Ochorenie dna, známe už od čias Hippokrata ako arthritis urica, bolo v minulosti označované ako choroba kráľov a bohatých, postihujúca tých, ktorí mali dostatok jedla a nápojov. Dnes vieme, že dna je heterogénne metabolické ochorenie s pomerne častým výskytom, ktoré výrazne ovplyvňuje kvalitu života.
Dna: Metabolické ochorenie so silným genetickým vplyvom
Dna je vo veľkej miere dedičná, pričom genetické abnormality a znížená exkrécia urátov zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzniku tohto ochorenia. Vtedy postihuje aj ľudí, ktorí sa stravujú zdravo. Najčastejšie sa diagnostikuje medzi 40. a 50. rokom života, pričom do najviac ohrozenej skupiny patria obézni muži so sklonom k cukrovke a hypertenzii. Až 90 % pacientov s dnou tvoria muži, zatiaľ čo u žien sa často objavuje v období menopauzy, pričom ňou trpí približne 0,1 až 0,65 % žien.
Ako sa dna prejavuje?
Dnový záchvat sa často vyskytuje v období pobytu v nemocnici, čo býva následkom stresu, operačného výkonu, zmeny pitného režimu, zmeny stravy a celkového zdravotného stavu. V bežnom živote sa vyskytuje pri zmene životného štýlu, či stravovacích návykoch (prejedanie sa a obezita), častejším užívaním diuretík a bežných liekov, kyseliny acetylsalicylovej, cyklosporínu a niektorých antituberkolytík a tiež predlžujúcou sa dĺžkou života, hypertenzii, metabolickom syndróme, chronickom ochorení obličiek a artróze. Veľmi vzácne sú monogénne poruchy, ktoré spôsobujú defekty enzýmov v metabolizme purínov, čo vedie k zvýšenej produkcii kyseliny močovej. Medzi dospelou populáciou je pravdepodobnosť ochorenia u mužov o 10 až 20 % vyššia ako u žien, pretože v tele ženy sa tvoria estrogény, ktoré podporujú vylučovanie kyseliny močovej obličkami.
Akútne príznaky dny zahŕňajú náhle, silné bolesti jedného alebo viacerých kĺbov, ich opuch, prehriatie a príležitostne aj horúčku a celkový pocit choroby. Ak sa akútne príznaky neliečia, bolesti pretrvávajú priemerne dva až tri týždne a intervaly medzi záchvatmi sa môžu skrátiť, čo môže viesť k rozvoju chronického priebehu, kedy sú už príznaky trvalé, no nie až také výrazné ako pri akútnom záchvate. Rokmi sa v kĺboch môžu objaviť deformácie a v blízkosti kĺbov a iných tkanív sa niekedy vyvinú uzly (tofy) dny.
Návšteva praktického lekára, internistu a urológa je nevyhnutná pri každom záchvate dny alebo pri podozrení na dnu a tiež v prípade, že dna je známa v rodine. Primárna dna sa vyskytuje u 90% chorých ľudí, ktorých sa určitá časť prejedá potravinami bohatými na puríny a konzumuje alkohol a ďalšia časť chorých sú „nadproduktormi“ kyseliny močovej. Sekundárna dna postihuje asi 10 % chorých, kedy je prítomné aj iné ochorenie, ktoré vedie k hyperurikémii. Jedná sa o ochorenia so zvýšeným bunkovým obratom a nadprodukciou kyseliny močovej (zhubné nádory alebo zhubné ochorenia krvi, hemolytické anémie) a ochorenia obličiek vedúce k zníženému obličkovému vylučovaniu, chronická otrava olovom, vysoká hladina lipidov v krvi, dlhodobé hladovanie, nevyvážená cukrovka, vplyv liekov, strava s vysokým príjmom purínov, nadmerné požívanie alkoholu, silná fyzická námaha, niektoré lieky proti bolesti (napr. močový nález býva bez patologických odchýlok (koncentrácia kyseliny močovej v krvi sa vyšetruje nalačno, po prerušení podávania liekov, ktoré ju ovplyvňujú. Röntgenový obraz pri dne v prípade akútneho dnavého záchvatu býva negatívny - necharakteristický, avšak pri opakovaných dnavých záchvatoch sa môžu na postihnutých kĺboch objaviť príznaky sekundárnej osteoartrózy.
Prečítajte si tiež: Cesta jedla tráviacim systémom
Subkomisia Americkej reumatickej spoločnosti v roku 1977 vytvorila klasifikáciu kritérií, ktoré sa dodnes používajú. Typické pre akútny dnavý záchvat je, že sa prejaví z plného zdravia vzniknutou artritídou a len ťažko môže dôjsť k odlišným diagnostickým pochybnostiam. Medzi 40. až 50. vekom života u mužov prichádza najkritickejšie obdobie na vznik akútnej dnavej artritídy. V 60 až 70 % prípadoch býva prvým postihnutým kĺbom najčastejšie metatarzofalangálny prst palca nohy (podagra), ale môže postihnúť akýkoľvek kĺb v tele. V 15 až 20 % prípadoch je ďalším miestom postihnutia členok, koleno (gonagra), či prsty na rukách, zápästie (chiranga), lakeť. Niekedy sa záchvat môže prejaviť aj na šľachovom úpone, prípadne na niektorej burze (vačok medzi kosťou a svalom vyplnený tekutinou), napr. Príznaky, že ochorenie dna je prítomné, sú nechuť do jedla, bolesti hlavy a zátylku, nadúvanie, malátnosť a často triaška, s následne zvýšenou teplotou. Je zaujímavé, že akútny záchvat začína v druhej časti noci. Bolesti kĺbov začínajú pozvoľna a postupne rastú až k neznesitelnosti, či do pocitu pálenia v kĺbe (bolesť niekedy poľaví pri polievaní kĺbu studenou vodou). Na postihnutom kĺbe sa zjaví opuchlina, koža nad ňou je teplejšia a nadobudne fialkastú farbu. Podkožie presiakne a cievy v blízkom okolí sa rozšíria.
Dnavý záchvat zvyčajne skončí do 1 - 2 týždňov, niekedy však trvá až 4 - 6 týždňov, prechádza do prechodného vymiznutie prejavov ochorenia a nastáva ďalšie obdobie - fáza tzv. Obdobie interkritickej dny je interval, ktorý prichádza medzi dnavými záchvatmi, po ktorých sa nález na kĺbe normalizuje a tento interval môže trvať niekoľko týždňov, mesiacov, či aj rokov. Typickým miestom, na výskyt tofov mäkkých tkanív je ušný boltec, okolie koreňového kĺbu palca nohy, pozdĺž ulnárneho okraja predlaktia a nad extenzorovými časťami drobných kĺbov ruky.
Liečba dny
Liečba dny nie je zložitá, ale napriek tomu sa pri nej často robia chyby. V súčasnej dobe sa na liečbu akútneho dnavého zápalu používajú 3 typy liekov: nesteroidné antireumatiká, kolchicín a glukokortikoidy. Kolchicín je historický liek akútneho dnavého záchvatu, ktorý pôsobí silne protizápalovo a jeho účinnosť je až u 80 % pacientov. Je dostupný v tabletách a vysadzuje sa, ak dôjde k úľave od bolesti alebo sa prejavili nežiaduce účinky lieku (zvracanie, hnačka). Jeho alternatívou je indometacín (Perclusone, Rheumanol, Ketazón alebo iné moderné NSA - napr. Nesteroidné antireumatiká a antiflogistiká (NSA) sú lieky, ktoré sa používajú u väčšiny pacientov s dnou, u ktorých nie sú prítomné žiadne pridružené ochorenia. Účinnosť liečby nesteroidnými antireumatikami sa znižuje, ak sa začnú užívať až po prvom dnovom záchvate, naopak ich účinok sa zvyšuje, ak sa začnú užívať včas. Ich nevýhodou je potenciálna toxicita, čo je potrebné zdôrazniť hlavne preto, lebo väčšina pacientov postihnutých dnou má vyšší vek a pridružené ochorenia (ako napr. Perorálne podanie kolchicínu má pomalší nástup účinku ako NSA, ale najlepší účinok sa dosiahne pri zahájení liečby čo najskôr po dnovom záchvate, keď sa na začiatku užíva v zvýšenej dávke (určí špecialista), pokým sa pacientovi neuľaví alebo sa nedostavia nežiaduce účinky, pretože dávky, ktorá zmierňuje priebeh dnového záchvatu sa blíži k dávke, ktorá spôsobuje hnačky, kŕče a nevoľnosť. Podľa skúseností je podľa dostupným metód najrýchlejší spôsob liečby akútnych dnavých záchvatov injekcia glukokortikoidov, po podaní ktorého sa stav kĺbu do 24 hodín zlepší.
V dobe akútneho záchvatu nikdy nezahajuje hypourikemická liečba. Kĺb má zostať v kľude, vhodná je zvýšená poloha a studené obklady. Pri terapii medzi záchvatmi a chronickou dnou je nutné medikamentózne zníženie koncentrácie kyseliny močovej. Záchvat na jednej strane predstavuje obdobie veľmi silnej zápalovej aktivity a bolesti, ktorá je jednou z najintenzívnejších, no na druhej strane je to obdobie, ktoré je relatívne časovo obmedzené, z čoho vyplýva, že farmakoterapeutický zásah musí byť razantný. Medzi preventívny liek a tiež liek prvej voľby patrí Allopurinol, ktorý síce znižuje tvorbu kyseliny močovej, no jeho hlavnou nevýhodou je jeho znížená znášanlivosť, ktorá sa v priebehu prvého roka užívania vyvinie až u polovice pacientov. Taktiež sa môžu objaviť nutkavé zvracanie, hnačky a kožná vyrážka (raš). Liečba urikosurikami spočíva vo zvýšení mechanizmu účinku vylučovania kyseliny močovej, ktorá sa dá dosiahnuť pomerne rýchlo znížením celkových zásob urátov. Používajú sa u chorých, mladších ako 60 rokov, u ktorých je preukázané znížené vylučovanie kyseliny močovej. Objav lieku febuxostat sa pokladá za najväčší pokrok v liečbe dny za posledných 40 rokov. Jeho hlavnou výhodou je, že je možné používať ho aj pri miernej a strednej obličkovej slabosti a má podstatne menej nežiaducich účinkov ako allopurinol a dokonca je účinnejší. Interleukín - 1β pri liečbe dnavej artritídy zohráva kľúčovú úlohu. Je označovaný za hlavný mediátor zápalu.
Životný štýl a prevencia
Ochrana kĺbov musí byť súčasťou denného režimu. Je potrebné si osvojiť taký štýl života, pri ktorom sa práca a námaha strieda s odpočinkom. Je vhodné, udržiavať si primeranú hmotnosť, svoj funkčný stav na udržanie dobrej kondície a pravidelne sa hýbať. Aj stresy, či časté ponocovanie môžu vyvolať dnavý záchvat. Základnou prioritou je redukcia hmotnosti (obézni ľudia trpia zvýšenou hladinou krvných lipidov alebo triglyceridov), kedy je nutné znížiť množstvo stravy a súčasne zvýšiť telesnú aktivitu. Je potrebné, aby pokles hmotnosti nebol väčší ako 0,5 až 1 kg za týždeň, pretože intenzívne chudnutie môže zhoršiť hyperurikémiu.
Prečítajte si tiež: Vplyv starnutia na toleranciu zemiakov
Prioritnou a súčasťou liečby je obmedzenie purínov (riziko vzniku manifestnej dny o 40 - 50 % vyššie) v potrave (vnútornosti, baranie, jahňacie, hovädzie a bravčové mäso, divinu a hydinu, sardinky, tuniaka, údeniny a strukoviny), kaviár, droždie, nehladovanie, neprejedanie sa, obmedzenie živočíšnych bielkovín a tukov, dbať na vyváženú stravu (rozloženie stravy v trojhodinových intervaloch), obsahujúcu dostatok všetkých živín, vitamínov a minerálov, konzumáciu ovocia (500g/ denne), zeleniny (500g až 600g denne, vrátane zemiakov, obmedziť paradajky, papriku, karfiol i hrach), obilniny, zemiaky, ryža, vajcia, z mliečnych výrobkov neplnotučné mlieko, netučný biely jogurt, syry a pitný režim (2 až 3 litre vhodných tekutín denne).
Dodržiavaniu nízkopurínovej diéty sa v poslednej dobe prikladá dôležitosť, je však dokázané, že chronická hyperurikémia je len minimálne podmienená diétnymi vplyvmi a taktiež obmedzenie purínov má v jej liečbe len minimálny vplyv. Pri dodržiavaní striktnej nízkopurínovej diéty dochádza k poklesu kyseliny močovej v krvi maximálne o 10 - 15 %, čo je u väčšiny chorých nedostatočné. Prioritou je medikamentózna liečba. Diéta s obmedzením purínov je síce nutná, nesmie však viesť k nedostatku niektorých dôležitých živín, z dôvodu závažných nutričných nedostatkov nezlučiteľných so životom. Jej nedodržiavaním by mohlo dochádzať k potrebe zvyšovania dávok medikamentóznej liečby, stav chorého by sa mohol zhoršovať a mohli by sa prejaviť nežiaduce účinky medikamentov.
Pri prognóze je rozhodujúca liečba, priebeh ochorenia a tiež závisí od častosti záchvatov a od pridružených chorôb. Podstatou je, aby sa choroba nedospela do chronického štádia s kĺbovými zmenami alebo poškodením obličiek, pretože môže dôjsť k invalidite a k nutnosti dialýzy. U väčšiny ľudí trpiacich na ochorenia dna je však prognóza dobrá.
Poruchy príjmu potravy: Smrtiaca snaha o štíhlosť
Desiata v koši, vynechaný obed, večera tajne vyhodená do kontajnera. Tabletky na chudnutie, úmorné cvičenie a opakované vracanie. Aj takéto podoby môže mať smrtiaca snaha byť štíhly. Na Slovensku trpí anorexiou asi 1 percento dospievajúcich dievčat, na bulímiu ochorejú asi 2 až 15 percent dievčat a žien. Tieto poruchy príjmu potravy sa nevyhýbajú ani chlapcom. Rozšírilo sa aj vekové rozpätie, v ktorom sa tieto poruchy vyskytujú: v niektorých prípadoch sa anorexia a bulímia prejavujú už v detstve alebo naopak u starších ľudí. Odborníci sa stretávajú aj s prípadmi, že na túto poruchu ochorie 8-ročné dieťa, ale aj žena po štyridsiatke. Najviac však anorexia a bulímia ohrozujú tínedžerov. Obe patria do kategórie psychosomatických porúch, čo v tomto prípade znamená, že počiatočné psychické ťažkosti sa neskôr prejavia aj na fyzickom zdraví. Chorobné hladovanie vyvolá málokrvnosť a nedostatok vitamínov, rednutie kostí, neskôr, žiaľ, aj zlyhávanie životne dôležitých orgánov. Odborníci teda definujú poruchy príjmu potravy ako duševné ochorenie, ktoré má u pacienta často za následok fyzické prejavy.
Univerzita v americkom Michigane robila prieskum, ako dospievajúce dievčatá vnímajú svoju hmotnosť. Výsledky ukázali, že až 63 percent dospievajúcich dievčat si nezdravo kontroluje svoju hmotnosť, 22 percent až veľmi nezdravo. Mentálnu anorexiu a mentálnu bulímiu nazývajú odborníci aj sesterskými ochoreniami. Pri oboch ide o nutkavé manipulovanie s jedlom, s potravou a úzkostlivé stráženie hmotnosti. Rozdiel medzi anorexiou a bulímiou spočíva v tom, že kým ľudia trpiaci mentálnou anorexiou majú potrebu vedome znižovať príjem potravy na minimum, u tých s mentálnou bulímiou sa strieda impulzívne prejedanie s následným prečisťovaním, zväčša vracaním. Obe choroby sa môžu prelínať - striedajú sa obdobia anorektických a bulimických fáz.
Prečítajte si tiež: Človek a zmysel života
Problém anorexie podľa psychológov pramení často z rodiny, kde sa kladie dôraz na výkon a úspech. Predovšetkým matky nie sú spokojné so svojím potomkom, chcú od neho viac alebo pochybujú o jeho schopnostiach. Postihnuté dievčatá nadobúdajú pocit, že ak chcú v rodine „prežiť“ a nemôžu voči rodičom prejaviť svoj hnev, stávajú sa neústupnými vo vzťahu k svojmu telu. Mnohé z dievčat postihnutých anorexiou sa takto bránia „premene“ na ženu možno aj preto, aby sa nepodobali matke. Pri bulímii sa strieda záchvatovité prejedanie s vyvolávaním vracania či hnačky.
Anorexiu sprevádzajú rôzne endokrinné a metabolické poruchy telesných funkcií a na toto ochorenie je, žiaľ, vysoká úmrtnosť - asi 5 až 20 percent postihnutých. Liečba oboch ochorení je behom na dlhú trať. Často treba liečiť aj sprievodné prejavy, psychiatrickú liečbu oboch porúch musí sprevádzať psychoterapia. Pri bulímii sa do popredia dostáva snaha nepáčiť sa, nebyť objektom zmyselnosti, strach z prijatia roly ženy. Vracanie zapríčiňuje ďalšie komplikácie, ktoré treba liečiť liekmi. Anorexia a bulímia nie sú bežné fyzické ochorenia, s ktorými by si telo mohlo poradiť samo ako napríklad s chrípkou. To hlavné sa odohráva v hlave.
Prvým a najdôležitejším krokom je podľa lekárov to, že pacient alebo pacientka vôbec prijme, že trpí anorexiou alebo bulímiou, že má takúto psychickú chorobu. Nie je to však jednoduché. Tínedžeri si „moc“ nad svojím chudnutím užívajú a väčšinou svoje snahy o chudnutie úzkostlivo taja. Často vyhadzujú desiatu do kontajnera, vynechávajú obed a snažia sa jesť vo svojej izbe, aby mohli večeru „upratať“. Varovným signálom pri bulímii je napríklad to, že mizne veľké množstvo jedla z chladničky. Možno si všimnúť nadmerné nákupy jedla, ktoré tínedžer za normálnych okolností nemá šancu zjesť. Ďalším signálom sú časté návštevy toalety po konzumácii jedla pod rôznymi zámienkami. Príznakom môže byť aj takmer krvavý odtlačok zubov na ruke. Pacienti dlhodobejšie trpiaci bulímiou majú totiž zníženú kvalitu zubov, na ktoré dlhodobo pôsobí žalúdočná kyselina. Často majú aj zväčšené a zapálené slinné žľazy za sánkou. Pri anorexii je najdôležitejším varovným príznakom rapídne zníženie hmotnosti. Chudnutie pri bulímii nemusí byť také viditeľné, pretože po bulimických záchvatoch väčšina živín z potravy napriek vracaniu zostane v tele. Pri anorexii je typickým sprievodným znakom aj nadmerné cvičenie. Človek s anorexiou sa snaží všetky prijaté kalórie zlikvidovať telesnou aktivitou, hoci mu chýba energia na bežné fungovanie. Typická je i zmena zloženia jedálneho lístka: pacient sa z neho snaží vylúčiť všetky jedlá, ktoré obsahujú tuk, cukor alebo sú kaloricky výdatné.
Postihnutý sa často vyhýba spoločnému stolovaniu, kde by musel jesť spolu s ostatnými. Ak ho už k tomu prinútia, vedome zmenšuje porciu, donekonečna krája alebo odhrýza malý kúsok jedla či aspoň delí porciu jedla na polovicu. Niektorí často varia komplikované jedlá pre ostatných, ale sami neochutnajú, vyžívajú sa v rôznych receptoch, pritom sami jedia len veľmi obmedzene. Signálom potenciálnej poruchy príjmu potravy môže byť nadmerné používanie korenia a nápojov. Niektorí používajú druhy korenia, ktoré urýchľujú metabolizmus alebo navodia pocit sýtosti. Môžu sa tiež snažiť pocit hladu zahnať nadmerným príjmom tekutín. Vždy sú to tekutiny bez obsahu kalórií a často sýtené, ktoré vyvolávajú pocit sýtosti. Postihnutý stráca záujmy, veselú náladu, často je zamyslený a zahĺbený do seba. Pacient sa snaží o perfekcionistické výkony a dokonalý vzhľad. Fyziologickými príznakmi sú fyzická slabosť, zimomravosť, zmena kvality kože, takzvaná karotenodermia (žltooranžové sfarbenie rúk), zlá kvalita vlasov a nechtov.
Na čo si dať pozor?
- Ak sa vaše dieťa snaží kúpiť si na internete tabletky na chudnutie. Ani prírodné „prípravky“ na chudnutie nie sú pre deti a tínedžerov vhodné. Na internete sú viaceré nevhodné skupiny, pre ktoré je idolom čo najmenšia veľkosť (takzvaná veľkosť nula). Radia si, ako zhodiť kilá, ako chudnutie utajiť, a navzájom sa podporujú v chorobnom postoji k jedlu.
- Ak úzkostlivo delí jedlá na zdravé a nezdravé, snaží sa vylúčiť kaloricky výdatné jedlá. Študuje zloženie potravín, skúma recepty, obmedzuje porcie na malé až veľmi malé, prehodnocuje obsah kalórií, cukrov a tukov v jedle, pripravuje jedlo podľa určitých vzorcov, konzumuje potraviny len v určitom poradí, až jedlo dokonca úplne odmieta.
- Ak zrazu chodí do posilňovne veľmi často bez toho, aby zvýšilo príjem jedla. Ak hovorí, že večeru musí „vybehať“ alebo musí ísť po obede cvičiť.
- Po jedle musí navštíviť toaletu. Okrem vynúteného vracania to môže znamenať, že tajne užíva laxatíva (preháňadlá). Podozrivé je, ak napriek dostatočnému množstvu jedla, ktoré zje, veľmi chudne.
- Ustavične sa zoberá hmotnosťou a vzhľadom. Zameriava sa aj na mierne telesné nedostatky a zveličuje ich, stále sa obzerá v zrkadle. Každú chvíľu sa váži.
- Väčšinu času trávi osamote, odmieta spoločnosť, kamarátov aj vzťahy, zatvára sa v izbe, kde cvičí, a vymýšľa spôsoby, ako nejesť.
Čo vtedy robiť?
Rozhodne vyhľadať pomoc psychiatra či psychológa, toto ochorenie sa vlastnými silami zvládnuť nedá. Snažiť sa dieťaťu prejavovať obetavú lásku, prejaviť mu uznanie a ukázať, že neúspech neznamená koniec sveta.
Bulímia: Cyklus prejedania a očisty
Bulímia je porucha príjmu potravy, ktorá je charakteristická epizódami záchvatového prejedania sa, počas ktorých človek skonzumuje veľké množstvo jedla v krátkom čase a má pocit straty kontroly nad jedením. Táto porucha je sprevádzaná silným pocitom viny až sebanenávisťou. Po epizódach záchvatového prejedania sa nasleduje kompenzačné správanie, do ktorého sa zaraďuje vyvolanie zvracania, užívanie laxatív, diuretík, alebo nadmerné cvičenie. Pri bulímií je sebahodnotenie výrazné ovplyvnené telesnou hmotnosťou a vzhľadom. Záchvatové prejedanie a kompenzačné správanie sa vyskytujú minimálne raz týždenne po dobu minimálne troch mesiacov.
Aký je rozdiel medzi bulímiou a anorexiou?
Hlavným rozdielom je, že bulímia je charakterizovaná stratou kontroly počas epizód prejedania sa a kompenzačného správania. Na druhej strane, anorexia je spojená s nadmernou sebakontrolou. Pri anorexii je vnímanie tela skreslené, teda ľudia s týmto problémom sa považujú za obéznych. Takýto človek výrazne obmedzuje príjem potravy a môže mať zaužívané prísne rituály spojené s jedlom. Pri bulímií je hmotnosť normálna, prípadne mierne zvýšená. Človek trpiaci bulímiou sa striedavo prejedá a následne volí kompenzačné správanie (vracanie a pod). V tomto prípade si človek uvedomuje svoje správanie, avšak má negatívny vzťah k svojmu telu.
V oblasti prežívania, pri anorexii dochádza k potláčaniu emócií, rigidite. Osoby s bulímiou majú sklon skôr k emocionálnej labilite. Tieto epizódy prejedania môžu súvisieť so stresom, úzkosťou, osamelosťou alebo inými intenzívnymi emóciami.
Aké sú príčiny vzniku bulímie?
- Biologické faktory: dysfunkcia neurotrasmiterov, napríklad serotonínu, ktorý súvisí so zvýšenou impulzivitou a poruchami nálady. Vyššie hladiny kortizolu pri chronickom strese môžu súvisieť s impulzívnym stravovaním a nutkavým prejedaním.
- Psychologické faktory: Znížené sebavedomie môže viesť k neustálej potrebe „vylepšovať sa“ pričom v tomto kontexte sa jedlo stáva mechanizmom na zvládanie vlastnej nespokojnosti. Prejedanie sa poskytuje krátkodobé uvoľnenie napätia, no po ňom prichádza pocit viny a hanby, ktorý vedie k potrebe kompenzačného správania. Tento cyklus prehlbuje negatívny sebaobraz. Ľudia s bulímiou môžu prežívať časté emocionálne výkyvy, môžu byť veľmi citliví na kritiku, môžu mať problém so spracovaním stresu, alebo zvládaním emócií. Časté sú pocity podráždenia a intenzívne pocity hnevu, ktoré vedú k prudkým výbuchom hnevu. Hnev môže byť namierený voči sebe, na základe frustrácie z pocitu vlastnej neschopnosti. Alebo hnev namierený voči druhým ľuďom, v prípadoch keď sa cítia nepochopení alebo kritizovaní. Výskum ktorý sa zaoberal bulímiou u členov vojenskej služby ako hlavné faktory uvádzal práve psychosociálne faktory, ktoré zahŕňali nedostatok sociálnej podpory, prežívanie intenzívneho stresu v živote a posttraumatickú stresovú poruchu, prípadne abzús alkoholu (Jacobson et al, 2024).
- Sociálne faktory: V tomto kontexte je dôležité zamerať sa na rodinné prostredie, pretože môže významne ovplyvniť vznik a priebeh bulímie. V rodine sa formuje prvotný postoj k jedlu, telu a sebahodnoteniu. Okrem postoja k jedlu môže byť rizikovým faktorom rodinná dynamika, teda ak rodina vyžaduje dokonalosť a kladie vysoké nároky na výkon, pričom chyby a neúspechy sú neakceptovateľné, tak dieťa môže hľadať spôsob ako si udržať pocit kontroly nad sebou samým a jedlo sa môže stať nástrojom na zvládanie emócií. Dôležitým faktorom je aj emocionálna podpora. Ak rodina poskytuje bezpečné a predvídateľné prostredie, v ktorom sú všetky emócie akceptovateľné a riešia sa konštruktívnym spôsobom, tak riziko bulímie sa môže znížiť.
Aké sú príznaky a varovné signály bulímie?
- Výkyvy hmotnosti - nemusia byť vždy viditeľné. V niektorých prípadoch sú mierne, u niektorých ľudí zase viac viditeľné
- Problémy s trávením- zápchy, nadúvanie, bolesť žalúdka
- Poškodenie zubov a ďasien
- Únava
- Nepravidelná menštruácia alebo jej vymiznutie - spolu s tým hormonálna nerovnováha
- Výkyvy nálad
- Prílišná sebakritika
- Strata kontroly
- Sociálna izolácia Varovné signály pri bulímií sa môžu týkať najmä zmien v správaní.
Všimnúť si môžeme častejšie vyhľadávanie toalety (s cieľom vyvrátiť potravu), prípadne vyhýbanie sa jedeniu s ostatnými, alebo náhle miznutie väčšieho množstva jedla. Neustále zaoberanie sa jedlom sa prejavuje aj v nadmernom cvičení, rátaní kalórií, používaní preháňadiel. Správanie je poznačené tajnosťami, vyhnutím sa rozhovorom, v krajnom prípade sociálnou izoláciou. Cvičenie u nich neprináša radosť z pohybu, ale trest za to čo zjedol. V prežívaní človeka je prítomná neustála nespokojnosť s postavou, sťažovanie sa na svoj výzor. Striedanie silných emócií, od viny, hanby až po depresívne stavy. Títo ľudia môžu používať výrazne negatívne výroky na svoj zovňajšok. Neustále sa porovnávajú s druhými ľuďmi.
Aké sú následky bulímie na fyzické a duševné zdravie?
Fyzické zdravie:
- Podráždenie až zápal pažeráka
- Poškodenie žalúdka
- Zápcha a tráviace problémy
- Srdcovo-cievne problémy
- Narušenie hormonálneho systému a reprodukčného zdravia
- Chronická únava
- Problémy so sústredením a pamäťou
- Strata svalovej hmoty
- Poškodenie zubov
- Problémy s imunitným systémom
- Kožné problémy
Duševné zdravie:
- Úzkostné poruchy
- Depresia, pocity prázdnoty, strata radosti zo života,
- Strata kontroly, emocionálna labilita, neschopnosť regulovať emócie
- Sebapoškodzovanie
- Poruchy spánku
- Narušenie vzťahu so sebou, sebakritika, pocit viny
- Problémy s komunikáciou, konflikty v rodine, pocit nepochopenia až sociálna izolácia.
#