Článok sa zaoberá rôznorodými problémami, ktoré trápia obyvateľov Liptovského Hrádku a jeho miestnych častí, najmä Dovalova a Trávnikov. Od zberu biologického odpadu a jeho odvozu, cez prideľovanie kontajnerov, až po historické krivdy a snahy o rovnoprávnosť. Dotýka sa aj spomienok na študentské brigády a stravovanie našich predkov.
Problémy s biologickým odpadom v Dovalove a Trávnikoch
Po takmer dvoch mesiacoch bol v roku 2012 odvezený biologický odpad z Dovalova, ktorý tam občania navážali v domnení, že bude odvezený technickými službami mesta, ako sú na to zvyknutí. Problémom sa stalo rozmiestnenie kontajnerov, ktoré boli podľa harmonogramu mesta umiestnené na miesta, kde neboli také potrebné ako práve v Dovalove.
Občania sa pýtajú, prečo je táto mestská časť privilegovaná a či by aj oni dostali kontajner zadarmo na svoje polia inde. Riešením pre mnohých je zhromažďovanie odpadu na konci poľa, kde do roka zhnije a potom ho zaorú. Otázkou je, či je to v súlade so zákonmi, ale iné riešenie často nevidia.
Taktiež sa spomína situácia spred 15 rokov, keď občania museli vyzbierať a odviezť odpad z poľa pri Belej, ktorý tam niekto navozil. Táto udalosť poukazuje na to, že občania vedia spolupracovať, keď majú cieľ a chcú niečo zmeniť.
Nespravodlivosť v prideľovaní kontajnerov a riešenia
Obyvatelia Trávnikov majú iné podmienky ako záhradkárske osady, pretože jednotlivé parcely majú výmeru cca 4 až 7 árov, preto je aj bio odpadu veľa, hlavne zo zemiakov. Založenie kompostoviska na Trávnikoch je problematické, pretože pozemky sú úzke a malé. Kopky popri ceste sú v podstate kompostoviská, ale to nie je ideálne riešenie.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Po diskusii s poslancami bolo dohodnuté, že za uloženie biologického odpadu sa neplatí a ramenový nakladač na 1 km odvozu stojí 1,06 eura. Ak si teda ľudia odpad nahádžu, celý kontajner bude stáť 3 eurá. Problémom je aj to, že sa na Trávnikoch hromadil odpad nielen z tejto lokality.
Riešenia a opatrenia mesta - zakazovanie spaľovania a dôsledky
Nestačí Dovalovcom zakázať spaľovať odpad z úrody. Ak Hrádok niečo zakázal, tak nech sa stará aj o dôsledky a zváža odpad, ktorý by inak v pohode zhorel na poli. Niekdajší primátor zabránil tomu, aby vzťahy medzi Hrádkom a Dovalovom boli na rovnoprávnej úrovni a vzájomnej susedskej výhodnosti. Teraz je Hrádok zodpovedný za svoju kolóniu, ktorej obyvatelia majú zatiaľ jedinú výhodu z členstva v Liptovskom Hrádku - platia vyššiu daň za psa.
Nariadenie mesta muselo byť schválené, pretože sa museli implementovať smernice EÚ v oblasti životného prostredia.
Porovnanie s inými lokalitami a osobitný režim pre Trávniky
Trávniky nie sú jedinečné. V meste sú dve záhradkárske osady, na Fabrikách a pod Celinami, kde sa nič nevyváža, len dvakrát do roka sa pristavia kontajnery a celý bio odpad sa kompostuje. V L. Petra vedľa mosta kontajner nevideli vôbec, tam všetko kompostujú a je tam poriadok.
Majitelia pozemkov na Trávnikoch platia za bio odpad rovnako ako ostatní obyvatelia, ale produkujú ho oveľa viac. Preto sa navrhuje, aby technické služby dali na Trávniky kontajner, ktorý by sa po naplnení odviezol a znova vrátil.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie detí: Zelená fazuľka
Trávniky sú jedinečné a treba pre ne vytvoriť osobitný režim. Navrhuje sa riadené kompostovisko s otváracími hodinami, kde sa bude preberať odpad a ten, kto tam chce dať nevyhovujúci odpad, ho tam nepustia.
Zber zemiakov - spomienky na detstvo a študentské brigády
Ako malý chlapec som sa tešil, keď po zbere zemiakov sme pozbierali suchú vňať na kopu a zapálili. Robili tak všetci navôkol. Do pahreby sme hodili zemiaky a čakali, kým sa upečú, aby sme ich mohli ešte horúce zjesť. Dnešná legislatíva zakazuje spaľovať vňať.
Dve tretiny Trávnik obrabajú dôchodkyne, ktoré nemajú motorové povozy a úrodu zvážajú na nosičoch bicyklov, vozíkoch a kárach.
Prvou školskou brigádou bol zber zemiakov. Túto aktivitu som absolvoval v 6. - 9. triede ZDŠ, 1. - 4. triede strednej školy a 1. - 4. ročníku Slovenskej vysokej školy technickej. V pamäti mi zostala vôňa čerstvo rozoranej zeme, pečených zemiakov, opekanej „konskej“ kukurice a sviežeho jesenného vzduchu.
Na strednej škole sa zaviedli kontajnery na zber zemiakov, čo bol veľký pokrok. Na ZDŠ sa ešte vrecovalo. Počas školských brigád na VŠ sa o našu zábavu staral hlavne spolužiak Mišo, vynikajúci gitarista, šansoniér, kabaretiér, skvelý ochotnícky a neskôr aj profesionálny herec.
Prečítajte si tiež: Medovkový sirup pre deti
Na SVŠT sme v prvom ročníku oficiálne išli na zemiaky, v reále sme však obracali ľan drevenými palicami, na veľkých plochách pod krásnymi Tatrami. Bývali sme v autokempingu Tatranec. Ďalšie dva ročníky sme zbierali zemiaky a robili aj na triedičke niekde v Liptovskom Jáne.
V štvrtom ročníku sme bývali v autokempingu Borová Sihoť. Jeden deň sme na poli veľmi zmokli a vedenie hotela nám odmietlo zakúriť v chatkách. To nás rozzúrilo a niektorí sme sa rozhodli ísť domov. Za trest sme museli odpracovať brigádu v Slovliku, v Stupave, kde sa robil náš obľúbený študentský nápoj bowle.
V roku 1996 som učil na strednej škole a zistil som, že aj vtedy deti chodili na zemiakové brigády. Bolo to prísne dobrovoľné a deti mali dokonca o to veľký záujem!
Stravovanie starých Slovanov
Starí Slovania sa živili prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Za vhodnejšie považovali voľne žijúce zvieratá. Verili, že konzumácia mučených zvierat človeka oslabuje. Zabité zviera obetovali posvätnej sile. Súčasťou tohto obradu bolo rozjímanie alebo modlitba.
Jednou z najdôležitejších častí potravy boli obilniny (raž, pšenica, proso, ovos, pohánka a pšeno). Chlieb sa piekol hlavne celozrnný. Obľúbené bolo praženie nedozretých obilných zŕn (pražmo). Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude. Častou zložkou stravy boli cestoviny (halušky, šúľance, rezance, knedle a pod.). Slovania s obľubou piekli placky z nekysnutého cesta (posúchy, osúchy).
K veľmi dôležitým potravinám patrili strukoviny (bôb, fazuľa, šošovica, cícer a slovjenka). Po prieniku zemiakov na naše územie sa začali používať v mnohých podobách aj tie. Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Neskôr začali Slovania pestovať jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. Vyrábal sa z nich lekvár a iné sladidlá. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Ten sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Okrem zberu ovocia bol veľmi rozšírený zber hríbov.
Na mastenie, liečenie, svietenie a iné účely sa používali rastlinné oleje z ľanu, konope, maku, repky, slnečnice, orechov, lieskovcov žaluďov a bukvíc. Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. Slovania začali pestovať vyšľachtené odrody.
Na uskladnenie boli vhodné obilniny, strukoviny, sušené ovocie, údené a sušené mäso. Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Okrem medoviny Sloveni pili aj nekvasené pivo. Dôležitým nápojom bolo mlieko (často kyslé). Vyrábali sa z neho syry, žinčica, srvátka, bryndza a pod. Medzi typické slovanské koreniny patrí rasca, cesnak, cibuľa, majorán, kôpor, pamajorán, chren, petržlen, bazalka, rozmarín, materina dúška, a huby rôznych druhov.
Prvým jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Jedli sa spoločne z hrncov. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. S obľubou jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Naši predkovia pili z drevených črpákov, jedli drevenými lyžicami, neskôr z drevených tanierov, na varenie používali hlinené a kovové hrnce. Stravu ako zelenina a ovocie jedli Slovania surovú. Varilo sa pomocou horúcich kameňov, ktoré sa prenášali drevenými kliešťami z ohniska do nádoby s vodou. V neskoršom období sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke. Pečenie prebiehalo na kameňoch alebo na peci, v popole alebo v peciach. Mäso sa pieklo pod pahrebou v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny.
Slovanský národ sa vyznačoval vždy skromnosťou. Toto správanie platilo i pre jedlo. V staroslovanskej spoločnosti neexistovalo obžerstvo. Na prasknutie sa naši predkovia najedli väčšinou len v prípade ovocia. Vtedy to vyzeralo tak, že vyliezli napr. na čerešňu a zliezli až keď mali plné bruchá. Všetko s maximálnou úctou a ohľadom na nepoškodenie stromu. Slovania vedeli, že zvieratá sú vnímavé a v mnohých smeroch i viac ako ľudia. Boli si vedomí toho, že sú to mysliace bytosti, aj keď myslia ináč ako ľudia. Pokladali ich za tvory hodné porozumenia, dokonca sa od nich mnohé veci učili. Naši predkovia chovali domáce zvieratá zásadne voľne, nie v klietkach alebo chlievoch. Bolo im jasné, že mäso z uväznených, umučených a týraných zvierat by bolo bez zdravej vyváženej životnej sily. Ešte v 19-om storočí sa u nás svine pásli voľne (vtedy toto zviera vôbec nemalo povesť smradľavého tvora - žiť vo vlastných výkaloch ho donútil až človek). Keď už mali Sloveni zabiť nejaké divé zviera (lebo v našom podnebí sa dá len ťažko vyžiť výlučne z rastlinnej stravy), tak si vybrali najslabšieho jedinca zo stáda (podobne ako vlci a medvede). Ich úcta k prírode im nedovoľovala narúšať prirodzený výber prírody (tak ako to robia niektorí súčasní poľovníci zabíjaním najsilnejších, najkrajších jedincov). Každé zviera je v prírode dôležité, má tam svoj význam a preto je neprípustné ich vraždenie iba z rozmaru. Niektoré druhy zvierat boli viac uctievané napr.