Život a dielo svätého Bazila, veľkého cirkevného otca zo 4. storočia, ktorého byzantské liturgické texty označujú za „svetlo Cirkvi“, nám poskytujú hlboké zamyslenie nad skutočným významom kresťanskej lásky a sociálnej zodpovednosti. Tento článok sa zameriava na jeden konkrétny aspekt Bazilovho posolstva, ktorý je rovnako aktuálny dnes, ako bol v jeho dobe: delenie sa o chlieb s tými, ktorí majú hlad.
Svätý Bazil: Príklad kresťanskej lásky a sociálnej zodpovednosti
Svätý Bazil, ktorý pochádzal z rodiny svätých, od mladosti žil v atmosfére hlbokej viery. Po štúdiách u najlepších učiteľov v Aténach a Carihrade si uvedomil márnosť svetských úspechov a rozhodol sa zasvätiť mníšskemu životu. Neskôr bol vysvätený za kňaza a v roku 370 za biskupa v Cézarei Kapadóckej.
Ako biskup sa Bazil neustále zaoberal ťažkými materiálnymi podmienkami, v ktorých žili veriaci. Odhodlane poukazoval na nešváry, angažoval sa za tých najbiednejších a najviac odstrkovaných. Bdel nad slobodou Cirkvi a dokázal sa postaviť aj proti mocným, aby hájil právo vyznávať pravú vieru.
Bohu, ktorý je láska, Bazil vydal silné svedectvo tým, že postavil množstvo útulkov pre núdznych, čím vytvoril niečo ako mestečko milosrdenstva, ktoré po ňom dostalo meno Basilias. Toto zariadenie stálo na počiatku rozvoja moderných nemocničných zariadení, ktoré sa starajú o liečbu a zotavenie chorých.
Bazilove posolstvo o delení sa s chudobnými
Bazilove kázne dýchajú aj dnes odvahou a ponúkajú nám príklad. Kto chce totiž podľa Božieho prikázania milovať blížneho ako seba samého, „nesmie vlastniť viac, než vlastní jeho blížny“.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Ty máš chlieb na desať dní, a on iba na jeden. Čo máš nazvyš a čoho máš nadbytok, o to sa ako dobrý a štedrý človek podeľ rovným dielom s chudobným a núdznym. Neváhaj a daruj z toho mála, čo máš! Neuprednostňuj svoj vlastný prospech pred verejnou núdzou! Ak sa tvoje zásoby scvrknú na jeden jediný bochník chleba a pred tvojimi dverami sa zastaví žobrák, vytiahni ten bochník zo svojej komory, zdvihni ho v rukách, obráť oči k nebu a s nárekom i s láskou zvolaj: „Mám len tento jeden chlieb, ktorý vidíš, Pane, očividne však hrozí hladomor. Ty sám teraz príď na pomoc svojmu služobníkovi, ktorý sa ocitá v nebezpečenstve. Poznám tvoju dobrotu a dôverujem v tvoju moc.“
Bazil nás presvedčil, že so zreteľom na to, že sami sme ľuďmi, nesmieme opovrhovať druhými ľuďmi, ani nesmieme svojím neľudským správaním voči ľuďom urážať Krista, ktorý je spoločnou hlavou všetkých. V nešťastí druhých máme naopak preukazovať dobro sebe samým a požičať Bohu zo svojho milosrdenstva, lebo sami potrebujeme milosrdenstvo.
Eucharistia ako zdroj energie pre kresťanskú lásku
Bazil nám pripomína, že na to, aby sme vo svojom vnútri udržiavali stále živú lásku k Bohu a ľuďom, potrebujeme Eucharistiu, pokrm pre pokrstených, ktorý v nás dokáže prebúdzať stále novú energiu plynúcu zo sviatosti krstu. Môcť sa zúčastniť Eucharistie je dôvodom na obrovskú radosť. Ona bola totiž ustanovená na to, aby sme jej prostredníctvom ustavične uchovávali pamiatku Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.
Nesmierny Boží dar Eucharistie utvrdzuje v každom z nás pamiatku na krstnú pečať a umožňuje nám žiť krstnú milosť v plnosti a vernosti. On sám totiž jasne hovorí: ,Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.“ Kto by teda pochyboval o tom, že ustavične - prijímať život znamená žiť v plnosti? Stručne povedané, Eucharistia je pre nás potrebná na to, aby sme mohli do seba prijať pravý život, život večný.
Aktuálnosť Bazilovho posolstva pre dnešný svet
Bazilove posolstvo je mimoriadne aktuálne aj dnes. V globalizovanom svete sú nám blízke aj národy, ktoré sú nám geograficky vzdialené. Sociálna zodpovednosť a priateľstvo s Kristom, ktorý je Bohom s ľudskou tvárou, sú kľúčové pre budovanie spravodlivého a bratského sveta. Iba v otvorenosti voči Bohu, nášmu spoločnému Otcovi, môžeme vybudovať spravodlivý a bratský svet.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Pápež František vo svojich tweetoch neustále zdôrazňuje dôležitosť solidarity, lásky k blížnemu a starostlivosti o chudobných a vylúčených. Jeho slová sú ozvenou Bazilovho posolstva a vyzývajú nás k činom.
Kto je Boh? Hľadanie zmyslu v delení sa
Otázka „Kto je Boh?“ sa ozýva dejinami ľudstva. Svätý Bazil nám ukazuje, že odpoveď na túto otázku sa nachádza v našich skutkoch lásky a milosrdenstva. Boh sa nám zjavuje prostredníctvom našej ochoty deliť sa s tými, ktorí trpia hladom a núdzou.
Benedikt XVI. zdôraznil, že prostredníctvom stvorení sa dostávame k Bohu a uvedomujeme si jeho dobrotu a jeho múdrosť. Dôstojnosť človeka možno plne pochopiť pri pohľade na Krista. Najmä kresťan - ak žije v súlade s evanjeliom - musí uznať, že všetci ľudia sú si navzájom bratmi: že žiť znamená spravovať dobrá prijaté od Boha, a preto každý človek je zodpovedný za druhých a boháč sa má stať akoby vykonávateľom príkazov Boha, najväčšieho Dobrodincu. Všetci si máme pomáhať a navzájom spolupracovať ako údy jedného tela. Skutky lásky sú potrebné na to, aby sme cez ne mohli prejaviť svoju vieru. Prostredníctvom nich ľudia slúžia samému Bohu.
Abraham: Príklad nasledovania Božieho plánu
V Starom zákone sa Boh začal zjavovať veľmi jasným spôsobom Abrahámovi, ktorému prisľúbil, že mu vyjaví seba samého, svoj zámer a zmysel sveta. Vyvolil si Izrael, nie pre nejaké zásluhy, ale jednoducho preto, že si ich vybral. Ich vzťah s Bohom mal byť založený na príklone k nemu. Boh im prisľúbil, že ak ho budú nasledovať, budú žiť v bohatstve a bezpečí pred nepriateľmi. Ak sa od neho odvrátia, budú zakusovať dôsledky života nezávislého na ňom a budú vyhnaní z vlastnej krajiny.
Boh sa im prihováral prostredníctvom svojich prorokov, ktorí im hovorili, že príde čas, keď človek dostane nové srdce a že spravodlivosť bude pokrývať celú zem, tak ako vody pokrývajú more. Hovoril im, že príde čas, keď prerobia meče na pluhy a on sa opäť ujme priamej vlády nad ľudským rodom prostredníctvom jednej osoby: svojím služobníkom, mesiášom.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
Ježiš Kristus: Naplnenie Božieho prisľúbenia a výzva k nasledovaniu
Židia očakávali Ježiša z Nazareta, no mnohí ho odmietli. Nemali starosť o človeka, ale iba o veci týkajúce sa tradície a litery zákona. Ježiš ich pokarhal za ich postoj a oni povzbudili Rimanov, aby ho popravili. Ježiš neprišiel podporiť žiadnu stranu alebo hnutie. Prišiel zachrániť celé ľudstvo a naučiť nás milovať sa navzájom. Len máloktorí to dokázali pochopiť.
Ježiš priniesol revolúciu do náboženského myslenia a uviedol do rozpakov nábožensky vzdelaných ľudí. Ukázal nám, že Boh je láska a že nás miluje bezpodmienečne. Ponúka nám pokánie a odpustenie, aby sme sa mohli vrátiť k nemu a žiť v jednote s ním a medzi sebou v harmónii s celým stvorenstvom.
Osobná skúsenosť s hľadaním Boha
Jeden človek sa podelil o svoj osobný príbeh hľadania Boha. Vyrastal v dobrej katolíckej rodine, no počas štúdia na strednej škole začal spochybňovať kresťanskú vieru. Počas vysokoškolských štúdií ho ovplyvnil Nietzsche a začal vidieť zmysel kresťanstva v službe druhým.
Neskôr stretol Phila, presvedčeného kresťana, ktorý ho presvedčil, aby sa zúčastnil na kurze Cursillo. Tam zažil hlbokú náboženskú skúsenosť a začal chápať myslenie samotného Boha. Cítil jeho prítomnosť, ako keby bol s nimi v miestnosti.
Uvedomil si, že prekážkou v jeho vzťahu s Bohom je hriech a potreba pokánia a požiadania o odpustenie. Zriekol sa svojho hriechu a odovzdal mu svoj život. Zažil skúsenosť, ktorú ľudia nazývajú krst Duchom Svätým. Bol to nový začiatok - ale iba začiatok.
Cesta k plnosti života v Kristovi
Hľadanie Boha je cesta, ktorá môže trvať aj roky. Zahŕňa neustále poznávanie oblastí svojho života, ktoré je potrebné hlbšie odovzdať Bohu, a prosiť ho o pomoc pri náprave.
Je dôležité si uvedomiť, že Kristus nás vyzýva k plnšiemu a konkrétnemu odovzdaniu našich životov. Niektoré aspekty Krista môžu byť nezmieriteľné s naším životným štýlom.
Ježiš nám ukázal, že ak chceme spoznať Boha ako svojho Otca, musíme mu dovoliť, aby nám ukázal Otca. Musíme sa učiť od Ježiša a nasledovať jeho príklad lásky, milosrdenstva a sebaodovzdania.
Byť synmi a dcérami Božím
Keď spoznávame Boha ako svojho Otca, vstupujeme do podivuhodnej rodiny, ktorou je cirkev. Sme povolaní žiť v rovnakom vzťahu s Otcom ako žil Ježiš a prebývať a pôsobiť rovnakými spôsobmi ako v Synovi.
Syn si ctí Otca a Otec si ctí Syna. Sú si navzájom bezvýhradne oddaní. Ich vzťah je hlboko intímny. Ježiš nám zjavuje Otca ostatným skrze Syna. Toto slovo charakterizuje ich vzťah. Sú si navzájom bezvýhradne oddaní.
Ježiš a Otec sa navzájom oslavujú, ctia a vyvyšujú. Ich vzťah je naplnený hlbokou a úplnou láskou, jednotou a sebaodovzdaním. V tomto vzťahu nachádzame radosť, pokoj, dôveru a bezpečnosť.