Ryby sú neoddeliteľnou súčasťou slovenských vôd a zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystémoch riek, jazier a rybníkov. Okrem ekologického významu majú ryby aj kultúrny a hospodársky význam, keďže rybacie mäso je ľahko stráviteľné a zároveň je cenným zdrojom bielkovín, minerálov a vitamínov. V kresťanskom svete je ryba považovaná za pôstne jedlo a postupne sa stala aj súčasťou štedrovečernej hostiny Slovákov.
Kvalita vody a zdravie rýb
Kvalita vody a zdravie rýb sú úzko prepojené. Ryby z vody nasávajú škodlivé látky, preto je dôležité, aby voda, v ktorej žijú, bola čistá a neznečistená. Ladislav Pekárik v prednáške venovanej rybám v rámci cyklu Veda v CENTRE uviedol, že by si nekupoval rybu z juhovýchodnej Ázie. Takisto Baltské more a Severné more patria podľa neho medzi najznečistenejšie moria sveta.
Na Slovensku sa síce kvalita vody vo väčšine vodných tokov výrazne zvýšila, no stále máme problematické oblasti, ktoré sú znečisťované najmä zo starých environmentálnych záťaží. Ide napríklad o znečistenie povodia Laborca, a tým aj Zemplínskej Šíravy polychlórovanými bifenylmi, znečistenie stredného toku Nitry ťažkými kovmi či problémy s ťažkými kovmi v Orave. Pri kúpe ryby by sme preto mali prihliadať na to, odkiaľ ryba pochádza. Ryby sú totiž akýmsi lakmusovým papierikom čistoty vôd, v ktorých žijú.
Ak sa vo vode a v sedimentoch riek nachádzajú ťažké kovy, nájdeme ich aj v rybách. Medzi najväčší problém patrí v tomto smere ortuť, ktorá zostáva v životnom prostredí aj tisíce rokov. Ortuť v riekach, jazerách a oceánoch predstavuje najväčšie riziko, pretože sa mení na zvlášť toxickú formu nazývanú metylortuť - mimoriadne toxické metylzlúčeniny -, ktorá je prítomná najmä v rybách. Ortuť je toxická pre ľudský nervový systém aj pri pôsobení veľmi nízkych dávok.
Takzvané večné chemikálie, pre ktoré je charakteristická silná väzba uhlíka a fluóru, sa v prírode nerozkladajú a podľa analýz sú prakticky všade. Používajú sa na impregnovanie textílií aj v mnohých iných produktoch (ešte donedávna boli aj vo voskoch na lyže). Odpadovými vodami sa potom dostávajú do životného prostredia. Takzvaným večným chemikáliám sme vystavení každý deň.
Prečítajte si tiež: Torty pre bábätká: Nápady a inšpirácie
Perfluórovanými a polyfluórovanými alkylsulfonátmi (PFAS), takzvanými večnými chemikáliami, sa zoberá aj Jaroslav Semerád z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. PFAS zahŕňajú vyše 4 700 chemických látok, ktoré sa v priebehu času hromadia v ľudských telách a v životnom prostredí. Jaroslav Semerád a jeho tím potvrdili ich prítomnosť aj v kaproch, ktoré sa chovali v čistej vode.
Dáta Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR ukazujú, že dôležitú úlohu v kontaminácii rybieho tkaniva zohráva nielen pozícia v potravovom reťazci, ale aj miesto výskytu ryby v rieke. Bylinožravé ryby ich majú v tele menej ako tie dravé. Vzorky pochádzali z rýb z tečúcich aj zo stojatých vôd a koncentrácia PFAS v niektorých rybách násobne prekračovala stanovené limity.
Európska komisia pritom stanovuje maximálne bezpečné koncentrácie PFAS vo svalovine sladkovodných rýb určených na konzumáciu od 35 nanogramov pre perfluóroktánsulfonát do 45 nanogramov na gram pre kombináciu všetkých možných látok zo skupiny PFAS. Večné chemikálie (PFAS) kontaminujú pôdu, povrchové vody aj zdroje podzemnej vody.
Ďalším environmentálnym problémom, ktorý má dosah aj na ryby, sú plasty. Zamorujú životné prostredie a časom sa rozpadajú na miniatúrne čiastočky, takzvané mikroplasty a nanoplasty. Riešenie problému s plastovým odpadom je, žiaľ, v nedohľadne. Tohtoročné rokovania OSN o plastovom odpade v juhokórejskom Pusane sa skončili bez výsledku. Štáty sa zhodli len na tom, že rokovania majú pokračovať budúci rok. Podľa OSN sa celosvetovo vyprodukuje okolo 460 miliónov ton plastov, pričom polovica je určená len na jedno použitie.
V relácii Hyde Park Civilizace na ČT24 environmentálny chemik profesor Tomáš Cajthaml uviedol, že plasty sú toxický odpad. Čo sa stane, ak preniknú do bunky? Podľa Cajthamla je efektov, ktorým nie vždy rozumieme, mnoho. „Takmer vždy však štúdie ukazujú, že spôsobujú (v bunke) takzvaný oxidatívny stres. To znamená, že bunka je v nerovnováhe. Sú tam voľné radikály, reaktívne formy kyslíka, ktoré bunke škodia. To môže mať za následok zápaly.“ Môžu byť aj potencionálne rakovinotvorné. Znečistenie plastovým odpadom, mikro- a nanoplastmi, predstavuje obrovský problém aj pre ekosystémy oceánov, morí, riek a jazier. Spolu s tým, ako sa plasty rozkladajú ma menšie časti, stávajú sa dostupné pre väčší počet organizmov (znázornené horizontálnymi šípkami). Zároveň sa zvyšuje potenciál pre prenos prostredníctvom potravových reťazcov (diagonálne šípky).
Prečítajte si tiež: Ako vyrobiť plienkovú tortu
Najkrajšie druhy sladkovodných rýb Slovenska
Slovenské vody sú domovom pre mnohé druhy rýb, z ktorých niektoré sú obzvlášť krásne a zaujímavé. Medzi najkrajšie voľne žijúce sladkovodné ryby Slovenska patria:
Pstruh potočný (Salmo trutta fario): Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Ikry žltej až oranžovej farby 4-5 mm veľké. Pohlavná zrelosť nastáva v 2 až 4.roku. Plôdik je po vyliahnutí 20 - 25 mm dlhý a ukrýva sa medzi kameňmi. Po strávení žĺtkového vrecka, čo trvá asi 20 dní začína prijímať potravu. Spočiatku je to drobný bentos neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.
Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus): Patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Nevyžaduje úkryty, ale má väčšie nároky na priestor. Za optimálne podmienky možno považovať teplotu vody 14 - 18 °C a obsah kyslíka na úrovni 8 - 10 mg. l. Krátkodobo znáša teploty okolo 20 - 25 °C za predpokladu, že obsah kyslíka neklesá pod 5 - 7 mg.l. Lipeň je reofilný, ikru zahrabávajúci druh, podobne ako lososovité druhy. Má štíhle podlhovasté telo torpédovitého tvaru, z bokov stlačené, pokryté pomerne veľkými šupinami. Hlava malá s veľkými očami. Čeľuste ozubené drobnými štetinovitými zúbkami. Chrbtová plutva je veľká, dlhá a pestro sfarbená. Sfarbenie lipňa závisí od veku a prostredia v ktorom žije. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5- 6 rokov, zriedka viac. Pohlavne dospieva v 2 - 3 roku života. Neresí sa na jar, od konca marca do začiatku mája, pri teplote vody 8 - 11 °C. Na neresiská ako prvý prichádzajú mliečňaci, ktorí pripravia neresové hniezdo. Potravu tvorí spočiatku planktón, neskôr hlavnú zložku potravy tvoria rôzne bezstavovce, najmä larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, mäkkýše, náletová potrava a príležitostne aj ikry a plôdik iných druhov rýb. V dobrých podmienkach rastie rýchlo.
Šťuka severná (Esox lucius): Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.
Zubáč obyčajný (Sander lucioperca): Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Prečítajte si tiež: Kreatívny darček pre novorodenca
Sumec veľký (Silurus glanis): Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio): Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Je chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Amur biely (Ctenopharyngodon idella): Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom. V potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso.
Lieň sliznatý (Tinca tinca): Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Úhor európsky (Anguilla anguilla): Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky kde sa rozmnožuje. K nám sa dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 -80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté. Monté sa k nám dováža predovšetkým letecky v tepelne izolovaných obaloch vo vlhkej atmosfére. Monté sa vysadzuje do rybníkov a voľných vôd v malých skupinkách. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. Pobyt v sladkej vode ovplyvňuje vznik samičieho pohlavia. V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti. Je zaujímavou športovou rybou. Krv úhora sa využíva pri výrobe liečiv.
Sivoň americký (Salvelinus fontinalis): Je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky a v roku 1884 sa z Nemecka dostal na naše územie. U nás žije v tečúcich vodách horskej a podhorskej zóny. Má identické nároky na prostredie ako pstruh potočný, ale jeho výskyt je sporadický (Štrbské pleso, povodie Torysy, Nitry a Čierny Váh) Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu, pričom znáša aj kyslejšie vody (pH≤5). Vďaka tomu sa udrží aj v lesných biotopoch. Vysadzuje sa do tokov kde nie je pstruh potočný pre priestorovú a potravnú konkurenciu. Sivoň je pestrejšie sfarbený. Chrbát je olivovozelený až modrozelený s typickými svetlými meandrujúcimi pásikmi - tzv. mramorovaním. Na tele má husto rozmiestnené červené, žltkasté a belavé škvrny. Prvý lúč prsných, brušných a análnej plutvy je krémovo biely. Mliečnaci majú intenzívnejšie sfarbenie a hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres od septembra do decembra. Niekedy dochádza k medzidruhovému kríženiu s pstruhom potočným výsledkom je tzv. tigrovaná ryba - neplodný kríženec. Ikrenačka na jeseň vytĺka štrkovité hniezdo do ktorého sa neresí a následne zahrabe ikry. Ikry sú veľké 4 mm, bledožltej až žltej farby.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss): Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Vytvoril viacero ekologických a zemepisných foriem vrátane migračných, potočných a jazerných. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. V druhej polovici 20. storočia k nám boli introdukované rôzne formy a línie (Dánsko, Francúzsko, USA). U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Pri dostatku kyslíka znáša aj teploty nad 20 °C. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu. V čase neresu výrazný pohlavný dimorfizmus. Mliečniak - výrazné intenzívne sfarbenie, predný okrej prsných, brušných a análnej plutvy je sivobiely. Špicatá časť hlavy a mierne hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres prebieha pri teplote vody 8 - 10 °C na pieščito-štrkovitom dne. Pohlavná dospelosť 2 - 3 rok, skôr mliečniak neskôr ikernačka. Spočiatku sa živý drobným bentosom neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Na reprodukciu vo farmovom chove sa používajú generačné ryby vo veku 3 až 6 rokov. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg. Pstruha dúhového zdobí široký, väčšinou kovovo ligotavý červený pruh po bokoch tela a početné tmavé škvrny. Na rozdiel od pstruha atlantického potočného nemá červené bodkovanie. Najčastejšie sa pstruhy dúhové z umelého chovu predávajú chladené (uchovávané na ľade) alebo mrazené, prípadne vo forme filiet. Voľne žijúce pstruhy potočné možno najčastejšie kúpiť čerstvé v špecializovaných predajniach. Pstruh lososovitý nie je názov druhu, ale obchodný popis pstruha živeného krmivom obsahujúcim prírodné farbivo astaxantín, vďaka ktorému má podobne ako losos oranžovkasté mäso. Tejto lahodnej rybe najlepšie vyhovuje jednoduchá príprava s minimom prísad (jemné bylinky, rasca, citrón, kuriatka, mandle, biele víno), pstruha možno celého alebo ako filetu upiecť na masle, grilovať s brušnou dutinou naplnenou bylinkami, pošírovať, smažiť alebo piecť v alobale. Vynikajúci je tiež nakladaný či údený. Najpopulárnejšími spôsobmi prípravy sú pstruh namodro varený v ochutenom vývare s trochou vínneho octu alebo smažený na mlynársky spôsob obalený v ochutenej hladkej múke.
Ochrana rýb a ich životného prostredia
Ochrana rýb a ich životného prostredia je kľúčová pre zachovanie biodiverzity a zdravých ekosystémov. Medzi hlavné opatrenia na ochranu rýb patria:
- Zlepšenie kvality vody: Zníženie znečistenia vôd priemyselnými a poľnohospodárskymi odpadmi, čistenie odpadových vôd a obnova starých environmentálnych záťaží.
- Ochrana prirodzených biotopov: Zachovanie a obnova prirodzených brehov riek, mokradí a iných biotopov, ktoré sú dôležité pre život rýb.
- Regulácia rybolovu: Stanovenie prísnych pravidiel pre rybolov, aby sa zabránilo nadmernému lovu a ochránili sa ohrozené druhy.
- Podpora chovu rýb: Podpora chovu rýb v kontrolovaných podmienkach, aby sa znížil tlak na voľne žijúce populácie.
- Zvyšovanie povedomia: Vzdelávanie verejnosti o význame ochrany rýb a ich životného prostredia.