Cvikla je obľúbená koreňová zelenina, známa pre svoju výraznú farbu a nutričné hodnoty. Pre úspešné pestovanie cvikly je dôležité venovať pozornosť správnej príprave pôdy a jej pH. Optimálne pH pôdy ovplyvňuje nielen rast a vývoj cvikly, ale aj jej chuť a obsah vitamínov. Okrem pestovania má pH vplyv aj na ľudský organizmus a jeho celkové zdravie.
Pestovanie cvikly a pH pôdy
Príprava pôdy
Repa najlepšie rastie v pôde, ktorá je takmer neutrálna alebo mierne zásaditá. Ideálna pôda pre cviklu by mala mať pH v rozmedzí 6,0 až 7,5. Ak je pôda kyslá, je potrebné ju upraviť pomocou vápna alebo dolomitu, čo zlepší jej štruktúru a priaznivo ovplyvní rast rastlín. Vápnenie pôdy sa odporúča vykonávať na jeseň.
Repa preferuje ľahko štruktúrovanú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou repy je dôležité pôdu uvoľniť. Ak je pôda ílovitá a ťažká, na zlepšenie štruktúry a priepustnosti možno pridať piesok, kompost alebo rašelinu. Na jar, pred sejbou, je vhodné záhony posypať popolom, ktorý je bohatý na užitočné minerály.
Výsev a hnojenie
Repu je možné zasiať priamo do zeme alebo začať pestovať z hotových sadeníc. Ak sa rozhodnete zasiať semená, urobte tak skoro na jar, ale až keď je pôda teplá. Udržujte dostatočnú vzdialenosť medzi rastlinami (10-15 cm), aby ste mali priestor na pestovanie hľúz.
Repa potrebuje pravidelné prihnojovanie, najmä v období intenzívneho rastu. Môžete použiť organické hnojivá ako humus alebo kompost, ktoré pred výsadbou pridáme do pôdy a po výsadbe/sejbe urobíme vrstvu mulču.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť cviklu
Sladkosť repy a bór
Bór je nevyhnutným stopovým prvkom pre mnohé rastliny vrátane repy a úzko súvisí s reguláciou metabolických procesov vrátane syntézy cukrov. Nedostatok bóru môže viesť k zníženiu obsahu cukru v repe. Preto pridanie správneho množstva bóru môže pomôcť zvýšiť obsah cukru a sladkosť repy.
Na hnojenie bórom je možné použiť roztok kyseliny boritej (1 čajová lyžička na liter horúcej vody, rozriedený v 10-litrovom vedre studenej vody s pridaním pohára popola). Týmto roztokom sa záhony zalejú 2-3 krát v intervale 7 dní. Pred hnojením bórom je dôležité skontrolovať pH pôdy, ktoré by malo byť v rozmedzí 6-7,5.
Vplyv pH na ľudský organizmus
Kyselinovo-zásaditá rovnováha
Všetky telesné tekutiny, teda krv, moč, sliny, slzy i pot, by mali mať zásadité pH. Ideálne by malo mať hodnotu okolo 7,3. Vtedy je jemná kyselinovo-zásaditá rovnováha vášho vnútorného prostredia zachovaná, všetky orgány pracujú normálne, správne funguje dýchanie, obehová sústava, trávenie, produkcia hormónov.
Ak sa však často konzumujú mäso, sladkosti, tučné jedlá, prejedá sa, jedlo v ústach nepožuje poriadne a pojem „pitný režim“ nič nevraví, telo je prekyslené a tukovým zásobám nepomôže ani cvičenie v posilňovni.
Prekyslenie organizmu
Prekyslený človek má citlivú pokožku, so sklonmi k zápalom. To, žiaľ, vytvára dobrý základ pre množstvo chorôb, ktoré bezprostredne vznikajú ako „sprievodný efekt“, keď sa organizmus snaží o okamžitú detoxikáciu. Preto obťažuje napríklad celulitída, ale i ekzémy, akné, vyrážky, vredy, či bradavice.
Prečítajte si tiež: Cvikla plná zdravia a chutí
Krv sa snaží pomôcť telu zbaviť sa kyslého odpadu a aby znova dosiahla rovnováhu, pokúša sa neutralizovať ho alkalickými minerálmi, vápnikom, draslíkom, sodíkom a horčíkom. Ak ich neprijíma dostatok v strave, začne ich čerpať z kostí, chrupaviek a svalov. Preto sa v populácii tak hojne darí osteoporóze, plešatosti a zubnému kazu.
Ak telo neuposlúchneme a nezmeníme okamžite svoje návyky, ochorenie sa stáva chronickým alebo sa komplikuje. Kyslého odpadu sa telo snaží zbaviť i prostredníctvom pľúc a obličiek. Keď ho nevládzu bežne odvádzať, je v nich dlhodobo nahromadený a vytvára tam hlieny, polypy, kamene, cysty a nádory. Nastáva zrýchlené opotrebovanie organizmu a jeho kolaps. Sú to však všetko iba prejavy obrany nás samých voči našim sebaohrozujúcim stravovacím návykom.
Obezita a kalórie
Odborníci na výživu už dávno polemizujú s tvrdením, že obezita je iba o nadmernom príjme kalórií a nedostatku pohybu. Ak sa telu nedarí dostatočne sa vyčistiť, snaží sa odpad aspoň niekam ukryť a dobre ho "zakonzervovať". Preto ho ukladá do tukových tkanív, ktorých máme najviac na bokoch, stehnách, bruchu a mozgu. A začína si hromadiť ďalší tuk ako ochranu pred nadbytkom kyselín v jedle. Časom sa na týchto miestach vytvorí skladisko odpadov, ktoré rastie a rastie a vy sa nestačíte čudovať, z čoho priberáte a prečo ste také podráždené a unavené.
Zásadotvorné a kyselinotvorné potraviny
Je dôležité všímať si, čo si denne nakladáte na tanier a rozhodovať sa nielen podľa maškrtných chúťok, no zapojiť i rozum. Ak zmeníte to, čo jete, zbavíte sa tuku a celulitídy i na miestach, odkiaľ ich nemohlo „vyhnať“ ani cvičenie. Stačí dozvedieť sa o delení potravín z pohľadu ich pôsobenia v našom tele, na zásadotvorné a kyselinotvorné.
Ak sa vám podarí "okresať" váš jedálny lístok, zistíte, že sa vám prestali nadmerne mastiť vlasy, vyliečili sa opakované vnútorné zápaly, časté chrípky a virózy, neplodnosť, zápcha i bolesti hlavy. Keď už dlho ignorujete skutočnosť, že vaše zdravie veľmi súvisí so stravou a životným štýlom, vo "finále" ako posledné varovanie nastupuje kôrnatenie ciev, infarkt, cukrovka i rakovina. To sa už z nevinných stravovacích prehreškov stalo nebezpečné civilizačné ochorenie.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s kuracím mäsom a cviklou
Ako zlepšiť rovnováhu pH v tele
Východiskom z tohto neutešeného stavu je zmeniť svoje priority a tým i životný štýl, nestresovať samu seba a dbať na oddych. Urobte si čas na jedlo a rozmýšľajte o jeho zložení, veď z neho prijímate minerály, ktorých máte nedostatok kvôli kyslej nerovnováhe. Požujte každé sústo aspoň 50 až 100 krát, aby enzýmy v slinách mohli už tu začať pracovať na trávení a v črevách sa nezhromažďovali nestrávené zvyšky prispievajúce ku kyselinotvornému kvaseniu.
Pravidelný a dostatočný príjem vody totiž zriedi objem kyslého odpadu v tele a zmieni niektoré psychické prejavy prekyslenia, napríklad bolesť hlavy, únavu či nervozitu. Piť treba pravidelne po celý deň, každú hodinu pol litra. I predtým, než sa dostanete do postele si doprajte posledný pohár. Nezabúdajte na pohyb, aby sa pri miernej záťaži telo prečistilo cez krv i pľúca, odviedlo kysličník uhličitý a cez potenie odpadové kyseliny. A občas si pre istotu opäť skontrolujte svoje pH.
Zásadité a kyslé potraviny
Oba druhy potravín sú pre zdravie dôležité. Jedným z faktorov, ktoré určujú zdravotnú nezávadnosť potraviny, je pohľad na ňu zo zásaditého alebo kyslého hľadiska. Naše telá sú navrhnuté tak, aby fungovali vo veľmi úzkom rozmedzí pH, ktoré je okolo 7,365, čo je mierne zásadité. Stupnica pH sa pohybuje od 0 do 14.
pH krvi sa v podstate nikdy veľmi nemení - hodnota pH 6 by už znamenala, že sme v kóme. Aby teda krv mohla efektívne pôsobiť ako médium kyslíka a iných životne dôležitých živín, pH musí byť blízko tomuto špecifickému rozsahu. Táto mierne zásaditá rovnováha je udržiavaná a zabezpečená prácou našich obličiek. Filtrujú akékoľvek prebytočné kyseliny v našom systéme a vylučujú ich močom.
Štúdie ukázali, že ak k tomuto kyslému preťaženiu dôjde počas dlhšieho časového obdobia, môže to viesť k rôznym zdravotným ochoreniam, vrátane obličkových kameňov, degradácie svalov, zníženej hustoty kostí a dokonca artritídy, cukrovky a rakoviny.
Alkalická vs. Kyslá strava
Štúdia z roku 2014, publikovaná v európskom časopise Diabetologia, zahŕňala viac ako 66 000 žien v priebehu 14 rokov. V porovnaní so ženami, ktoré jedli zásaditú stravu, účastníčky, ktoré konzumovali stravu s vysokým obsahom kyslosti, vykazovali podľa výsledkov v priebehu štúdie významný nárast rozvoja cukrovky 2. typu.
Pre telo je veľmi náročné detoxikovať a neutralizovať kyseliny skôr, ako začnú pôsobiť ako jedy v bunkách a okolo nich a v konečnom dôsledku zmenia celé ich prostredie. Nie je to však len jedlo, ktoré jeme, čo môže spôsobiť kyslé prostredie. Telo vytvára kyseliny pomocou svalov, dýchania a trávenia určitých potravín. Ďalšími faktormi môžu byť stres, toxíny, znečistené životné prostredie, tabak, nedostatok spánku alebo lieky.
Ak chcete vedieť, či ste viac na zásaditej alebo kyslej strane, môžete si to jednoducho otestovať doma. Doslova miliardy buniek v našich tkanivách sa spoliehajú na zásadité prostredie, aby správne fungovali, predchádzali poškodeniu buniek a odrazili patogénne mikróby. Zdá sa, že dodržiavanie zásaditej stravy je len ďalším spôsobom, ako zistiť, že najprospešnejšie sú pre nás celé rastlinné potraviny. Nielenže nám neškodia, ich vysoký obsah minerálov a vitamínov má obrovský pozitívny vplyv na celý náš organizmus, ako je hojenie a prevencia chorôb.
Mýty o pH potravín
Kyslá/zásaditá záťaž danej potraviny sa netýka pH potraviny pred konzumáciou, ale kyslého/zásaditého výsledku po jej strávení. Ukázalo sa, že keď jete potraviny s vysokým PRAL, pH moču a slín sa často znižuje alebo je kyslejšie. Zatiaľ čo potraviny s nízkym PRAL zvyšujú pH moču a slín, čím sa stávajú zásaditejšie.
To, či potravina alkalizuje alebo okysľuje, závisí od množstva kyslého odpadu, ktorý vzniká pri jej trávení. Telo je ovplyvnené týmito odpadovými chemikáliami, nie skutočnou kyslosťou jedla. Väčšina jedincov v západnom svete nekonzumuje alkalizujúcu stravu, namiesto toho jedia "smrteľnú" stravu s vysokým obsahom živočíšnych produktov, rafinovaných potravín a spracovaných potravín. Bez alkalizácie potrebuje telo prijímať životne dôležité minerály, aby kyselinu neutralizovalo.
Veľmi často sa odporúča zvoliť pomer 80 % zásadotvorných potravín a 20 % kyslotvorných potravín. Medzi zásadotvorné potraviny patrí všetko ovocie ako melón, jablko, bobule, hrozno, citrón. Naše obchody s potravinami a reštaurácie sa skladajú takmer výlučne z kyselinotvorných potravín. Sú veľmi chutné a majú návykové vlastnosti, čo spôsobuje, že sa nimi prejedáme.
Tipy na zvýšenie zásaditosti
- Pite veľa vody, aby ste si prepláchli systém a podporili prirodzenú detoxikáciu. Extra bonus, ak k tomu pridáte citrón - pamätajte, že jedlo s kyslou chuťou automaticky neznamená, že je aj kyslotvorné!
- Po prebudení vypite obrovský pohár vody.
- Vždy, keď je to možné, vyberajte čerstvé, organické potraviny bez GMO.
- Urobte zo šalátov základ svojho jedálnička. Listová zelenina je najzásaditejšia a tiež bohatá na životne dôležité mikroživiny.
- Potraviny ako celé zrná alebo niektoré strukoviny nie sú zásadotvorné, ale ponúkajú aj nutričné výhody a sú súčasťou zdravej výživy - preto by ste ich mali jesť spolu so zásaditými potravinami.
- Nahraďte živočíšne potraviny rastlinnými zdrojmi bielkovín, ako je tofu, fazuľa alebo brokolica.
- Skúste každý deň zjesť trochu mrkvy, karfiolu, brokolice, baklažánu, uhorky, zemiakov alebo zeleru.
Rovnako ako existujú faktory, ktoré môžu spôsobiť acidózu, existujú aj iné spôsoby, ako sa vrátiť späť k zásaditosti. Jedzte pomaly a každé sústo prežúvajte približne 30-40 krát. Vyhoďte šampóny obsahujúce chemikálie, čistiace prostriedky alebo osviežovače vzduchu. Jedlá sóda môže tiež pomôcť neutralizovať kyselinu a pomôcť telu udržiavať rovnováhu pH v moči a krvnom obehu.
Pomocné prostriedky na podporu pH rovnováhy
Na trhu existuje viacero prípravkov, ktoré majú pomôcť pri udržiavaní správnej acidobázickej rovnováhy.
- PuripHy: Spojením tekutého hydrogénuhličitanu sodného, uhličitanu draselného a hydroxidu draselného. PuripHy môže byť pridávaný do tekutín za cieľom ich alkalizácie. Neutralizuje riasy, baktérie, kvasinky, plesne, cudzopasníky, exotoxíny a mykotoxíny. Navyše puripHy podporuje vstrebávanie väčšieho množstva kyslíka z vody, ktorú pijeme.
- pHour Salts: Pomáha telu znovu získať rovnováhu. Dáva telu presne to, čo potrebuje k zvýšeniu hladiny veľkých alkalických minerálov a poskytuje výrazné zlepšenie zdravia a všeobecné blaho organizmu.
- ProDeacid®: (patentovaná receptúra s vysokým obsahom antioxidantov získaných zo zmesi rôznych druhov ovocia a zeleniny v ich optimálnych pomeroch) pomáha účinne čistiť organizmus od toxínov, vrátane ťažkých kovov. Podporuje súčasne reguláciu pH hodnoty v našom organizme.
- Extrakt z grapefruitu: Je bohatým zdrojom vitamínu C a ß-karoténu, vďaka čomu posilňuje odolnosť organizmu. Pozitívne vplýva na činnosť srdca, podporuje reguláciu hladiny cholesterolu a krvného tlaku.
- Chlorofylín: Je derivát chlorofylu. Je silný antioxidant, má výrazne alkalizujúce vlastnosti. Stimuluje odstraňovanie potenciálne škodlivých toxických látok, vrátane možných karcinogénov z organizmu, spomaľuje degradačné oxidačné procesy v bunkách.
Meranie pH
Meranie pH moču a slín
Na rozdiel od krvi, určenie hodnoty pH v moči takmer presne odzrkadľuje stav organizmu, pričom táto metóda je jednoduchá a lacná. V dôsledku očisty od kyseliny v priebehu noci býva ranný moč najkyslejší. Práve preto je ideálny na kontrolu hodnoty pH. Na pravidelnú kontrolu stavu kyseliny v tele si zaobstarajte ako indikátor pH lakmusový papierik s priloženou farebnou škálou (zoženiete ho vo vybraných lekárňach). Ideálna acidobázická hodnota vášho vnútorného prostredia je pH 7,4 až 7,5. Pri hodnote pH pod 7 by ste svoje telo mali odbremeniť od prebytku kyselín dodatočným prísunom zásad, či už v podobe zásaditých potravín alebo špeciálnej zásaditej zmesi, ktorú vám namiešajú v lekárňach so špeciálnym laboratóriom. Ak vám nie je príjemné kontrolovať si svoje pH pomocou moču, spoľahlivé hodnoty vám poskytnú aj vaše sliny. Ideálna hodnota pH slín je 7,1.
Meranie pH pôdy
Na odmeranie pH pôdy vám netreba žiadne predražené elektronické zariadenia. Meranie prebieha pomocou špeciálnej látky, ktorá zmení svoju farbu na základe vlastnosti roztoku - čiže určí to, či je pôda zásaditá, kyslá alebo neutrálna. Tieto látky sa označujú ako indikátory pH. Lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH sú na meranie najpraktickejšie, cenovo dostupné a výsledok máte do pár sekúnd. Nájdete ich v lekárňach, drogériách alebo väčších záhradkárstvach.
Ako pomocou papierikov testovať?
Najprv je dôležité odobrať vzorku pôdy (stačí pár gramov), ktorá by mala byť suchá. Vložíte ju do pohára, zalejete teplou destilovanou vodou v pomere 1:1. Zmes dôkladne premiešate, aby nezostali žiadne hrudky a necháte ju pár hodín lúhovať. Takto vytvoríte vodný roztok, v ktorom budú uvoľnené látky z pôdy. Do hotového roztoku namočíte indikátorový papierik. O pár sekúnd sa farba papierika zmení a podľa toho dokážete určiť pH pôdy. Ak je táto farba červená, znamená to, že pôda je kyslá. Žltá a zelená indikuje neutrálne pH a sfarbenie do modra určuje zásaditú pôdu. Destilovaná voda sa na určovanie pH používa preto, lebo nemení pH v pôde a je neutrálna.
Ďalším spôsobom, ako môžete zmerať pH pôdy, je použitie špeciálneho merača, ktorý elektronický určí presnú hodnotu. Funguje to tak, že pomocou vodivosti v pôde pH odmeria. Dá sa to vďaka tomu, že aj kyslosť alebo zásaditosť ovplyvňuje prechod prúdu v pôde. Ani táto alternatíva nie je peňažne nákladná a meranie týmto spôsobom je rýchlejšie a jednoduchšie. Iba zapichnete merač do pôdy a po pár sekundách máte výsledok.