Ovocie je neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy, plné vitamínov, minerálov a vlákniny. Avšak, vedeli ste, že aj pri konzumácii ovocia treba dodržiavať určité pravidlá, aby sme z neho vyťažili maximum a predišli nepríjemným tráviacim ťažkostiam? Mnohí ľudia trpia črevnými problémami a pritom nevedia, že ich môže spôsobovať práve nesprávne jedenie ovocia. V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne kombinovať ovocie, kedy je najlepší čas na jeho konzumáciu a aké sú benefity rôznych druhov ovocia.
Pravidlá konzumácie ovocia
Poliate čokoládou, so šľahačkou, v pudingu, sterilizované alebo jednoducho čerstvé. Ovocie sa dá jesť na mnoho spôsobov a určite sa mu netreba vyhýbať. Nie je však ovocie, ako ovocie. Ak má byť jedenie ovocia zdravé, neodporúča sa miešať tieto jednotlivé typy. Ak teda máte chuť na ovocie, dajte si napríklad pomaranče s mandarínkami alebo jablká s hruškami.
Kedy jesť ovocie?
Mnohí ľudia si ovocie dávajú ako dezert po obede. Nerobia ale dobre. Ovocie sa má totiž jesť pred jedlom, najlepšie hneď ráno. Dôvod je jednoduchý. Ovocie obsahuje veľa vlákniny, vďaka ktorej jeho trávenie trvá len čosi okolo 20 minút. Ak sa najprv naobedujete a ovocie si dáte až potom, doslova bude v žalúdku čakať, kým príde rad na jeho strávenie. Tak v žalúdku zbytočne kysne, spôsobuje pocit plnosti a nadúvanie. Ak už musíte ovocie jesť po jedle, dajte si aspoň hodinovú pauzu. Nebudete sa cítiť tak plno, nenafúkne Vás a ovocie si skutočne užijete.
Ďalším pravidlom, ktoré poznali už naše staré mamy, je kombinácia ovocia s niektorými druhmi jedla a tekutín. Vetu - nepi vodu po jablkách - ste určite počuli od svojich rodičov v detstve aj Vy. A mali pravdu. Takáto kombinácia môže spôsobiť kŕče v bruchu a preháňanie.
Ananás: Tropická pochúťka plná zdravia
Ananás je ovocná rastlina, ktorá sa pôvodne vyskytovala v Amerike a ktorá sa dnes pestuje v tropických oblastiach celého sveta. Ananás je tropická rastlina, ktorá je známa najmä pre svoje rovnomenné plody. Svetložlté šťavnaté dužinaté ovocie má sladko-kyslú chuť a dlhý čas bolo považované za luxusnú potravinu. Názov ananásu pochádza z jazyka guaraní, ktorým sa hovorí v Paraguaji, ako aj v niektorých oblastiach Argentíny, Bolívie a Brazílie. „Naná“ pritom znamená „ovocie“.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Ananás sa dostal do Európy vďaka Krištofovi Kolumbovi. Predtým ho už pestovali na americkom kontinente. Tam sa považoval nielen za potravinu, ale bol tiež známy ako liečivo a okrem toho sa používal na výrobu vína. Neskôr bol pestovaný aj v skleníkoch v Európe, ale väčšinou sa dovážal z Havaja. Dnes je jeho najväčším vývozcom Kostarika. Najvýznamnejšími oblasťami pestovania ananásu je dnes Kostarika, Brazília, Thajsko, Indonézia a Filipíny.
Pestovanie ananásu v domácnosti
Už ste niekedy skúšali vypestovať ananás doma? V záhrade je na to síce príliš zima, ale na okennom parapete by sa to malo podariť, a to aj bez toho, aby ste sa museli o rastlinu intenzívne starať. Stačí pritom vybrať hlúb z plodu, odrezať mu koniec a odstrániť staré listy. Potom hlúb vydezinfikujte pomocou dreveného uhlia a nechajte ho dva dni schnúť. Následne ho zasaďte do kvetináča a umiestnite ho na svetlé miesto. Rastlina nepotrebuje veľa vody, stačí ju zalievať každé dva až tri týždne. Potom sa už len obrňte trpezlivosťou: môže totiž trvať až štyri roky, kým vypestujete zrelý ananás.
Nutričné hodnoty a účinky ananásu
Ananás je bohatý na sekundárne rastlinné zložky a má tiež antioxidačné účinky. Dôležitými zložkami sú tu katechín, epikatechín a kyselina galová. Za zmienku stojí aj enzým bromelaín, ktorý podporuje prekrvenie, pôsobí protizápalovo a povzbudzuje trávenie. Ananás je bohatý na rôzne enzýmy. Obsahuje tiež veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Treba spomenúť vitamín A, vitamín C, vitamín E a tiež vitamíny B1, B2 a B6.
Bromelaín, ktorý sa označuje aj ako ananásový enzým, je látka, ktorá má protizápalové účinky a podporuje prekrvenie. Enzým sa preto užíva napríklad po operáciách na zmiernenie opuchu a urýchlenie procesu hojenia. Nestačí však pochutiť si každý deň na ananáse, pretože samotné ovocie obsahuje príliš málo bromelaínu. Dužina ananásu obsahuje aminokyselinu tryptofán. Tá je dôležitým stavebným prvkom hormónu šťastia sérotonínu.
V zásade nie je konzumácia ananásu v tehotenstve zakázaná. Naopak: ananás dodáva nastávajúcej mamičke aj dieťatku vitamín C a môže prispieť k prevencii opuchu nôh spôsobeného zadržiavaním vody. Počas dojčenia môže zvýšená konzumácia ananásu viesť k tomu, že dieťatko bude mať na zadočku vyrážku.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Ako vybrať zrelý ananás?
Máte chuť na ananás? Pri jemnom stlačení by mal byť plod pružný, ale nemal by zostať otlačený. Koruna listov by mala byť zelená a nie zažltnutá. Ak sa dajú listy relatívne ľahko vytrhnúť, ananás je dokonale zrelý. Mnohí nevedia, že: ananás nedokáže dozrieť. Nezrelý ananás sa preto ani nesmie predávať, pretože jeho konzumácia môže vyvolať problémy so žalúdočno-črevným traktom.
Použitie ananásu v kuchyni
Čerstvý ananás si môžete po celý rok kúpiť v supermarkete alebo v predajni zeleniny a ovocia. Ak je to možné, stavte na biokvalitu a vyberajte si ananás, ktorý nebol prepravovaný letecky. Ak sa toto exotické ovocie dováža leteckou dopravou, je CO2 stopa jedného kila ananásu až 15 kíl emisií. Ak sa prepravuje loďou, je stopa 0,6 kila CO2.
Čerstvý ananás môžete skladovať pri izbovej teplote niekoľko dní. Po prekrojení ho uložte narezanou plochou na tanier (alebo zakryte rez priehľadnou fóliou) a skladujte ho v chladničke. Ananás sa vynikajúco hodí na konzumáciu ako ovocie v plátkoch alebo narezaný na malé kúsky, do ovocného šalátu dochuteného prípadne jogurtom alebo ako ananásová šťava. V ázijských pokrmoch nachádza ananás rôznorodé využitie a poskytuje im typickú sladkokyslú chuť.
Ananás je vhodné skladovať pri desiatich stupňoch. Ak ananás narežete, je vhodné ho ochladiť v chladničke a čo najskôr spotrebovať. Hrubá šupka, nepraktický tvar: naporciovať ananás bez toho, aby ste prišli o priveľa dužiny, je poriadna výzva. Surový ananás chutí vynikajúco, či už samotný alebo ako súčasť ovocného šalátu. Toto tropické ovocie sa skvele hodí aj do smoothie nápojov a koktailov.
Avšak pozor: trvanlivosť surového ananásu v spojení s mliečnymi výrobkami nie je dlhá, pretože enzým bromelaín štiepi bielkoviny, v dôsledku čoho získa jedlo horkú chuť. Ak teda podávate ananás napríklad s jogurtom, odporúčame okamžitú konzumáciu tejto pochúťky. Slaným jedlám dodáva ananás sviežosť a príjemnú sladko-kyslú chuť, preto ide o obľúbenú prísada do karí, k rybám, do polievok a ryžových pokrmov napríklad v Thajsku, Karibiku a na Filipínach. Grilovaný ananás je hádam jeden z najlahodnejších dezertov na svete. Môžete ho kombinovať s troškou olivového oleja a medu, ale vynikajúci je aj s rumom.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Jablká a Hrušky: Klasika, ktorá nikdy nesklame
Dr. Schneider o jablkách vo svojej knihe "Prirodzená strava" píše, že sú "kráľom všetkých plodov". Jabloň patrí botanicky medzi ružokveté (Rosaceae). Kto by neužasol pod krásnou rozkvitnutou jabloňou na jar, keď lietajú medzi - ľahkým dažďom osvieženými - stovkami kvietkov včely. Potom sa deje krásny zázrak, keď sa z kvetu stáva plod a zreje v lúčoch neskorého leta. Ako pyšne sa skvejú vyleštené jablká v decembri na stole!
Botanika pozná vyše 7000 (!) druhov, ale pre spotrebu sa pestuje asi iba 100 z nich. Z biologického hľadiska sú rozdiely medzi jednotlivými druhmi nepodstatné. Oveľa výraznejšie sú však medzi jednotlivými mesiacmi počas roka. Najviac biologickej hodnoty majú neskoré jesenné a zimné odrody krátko (niekoľko týždňov) po obratí a uskladnení. S každým mesiacom po februári prudko klesá obsah vitamínov a ostatných užitočných látok - aj v prípade, že ovocie bolo kvalitne zazimované.
Nutričné hodnoty a účinky jabĺk a hrušiek
Jablká (podobne ako hrušky) nie sú príliš bohaté na vitamíny. Ich význam ale predsa nespočíva len v tom, že obsahujú vitamíny alebo minerály. Navyše spotreba jabĺk je vysoká, a tak organizmus z nich prijíma pomerne veľa napríklad vitamínu C. Z ostatných biologicky dôležitých látok treba uviesť minerálne soli, organické ovocné kyseliny - najmä jablčnú a - samozrejme - vlákninu. Okrem vitamínov a minerálov sú v jablkách napríklad fenolové kyseliny a iné flavonoidy, ktoré robia z jablka neuveriteľne silnú zbraň proti voľným radikálom.
Už od roku 2002 sa vie, že polovička stredného jablka, ktorá obsahuje len asi 6 mg vitamínu C, má v skutočnosti antioxidačnú aktivitu, ktorá sa rovná účinku 1500 mg (!) vitamínu C. Jablko obsahuje vlákninu, ktorá sa vo vode rozpúšťa (pektín), aj vlákninu vo vode nerozpustnú.
Pektín je tá súčasť vlákniny, ktorá chráni cievy a srdce: upravuje hladinu cholesterolu v krvi a bráni jeho ukladaniu do steny ciev (proces aterosklerózy). Táto vlastnosť sa hojne využíva pridávaním pektínu do pečiva (napr. Pekti chlieb), nápojov, zaváranín. Pri príprave lekvárov a džemov sa pri použití potravinárskej vlákniny (najmä pektínu) znižuje spotrebu cukru, lebo rozvarené ovocie po pridaní pektínu žalíruje aj s polovičnou dávkou. Jablčný čaj (zo surových jaderníkov a šupiek) sa zase používa pri liečbe obličkových a srdcových ochorení.
Jablko patrí medzi najvkusnejšie, najchutnejšie a najvďačnejšie ovocie.
Hrušky: "Sestry" jabĺk
Hruška, ktorú vnímame ako "sestru" jablka, tiež patrí medzi starých priateľov človeka. Pestuje ju už niekoľko tisíc rokov a je známych tiež niekoľko tisíc odrôd. Ale pre bežnú potrebu - podobne ako jabĺk - sa pestuje len asi 100 z nich. Hrušky sú typické silnejšou arómou a vyšším obsahom cukrov. Na vitamíny sú ešte chudobnejšie. To však vôbec neznižuje vážnosť tohto ovocia.
Laboratórne možnosti človeka sú veľmi obmedzené a príroda stále oplýva množstvom látok, ktoré človek nie je schopný ani objaviť, nieto ešte skúmať vplyv na zdravie. Hrušky možno pre vysoký obsah draslíka (K) odporúčať pacientom pri niektorých obličkových ochoreniach, s vysokým tlakom, či opuchmi. Draslík je prvok, ktorý je pre organizmus nevyhnutný, ale v dnešnej strave človeka je ho výrazný nedostatok. Hrušky sú výborné sušené aj zavárané. Zimné odrody vydržia aj do prvých mesiacov ďalšieho roka. Keď budete každý deň podávať jablká, pridajte k nim aj "sestričky - hruštičky".
Slivky: Sladká pochúťka so širokým využitím
Možno trochu škaredý a vrásčitý kmeň slivky si strom na jar zakryje množstvom krásnych naružovelých až ružových kvetov. Vegetarián obchádza mohutne zakvitnutú slivku v radostnom očakávaní bohatej úrody sliviek a o ich blahodárnych účinkoch vie svoje (preto ich zje tak veľa). Slovenský gazda zas očakáva novú úrodu v notorickom opojení z úrody minulej a teší sa na slivovicu a o jej účinkoch na svoje telo nevie nič.
Nutričné hodnoty a účinky sliviek
Dužinatý plod je nositeľom vynikajúcich vlastností a látok, ktoré sú telu prospešné. Slivky tiež obsahujú veľa draslíka, ktorý je spolu s pektínom - tiež hojne obsiahnutým - výborným pomocníkom pre ľudí so slabým srdcom, vysokou hladinou cukru v krvi, vysokým tlakom a pod. Vysoký obsah karotenoidov (žltého rastlinného farbiva) ponúka slivky ako výdatný zdroj tejto protirakovinovej látky. Beta-karotén ako súčasť karotenoidov (ktorých je v prirodzených potravinách vyše 600) má pravdepodobne významný protirakovinový účinok. Ovocné kyseliny, ktoré majú dezinfekčný účinok na tráviaci trakt, musíme tiež spomenúť. Stále však hovorím len o ovocí v prirodzenom stave.
V "tekutom" stave - ako zvyknú tí slovenskí gazdovia dosť často a málo originálne vtipkovať - slivky nemajú žiadny pozitívny účinok a ich škodlivý vplyv vysoko prevyšuje akékoľvek predstavy. Pre ľahké a nenáročné spracovanie sú slivky obľúbeným ovocím. Džem, lekvár, zaváranina a sušenie sú najrozšírenejším spracovaním. Najmä sušené slivky - pre nízky obsah vody - obsahujú dôležité látky vo vyššej koncentrácii. Karotenoidy si udržiavajú svoju podobu oveľa dlhšie ako vitamín C alebo iné nestabilné látky. Preto - slivky, slivky, slivky! Najviac sliviek na svete pestujú v bývalej Juhoslávii, ale nech nám rakija (slivovica) nie je vzorom.
Hrozno: Sladká pochúťka so širokým využitím
Pozrime sa na toto najpestovanejšie a najpredávanejšie ovocie na svete. Ako inak - najviac sa ho dopestuje v Taliansku. Veľká časť produkcie ale ide na spracovanie a výrobu vína. A je to škoda. Popisovať účinky užitia hrozna hádam ani netreba. Sú známe tisícky rokov od Starého Egypta, Mezopotámie, Palestíny. Správne zrelé a zdravé ovocie pomáha tráveniu, podporuje vylučovanie stolice, očisťuje krv, dodáva potrebné materiály pre tvorbu krvi a pod.
Nutričné hodnoty a účinky hrozna
Surové ovocie, surová i konzervovaná hroznová šťava (mušt, nie víno) je význymným zdrojom nenápadného, ale dôležitého chrómu (Cr). Ten je nevyhnutný aj pri spracovaní cukru v organizme aako súčasť tzv. glukózového tolerančného faktora, ktorý podnecuje činnosť inzulínu. Nedostatok chrómu tiež spôsobuje hypercholesterolémiu - zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi. Významným artiklom po spracovaní hrozna sú populárne hrozienka. Najviac ich produkuje Kalifornia. Sušené hrozienka sú kvalitnou náhradou surového ovocia v zimných mesiacoch. Pred použitím ich treba prebrať, umyť a nechať vyluhovať zbytočný prebytok cukru.
Zloženie ovocia z hľadiska tovaroznalectva
Ovocie a zelenina sú nevyhnutnými zložkami našej potravy, lebo obsahujú cenné vitamíny (A, C, E, K, …) a minerálne látky (Fe, Ca, Pb, …). Ako ovocie tak i zelenina podliehajú skaze, a preto ich musíme starostlivo preberať a skladovať. Ovocie i zelenina majú nízku energetickú hodnotu (zelenina má nižšiu ako ovocie).
Obsahové látky v ovocí
Podstatnú časť ovocia tvorí voda (70 - 95 %). Okrem vody ovocie obsahuje organické kyseliny, sacharidy, dusíkaté látky, celulózu, pektínové látky, minerálne látky, vitamíny a látky aromatické a chuťové. Organické kyseliny: jablčná kyselina, citrónová kyselina, vínna kyselina, kyselina mliečna a kyselina salicilová. Sacharidy: glukóza a fruktóza. Celulóza: stavebný materiál bunkových stien ovocia. Pektínové látky: protopektín. Aromatické a chuťové látky: rôzne silice a glykopidy. Trieslovina: amygdalín - nachádza sa v kôstkach ovocia.
Skladovanie ovocia a zeleniny
Pri skladovaní ovocia a zeleniny prebiehajú v tovaroch rôzne biochemické procesy. Tieto však možno obmedziť a tým predĺžiť úžitkovú hodnotu tovaru správnym skladovaním. Hlavné podmienky skladovania ovocia a zeleniny sú dodržať teplotu a relatívnu vlhkosť v skladových priestoroch. Odporúčaná teplota: 0 - 1 °C (pre zemiaky 1 - 2 °C). Odporúčaná relatívna vlhkosť: 85 - 90 % (pri cibuľovej zelenine 70 %). V globále nesmie byť teplota iná ako 0 - 5 °C. Skladovacie priestory sa musia pravidelne vetrať. Produkty sa musia kontrolovať a preberať.
Spôsoby konzervovania ovocia
- Konzervovanie sterilizáciou (80°C, 15-20 min.): celé kusy alebo drobno pokrájané kúsky zeleniny zaliate slaným, kyslým alebo sladkokyslým nálevom, ochutené koreninami a sterilizované v kovových alebo sklenených obaloch.
- Konzervovanie zeleniny mliečnym kvasením: konzervujeme uhorky, kapustu, zeler, repu, fenykel, kaleráb, karfiol či paprika.
- Konzervovanie zeleniny sušením: sušená zelenina je nadrobno pokrájaná, zbavená vody (jej obsah môže byť max. 12%).
- Konzervovanie zeleniny zmrazovaním: celé alebo pokrájané plody (mrkva, hrášok, kukurica), ktoré sa zmrazujú pri teplote -36°C a v obchode sa udržuje v teplote -18°C. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania úžitkovej hodnoty tovaru najvhodnejším spôsobom konzervovania zeleniny.
Delenie ovocia
Slovensko patrí medzi krajiny mierneho pásma, kde sa darí pestovaniu rôznych druhov ovocia.
Tuzemské ovocie
Medzi tuzemské ovocie radíme predovšetkým ovocie, ktoré rastie v našich zemepisných šírkach, jedná sa o chutné prevažne dužinaté plody stromov, kríkov a prízemných rastlín. Patria sem predovšetkým jablká, hrušky, broskyne, nektarinky, slivky, červená a biele hrozne i rôzne bobulové ovocie, ktoré je bohaté na antioxidanty a vitamíny.
Exotické ovocie
Tropické a subtropické ovocie patrí medzi dovážané ovocie zo subtropických oblastí kde je iná mikroklíma ako v našich podmienkach a plodiny tam rastú prirodzene vo svojom prostredí.
Ovocie verzus zelenina: Ako ich rozlíšiť?
Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. Čo odlišuje ovocie od zeleniny? Odpoveď na túto otázku sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.
Ovocie
O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.
- Paradajka: V téme ovocie verzus zelenina je paradajka jedným z najdiskutovanejších plodov. Jej zaradenie bolo dokonca také sporné, že o ňom v 19. storočí musel rozhodnúť súd. V roku 1886 obchodník John Nix priviezol do New Yorku várku západoindických paradajok a odmietol zaplatiť clo vo výške 10 percent, ktoré sa v tom čase vzťahovalo na zeleninu. Nix, ktorý bol zbehlý v botanike, totiž namietal, že paradajky sú ovocie, a tak by tejto dani nemali podliehať. Spor sa dostal až na Najvyšší súd Spojených štátov amerických, kde v roku 1893 sudca napokon rozhodol, že paradajky sú zeleninou a Nix bol nútený clo zaplatiť. Napriek rozhodnutiu amerického súdu sa o tejto plodine dodnes vedú polemiky, pričom na jednoznačnej odpovedi sa stále nezhodujú ani odborníci. Kulinárske zvyky však hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci napriek ovocným znakom považujú za zeleninu, ozrejmuje slovenský pestovateľ Ovozela.
- Paprika a uhorka: Ako sme už naznačili, vedci definujú ovocie ako časť rastliny, ktorá sa vyvíja z kvetu a má semená. To znamená, že uhorky, rovnako ako všetky druhy paprík - od sladkých cez čili papričky až po jalapeňos -, sú ovocím.
- Tekvica a cuketa: Každý, kto niekedy vyrezával tekvicu, vie, že je plná semienok. Všetky druhy tekvíc spoločne s cuketami sú preto ovocím. Nie nadarmo je tekvica modernou prísadou aj pri pečení sladkých dezertov.
- Avokádo: Obľúbený zelený plod jemnej chuti a maslovej konzistencie je ovocím. Má totiž semená, čo z neho robí plod rastliny.
- Baklažán: Baklažán je plod ľuľka baklažánového, a preto sa podľa slovenského pestovateľa ovocia a zeleniny Ovozela považuje za ovocie.
- Mango: Mango je tropické ovocie, ktoré pochádza z južnej Indie. Je sladké, šťavnaté, ale hlavne bohaté na vitamín C a betakarotén. Jeden zrelý mangový plod obsahuje polovicu odporúčanej dennej dávky vitamínu C a viac ako 80 percent odporúčaného denného príjmu vitamínu A, píše zdravotnícky portál Zdravopedia.sk.
- Olivy: Zelené aj čierne olivy sú ovocím, ktoré rastie na strome známom ako olivovník. Konkrétne ide o kôstkové ovocie, pričom v tejto skupine mu robia spoločnosť aj broskyne, mango či datle.
- Banán: Banán patrí medzi najobľúbenejšie druhy ovocia. Možno vás však prekvapí fakt, že banán - podobne ako hrozno či kivi - patrí medzi bobule. Banánovníky sú dva až šesť metrov vysoké byliny, ktoré síce svojím tvarom pripomínajú strom, no chýba im drevnatý kmeň. Pod dozrievajúcimi trsmi banánov sa celá rastlina skláňa k zemi, no banány rastú smerom nahor.
- Hrach: V gastronómii je táto plodina pochádzajúca z Číny síce považovaná za zeleninu, avšak ako píše portál Zdravopedia.sk, botanicky patrí hrach medzi ovocie. Podľa historikov a archeológov je hrach súčasťou našej stravy už približne päťtisíc rokov. A vzhľadom na množstvo zdravotných benefitov niet divu. Toto ovocie nám pomáha s trávením, kontroluje zdravú hladinu cukru v krvi, pôsobí na zdravé srdce a tlak, má vysoký obsah antioxidantov a úspešne bojuje proti osteoporóze.
- Cícer a fazuľa: Ďalšími bežnými a v kuchyni čoraz obľúbenejšími strukovinami sú cícer a fazuľa. Podobne ako hrášok, aj tieto strukoviny sú ovocím. Pomýliť sa môžeme preto, že ich málokedy vidíme vo vnútri strukov.
- Orechy: Všetky orechy vrátane lieskovcov, mandlí či gaštanov sú ovocím, presnejšie ide o škrupinoviny. To znamená, že aj rôzne lieskovcové nátierky či maslá sú v podstate ovocné.
Zelenina
Kým plody kvitnúcich rastlín sú z botanického hľadiska ovocím, ostatné jedlé časti rastlín ako listy, stonky a korene sú považované za zeleninu. Táto skupina potravín je zároveň opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie.
- Melón: Podľa magazínu Hortim je melón v tomto smere tak trochu rebel a patrí do oboch skupín - ovocia aj zeleniny. Z botanického hľadiska je melón ovocie, lebo obsahuje semená a všetky dužinaté časti rastliny, ktoré konzumujeme a ktoré obsahujú semená, považujeme za ovocie. S týmto tvrdením však nesúhlasí napríklad spoločnosť Farmove, podľa ktorej je melón jednoznačne zelenina z čeľade tekvicovitých.
- Rebarbora: Mohutnejšia rastlina, ktorá sa v kuchyni často používa na sladko, je v skutočnosti zelenina.
- Batat: Sladké zemiaky nazývané aj bataty patria medzi najdôležitejšie úžitkové plodiny trópov. Betakarotén, horčík, zinok a komplex vitamínov B robia zo sladkých zemiakov dôležitý zdroj potravy na zvládnutie artritídy. Bataty zároveň posilňujú imunitu, pomáhajú regulovať krvný tlak, udržiavať zdravé trávenie, ale aj zmierňovať stres a úzkosť.
- Kel: Kel je hlúbová zelenina veľmi odolná proti mrazu. Jej pestovanie nie je náročné, ale existujú odlišnosti a špecifiká, ktoré treba dodržať.
- Mrkva: Mrkva je dvojročná poľnohospodárska kultúrna rastlina. Z botanického hľadiska nie je plodom rastlín, takže sa radí medzi zeleninu. Podobne ako špenát, petržlen či zemiak.
- Karfiol: „Karfiol nie je nič iné ako kapusta s vysokoškolským diplomom,“ povedal kedysi spisovateľ Mark Twain. A mal pravdu. Ako kapusta, tak aj karfiol patrí medzi zeleninu, pričom je zároveň plný vitamínov, minerálov, stopových prvkov a aminokyselín, ktoré sú blahodarné pre naše telo.
- Brokolica: Brokolica má na naše telo množstvo zdravotných účinkov a mnohí svetovo uznávaní odborníci na výživu ju zaraďujú medzi desať najzdravších potravín, píše Zdravopedia.sk. Z botanického hľadiska ide o zeleninu, ktorá má protizápalové účinky, predchádza zápche, udržiava nízku hladinu cukru v krvi a dokáže detoxikovať náš organizmus.