vo vnútri prirodzene. Hral sa s konceptom vulgarity, ktorú však jeho najmilovanejšia herečka musela vždy iba predstierať a nie skutočne cítiť. Podarilo sa mu tak z Marlene vytvoriť akúsi paradoxnú ikonu. V jej vystupovaní zostali stopy aristokratického správania, obohatené o drsnú sexualitu a štipku vulgarity, ktoré už konečne nemuseli zostať ukryté pod nálepkou dobrého dievčaťa. Persona Marlene bola dotiahnutá do dokonalosti v momente, keď si dala mladá herečka ušiť pánsky večerný oblek. Okolo krku motýlik, na hlave pánsky cylinder, Marlene stelesňovala bezpohlavný ideál ženy v mužskom svete.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Koniec manželského spolužitia a kariéra v rozkvete
Krátko na to porodila Marlene svoje jediné dieťa, dcéru Marie Elisabeth. Jej tehotenstvo slúžilo ako dokonalý dôvod na ukončenie sexuálneho spolužitia s Rudolfom, ktoré mala už dlhšie v pláne. A hoci pár zostal oficiálne spolu viac ako 50 rokov, od tej doby s ním už Marlene nikdy sexuálny život nenadviazala. To však neznamenalo, že potláčala sexualitu, ktorú v sebe mala už od rannej mladosti. Práve naopak. Pomyselné ukončenie manželstva dalo Marlene možnosť množstva mimomanželských afér, o ktorých úbohému Rudolfovi prezrádzala aj tie najtajnejšie detaily!
Marlene sa rozhodla tri roky s kariérou počkať, aby dopriala dcére aspoň aké také detstvo. V roku 1927 sa naplno vrátila do kariérneho vlaku, pevne rozhodnutá urobiť dieru do sveta. V roku 1930 dostala úlohu v nemeckom filme Modrý Anjel od režiséra Josefa von Sternberga, v ktorom stvárnila kabaretnú speváčku. Tento film navždy zmenil jej život i smer, ktorým sa bude jej kariéra uberať. Sternberg sa do histórie zapísal ako muž, ktorý objavil hviezdu menom Marlene Dietrich. Po obrovskom úspechu filmu v Nemecku, nastúpila Marlene na loď do New Yorku. Jej snom bolo totiž dobyť Hollywood. Podpísala kontrakt s Paramount Pictures a poistila si tak svoju budúcnosť na striebornom plátne.
Hollywoodsky miláčik
Hollywood tridsiatych rokov bažil po európskom nádychu, európske herečky tak zažívali svoj hollywoodsky boom. A jednou z nich sa stala aj Marlene Dietrich. "Jej" režisér Josef von Sternberg ju do Ameriky doprevádzal a spolupracoval s ňou na niekoľkých ďalších filmoch. V roku 1930 spoločne uviedli film Maroko, ktorým si Marlene potvrdila svoju kontroverznú, no veľmi atraktívnu osobnosť a získala svoju prvú nomináciu na Oscara. Marlene hrala opäť raz kabaretnú speváčku a do histórie sa zapísala lesbická scéna v pánskych nohaviciach. Marlene sa tak stala prvou herečkou, ktorá pobozkala ženu na plátne a rozvírila okolo seba povetrie mysterióznosti a sexepílu, ktoré z nej robili ikonu. Marlene tak naštartovala svoju úspešnú hereckú kariéru, ktorá trvala viac ako 50 rokov. K jej najvýznamnejším filmom tridsiatych rokov patrí už spomínané Maroko, Šanghajský express či film s názvom Túžba.
Láska nad sex
Vzťah Marlene a Sternberga sa z čisto profesného rýchlo preklopil k mileneckému. Zaraďoval sa tak k dlhému zoznamu milencov i mileniek, ktoré Marlene počas svojho života vystriedala. A keďže nemecká femme fatale patrila k najslávnejším ženám svojej generácie, mnoho z jej afér bolo na očiach a verejne prepieraných. K jej prominentným milencom patrili spisovatelia Erich Maria Remarque a Ernest Hemingway, prezident J.F. Kennedy, francúzsky herec Jean Gabin, spevák Frank Sinatra, herec Gary Cooper, John Wayne, Marlon Brando, Orson Wells, Edith Piaf a mnoho ďalších mužov i žien. Ako Marlene sama tvrdila, sex so ženou mala radšej ako s mužom, nedokázala si však so ženou predstaviť život.
Marlene patrila k ženám, na ktoré človek jednoducho nedokázal zabudnúť. Spisovateľ Erich Maria Remarque ju miloval natoľko, že ju nedokázal opustiť a zožieral sa vlastnou sebanenávisťou, podobne ako režisér, ktorý ju objavil, Joseph von Sternberg. Zdá sa však, že Marlene bola vo veciach lásky popredu. Milovala rýchlo a intenzívne a v posteli striedala toľko rôznych milencov, že ju verejnosť považovala za nymfomanku. Marlene však horlivo oponovala. Sex vôbec rada nemala!
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Po rozchode s Remarquom sa Marlene opäť vrhla po hlave do strastí i radostí lásky. Tentoraz išlo o osudového francúzskeho herca, Jeana Gabina. Ich vášnivý milenecký vzťah trval viac ako sedem rokov, herecký pár sa stal jedným z najznámejších a najmilovanejších párov 40. rokov, skončil však bolestivým rozchodom. Vzťah Marlene a známeho spisovateľa Ernesta Hemingwaya trval viac ako tridsať rokov a bol založený takmer výlučne na listovej korešpondencii. Hemingway popisoval seba a Marlene ako "obete nesynchronizovanej vášne." K jej významným milencom patril aj americký prezident J.F. Kennedy. Aféra Kennedyho a Dietrich trvala len jednu noc, len pár krátkych minút, ktoré Marlene graficky opísala neskôr. Najzaujímavejším detailom z tejto bleskovej aféry je však fakt, že Marlene mala v tej dobe už 61 rokov! Bola tak o šestnásť rokov staršia ako pohľadný prezident, napriek tomu však preňho stelesnila splnený sen!
Vojnová hrdinka a návrat ku kabaretu
Marlene ukázala svoj skutočný charakter najmä počas Druhej svetovej vojny. V jej domovine panoval krutý nacizmus a Hitler nebojácne postupoval vpred. Hitler miloval všetko nemecké a neexistovalo nič nemeckejšie a nič príťažlivejšie, ako hollywoodska diva Marlene Dietrich. Diktátor túžil po Marleninom návrate do rodnej vlasti a sľuboval jej, že z nej spraví najdôležitejšiu postavu filmového priemyslu v Nemecku. Marlene však Hitlera nenávidela, nacizmus odsudzovala a do svojej vlasti sa vrátiť vonkoncom neplánovala. Bojovala na druhej strane bojiska. Sama seba považovala za vojačku a pretože mala americké občianstvo, prepadol ju pocit, že musí pomôcť. Rozhodla sa teda prispieť k ukončeniu a "spríjemneniu" vojny tým, čo vedela najlepšie - spevom. Marlene opakovane vystupovala vo vojenských táboroch v bojových zónach a niekoľkokrát takmer prišla o život. Vojaci mysterióznu krásku milovali, niektorí dokonca odchádzali na front s chuťou jej bozku na perách!
Po vojne sa Marlene už do filmového priemyslu vracala len okrajovo. 50. a 60. roky totiž znamenali jej návrat na pódium! Marlene sa prinavrátila ku svojim nemeckým začiatkom a oprášila svoju starú lásku, kabaret. Jej vystúpenia boli vraj tak príťažlivé, mysteriózne a neodolateľné, že z Marlene robili sexsymbol napriek jej požehnanému veku! Diva okolo seba vyžarovala auru tajomstva a sexepílu, ktorému bol len málokto schopný odolať. Jej vystúpenia sa však dobre neskončili! Marlene si na pódiu zlomila nohu, čo prinieslo jej predčasný kariérny koniec.