Kvasená zelenina sa stáva čoraz populárnejšou voľbou pre zdravú výživu. Konzumácia kvašenej zeleniny prináša mnoho zdravotných výhod a rozhodne stojí za to zahrnúť ju do vášho každodenného jedálnička. Nie je to nič nové, práve naopak. Kvasenie (fermentácia) patrí k najstarším spôsobom konzervácie potravín. Už naši predkovia to dobre poznali - pre nich to bol najjednoduchší a najlepší spôsob skladovania zeleniny. V tomto článku sa zameriame na kvasenú zeleninu a jej priaznivé účinky na zdravie. Doplníte tak množstvo vitamínov.
Čo je Kvasená Zelenina a Ako Vzniká?
Kvasená zelenina je výsledkom prirodzeného fermentačného procesu, pri ktorom mikroorganizmy, najmä laktobacily, premieňajú sacharidy v zelenine na kyselinu mliečnu. Tento proces nielen konzervuje zeleninu, ale aj vytvára prostredie bohaté na prírodné probiotiká, čo sú prospešné baktérie, ktoré podporujú zdravie čriev. Mliečne kvasenie vzniká pôsobením soli, tlaku a času. Dôležité je zabrániť prístupu vzduchu, a to ponorením zeleniny do soľného roztoku. Život bez vzduchu vyhovuje baktériám mliečneho kvasenia. Tieto naštartujú rozklad, ktorý uvoľní zo surovej zeleniny enzýmy a vznikne kvalitný zdroj vitamínu C a probiotických kultúr - Lactobacillus. Mimochodom, tie isté baktérie obývajú aj naše črevá.
Slovo fermentácia označuje riadený proces rozkladu za prítomnosti určitých druhov baktérií. Je druh fermentácie, ktorý je podmienený vylúčením vzduchu z procesu. Významnú úlohu zohráva čas a spôsob výroby. V našich podmienkach je to jesenné nakladanie hlávkovej kapusty, pričom proces prebieha 3-7 dní. Využívame rôzne druhy zeleniny a ich kombinácie.
Slovo pickles je prevzaté z angličtiny a označuje naloženú zeleninu. Je to širší pojem a môže sa jednať aj o zeleninu sterilizovanú, s pridaním cukru a octu.
Zdravotné Benefity Kvasenej Zeleniny
Kvasená zelenina je nielen chutná a osviežujúca, ale aj nesmierne prospešná pre ľudské zdravie. Vďaka jednoduchému procesu fermentácie môžete ľahko pripraviť rôzne druhy zeleniny plné probiotík a ďalších prospešných látok. Zaradenie kvašenej zeleniny do vášho jedálnička môže byť jedným z najlepších krokov, ktoré môžete urobiť pre svoje zdravie.
Prečítajte si tiež: Príklady riešení pre zásobovanie vodou
Podpora Zdravia Čriev a Trávenia
Probiotiká obsiahnuté v kvašenej zelenine pomáhajú udržiavať zdravú črevnú mikroflóru, čo je kľúčové pre správne trávenie a vstrebávanie živín. Zdravá črevná mikroflóra tiež prispieva k prevencii zápchy a ďalších tráviacich problémov. Kvasená zelenina črevá regeneruje, vytvára zdravú mikroflóru, udržuje rovnováhu žalúdočných štiav a tým zlepšuje trávenie. 1 dl čerstvej šťavy z kapusty 3 až 4-krát denne sa môže využiť ako doplnok pri liečbe podráždeného alebo zapáleného hrubého čreva, bakteriálneho kvasenia, či pri inej nerovnováhe v celom tráviacom trakte. Kyselina mliečna pomáha tiež priamo pri trávení v žalúdku tým, že kompenzuje nedostatok tvorby kyseliny soľnej. Na druhej strane nepasterizovaná kyslá kapusta je bohatá na živé enzýmy pôsobiace rovnako ako enzýmy pankreasu, ktoré pomáhajú pri trávení.
Posilnenie Imunitného Systému
Zdravá črevná mikroflóra hrá dôležitú úlohu v našom imunitnom systéme. Fermentovaná zelenina je vynikajúcim zdrojom užitočných baktérií, nazývaných aj „probiotiká“ (obsahuje prirodzenú formu Lactobacilla), dôležitých enzýmov. Má tiež antibiotické poslanie, pretože bráni rastu škodlivých mikróbov v črevách.
Zvýšená Biologická Dostupnosť Živín
Kvašená zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a enzýmy, ktoré sú dôležité pre ľudské zdravie. Fermentačný proces zvyšuje biologickú dostupnosť týchto živín, čo znamená, že naše telo ich môže lepšie vstrebávať. Pri kvasení sa oddeľujú vitamíny a minerály od vlákniny a tým sú pre náš organizmus ľahšie vstrebateľné a vláknina sa stáva stráviteľnejšou. Živiny z takto nakvasenej zeleniny podporujú rozvoj užitočnej mikroflóry v črevách (významným zdrojom imunity je sliznica v črevnom systéme). Preto je pre naše zdravie nevyhnutné, aby sme mali v črevách tie „správne” probiotické kultúry.
Pozitívny Vplyv na Duševné Zdravie
Niektoré štúdie naznačujú, že probiotiká môžu mať pozitívny vplyv na duševné zdravie. Zlepšenie črevnej mikroflóry môže prispieť k zníženiu úzkosti a depresívnych príznakov. Kvasená kapusta obsahuje tiež acetylcholín , ktorý napomáha prenosu nervových vzruchov a upokojuje vegetatívny nervový systém. Známa je trojmesačná kapustová kúra proti depresiám.
Protirakovinné Účinky
Pri kvasení vznikajú aj izotiokyanáty, ktoré majú silné protirakovinné účinky. Pomôže proti rakovine - účinne chráni pred vznikom rakoviny pečene, pľúc, hrubého čreva a prsníkov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca teplotami pri príprave čaju
Detoxikácia Organizmu
Podľa tradičnej čínskej medicíny kvasená zelenina podporuje správnu funkciu pečene, napomáha k tráveniu bielkovín a tukov, aktivuje funkciu čriev a podporuje vylučovanie toxických látok z tela.
Ako si Pripraviť Kvasenú Zeleninu Doma?
Kvašenie zeleniny je proces, ktorý môžete ľahko zvládnuť aj doma. Na domáce kvasenie zeleniny nemusíte siahnuť hlboko do vrecka.
Základné Pomôcky:
- Nádoba na kvasenie zeleniny - Môžete si vystačiť s konzervačnými pohármi. Väčšia je naplnená zeleninou, menšia naplnená vodou slúži ako závažie. Tradičné keramické súdky spolu s ťažidlom zoženiete v domácich potrebách. Vhodnými sú aj sklenené zaváracie poháre so skleneným vrchnákom a tesniacou gumičkou.
- Strúhadlo, škrabka, nôž, veľká misa, tĺčik do mažiara alebo drevená vareška.
Ingrediencie:
- Zelenina - Bez nej sa nezaobídete. Ako základ sa používa kapusta - biela, červená alebo aj čínska. Do kapusty môžete pridať čokoľvek, čo máte radi. Osvedčené kombinácie sú kapusta s cibuľou alebo kapusta s mrkvou či červenou repou. Tí odvážnejší pridávajú reďkovku, pór, kaleráb, zeler, brokolicu alebo karfiol. Uhorky sa dajú aj kvasiť.
- Soľ - zeleninu môžete kvasiť aj bez soli, ale je to trochu náročnejšie. Preto je lepšie začať so soľou. Môžete použiť bežnú kuchynskú soľ alebo himalájsku soľ, ktorá je veľmi vhodná na nakladanie zeleniny do vlastnej šťavy a na prípravu nálevu. Ideálny je pomer cca 2% soli z objemu zeleniny.
- Korenie - tí, ktorí radi experimentujú, môžu pridať rôzne koreniny. Jedným z takých klasických je rasca. Môžeme odporučiť aj chren alebo cesnak. Siahnuť môžete aj po bobkovom liste a korení. Allicín z cesnaku zmenšuje riziko artériosklerózy a trombózy a posilňuje imunytný systém. Étericke oleje brzdia zápalové procesy a uvoľňujú hlien.
- Bylinky - podľa chuti a zvyku.
- Umeocot - dodáva zelenine slanú kyslastú chuť, podporí proces kvasenia a tvorenia probiotík. Používa sa najmä na bleskové kvasenie šalátov (napríklad reďkoviek alebo uhoriek). Keďže obsahuje aj enzýmy, dokáže zeleninu v priebehu niekoľkých minút premeniť na jemne fermentovaný šalát. Môžete ho použiť aj na výrobu nálevu - rovnako ako sójovú omáčku.
- Probiotiká (voliteľné) - Ak nechcete používať soľ na kvasenie, ako zákvas vám môže dobre poslúžiť pridanie probiotík.
Postup:
- Zeleninu nakrájajte na malé rezance, kocky, kolieska, skrátka tak, ako vám príde pod ruku. Zeleninu nakrájajte na male kúsky (čím väčšie kúsky, tým dlhší proces kvasenia).
- Zeleninu osolíme alebo okoreníme.
- Zeleninu zmiešajte so soľou a nechajte ju niekoľko desiatok minút odpočívať. Zeleninu treba nakrájať na male kúsky (čím väčšie kúsky, tým dlhší proces kvasenia) a dobre utlačiť. V niektorých receptoch odporúčajú zaliať zeleninu slanou vodou, avšak mne sa osvedčila metóda, keď sa zelenina ukladá do nádoby po vrstvách, každá vrstva sa posolí a dobre utlačí. Zelenina tak pustí vlastnú šťavu a vôbec nie je potrebné dolievať vodu.
- Túto zmes naplňte do pripravenej nádoby. Dôležité je, aby bola všetka zelenina ponorená v šťave. Zelenina preto musí byť zaťažená. Poháre a viečka je nutné riadne umyť, dobré je ich aj vyvariť vo vode. Použité potraviny by mali byť zdravé, bez plesne a hniloby a čisté. Zelenina musí byť ponorená celá pod hladinou tekutiny, cca 1-2 cm. Tým zamedzíme prístupu kyslíka a rozvoju plesní a hniloby. Častokrát je treba zeleninu niečím zaťažiť (buď špeciálne ťažítko, alebo stačí aj fľaša naplnená vodou). Pri vkladaní zeleniny do nádoby ju postupne zatláčajte.
- Nádobu skladujte na bezpečnom mieste v kuchyni, mimo dosahu priameho slnečného svetla. Na začiatku je potrebná izbová teplota, okolo 20-22 stupňov, aby sa naštartoval kvasný proces. Pohár plníme len asi do 3/4, aby zelenina pri pustení šťavy a jej vytláčaní závažím nepretiekla, je vhodné dať pod nádobu plech, alebo hlbší tanier (ak by pri kvasení vytiekla voda). V prvých dňoch sa v dôsledku fermentácie vytvára pena. Po cca po 5 dňoch sa tento proces zmierni, alebo zastaví a môžme začať konzumovať. Aj pri používaní by sme mali dohliadnuť na to, aby bola zelenina pod vodou. Pri kvasení by nádoba nemala byť vystavená slnku, alebo položená na vykurovacom telese. Zeleninu vždy vyberáme čistými rukami a dbáme na to, aby sme do zeleniny nezaniesli špinu. Začiatok procesu sa prejaví stúpaním bubliniek. V prvých dňoch, kedy fermentácia prebieha najsilnejšie je vhodné nádobu podložiť plechom, lebo časť obsahu môže vytiecť. Keď sa prestanú tvoriť bublinky, proces fermentácie skončil a nádobu presunieme do chladu.
- Po 5 až 7 dňoch uložte nádobu s hotovou fermentovanou zeleninou do chladničky. Kvasená zelenina sa môže skladovať pri izbovej teplote (my ju máme na linke a vydrží nám aj mesiac).
Dôležité Rady a Tipy:
- Čerstvá a kvalitná zelenina je základom úspešného kvašenia. Vyhnite sa použitiu chemicky ošetrenej, nekvalitnej alebo prezretej zeleniny. Dbáme na čistotu - pri nakladaní zeleniny musíme mať čistú pracovnú plochu, dosku na krájanie, nože, strúhadlá aj nádoby a vrchnáky.
- Zeleninu vždy pevne natlačte do nádoby, aby bola úplne ponorená vo vlastnej šťave alebo slanom roztoku. Tým zabezpečíte anaeróbne prostredie, ktoré je kľúčové pre úspešné kvašenie.
- Ideálna teplota pre kvašenie sa pohybuje medzi 18 a 22 °C.
- Kvašenie je prirodzený proces, ktorý vyžaduje čas. Buďte trpezliví.
- Ak sa na povrchu kvašenej zeleniny objaví pleseň, môže to znamenať, že do nádoby prenikol vzduch.
- Kvašenú zeleninu môžete začať ochutnávať už po niekoľkých dňoch.
- Ak má človek slabšie trávenie - menej enzýmov, ktoré histamín rozkladajú, tak konzumácia väčšieho množstva kvasenej zeleniny môže spôsobiť opuch, ekzém, alergickú reakciu… V tom prípade odporúčam pripravovať iba čerstvú kvasenú zeleninu, vynechať octy a nezdravé kvasené produkty a nechať iba tie zdravé.
- Vo všeobecnosti platí pravidlo „všetko s mierou“ a inak to nie je ani pri kvasenej zelenine. Každému zdravému človeku nebude robiť dobre, keď jej bude konzumovať veľa, pretože je tam veľa soli, veľa kyseliny mliečnej, ktorá pri nadmernej konzumácii trávenie poškodzuje. Odborník si myslí, že 2 - 3 polievkové lyžice denne sú ideálne.
- Pozor však, určite nie je vhodné jedávať kvasenú zeleninu každý deň počas celého roka.
Ako Zabrániť Nadmernej Vode Pri Kvasení Kapusty?
Nadbytok vody počas kvasenia kapusty môže viesť k jej znehodnoteniu, pretože zriedi soľný roztok potrebný na správny priebeh fermentácie a podporuje rast nežiaducich mikroorganizmov. Tu je niekoľko tipov, ako tomu predísť:
- Použite správny pomer soli: Dodržiavanie odporúčaného množstva soli (cca 2% z hmotnosti kapusty) je kľúčové. Soľ nielenže konzervuje kapustu, ale aj reguluje množstvo vody, ktoré sa z nej uvoľní.
- Kapustu dôkladne premasírujte: Po nakrájaní kapustu dôkladne premasírujte so soľou. Tento proces pomôže narušiť bunkové steny kapusty a uvoľniť z nej vodu. Premasírovanú kapustu nechajte odstáť aspoň 30 minút, aby sa uvoľnilo čo najviac tekutiny.
- Kapustu dôkladne utlačte: Pri vkladaní kapusty do nádoby na kvasenie ju dôkladne utlačte. Tým sa vytlačí prebytočný vzduch a zároveň sa uvoľní ďalšia voda.
- Použite závažie: Na kapustu položte závažie, ktoré ju udrží pod hladinou tekutiny. Môžete použiť špeciálne závažie na kvasenie, sklenenú fľašu naplnenú vodou alebo kamene, ktoré ste predtým vyvarili.
- Kontrolujte hladinu tekutiny: Počas prvých dní kvasenia pravidelne kontrolujte hladinu tekutiny v nádobe. Ak je tekutiny príliš veľa, môžete ju odliať. Dôležité je, aby kapusta bola stále ponorená, ale nie plávala v nadmernom množstve tekutiny.
- Použite kvalitnú nádobu: Vyberte si nádobu na kvasenie, ktorá je dostatočne veľká a má tesné veko. Tým sa zabráni prístupu vzduchu a zníži sa riziko vzniku plesní.
Dodržiavaním týchto jednoduchých tipov môžete úspešne zabrániť nadmernej vode pri kvasení kapusty a zabezpečiť si tak chutnú a zdravú kyslú kapustu.
Obľúbené Druhy Kvasenej Zeleniny
- Kyslá kapusta: Je u nás zrejme najznámejšou a najobľúbenejšou formou kvašenej zeleniny. K jej príprave potrebujete len kapustu, soľ a trochu trpezlivosti. Kapustu nakrájajte na tenké prúžky, premiešajte so soľou a nechajte stáť, kým nezačne púšťať šťavu. Potom kapustu pevne natlačte do nádoby, aby bola úplne ponorená vo vlastnej šťave, a nechajte fermentovať pri izbovej teplote po dobu niekoľkých dní až týždňov. Je bohatá na vitamín K. V 100 g sa nachádza až dvojnásobok odporúčanej dennej dávky. Najcennejšou zložkou kyslej kapusty je kyselina mliečna. Spolu s vitamínmi skupiny B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu. Šťava z kyslej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru. Obsahuje probiotické baktérie mliečneho kvasenia, ktoré zabraňujú množeniu škodlivých a hnilobných mikroorganizmov. Aktivuje tiež funkciu čriev a vylučovanie toxických látok. Podporuje i látkovú výmenu a má odvodňujúci účinok, čím umožňuje rýchle odstraňovanie odpadových látok z tela. Pre zdravie konzumenta kapusty je nezanedbateľný aj jej vysoký obsah celulózovej vlákniny, ktorá zlepšuje priechodnosť čriev, podporuje pravidelné vyprázdňovanie, a tak zabraňuje zápche. Je veľmi osožná aj pri chronickej zápche a divertikulóze.
- Kimchi: Je tradičný kórejský pokrm z kvašenej zeleniny, najčastejšie čínskeho kelu, reďkoviek, cesnaku, zázvoru a chilli papričiek. Postup je podobný ako pri kysanej kapuste, ale pridávajú sa rôzne koreniny a prísady, ktoré dodávajú kimchi jeho charakteristickú pikantnú chuť. Fermentácia prebieha tiež pri izbovej teplote a trvá zvyčajne niekoľko týždňov.
- Kvašené uhorky: Sú ďalšou obľúbenou formou kvašenej zeleniny. K ich príprave budete potrebovať malé uhorky, soľ, vodu a prípadne korenie ako kôpor, cesnak alebo čierne korenie. Uherky vložte do nádoby, zalejte slaným roztokom a nechajte pri izbovej teplote fermentovať niekoľko dní až týždňov.
- Kvašená červená repa: Je bohatá na vitamíny a minerály, čo z nej robí ideálnu surovinu na kvašenie. Repku olúpte a nakrájajte na tenké plátky alebo kocky, pridajte soľ a premiešajte. Potom repu natlačte do nádoby a zalejte vodou tak, aby bola úplne ponorená.
- Kvašená mrkva: Je chutná a osviežujúca varianta. Mrkvu nakrájajte na tenké plátky alebo tyčinky, premiešajte so soľou a prípadne pridajte bylinky ako tymián alebo kôpor. Mrkvu natlačte do nádoby a zalejte vodou. Nechajte fermentovať niekoľko dní až týždňov. Mrkva je bohatá na vitamíny A, B a C, betakarotén, železo, vápnik, draslík a sodík. Každý deň jedzte 2 mrkvy alebo vypite pohár čerstvej šťavy. Pôst s mrkvovou šťavou v priebehu 1 alebo 2 dni je veľkou detoxikačnou terapiou pečene. Viac vitamínu A - karotenu sa uvoľňuje pri spacovaní mrkvy než pri hryzení v surovom stave. Pri strúhaní to je 36%, pri tepelnej úprave až 60%, kým pri jedení celej surovej mrkvy len 5%.
- Kvašený karfiol: Môžete kvasit buď samostatne, alebo v kombinácii s inou zeleninou. Karfiol rozlomte na malé ružičky, pridajte soľ a prípadne aj korenie ako kurkumu alebo kari. Karfiol natlačte do nádoby a zalejte vodou. Nechajte fermentovať pri izbovej teplote niekoľko dní až týždňov.
Okrem týchto druhov môžete kvasit aj ďalšie druhy zeleniny, ako sú papriky, kaleráb, petržlen a cibuľa. Iba červené a žlté odrody papriky obsahuju zlúčeniny, ktoré zmenšujú riziko vzniku nádorových ochorení a majú protizápalové účinky. Petržlen je bohatý na vitamín C, provitamín A, železo, vápnik, draslík, fosfor, horčík, síru a kremeň. Vysoký obsah železa zabraňuje chudokrvnosti. Vitamín C posilňuje imutiný systém a povzbudzje chuť do jedla. Povzbudzuje činosť pečene a pomáha pri dne. Je užitočným zdrojom vápnika. Pomáha organizmu zbaviť sa nadmernej tekutiny. Neutralizuje škodliviny z cigaretového dymu. Cibuľa je prostriedok proti zachrípnutiu : cibuľu nasekáme a uvaríme s tromi polievkovými lyžicami medu na sirup. Úžívajte po lyžičkách. Na všetky respiračné infekcie : pripravte šťavu z nasekanej surovej cibule, pokvapkajte ju medom a nechajte stáť cez noc. Užívajte každé 2 hodiny 1 kávovú lyžičku. Opar pier : liečime tak, že na postihnuté miesto prikladame plátok surovej cibule. Nádcha : predchádzame tak, že do nosa vkladáme tampóny namočené v cibulovej šťave. Bolesti krku : zmierni zábal z jemne nasekanej cibuli. Zmierňuje infekciu dýchacích ciest, reguluje krvný obeh, predchádza zápche, lieči ekzémy a posilňuje vlasy.
Prečítajte si tiež: Ako dosiahnuť vláčny chlieb
Recept na Klasický Pickles
Krátkodobé kvasenie (3-5 dní, závisí od teploty).
Ingrediencie:
- 1 hlávka kapusty
- 1 - 2 ks cvikly
- 1 ¼ chrenu (ak máte radi pikantné, môžete si pridať i viac)
- 2 - 3 cibule (bielu alebo červenú)
- 3 - 4 strúčiky cesnaku
- 2 lyžičky himalájskej / morskej soli (nie obyčajnú kuchynskú, jodidovanú)…ak je málo slané, prisoľ si podľa chuti
Postup:
- Z kapusty odstránime vrchné listy. Ak máme kupovanú, môžeme odstrániť viac listov a samozrejme hlúbik (tak sa zbavíme až 80 % škodlivín, ktoré kapusta získala počas jej rastu). Ak máte domácu, stačia len vrchné listy. 2-3 lístky kapusty si odložíme, použijeme neskôr.
- Nastrúhame ju na strúhadle, dáme do misy a hneď posolíme a premiešame.
- Nastrúhame si cviklu, cibuľu a nakoniec na najmenšom strúhadle cesnak a chren. Pridáme ku kapuste a premiešame.
- Pripravíme si sklenenú (keramickú) nádobu.
- Kapustu postupne rukou tlačíme do nádoby, tak aby bola ponorená vo vlastnej šťave. Ak kapusta nepustila dostatok šťavy, môže to byť i tým, že bolo pridané málo soli. Ale to nevadí, rozpustíme 1 lyžičku soli v 2 dcl vody a vlejeme to do kapusty.
- Využijeme odložené lístky kapusty, ktorými zakryjete natlačenú kapustu.
- Nakoniec kapustu zaťažíme. Ja si dám do zaváraninového pohára vodu a tým to zaťažím.
- Prikryjem čistou utierkou a môže začať kvasenie - 2 až 5 dní (kvasenie neprebieha pri teplote nižšej ako 18 °C).
Rady na záver:
- Na povrchu sa môže vytvoriť taký povlak, alebo pena. Snaž sa to odstrániť, alebo si urob výluh z klinčekov (klinčeky majú protibakteriálne a protiplesňové účinky). Je to jednoduché: 10 klinčekov na 3 dcl vody, variť cca 1 - 1 ½ hodinky, potom pridať 2-3 lyžičky ku kvaseniu.
- Počas kvasenia môžeš niekoľkokrát ochutnávať zeleninu - ale budeš to i cítiť :-). Keď zelenina dosiahne požadovanú kyslosť , nádobu si ulož do chladničky, alebo ak si to robil/a vo veľkej sklenenej nádobe, tak si pickles prelož do menších sklenených pohárov. NIKDY však nie do plastových, pretože kvasená zelenina pracuje i v chladničke!
Ako Konzumovať Kvašenú Zeleninu?
Kvasená zelenina pôsobí najlepšie vtedy, keď ju servírujeme denne a v malom množstve: 1 polievkovú lyžicu k hlavnému jedlu. Kvasená zelenina pôsobí najlepšie, keď ju budeš jesť často a v menších porciách. Najlepšie po jedle, pretože ak ju jeme počas jedla, bráni rozkladu škrobu v ústnej dutine a ten je potom pre nás ťažšie stráviteľný. Najradšej ju podávam k mäsu, rybám, ale tiež ku strukovinám alebo obilninám. Za seba odporúčam pridávať kvasenú zeleninu ku každému jedlu v množstve malej mištičky, „tzv.
Kvasená Zelenina v Slovenskej Kuchyni
Napriek tomu, že dnes pri príprave nakladanej kvasenej zeleniny často siahame po receptoch východnej kuchyne, v tej našej tradičnej, slovenskej, ale aj českej, sú kvasené potraviny prirodzenou súčasťou. Hovoríme napríklad o paprike plnenej bielou kapustou. Ďalej je to bežná kyslá kapusta biela a rovnako aj červená. Nakladané rýdziky…