Čo patrí medzi citrusové ovocie a prečo by sme ho mali jesť?

Rate this post

Citrusové ovocie je obľúbené pre svoju sviežu chuť, vysoký obsah vitamínu C a všestranné využitie v kuchyni. Počas zimných mesiacov sú pulty supermarketov plné citrusových plodov a nechýbajú ani v jedálničku mnohých Slovákov. Patria jednoznačne k chladným a sychravým dňom a pre niektorých z nás sú jediným zdrojom vitamínov počas týchto pochmúrnych mesiacov. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy citrusov, ich nutričné hodnoty, zdravotné benefity a tipy na ich výber a konzumáciu.

Čo sú citrusy?

Do kategórie citrusových plodov sa zaraďujú pomaranče, mandarínky, grepy, citróny, limetky či pomelo. Citrusové ovocie pochádza z juhovýchodnej Ázie. Rastú na stálozelených stromoch a kríkoch. Ich výška sa pohybuje od 5 do 25 metrov. História citrusového ovocia začala v Číne pred viac ako 4 000 rokmi. Približne v tomto čase sa začalo prvé cielené pestovanie citrusov, ktoré sa dovtedy len zbierali. Odtiaľ sa citrusové ovocie po hodvábnej ceste dostalo postupne aj do oblasti Stredozemného mora a do Afriky, kde sa rýchlo rozšírilo. Citrusové ovocie bolo medzi Rimanmi obľúbenou ingredienciou pri príprave nápojov a ovocných šalátov. Od 14. storočia sa citrusové ovocie cielene pestuje aj v oblasti Stredozemného mora.

Najznámejšie druhy citrusového ovocia:

  • Pomaranče: Sú veľmi šťavnaté, lebo obsahujú veľa vody. Bohaté sú najmä na vitamín C, ale aj vitamíny E, B1, B2 a B6. Pomaranč tiež obsahuje minerálne látky ako vápnik, draslík, fosfor, mangán, ale i dôležitú látku selén a vlákninu vo forme pektínu, ktorá podporuje trávenie. Prítomné flavonoidy spolu s vitamínom C pomáhajú zvyšovať odolnosť voči infekciám a výrazne posilňujú obranyschopnosť organizmu. Pomaranč ako významný antioxidant chráni človeka pred dôsledkami stresu, alkoholu, nedostatku spánku a vplyvu toxických látok z prostredia. Treba si však dopriať aspoň jeden väčší alebo dva menšie pomaranče denne.

  • Mandarínky: Majú podobné látky ako pomaranče, vitamín C, flavonoidy, vlákninu, pektín a množstvo minerálnych a iných prospešných látok. Bojujú s nadváhou, nádchou, sú skvelým antioxidantom a dokonca vedci zistili, že vôňa mandarínky dokáže úžasne zlepšiť náladu. Obsahujú až sedemkrát viac prírodného synefrínu ako ostatné citrusy. Synefrín uvoľňuje upchatý nos a pomáha aj pri spaľovaní tukov. Predchádzajú zápche, brzdia zápaly a pozitívne sú aj pri snahe chudnúť.

  • Citróny: Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C. Námorníkov dokonca kedysi chránili pred skorbutom. Citrón obsahuje aj účinné flavonoidy, ktoré s vitamínom C vytvárajú liečivú kombináciu. Ak začnete deň s pohárom vlažnej vody s vytlačenou citrónovou šťavou, posilníte si imunitu a spomalíte starnutie. Okrem toho tento silný antioxidant posilňuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným chorobám a prechladnutiu, pomáha odbúravať LDL cholesterol v pečeni a premieňa ho na žlčové kyseliny, spomaľuje rast nádorov, detoxikuje organizmus, odstraňuje vedľajšie účinky mnohých liekov, viaže ťažké kovy, podporuje pamäť, postreh a sústredenosť, neutralizuje nadmernú produkciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku, a tým predchádza páleniu záhy, podporuje produkciu žlče, čistí a stimuluje pečeň.

    Prečítajte si tiež: Charakteristika a odrody duly podlhovastej

  • Grapefruity: Obsahujú veľké množstvo vitamínu C - dennú doporučenú dávku bežne pracujúceho človeka, ktorý ale nie je vystavený nadmernému stresu. Grapefruit obsahuje aj významné bioflavonoidy, ktoré asi dvadsaťnásobne zvyšujú zúžitkovanie vitamínu C v ľudskom tele. Nachádza sa v ňom aj kyselina listová a vitamín B, dôležitý pre rast buniek. Horkastú chuť spôsobuje glykosid naringin, ktorý povzbudzuje chuť k jedlu a trávenie. Prítomné enzýmy podporujú látkovú výmenu.

Menej známe, ale zaujímavé citrusy:

  • Yuzu: Vyzerá ako kríženec limetky, citróna a mandarínky a je obľúbené najmä v ázijskej kuchyni. Dnes väčšina svetovej produkcie pochádza z ostrova Šikoku na juhu Japonska, ale pokusy o pestovanie yuzu robia aj v južnom Španielsku. Chutí kyslasto-horko a jeho obľuba v gastronómii stále rastie. Používať sa dá kôra aj dužina, yuzu možno odšťavovať, kôru strúhať alebo sušiť. V Kórei je veľmi obľúbený čaj z yuzu, keď sa ovocie najprv naloží do medu a zaleje horúcou vodou. Pre svoju chuť je toto ovocie obľúbené v koktailoch, v dezertoch, ale aj v ázijskej kuchyni. Pri pridávaní yuzu do jedla treba byť opatrný, lebo jeho chuť je dosť výrazná a môže byť rýchlo dominantná. Výhodou je, že stačí pár kvapiek šťavy, aby pokrm dostal špecifickú a zaujímavú chuť.

  • Klementínky: Považujú mnohí za mandarínky, trochu sa od nich však líšia. Sú svetlejšie a ploskejšie. Patria medzi najsladšie citrusové ovocie a ich výhodou je, že na rozdiel od mandarínok sú často sú bez kôstok. Ich chuť je menej výrazná, ale zato sladšia, ako pri mandarínkach. Považujú sa za „mladšiu sestru“ mandarínok, vznikli krížením mandarínky a pomarančovníka horkého, známeho aj ako bitter orange. Za svoje meno vraj vďačia francúzskemu mníchovi Clémentovi. Pri pestovaní klemetínok sa používajú prostriedky na ochranu rastlín a na ošetrovanie šúp, preto sa šupu neodporúča používať, dokonca by sa malo ovocie pred ošúpaním umyť. Najlepšie je jesť ich, podobne ako mandarínky alebo pomaranče, samotné. Výborné sú aj do šalátov, ovocných bowle alebo ako dekorácia na torty. Odporúčajú sa aj do chia jogurtu, mangového a papájového smoothie, dodávajú im osviežujúcu chuť.

  • Satsuma: Ovocie, ktoré sa pestuje v Ázii už stáročia, ale v Európe je prakticky neznáme. Ako jeho vzhľad napovedá, aj toto ovocie je to príbuzným mandarínky. Pochádza z Japonska, najväčším exportérom je Čína a v Európe sa pestuje v Španielsku. To, prečo je satsuma zaujímavá, je určite najmä obsah vitamínu C. Má hrubú šupu a ľahko sa šúpe. Ovocie chutí výborne aj samotné, v kuchyni sa odporúča dávať ho ako filetky (mesiačiky bez vnútornej šupy) aj do šalátov. Tu je vhodné ho trošku opiecť, ogrilovať alebo podusiť. Výborné je aj v koláčoch, napríklad tvarohových.

  • Cedrát: Má niekoľko odrôd, ktoré sú rozšírené najmä v krajinách južnej Európy. Citlivý je na chlad, preto sa mu darí v teplých skleníkoch. Plody sú dlhé pätnásť až tridsať centimetrov, s bradavičnatým oplodím. Zaujímavý je cedrát „Sarcodactylis“ známy aj pod miestnym názvom bushukan, budhova ruka. Tvar plodov pripomína prsty na ruke. Dužina je nejedlá.

    Prečítajte si tiež: Tipy na ľahké trávenie

  • Limonkvat: Je kríženec kumkvatu a citrónovníka. Plody sú dlhé asi šesť centimetrov. Využívajú sa ako citróny. Listy sú po okrajoch zvlnené. Vyžaduje chladnejšie prezimovanie.

  • Meyer: Je veľmi podobný citrónovníku. Výrazne remontuje, bohato kvitne a preto treba násadu vždy zredukovať. Plody sú kyslé. V plnej zrelosti sa oplodie vyfarbí do oranžova a dužina získa sladkú príchuť so zvláštnou arómou. Pre veľmi tenké a ľahko zraniteľné oplodie sa nestal exportnou odrodou.

  • Ponderosa: Je kríženec cedrátu a citrónovníka. Pestuje sa ako zvláštnosť pre svoje dekoratívne plody, ktoré dorastajú až do sedemdesiat dekagramov. Tvorí guľovitú korunu. Je vhodný do bytových podmienok. Plody majú šťavnatú dužinu. Oplodie je mierne hrboľaté, citrónovožlté a hrubé asi desať milimetrov.

  • Kalamondin (Citrus madurensis): Je veľmi dekoratívny citrus. Plody sú drobné a výrazne kyslé. Vydržia na rastline niekoľko mesiacov.

  • Tahitský rangpur (Citrus limonia): Tvorí rozložitú až previslú korunu. Je veľmi rodivý a remontantný. Plody sú stredne veľké, sladké, s horkou príchuťou.

    Prečítajte si tiež: Kto je v práve?

  • Oválny kumkvat (Fortunella margarita): Je malý stromček s pravidelnou guľovitou korunou. Plody sú oválne, tri až štyri centimetre dlhé. Dužina je sladkokyslá a je jedlá aj so sladkou šupkou.

Nutričné hodnoty citrusového ovocia

Nutričné zloženie citrusových plodov sa líši v závislosti od konkrétneho druhu. Napríklad jeden menší pomaranč obsahuje 45 kcal, 2,9 g vlákniny, 57 % odporúčanej dennej dávky vitamínu C, 1 % ODD železa, 3 % ODD vápnika, 4 % ODD draslíka a 1 % ODD fosforu.

Všeobecne platí, že citrusové ovocie je bohaté na:

  • Vitamín C: Dôležitý pre imunitný systém, tvorbu kolagénu a ochranu pred oxidačným stresom.
  • Vlákninu: Podporuje trávenie, zasýti a pomáha udržiavať zdravú hladinu cholesterolu. Obsahuje aj špecifický druh vlákniny, teda pektín.
  • Antioxidanty: Bojujú proti poškodeniu buniek oxidačným stresom a predstavujú prevenciu pred vznikom civilizačných ochorení, vrátane rakoviny.
  • Polyfenoly: Prospievajú zdraviu mozgu a sú prevenciou vzniku Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a tiež roztrúsenej sklerózy.
  • Minerály: Draslík, vápnik, horčík a ďalšie.

Čo sa týka kalórií, v zrelom stave zvyčajne ponúkajú 20 až 50 kalórií na 100 gramov. Vďaka tomu majú vyslovene nízky obsah kalórií. Napriek ich pomerne nízkemu počtu kalórií má zrelé citrusové ovocie vysoký obsah energie, ktorý pochádza z uhľohydrátov. Rovnako vo veľkom množstve obsahujú rôzne životne dôležité látky a mnohé minerály.

Zdravotné benefity citrusového ovocia

Konzumácia citrusového ovocia prináša množstvo zdravotných benefitov:

  • Posilnenie imunity: Vysoký obsah vitamínu C pomáha posilňovať imunitný systém a chráni pred infekciami.
  • Prevencia obličkových kameňov: Citrusové ovocie má potenciál zabrániť vzniku obličkových kameňov.
  • Ochrana pred civilizačnými ochoreniami: Antioxidanty v citrusoch chránia pred poškodením buniek a znižujú riziko vzniku rakoviny, srdcových chorôb a ďalších ochorení.
  • Podpora zdravia mozgu: Polyfenoly v citrusoch prospievajú zdraviu mozgu a znižujú riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Flavonoidy v citrusoch navyše chránia pred neurodegeneratívnymi chorobami, ako sú Alzheimerova choroba alebo Parkinsonova choroba, ktoré ničia nervové bunky.
  • Zníženie krvného tlaku: Niektoré citrusy, ako napríklad grep, dokážu znížiť hladinu vysokého krvného tlaku.
  • Podpora trávenia: Vláknina v citrusoch podporuje zdravé trávenie a pomáha predchádzať zápche.
  • Detoxikácia organizmu: Citróny podporujú produkciu žlče, čistia a stimulujú pečeň.
  • Udržiavanie pružnosti a hebkosti kože: Vitamín C v citrusoch pomáha udržiavať pružnosť a hebkosť kože.
  • Pomoc pri chudnutí: Mandarínky obsahujú až sedemkrát viac prírodného synefrínu ako ostatné citrusy. Synefrín uvoľňuje upchatý nos a pomáha aj pri spaľovaní tukov.
  • Prevencia rakoviny: Tropické citrusy, ktoré sa ku nám musia dovážať z exotických krajín, majú pri prevencii rakoviny dokonca zásadný význam. Pôsobia totiž priamo na rakovinové bunky a posilňujú tiež protirakovinový potenciál iných látok, ktoré prijímame v ďalšej potrave.

Ako vyberať a konzumovať citrusy

  • Výber: V supermarkete si vyberajte len plody, ktoré sú celé, bez otlačkov, zdravé, čisté, bez škodcov, nepoškodené mrazom či nadmernou vlhkosťou, so známkami vnútorného vysychania. Ďalej na obale musí byť uvedená aj krajina pôvodu. Pri plodoch, ktoré nie sú balené tento údaj musí by uvedený v tesnej blízkosti, kde sa tovar nachádza. Treba si dávať pozor na informačné samolepky na plodoch - tie nesmú po odlepení zanechávať na kôre zvyšky lepidla.
  • Konzumácia: Rôzne druhy citrusového ovocia by sme mali konzumovať denne. Membrány medzi mesiačikmi a citrusová kôra sú bohatšie na hodnotné látky ako šťava, ktorú väčšina z nás preferuje.
  • Chemické ošetrenie: Citrusové plody sú pri pestovaní zvyčajne chemicky ošetrované, čo však pri ich predaji musí byť uvedené. V takom prípade sa vyhnite spracovaniu ich kôry alebo sušeniu kôry. Po olúpaní takéhoto ovocia sa odporúča umyť si ruky. Práve šťava z kôry obsahuje najväčšie množstvo pesticídov.
  • Miera konzumácie: Samozrejme, dopriať si tieto vitamínové bomby len tak raz za čas nestačí. Aby bol ich účinok dostatočne silný, mali by sa konzumovať v primeranej miere každý deň. Je pritom úplne jedno, či budete jesť celé plody, alebo si z nich pripravíte len šťavu. Potrebný prísun vitamínov a minerálov zostane rovnaký a účinok všetkých zdraviu prospešných látok sa dostane do nášho organizmu.

Na čo si dať pozor

  • Pomarančové džúsy: Predstavujú koncentrovaný zdroj fruktózy a chýba v nej vláknina.
  • Zubný kaz: Konzumácia veľkého množstva citrusových plodov alebo džúsov môže zvyšovať riziko vzniku zubného kazu. Je tomu tak preto, že citrusy obsahujú kyseliny, ktoré narúšajú zubnú sklovinu.
  • Lieky a grapefruit: Ak užívate niektoré liečivá, nemali by ste jesť grapefruit a piť grapefruitový džús. Grapefruit totiž obsahuje látku zvanú furanokumarin, ktorý sa viaže na enzým v žalúdku, zodpovedný za vstrebávanie niektorých liečiv. Pravidlo je jasné, ak beriete lieky na predpis, je lepšie zriecť sa grepového džúsu, pretože nikdy neviete ako s liekom zreaguje.
  • Kôra citrónov: Po zbere ich totiž ošetrujú stimulátorom zrelosti a impregnujú voskom. Ako nevyhnutná ochrana pri dovoze z teplých krajín sa „ošetrujú“ chemickými látkami. Najčastejšie bifenylom (E 230) a tiabendazolom (E 233). Majú zastaviť škodcov, plesne a baktérie. Bifenyl sa dobre vstrebáva z tráviaceho ústrojenstva a preniká aj cez neporušenú kožu. Akútna otrava sa prejaví podráždením dýchacích ciest, pálením očí a vracaním. Ak by ste mu boli vystavení dlhodobo, hrozí vám poškodenie pečene a neurologické poruchy. Keďže bifenyl a tiabendazol sú rozpustné v tukoch, nedajú sa z kôry odstrániť teplou vodou, ako sa to zvykne odporúčať.

Pestovanie citrusov v interiéri

Ak máte záujem pestovať rastlinu, od ktorej očakávate, že vám bude krásne rásť a dá vám plody, najlepšie je si zakúpiť hotovú rastlinu od skúsených pestovateľov. Ak si však kúpite rastlinu v supermarkete, tak môžete očakávať, že pri nedostatočnej starostlivosti o ňu prídete, pretože rastliny dodávané do supermarketov boli pestované v skleníkoch s ideálnymi podmienkami a zrazu ich prenesieme do svojho bytu, kde podmienky nie sú ideálne ani zďaleka.

Rastliny, na ktorých nám záleží a chceme, aby krásne rástli potrebujú určité podmienky. Sú zo svojej domoviny zvyknuté na horúce a suché letá a chladnejšie a vlhké zimy. To znamená, že tomu treba prispôsobiť aj podmienky pre našu rastlinu. V zime ju treba radšej držať v chladnejších priestoroch, približne 10°C, ona zastaví rast a takto prezimuje. V lete zase potrebuje veľmi veľa svetla. Aj zálievka je zaujímavá.

Do interiéru sú najvhodnejšími citrusmi, kde pripustíme rodivosť len raz za rok. V zasklených priestoroch môžeme ponechať kvety a súčasne plody vo viacerých vývinových štádiách. Ak ponecháme dozreté plody na rastline niekoľko mesiacov - vydržia až rok, potom dužina stráca na kvalite a hrubne oplodie. Všetky odrody remontujú a sú samoopelivé. Plody dozrievajú o šesť až osem mesiacov.