Úvod
Veľká Morava, ranostredoveký štátny útvar, ktorý zohral významnú úlohu v dejinách strednej Európy, je dodnes predmetom mnohých diskusií a interpretácií. Archeologické náleziská z tohto obdobia nám poskytujú cenné informácie o živote, kultúre a spoločnosti našich predkov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty veľkomoravskej archeológie, od identifikácie významných sídiel, cez pohľad na nálezy hračiek a jedla, až po rekonštrukciu náboženských predstáv a pohrebných rituálov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto fascinujúcu etapu našich dejín, pričom sa budeme opierať o dostupné pramene a najnovšie poznatky.
Lokalizácia významných sídiel
Dodnes prebiehajú diskusie o presnej lokalizácii hlavných centier Veľkej Moravy. Oficiálni historici sa nezhodujú v názoroch a častokrát prezentujú naivné predstavy. Aj autorka článku predstavuje vlastnú teóriu, ktorá sa vyvíja s pribúdajúcimi poznatkami.
Mikulčice
Niektorí historici, zameraní na čechoslovakistický výklad dejín, vidia v Mikulčiciach (Valoch pri Hodoníne) hlavné mesto Veľkej Moravy, sídlo Rastislava. No podľa autorky článku je to nereálne. Archeologické nálezy z Mikulčíc, ako napríklad zvieracie kosti a črepy s vlnitým ornamentom, svedčia skôr o osídlení, ktoré mohlo mať aj hospodársky alebo náboženský charakter.
Velehrad
Velehrad sa prvýkrát spomína v listine z roku 1130 a do roku 1257 bol mestečkom alebo trhovou dedinou. Po založení opevneného mesta Uherské Hradište Velehrad stratil mestské práva a stal sa obyčajnou dedinou, nazývanou Staré Město. Pôvodné meno bolo prenesené na cisterciánsky kláštor, založený okolo roku 1200 na mieste staršieho kláštora sv. Toto stredoveké sídlo nemožno stotožňovať s Velehradom, ktorý legendy a Dalimil uvádzajú ako sídlo Svätopluka a Metoda.
Devín
Po rozpade Samovej ríše Avari ovládli Devín a jeho okolie. Na pohrebisku v Devínskej Novej Vsi začali pribúdať avarské hroby. Moravania reagovali na avarské obsadenie Devína stavbou novej pevnosti v Mikulčiciach. Podľa autorky článku je logické, že hlavné mesto kniežatstva sa z Devína nepohlo preč. Zmeny režimov sa nerobia výmenou obyvateľstva, ale zmenou náčelníkov.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre bábiky
Nitra
Kniežacím hradom na Slovensku bola Nitra. Palisáda, ktorej stopy archeológovia zachytili na okraji západného svahu kopca, mohla chrániť nitrianske kniežacie sídlo už v 8. storočí, podobne ako palisáda v Mikulčiciach.
Archeologické nálezy a interpretácie
Archeologické nálezy z obdobia Veľkej Moravy poskytujú bohatý materiál pre rekonštrukciu života a kultúry Slovanov. Medzi významné nálezy patria:
- Ostrohy s háčikmi: V Mikulčiciach sa našlo 60 železných a bronzových ostrôh s háčikmi na konci bočníc, ktoré slúžili kniežacím jazdeckým bojovníkom. Nálezy ostrôh s háčikmi aj v Uherskom Hradišti, Ostrove sv. Jiří, Sadoch, Starých Zámkoch v Brne-Líšni, Zelenej hore pri Vyškove, Břeclave-Pohansku, Mutěniciach, Poveloch pri Olomouci a Podbranči na Myjave svedčia o prítomnosti kniežacej jazdeckej družiny v 8. storočí aj v Nitriansku.
- Šípové hroty: V Mikulčiciach sa našlo 59 šípových hrotov, ktorých rombický a deltoidný tvar bol charakteristický pre Maďarov. Nálezy šípov a stopy po požiari aj v Strachotíne, Starých Zámkoch pri Líšni, Pohansku pri Břeclave, Zelenej Hore a ďalších moravských hradoch svedčia o útokoch Maďarov.
- Hradisko Valy pri Bojnej: Na hradisku Valy pri Bojnej sa našli zrekonštruované obydlia, vonkajšie opevnenie, jama na skladovanie obilnín a nálezy z obdobia raného kresťanstva, napríklad zbrane, zvony, šperky a remeselnícke nástroje.
- Hradisko Kostolec: Hradisko Kostolec v Piešťanskom okrese pochádza z obdobia Veľkej Moravy, no našli sa tam aj dôkazy o ľudskej existencii ešte z kamennej doby.
- Veľkomoravská architektúra v Nitre: Na hradnom vrchu v Nitre sa zachovala apsida a časť lode veľkomoravského kostola. V Katedrále sv. Emeráma, Nitrianskom hrade a Diecéznom múzeu možno obdivovať pamiatky z tohto obdobia. V Kostoľanoch pod Tribečom sa nachádza predrománsky Kostol sv. Juraja.
Fenomén smrti a náboženské predstavy
Fenomén smrti bol úzko spojený s náboženskými predstavami etnika. Svet slovanských náboženských predstáv bol svetom, kde sa vzájomne prelínali predstavy germánske, keltské, grécko-rímske s pôvodnými náboženskými predstavami Slovanov. Väčšina bohov z tohto prostredia, ktorá mala vo svojej pôsobnosti smrť a podsvetie, bola chtonického charakteru.
- Veles: Veles bol slovanským bohom plodnosti, ochrancom dobytka, úrody, majetku, blahobytu a aj bohom podsvetia. Uctievali ho východní Slovania so strediskom v Kyjeve a Rostove. Po stabilizácii kresťanstva bol stotožnený s diablom, respektíve čertom.
- Slovanské záhrobie: Slovania si mohli predstavovať záhrobie ako miesto, kde boli zlí ľudia pálení smolou/ohňom a podľa toho celé miesto nazvať peklom. Slovania poznali peklo iba od doby, kedy už boli oboznámení s kresťanstvom a jeho pomenovanie odvodili od jeho určitej, kresťanstvom pertraktovanej vlastnosti. Slovanské záhrobie je svetom tieňov, miestom, kam sa dostanú všetci bez rozdielu. Spôsob ich „života“ v záhrobí bol však kvalitatívne odlišný v závislosti od starostlivosti, akú im prejavovali pozostalí, prevedeného pohrebného obradu, spôsobu smrti. Tí, ktorí boli pochovaní v súlade s obradom, viedli spokojní život. Tí však, ktorí odišli zo sveta násilnou smrťou alebo neboli náležite pochovaní, blúdili medzi svetom a záhrobím a vracali sa na svet ľudí. Tieto prízraky „nave“ boli neskôr interpretované ako démoni zla, diabli.
- Nebo: Nebo bolo protipólom zeme a nebolo miestom odmeny pre spravodlivých ako v kresťanstve. Existujú však aj neskoršie predstavy už kvalitatívne ovplyvnené kresťanstvom. Nebo planie ako oheň, v ktorom sa skrýva Boh, anjeli a svätí žijú vo viditeľnom nebi, kam sa môžu dostať len duše mŕtvych.
Cesty a obchod
Diaľkové cesty boli spojnicami vzdialených hospodárskych a spoločensko-kultúrnych území. Najstaršie cesty boli postavené v 4. tisícročí pred naším letopočtom v Mezopotámii. V starovekých štátoch bola výstavba ciest veľmi dôležitá pre presun vojsk, spravovanie ríše, prenos informácií a organizovanie obchodu.
- Jantárová cesta: Najznámejšou starovekou cestou, ktorá prechádzala našim územím, bola Jantárová cesta spájajúca Aquileiu na pobreží Jadranského mora s územím dnešného Gdanska na pobreží Baltického mora. Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a pozdĺž západných svahov Malých a Bielych Karpát.
- Česká cesta: Prehistória diaľkovej obchodnej cesty, ktorá neskôr získala názov Česká cesta, začína v praveku. Samo bol franským kupcom. Po rozpade Veľkomoravskej ríše prišlo k úpadku významu diaľkovej cesty. Na nárast obchodno-politického významu cesty sa datuje už do 11. a 12. storočia, keď bola cesta využívaná k diplomaticko-politickým stretnutiam uhorských a českých kráľov. V septembri 1323 sa Karol Róbert z Anjou stretol s Jánom Luxemburským v Hodoníne ako sprostredkovateľ mieru medzi rakúskymi kniežatami a českým kráľom.
Povesť zo Zvolenskej a Šarišskej stolice
Povesť z obdobia záverečnej fázy existencie Veľkej Moravy - zo začiatku 10. storočia zachytil a vo svojej knihe Historické povesti zo Zvolenskej a Šarišskej stolice uverejnil JUDr. Radoslav Mandalík. Povesť hovorí o zvolenskom županovi Ratihojovi, ktorý sa zúčastnil bojov proti Uhrom. Kniežacie vojsko bolo porazené a župan Ratihoj sa vrátil domov ranený. Jeho syn Milota padol v boji. Po týchto udalostiach sa manželke Miloty, Lade, narodil syn.
Prečítajte si tiež: Potrava, hračky a príslušenstvo pre škrečky v Košiciach
Pôvod Slovanov
Slovania sa stali Slovanmi až pri kontakte s rímskou hranicou. V časoch, keď príslušníci týchto kmeňov obsadzovali svoje územia, sami seba za Slovanov vôbec nepokladali. Dané pomenovania im boli pridelené zvyčajne väčšími ríšami (najmä Rímskou ríšou), ktoré sa snažili rozlíšiť všetkých navôkol. Slovania boli vždy skúpi na vlastné kronikárstvo. Archeologické bádanie postupuje smerom dozadu, a to od známeho k neznámemu. Znamená to, že sa vezmú charakteristické znaky zo slovanského prostredia od 6. storočia, ako napríklad žiarový pohrebný rítus, jednoduché štvorcové príbytky vybudované sčasti v zemi a s ohniskom v rohu alebo nezdobené nádoby zhotovené rukami (známe aj ako keramika pražského typu). Od nepamäti bolo dnešné územie Slovenska kotlom najrôznejších kultúr, ako napríklad Avarov, Maďarov, Tatárov, Nemcov, Turkov, Chorvátov, Talianov, Čechov a podobne. Niektorí historici, etnológovia a jazykovedci sa zhodujú na tom, že slovenská národnosť sa začala formovať v priebehu 10. storočia s tým, že v 11. storočí už môžeme priamo hovoriť o jej existencii.
Moderné technológie v archeológii
Moderné technológie, ako napríklad LiDAR, neurónové siete a georadar, pomáhajú archeológom pri výskume a identifikácii archeologických nálezísk. Tieto technológie umožňujú digitálne odstrániť džungľu a zvýrazniť terénne prvky vytvorené človekom, vyhľadať v obrovskom balíčku digitálnych dát to, čo pre výskum reálne potrebujeme, a vidieť aj to, čo je pod zemou, a to bez nutnosti rozsiahlych vykopávok.
Prečítajte si tiež: Rozvoj a antistres s guľovými hlavolamami