Pestovanie cvikle: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Rate this post

Cvikla, známa aj ako červená repa (Beta vulgaris), je obľúbená koreňová zelenina s vysokou nutričnou hodnotou a širokým využitím v kuchyni. Jej pestovanie je relatívne nenáročné, vďaka čomu si ju môže vypestovať aj začínajúci záhradkár. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pestovaní cvikle, od výsevu až po zber a skladovanie, s cieľom zabezpečiť bohatú a kvalitnú úrodu.

Charakteristika cvikle

Cvikla patrí medzi nenáročné rastliny s priemernými nárokmi na pôdu. Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Je poľnohospodárska zelenina, nenáročná na podmienky, s vysokými výnosmi a nutričnou hodnotou. Obsahuje vitamíny (skupiny B, C) a minerálne látky (železo, horčík, draslík). Vďaka svojmu vysokému obsahu vitamínov a minerálov je cvikla považovaná za superpotravinu.

Odrody cvikle

Pestovatelia vypestovali viacero odrôd cvikly, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania. Medzi najznámejšie patria:

  • Červená cvikla: Najbežnejšia odroda s charakteristickou tmavočervenou farbou a sladkou, zemitou chuťou. Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám.

  • Zlatá cvikla: Táto odroda má žltú alebo zlatú farbu a jemnejšiu, menej zemité chuť ako červená cvikla.

    Prečítajte si tiež: Nutričné hodnoty cvikly

  • Pruhovaná cvikla (Chioggia): Táto cvikla je známa svojimi krásnymi pruhovanými krúžkami, ktoré sa objavujú po prekrojení.

  • Cvikla Betina: Jednoduchá na pestovanie.

  • Odroda Kahira: Má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná.

  • Okrúhla repa Monopoly: Má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'.

  • Alexis: Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť.

    Prečítajte si tiež: Pestovanie cvikly a kyslosť pôdy

  • Cvikla podhlovastá Cylindra: je odroda, ktorá vytvára valcovitú tmavo červenú buľvu. Dužina je tmavo červená. Buľvy sú veľmi dobre skladovateľné.

  • Mangold: Hoci sa pestuje primárne pre svoje listy a stonky, mangold patrí do rovnakej skupiny ako cvikla.

Podmienky pestovania

Pôda

Cvikla nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v ľahkej až stredne ťažkej pôde, ktorá je bohatá na živiny a dobre priepustná. Priveľmi kyslé a kamenisté pôdy pre ňu nie sú vhodné. Na pestovanie cvikly je potrebné vybrať ľahkú a úrodnú pôdu s neutrálnou alebo nízkou kyslosťou (pH 6-7). Ak je pôda príliš kyslá, pomôže jesenné vápnenie.

Stanovisko

Rastlina má rada slnečné, otvorené plochy a miernu, ale pravidelnú vlhkosť. Všeobecne je pre cviklu vhodné slnečné stanovište, no dokáže si poradiť aj v polotieni. V júni a začiatkom júla je ešte čas na výsev červenej repy. V tomto období uprednostníme stanovište v polotieni a skoré odrody, pretože majú kratšie vegetačné obdobie a stihnú dorásť akurát do konca jesene.

Predplodiny a susedia

Vhodnými predplodinami sú zemiaky, uhorky, paradajky, strukoviny alebo papriky. Červenej šalátovej repe sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom. Naopak jej nesvedčí susedstvo so zemiakmi, paradajkami a mangoldom. Vysievame ju na záhony, kde predtým rástli plodiny ako uhorky, cukety, rajčiny, papriky, strukoviny, zemiaky, kapusta, kel, kaleráb či karfiol.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o cvikle

Výsev a sadenie

Cviklu vypestujete priamym výsevom na hriadku bez potreby predpestovania sadeníc. Ak chcete, môžete si ich predpestovať v skleníku alebo interiéri a neskôr vysadiť von. Semená repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.

Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Najlepší čas na sadenie je koncom apríla alebo začiatkom mája, keď sa pôda zohreje na +8 - 10 °C. V závislosti od typu pôdy sa semená vysievajú do hĺbky 2 až 4 cm.

Postup pri výseve

  1. Pôdu pred siatím zbavte burín. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdu môžete prihnojiť kompostom v množstve približne 3 kg na 1 m2.
  2. Záhon vyrovnajte a pripravte si riadky vo vzdialenosti 30 cm od seba. Hĺbka siatia by mala byť cca 3 cm.
  3. Klbôčka, ktoré obsahujú 4 - 6 semien potom vysejte, prihrňte pôdou a jemne zatlačte. V riadku dodržiavajte hustotu približne 3 cm od seba.
  4. Ak je po vysiatí sucho, nemusíte sa ničoho obávať, semienka by mali do dvoch týždňov vzísť aj za menej priaznivých podmienkok.

Predpestovanie sadeníc

Cviklu si môžete aj predpestovať. Osivo vybranej odrody vysejte do výsevného substrátu v plastových zakoreňovačoch, do každého oddielu vysejte niekoľko semien. Jednotlivé rastliny si potom, ako povyrastú a vytvoria si kvalitný koreňový bal, povysádzajte do voľnej pôdy.

Starostlivosť o cviklu

Jednotenie

Pri sadení cvikle a objavení prvých výhonkov je potrebné riedenie. Keď rastlinky dorastú do veľkosti aspoň dvoch pravých lístkov, hriadku jednoťte na vzdialenosť 6 - 8 cm pre menšie buľvy a 10 - 15 cm medzi jednotlivými rastlinami, ak chcete dopestovať väčšie buľvy. Akonáhle rastliny červenej repy vzídu, môžete ich pretrhať na vzdialenosť zhruba 10 cm. V záhone ponechajte vždy len tie najsilnejšie rastliny. Vďaka pretrhaniu docielite zhruba rovnako veľké bulvy.

Zálievka

Po vzídení je tiež vhodné pôdu v prípade potreby jemne prekypriť. Zálievky nebude červená repa potrebovať veľa, postačí ju polievať len v období sucha. V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku. Neskôr (za predpokladu, že nie je dlhšiu dobu sucho) nie je intenzívna zálievka tak nutná. Pôda by nikdy nemala byť premokrená. Aby korene nedrevnateli a nezhoršovala sa ich chuť, udržujeme pôdu primerane vlhkú. Zalievame pravidelne a rovnomerne. Porast denne zavlažujte a nepoľavte v tom hlavne počas slnečných a teplejších dní.

Kyprenie a odburiňovanie

Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné. Pravidelná kontrola a odstraňovanie buriny je kľúčové pre správny rast cvikly, pretože burina môže konkurovať rastlinám o vodu a živiny.

Hnojenie

Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdu môžete prihnojiť kompostom v množstve približne 3 kg na 1 m2. V priebehu vegetačnej doby (60 - 120 dní) porast repy prihnojíme kompostom. Avšak nikdy nie neskôr ako zhruba 35 dní pred predpokladaným zberom.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia. SoilTonic. Pri prvom príznaku napadnutia rastliny hneď ošetríme prípravkom PlanTonic. Proti pôdnym škodcom už pri výseve nasypeme do osivového lôžka granulát SoilTonic G alebo SoilTonic E.

Najrozšírenejšie ochorenie je tzv. verticíliové vädnutie repy spôsobené hubou Verticilium albo-atrum. Pri rozrezaní buľvy sú cievne zväzky sčasti hnedé až čierne. Často sa môže na koreňoch vyskytovať spolu s ďalšími pôdnymi hubami, ktoré spôsobujú totálnu hnilobu koreňov, ako sú napríklad huby Rhizoctonia solani a Fusarium solani. Choroba listov cerkospóra (Cerkospora beticola) sa prejavuje škvrnami na listoch. V rovnakom období je repa napádaná aj múčnatkou (Erysiphe betae).

Zber a skladovanie

Vegetačná doba cvikly je od 60 do 120 dní. Závisí od toho, aké veľké buľvy chcete dopestovať. Malé buľvy vhodné na nakladanie do nálevu, môžete zberať už o dva mesiace. Na veľké si budete musieť počkať o niečo dlhšie. Prvý zber zo skoršieho jarného sadenia môžete naplánovať na koniec júna až júl. Najneskôr je vhodné vysievať cviklu koncom leta so zberom pred príchodom prvých mrazov, na ktoré je citlivá. Keď listy cvikly zožltnú a odumrú a plody dosiahnu priemer 5-7 cm, zelenina sa považuje za zrelú a pripravenú na zber.

Cviklu môžete začať zbierať, keď korene dosiahnu priemer 5-7 cm, čo je ideálna veľkosť pre jemnú chuť a textúru. Väčšie korene môžu byť tvrdšie a menej chutné. Čím menšie, tým lepšie - nenechávame preto repu prerásť. Ak chcete mať buľvy so sladšou chuťou, zbierajte ich skôr, najlepšie v štádiu, keď majú veľkosť golfovej loptičky. Väčšie buľvy majú sklon k drevnateniu a ich chuť nie je až taká lahodná.

Aby úroda zostala čo najdlhšie čerstvá, mala by sa skladovať v chladnej a dobre vetranej tmavej miestnosti pri teplote približne + 2 až 4 °C. Po zbere odstráň listy, aby si zabránil odoberaniu živín z koreňov. Cviklu môžeš uchovávať v chladnej pivnici alebo v chladničke, kde vydrží niekoľko týždňov. Buľvy cvikly na zimu odporúčame uchovávať v chladnejšom a vlhkom prostredí, ideálne v piesku, ktorý umiestnite do pivnice.

Využitie cvikle

Cvikla sa najčastejšie využíva na spracovanie do sladko kyslého nálevu, v ktorom chutí vynikajúco ako príloha k rôznym jedlám. Môžete z nej však pripravovať tiež zeleninové šťavy a smoothies. Niektoré gazdinky ju využívajú dokonca ako farbivo do dezertov. Cviklu môžete ďalej piecť i variť na rôzne spôsoby ako súčasť zeleninových aj mäsitých pokrmov. Mladá cvikla dodá tiež vynikajúcu chuť šalátom.