Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ mala rozhodujúci vplyv na slovenské poľnohospodárstvo. Slovensko sa po vstupe do EÚ otvorilo všetkým krajinám v zoskupení, avšak dostalo diskriminujúcu výšku podpôr v porovnaní so starými členskými krajinami. Táto situácia viedla k obmedzeniu produkčnej expanzie Slovenska prostredníctvom kvót a k uplatňovaniu jednotnej platby na plochu (SAPS).
Vývoj Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)
Súčasná podoba SPP sa značne odlišuje od tej, ktorá vznikla v počiatočnom období jej existencie v roku 1958 a po prvej reforme v roku 1992. Ciele stanovené v čl. 37 Rímskej zmluvy zostali nezmenené a nikdy neboli spochybnené. Pôvodne bola SPP založená na mechanizme vonkajšej ochrany a podpory vnútorného trhu nástrojmi ako dovozné clá, vyrovnávacie dávky, inštitucionálne ceny a intervenčné nákupy. Tieto nástroje ovplyvňovali trhové ceny a príjmy roľníkov pôsobením na dopyt a ponuku na domácom trhu.
Doterajšie reformy SPP sledovali zámer zameniť podporu trhovej ceny a podpory vstupov podporou príjmov poľnohospodárov formou priamej platby. Reforma z roku 1992 prispela k riešeniu problému prebytkov potravín obmedzením podpory trhovej ceny a zavedením priamych (kompenzačných) platieb. Pre legitimizáciu priamych platieb na produkciu sa v rámci uruguajského kola GATT našlo riešenie v podobe „Modrej schránky“. Nasledujúca reforma z roku 2003 urobila ďalší krok v uvoľnení väzby medzi podporou poľnohospodárstva a výrobou zavedením odviazaných priamych platieb a presadila povinnú moduláciu, prevádzanie rozpočtových zdrojov na priame platby na opatrenia na podporu rozvoja vidieka. V cieľoch SPP sa ešte viac zdôraznili environmentálne hľadiská a význam poľnohospodárstva pre vidiecky rozvoj. Touto reformou si EÚ pripravila pôdu pre úspešné zvládnutie Dožského kola rokovaní WTO, pretože odviazané platby vyplácané na historickom základe nie sú v rozpore s dohodami WTO. Jednotná platba na farmu bola vytvorená na kompenzačnom princípe, tak ako pri predošlých reformách, čím sa eliminovali redistribučné efekty reformy.
Úroveň podpory poľnohospodárstva, meraná ukazovateľom PSE (podiel podpory na celkovej hodnote produkcie vyjadrený v percentách), sa počas uskutočnených reforiem znížila ani nie o jednu pätinu. V priemere rokov 2004-2006 bola celková podpora poľnohospodárstva meraná ukazovateľom PSE 34%, kým v období pred reformami 1986-1988 to bolo 41%. Výrazne sa však zmenila skladba podpory. Podiel trh deformujúcich podpôr na celkovom odhade podpory výrobcov (PSE) klesol v uvedenom časovom rozpätí z 93% na 55%. V súčasnosti prebehla revízia legislatívy SPP, nazvaná „health check“.
Makroekonomický kontext a slovenské poľnohospodárstvo
Ekonomika Slovenska zvyšovala svoju výkonnosť v rokoch 2004 - 2007 a dosiahla hospodársky rast, čím sa priblížila k priemeru EÚ-25. Vývoj poľnohospodárstva vo vzťahu k národnému hospodárstvu bol v tomto období rozdielny. Agrokomplex vrátane služieb a spracovateľských odvetví predstavoval 15% podiel na HDP a 17% podiel na zamestnanosti, čo ho robilo najsilnejším odvetvím hospodárstva. Podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP sa mierne zvyšoval, pričom časť efektu pridanej hodnoty sa koncentrovala aj do nadväzujúcich odvetví. Štatisticky vykazovaný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR sa znížil z 5,4 % v roku 2003 na 4,1 % v roku 2007. Priemerná mzda v poľnohospodárstve dosahovala v roku 2007 len 72,6 % priemernej mzdy národného hospodárstva s pretrvávajúcou disparitou 27,4 %.
Prečítajte si tiež: Reklamná diskriminácia
Bez podpory by väčšina podnikov a výrobkových odvetví bola nerentabilná. Zachovali sa princípy alokácie podpôr a v rozdielnych prírodných podmienkach došlo k zmierneniu stratovosti a ústupu vysokostratových podnikov, ale utlmil sa aj rast produkcie. Výška celkových priamych platieb dosiahla po prvýkrát od vstupu SR do EÚ pre rok 2007 maximálnu možnú úroveň (70 %) platieb poskytnutých v krajinách EÚ-15, k čomu prispelo aj poskytnutie maximálnych doplnkových národných priamych platieb. Od roku 1998 sa do poľnohospodárstva SR vložilo približne o 35 mld. Sk menej vkladov oproti ČR, čo vytvorilo lepšie podmienky na konkurenciu pre české poľnohospodárstvo. Rozhodujúcim faktorom efektívnosti slovenského poľnohospodárstva sú naďalej prírodné podmienky, ktoré sú v porovnaní s ČR o 9% a s MR o 17% horšie. Úroveň ukazovateľov poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich v znevýhodnených oblastiach bola v porovnaní s priemernými výsledkami poľnohospodárstva SR o 20-35 % nižšia a vo vybraných ukazovateľoch dosahovala len 30 %-né (pridaná hodnota).
Vo všetkých právnych formách (PD, OS, SHR) sa od roku 2004 medziročne zlepšil výsledok hospodárenia a podiel ziskových podnikov. K rastu ziskovosti pomohli podpory a efektívnosť výroby s tým, že podniky znižovali náklady na prácu a redukovali stratovú výrobu a predávali nevyužitý majetok. V podpornej politike sa dosiahlo značné oživenie investovania pod vplyvom finančných prostriedkov zo SOP a PRV. Celkové výdaje do poľnohospodárstva za roky 2004 - 2007 dosiahli objem 75,2 mld. Sk.
Produkčná výkonnosť a problémy
V roku 2007 nastala zmena v štruktúre celkovej produkcie, keď narástla rastlinná a poklesla živočíšna produkcia. V súčasnosti má na Slovensku problémy väčšina poľnohospodárskych podnikov, pretože sa im nedarí primerane speňažovať produkciu kŕmnych zrnín v zdecimovanej výrobe bravčového a hovädzieho mäsa. Dynamika cenového vývoja poľnohospodárskych výrobkov stále zaostávala za rastom cien vstupov, vhodnou reštrukturalizáciou výroby a rozložením podnikateľského rizika sa tieto vplyvy dali čiastočne zmierňovať. Výrazne sa prepadli ceny surového kravského mlieka, potravinárskeho obilia i kukurice. Hrubá poľnohospodárska produkcia bola do transformácie vyššia o polovicu ako v súčasnosti. Po voľbách 2006 sa z navýšených platieb vyčlenilo 1,7 mld. Sk na podporu prežúvavcov a v prepracovanom rozvojovom PRV sa uprednostňujú výroby s vyššou pridanou hodnotou.
Už diskusia v rámci zdravotnej kontroly ukazuje, že členské štáty sa vo svojich stanoviskách voči možným ďalším reformným krokom značne rozchádzajú. Vývoj na svetových trhoch v roku 2007 (tzv. potravinová kríza) poskytol živnú pôdu tak pre konzervatívne ako aj pre liberálne prístupy. Rast dopytu po niektorých agrárnych komoditách a s ním súvisiaci cenový rast zlepšil konkurenčnú pozíciu európskych výrobcov a uľahčil argumentáciu pre odstraňovanie opatrení podpory trhu. Situácia trhu súčasne poskytla dôvod pre oživenie témy potravinovej bezpečnosti, čo podporilo konzervatívne stanoviská, volajúce po produkčne orientovanej podpore, ochrane domáceho trhu a podobne. Dokument francúzskeho predsedníctva k neformálnej rade v Annecy otvorene vyzýva k návratu k pôvodným hodnotám SPP, čím možno rozumieť návrat k metódam regulácie trhu a ochrany pred vonkajšou konkurenciou. Je odôvodnené predpokladať, že finančná kríza, Miléniové zámery, ďalšie rokovania vo WTO a dynamizácia vývoja štátov BRIC, budú mať dopad na pôvodné obchodné zámery EÚ. Rozšírenie EÚ o Turecko po roku 2013, Merkelovou a Bushom, deklarovaná dohoda o colnej únii s USA (NAFTA - EÚ) od roku 2015, rozšírenie EÚ o Ukrajinu do roku 2020 a zlepšenie vzťahov s Ruskom môžu zmeniť názory členských štátov na ciele SPP a jej štruktúru. Globálna intenzifikácia poľnohospodárstva sa však javí pre budúcnosť ako jednoznačná výzva. Samozrejme, že na nej môže profitovať aj EÚ, ale musí vyrábať za svetové ceny.
Snahy o zmenu a riešenie diskriminácie
Po roku 1998 Ing. Peter Baco, PhD. analyzoval riziká vývoja agrárnej politiky na Slovensku a navrhoval efektívne zmeny. Negatívny vývoj bol však diktovaný orientáciou na dovoz lacnejších potravín a sloganom, že v Honkongu nemajú žiadne poľnohospodárstvo a nehladujú. Tento trend vyvrcholil prijatím diskriminujúcich podmienok v EÚ a začala sa uplatňovať koncepcia útlmu slovenského poľnohospodárstva. Od vstupu do EÚ sa Ing. Baco zameral na iniciovanie vypracovania dlhodobej Prognózy rozvoja pôdohospodárstva SR v podmienkach SPP a na kritizovanie a navrhovanie zmeny diskriminačnej podoby SPP voči novým členským štátom (NČŠ) a teda aj Slovensku. Spolupracoval s Ministerstvom pôdohospodárstva pri spájaní síl v rámci V-4 a ďalších nových členských štátov a predložil formulované záujmy SR a priority pri ďalšom reformovaní SPP na spoločných konferenciách s Veľkou Britániou a Francúzskom. Slovensko zintenzívňuje v tomto smere spoluprácu aj s ďalšími štátmi. V parlamentnej práci sa Ing. Baco zameral najmä na návrhy lepšieho spravovania agrárnych trhov. Podarilo sa dosiahnuť niektoré čiastkové výsledky, ale predovšetkým EP, EK a REÚ sa už zaviazali k odstráneniu diskriminácie. Materiál o potravinovej bezpečnosti, ktorý bol prijatý v EP obsahuje desiatky bodov, ktoré potvrdzujú správnosť smerovania doterajšieho úsilia.
Prečítajte si tiež: Najkrajšie ryby Slovenska
V kontinuite doterajších požiadaviek na systémové prehodnotenie mechanizmov SPP, o to naliehavejšie v tejto krízovej situácii, musí EÚ principiálne zreformovať SPP. Nástroje súčasnej SPP nie sú prioritne cielené na stabilizáciu prirodzene nestabilných agrárnych trhov. Agrárne trhy sú nestabilné od prírody, ale aj v dôsledku ľudských vplyvov ako sú finančné špekulácie, technické a bioenergetické využitie biomasy, osobitne v súčasných, rozkolísaných finančných a energetických trhoch. Úlohou poľnohospodárskej politiky nemôže byť len následné eliminovanie dôsledkov kríz, ex post, ako sa to robí v reformách SPP doteraz. Objektívnym zmyslom a prvotnou úlohou agrárnej politiky je zabezpečovať primárnu potrebu ľudstva, stabilné zásobovanie s potravinami, predchádzaním krízam, ex ante. Súčasná SPP zotrváva v omyle o nadprodukcii potravín v EÚ. Nepredajnosť agrárnych produktov EU na globálnom trhu ale spôsobili naše vysoké ceny a nie fyzická neschopnosť globálneho trhu absorbovať nadprodukciu EÚ. V dôsledku takéhoto mylného záveru sa reformy SPP orientovali, namiesto podpory opatrení smerujúcim k svetovým cenám, na opatrenia chrániace nekonkurenčné systémy hospodárenia.
Posledné reformy SPP odrážajú mylný názor, že význam pôdohospodárstva v spoločnosti klesá. Zamieňa sa tu cieľ s prostriedkami. Pôdohospodárstvo nie je predsa nástrojom vidieckej politiky, ale prosperujúce pôdohospodárstvo je cieľom vidieckej politiky. Predstava fungujúceho vidieka pri krachujúcom poľnohospodárstve je nezmyselná. Neopodstatnene sa v dokumentoch EU zdôrazňuje klesajúci podiel agrárneho sektora na HDP EÚ. Dokonca aj znižovanie počtu pracovníkov a znižovanie počtu fariem sa prezentujú ako znaky upadania agrárneho odvetvia, pritom ide naopak o dôkaz pozitívneho rastu produktivity a koncentrácie výrobných faktorov. Za dvadsať rokov sa preto agrárne výdavky EÚ znížili z 80 percentného podielu na celkovom rozpočte EU iba na polovicu. Zabezpečovanie výživy obyvateľstva musíme verejnosti predstavovať ako komplex s vnútornou dynamikou proporcií medzi prvovýrobou, spracovaním, a službami. Čisto z ekonomického hľadiska je pritom pôdohospodárstvo ako komplex, najväčším rezortom EÚ, s 13 percentným podielom na HDP / pri 11 % automobilového priemyslu a 9 % chemického priemyslu/. Zároveň ide aj o 15 % percentnú zamestnanosť v tomto komplexe.
SPP nie je systémovo organizovaná, lebo nie je inštitucionalizovaná. Po polrokoch sa meniace predsedníctvo v Rade EÚ nie je schopné zabezpečiť líderstvo, ktoré si takýto spoločný, veľmi organizačne zložitý projekt vyžaduje. Dôsledkom je úplná absencia dlhodobých vízií, prognóz, programov, spoločných projektov a celej sústavy dlhodobého plánovania pôdohospodárstva. EÚ Líderstvo je založené na vizionárstve, ktoré ale v prípade SPP chýba. Diskriminačný charakter prístupových zmlúv s novými členskými štátmi dehonestuje ich postavenie v rámci SPP, so zničujúcimi dopadmi na ich poľnohospodárstvo a vidiek. Historický princíp, stanovenia nároku na priamu podporu pre farmárov NČŠ, sa vypočítal z referenčného obdobia za roky, ktoré boli v NČŠ rokmi najväčšieho úpadku poľnohospodárstva v dôsledku transformácie. Roky referenčného obdobia boli naopak pre EÚ - 15 najúspešnejšie. Navyše, z takto zníženého základu mali NČŠ v prvom roku len štvrtinový nárok na podporu z rozpočtu EÚ. V skutočnosti to pre väčšinu farmárov v NČŠ nezabezpečovalo ani 15 % priamej podpory, oproti farmárom EÚ - 15. Tak isto, stanovené nízke výrobné kvóty, uplatnenie princípu krížového plnenia a pod.
Príklady diskriminácie a reakcie
Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton vyzval Maďarsko, aby pozastavilo diskriminačné predávanie pohonných látok za regulované ceny len pre vozidlá s maďarským evidenčným číslom, inak hrozí Budapešti súdny spor. Maďarská vláda koncom mája vydala nariadenie, podľa ktorého nemajú nárok na dotované palivo vo výške 480 forintov za liter (1,21 eura) autá so zahraničnými evidenčnými číslami. Európska komisia si vyhradzuje právo spustiť konanie o porušení povinnosti, ktoré môže viesť k súdnemu konaniu proti Maďarsku a možnej pokute.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) vydala mimoriadne núdzové opatrenie na kontroly hovädzieho mäsa dovážaného na slovenský trh z Poľska. Bez previerky a potvrdení o zdravotnej bezpečnosti každej zásielky by sa nemalo mäso z poľskej produkcie na naše pulty dostať. Matečná pokračovala vo svojich krokoch proti poľskému mäsu, pričom ich rozšírila už aj na iné druhy mäsa, než je hovädzie. Ministerka zdôvodnila minulotýždňový pokyn na kontroly mäsa aj piatkovú výzvu reťazcom škandálom okolo hovädzieho mäsa, ktoré sa z poľského bitúnku, kde spracúvali mäso z chorých kráv, dostalo aj k nám. Z Matečnej vyjadrenia vyplýva, že už viaceré reťazce avizovali, že poľské mäso predávať nebudú. Billa tvrdí, že má naďalej vo svojej ponuke aj mäso z overených chovov zo zahraničia, pretože dodávky od slovenských producentov nie sú pre potreby reťazca s obchodmi po celom Slovensku postačujúce. Billa má vlastnú privátnu značku Slovenská farma, ktorá garantuje stopercentný slovenský pôvod mäsa. Domáci reťazec COOP Jednota Slovensko tvrdí, že je plne súčinný s ministerstvom v súvislosti s opatreniami, ktoré zaviedlo. Reťazce Tesco a Terno zatiaľ svoj postoj k výzve Matečnej nezaslali. Veľký diskontný reťazec Lidl, ktorý sa netají tým, že predáva aj poľské mäso, sa k výzve Matečnej stavia rezervovane. Lidl tvrdí, že ponúka len mäso najvyššej kvality, ktoré pochádza od overených dodávateľov s certifikátmi, ktoré zaručujú zabezpečenie najvyššieho stupňa kvality v celom procese spracovania.
Prečítajte si tiež: Kde nájsť ovocie zadarmo?
Produkčná výkonnosť slovenského poľnohospodárstva a jeho ekonomické výsledky
Produkčná výkonnosť slovenského pôdohospodárstva patrí medzi najslabšie z celej EÚ. Produkcia slovenského potravinárstva na obyvateľa je najnižšia v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Slovensko nevyužíva produkčný potenciál krajiny ani z dvoch tretín. Záporné saldo zahraničného obchodu v agropotravinárskych komoditách sa blíži k 2 mld. Eur. Oproti ČR máme iba polovičný výkon na 1 ha pôdy. Tržby postupne klesajú, najviac za živočíšne produkty a produkty s vyššou pridanou hodnotou. Ceny vstupov rastú rýchlejšie ako ceny produktov poľnohospodárstva a potravinárstva. Výsledok hospodárenia trvalo klesá, keď výnosy z jednej tretiny tvoria podpory. Súčasná úroveň produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva ukazuje, že poľnohospodári a potravinári SR sa prispôsobili útlmovým agrárnym politikám po roku 1998. Na druhej strane, poľnohospodári a potravinári SR dosahujú porovnateľné podnikové výsledky s priemerom EÚ. Obviňovať ich z omylov politiky, akými bolo znižovanie podpôr do pôdohospodárstva a odklon od potravinovej sebestačnosti Slovenska, je neférové a kontraproduktívne. Bohaté štáty poskytujú svojim farmárom, okrem vyšších podpôr z Fondov EÚ, aj národné podpory niekoľkonásobne väčšie ako sú v SR. Okrem toho máme v SR najvyššiu DPH na potraviny, nemáme úľavy na dani z pôdy, zo mzdy, z odvodov do fondov tak, ako v iných členských štátoch EÚ. Súčasné strategické dokumenty SPP otvárajú možnosť jednotlivým členským štátom EÚ sústrediť sa aj na riešenie národných priorít. To nám umožňuje, ako národnú prioritu, prijať záväzok zdvojnásobiť výkonnosť sektoru ako základ potravinovej sebestačnosti SR.
Napriek zvýšenému prílevu prostriedkov po vstupe SR do EÚ nedochádza k zvyšovaniu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva, ale naďalej prebieha úpadok. Slovenské poľnohospodárstvo je poznačené aj trendom výrazného znižovania počtu pracovných miest. Obchodná bilancia agropotravinárskeho zahraničného obchodu vykazuje dlhodobo záporné hodnoty s prehlbujúcim sa trendom. Slovensko má dostupný produkčný potenciál na výrobu dostatočného množstva poľnohospodárskej prvovýroby, aby nasýtilo nielen všetkých svojich obyvateľov, ale aj vyvážalo do zahraničia. Týchto základných surovín vyvážame viac, ako dovážame. Pri hotových potravinách je to naopak.
Relevantní hráči na strane ponuky trhu s poľnohospodárskymi výrobkami na Slovensku už tridsať rokov počúvajú, že sa majú správať trhovo. Aj oficiálne zdôvodnenie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá zaviedla odviazané priame platby (platby na plochu) znelo, že má vraj prispieť k tomu, aby poľnohospodári viac reagovali na signály trhu a aby podpora poľnohospodárstva neprispievala k deformáciám trhu. Výsledok sa dostavil. Slovensko je medzi poslednými v Spoločenstve v produktivite, meranej hodnotou produkcie alebo pridanej hodnoty na hektár. Udialo sa to prostredníctvom zmeny štruktúry výroby, ktorá sa preorientovala na produkciu trhových plodín s nízkou náročnosťou na prácu i kapitál. Výrobný faktor práca je totiž v našich podmienkach najdrahším výrobným faktorom. Táto motivácia funguje však aj v ostatných členských krajinách. Základný rozdiel oproti Slovensku je v podnikateľskej štruktúre. U nás, po transformácii družstiev, privatizácii štátnych majetkov a ďalších krokoch sa v poľnohospodárstve stali rozhodujúcimi hráčmi kapitálové spoločnosti a ich vlastníci. Družstvá, ktoré by v duchu družstevných princípov mohli mať aj inú podnikateľskú motiváciu ako maximalizáciu zisku (napríklad zamestnanosť členov, podpora miestnej ekonomiky, prospech obce) sa ocitli v menšine.
Domáca výroba nezodpovedá domácemu dopytu. Vyrábame najmä komodity ako obiloviny, repku, slnečnicu a máme výrazný nedostatok domáceho ovocia, zeleniny alebo bravčového mäsa. Odstrániť túto štrukturálnu nerovnováhu by okrem iného vyžadovalo v krátkej dobe ohromné investície a masívny rozvoj práve v tých sektoroch náročných na ľudskú prácu, v ktorých trvale konkurenčne zlyhávame. Potravinársky priemysel je málo špecializovaný, kapacitne predimenzovaný a technologicky zaostalý a nemá dostatočné prepojenie na výsledky vedy a výskumu, čo tiež negatívne ovplyvňuje jeho inovačné schopnosti. V nedostatočnej miere nakupuje suroviny od slovenských prvovýrobcov, je vystavený silnej konkurencii spracovaných potravín, dovážaných trhovo dominantnými nadnárodnými maloobchodnými reťazcami.
Mali by sa sprísniť podmienky správnej farmárskej praxe a to prísnym dodržiavaním agrotechnického striedania plodín. Priamu platbu na plochu podmieniť správnym osevným plánom. Netreba riešiť maximálnu výmeru repky alebo kukurice.
Produkčná výkonnosť poľnohospodárstva má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. Pozitívne je, že po roku 2000 došlo k jej čiastočnej stabilizácii až k miernemu zvýšeniu. Zmenila sa však štruktúra výroby. Od roku 2012 prevláda podiel rastlinnej výroby na celkovej výrobe, kým v predchádzajúcich rokoch to bolo naopak. Rastlinná výroba je ekonomicky efektívnejšia a využíva sa pri nej viac ekonomika z rozsahu. Prvovýrobcovia sa orientujú na trhové plodiny s využitím vysokovýkonnej techniky, čo sa odráža v znížení potreby manuálnych pracovných síl v poľnohospodárstve. V ostatných rokoch sa rozšírilo pestovanie lukratívnejších plodín, lepšie obchodovateľných a ubúda pestovanie poľných plodín ako sú strukoviny, zemiaky, krmoviny. Taktiež dochádza k presúvaniu olejnín, obilnín, zemiakov do lepších výrobných podmienok, čím sa zvýšila intenzita výroby, efektívnosť a ich konkurencieschopnosť. V štruktúre výroby klesá podiel živočíšnej výroby aj keď v posledných rokoch sa situácia zmenila a živočíšna výroba sa zvýšila a čiastočne stabilizovala. Výpadok živočíšnej produkcie sa dlhodobo kompenzuje dovozmi.
Slovenské poľnohospodárstvo prešlo v posledných troch dekádach viacnásobnými transformačnými procesmi a krízovými stavmi. Agropotravinársky sektor využíva len čiastočne svoj produkčný, ekonomický a ľudský potenciál a to najmä v chove hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, v ovocinárskej, či v zeleninárskej výrobe. Sektor sa stáva stále zraniteľnejší na výkyvy trhu a rôzne negatívne environmentálne vplyvy.
Hodnotová výkonnosť nášho sektoru je aj výsledkom štruktúrnej politiky v sektore, ktorá podporuje orientáciu na veľkoplošne pestované produkty rastlinnej výroby, exportovanej bez ďalšieho zhodnotenia ako surovina. K pozitívam patrí zodpovedná politika pri kontrole dodržiavania náročných noriem zdravotnej bezpečnosti domácich potravín. Horšia situácia je v úrovni dovážaných potravín druhej i horších kategórií. Lacnejších, čo nezriedka ruinuje našich producentov. Je to nežiaduca dehonestácia štátu v medzinárodných reláciách.
Slovenského spotrebiteľa mýlia fakty, že hoci značka výrobku bola zachovaná, niektorí tradiční slovenskí výrobcovia už nefungujú, lebo boli predané majiteľom z iných členských krajín EÚ. Pri nákupoch vidím, že len máloktorý slovenský spotrebiteľ sa prednostne zaoberá kvalitou výrobkov alebo pomerom kvality a ceny. Dobré časy slovenského poľnohospodárstva už pominuli a nevidno žiadnu snahu, aby sa zo strany štátnych orgánov poľnohospodárstvu pomohlo. Všetko sa ponecháva na jednotlivých majiteľov poľnohospodárskych pozemkov a prevádzkovateľov a producentov živočíšnej výroby a ich vlastné ambície a iniciatívu. Ako sa dohodnúť s obchodnými reťazcami, je ponechané výlučne na nich. Chýba celoštátna záväzná stratégia podpory poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.
Podľa Zelenej správy 2019 má Slovensko medzi krajinami EU piatu najnižšiu hodnotu produkcie na jeden hektár poľnohospodársky využívanej pôdy (1178,40 eur/ha), čo je iba 50 %priemernej hodnoty celej EÚ. Rovnako na piatom mieste od konca je Slovensko aj v hodnotení hrubej pridanej hodnoty. Dosiahnutých 328,90 eur/ha je iba 31 % z priemernej hodnoty EÚ. Hrubá produkcia slovenského potravinárstva v prepočte na jedného obyvateľa je najhoršia v EÚ. Dosiahnutá hodnota 752,49 mil. eur na 1 obyvateľa je iba 33,82 % priemeru EÚ. Na úroveň využívania poľnohospodárskej pôdy na výrobu potravín doma poukazuje aj trochu špekulatívny prepočet hrubej produkcia slovenského potravinárstva na 1000 ha poľnohospodársky využívanej pôdy na Slovensku. Tu je Slovensko v EÚ šieste od konca hoci dosiahnutá hodnota 2,14 mil. eur na 1000 ha poľnohospodársky využívanej pôdy je iba 33,64 % priemeru EÚ. Nie veľmi lepšiu pozíciu v rámci EÚ (2. miesto od konca) má slovenské potravinárstvo v hodnotení hrubej pridanej hodnoty v prepočte na jedného obyvateľa. Dosiahnutých 201,84 mil. eur na 1 obyvateľa je iba 36,09 % z priemernej hodnoty EÚ. V prepočte na 1000 ha poľnohospodársky využívanej pôdy je Slovensko v EÚ opäť šieste od konca hoci dosiahnutá hodnota 0,57 mil. Opatrenia prijaté v dôsledku pandémie COVID 19 zvýraznili význam domácej produkcie potravín pre zabezpečenie ich dostatočnej ponuky pre obyvateľov, potrebnej pre zaistenie potravinovej bezpečnosti štátu.