Zeler je v slovenskej kuchyni obľúbená a aromatická koreňová zelenina, ktorá sa pestuje pre svoju buľvu, listy a listové stopky. Zeler voňavý (Apium graveolens) pochádza z prímorských oblastí južnej Európy a Ázie a jeho jednotlivé variety poznali už v starom Egypte a antickom Grécku. U nás sa najčastejšie pestuje zeler buľvový (Apium graveolens var. rapaceum), ktorého buľvy dorastajú do veľkosti približne ľudskej päste. V tomto článku sa dozviete, ako správne prihnojiť zeler buľvový, aby ste dosiahli bohatú a kvalitnú úrodu.
Význam zeleru v kuchyni a jeho odrody
Zeler sa pestuje najmä pre svoj koreň, ktorý je dôležitou súčasťou polievkových zmesí, ale aj pre listy a listové stopky. Využíva sa nielen na kuchynské účely, ale aj ako dekoračná rastlina. Zeler voňavý buľvový sa pestuje pre podzemné korene - buľvy, ktoré sú veľké približne ako ľudská päsť. V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku.
Okrem buľvového zeleru sa pestuje aj zeler stopkový (Apium graveolens var. dulce) pre dužinaté a krehké listové stopky, ktoré sa konzumujú čerstvé, napríklad v šalátoch, alebo tepelne upravené. Stopky s dĺžkou až 50 cm sú pozdĺžne výrazne ryhované, biele, žlté alebo zelenkasté. Zeler voňavý listový (Apium graveolens var. secalinum) sa pestuje pre čerstvé listy, ktoré sa používajú najmä na dochutenie jedál a do miešaných šalátov. Vňať sa suší a pridáva do koreniacich zmesí.
Pestovanie zeleru buľvového
Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny a vyžaduje špecifické podmienky na úspešné pestovanie. Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužnatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme.
Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní. Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda zemiakov s kravským hnojom
Výsev a predpestovanie priesad
Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. Pravdaže nie von, ale do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré umiestnime na parapetnú dosku v byte, alebo ak máme, tak do vyhrievaného skleníka. Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril.
Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.
Príprava pôdy a výsadba priesad
Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.
Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť.
Ako a čím prihnojovať zeler buľvový
Zeler je náročný na živiny, preto je dôležité pravidelné prihnojovanie počas vegetácie. Okrem prípravy pôdy na jeseň, kedy sa zapracováva maštaľný hnoj alebo kompost, je potrebné prihnojovať aj počas rastu.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Hnojenie počas vegetácie
Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zavlažujeme pravidelne, najmä v prvej polovici vegetácie. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva.
Počas vegetácie je potrebné zeler prihnojovať dusíkom alebo aj viaczložkovým hnojivom - v záhradníctve kúpite hnojivo priamo určené na koreňovú zeleninu. Ak zeler nemá dostatok živín, je náchylnejší k chorobám. Nedostatok draslíka spôsobuje, že rastlina trpí žltnutím a postupným zasychaním listov, nedostatok bóru sa prejavuje hnilobou.
Vhodné hnojivá pre zeler
- Maštaľný hnoj a kompost: Sú ideálne na prípravu pôdy na jeseň a dodávajú pôde potrebné živiny a humus.
- Kombinované hnojivá s obsahom draslíka, dusíka a fosforu: Používajú sa na jarné prihnojenie pôdy pred výsadbou priesad.
- Hnojivá s obsahom bóru: Používajú sa na prihnojenie počas vegetácie, aby sa predišlo srdiečkovej hnilobe. Môžu sa aplikovať zapravením do pôdy alebo postrekom na list.
- Organické hnojivá: Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.
- Cererit: Počas vegetácie pridávame bylinné výluhy a Cererit, dôležitý je bór a horčík.
Starostlivosť o zeler počas rastu
Zeler má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody.
Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Počas leta zeler raz alebo dvakrát okopte. Okolo rastliny odhrabte trošku zeminy, aby ste vytvorili priehlbiny alebo akési misky. Záhon zbavte buriny, ktorá si robí nárok na životný priestor zeleniny a berie jej živiny aj vodu. Počas okopávania zeleru z neho rovno opatrne otrhajte staršie listy - najmä tie, ktoré rastú po okraji. Buľva sa čoskoro zahojí a znova obrastie. Platí však, že všetko s mierou. Na rastline musí zostať dostatok plochy na listy, aby mohla rásť a prosperovať. Preto vždy zachovajte stredové listy. Otrhané listy nevyhadzujte na kompost, zužitkujete ich ešte v kuchyni.
Pokiaľ objavíte škvrny, pomôže už len špeciálny postrek, ktorý kúpite v záhradníctve. Na záhony, kde rástli napadnuté zelery, by mali prísť ďalšie sadenice zeleru najskôr po štyroch rokoch.
Prečítajte si tiež: Zeler v detskom jedálničku
Zber a skladovanie zeleru
Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu. Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm.
Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov.
Na prvom zeleri si môžete pochutnať už na sklonku leta, kedy je možné zberať menšie buľvy. Na uskladnenie ho ale nechajte dozrieť až do októbra. Za suchého počasia ho opatrne vytiahnite zo zeme, zrežte prebytočné korienky aj listy (nechajte asi centimeter vňate).
Choroby a škodcovia zeleru
Podľa potreby ošetríme proti chorobám, k tým najčastejším patria septorióza, žltačka zeleru, srdiečková hniloba. Najčastejšími ochoreniami zeleru sú septorióza a fómová škvrnitosť. Septorióza sa prejavuje škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí. Na základe našich skúseností je veľmi dôležité venovať zeleru pravidelnú pozornosť a predchádzať vzniku chorôb preventívnymi opatreniami.
- Septorióza zeleru: Prejavuje sa na listovej ploche. Najskôr škvrnami sivohnedej farby a neskôr odumieraním listov. Vyskytuje sa hlavne vo vlhkom prostredí. Okrem toho má vplyv na vyzrievanie buliev a ich chuťové vlastnosti. Je možné proti nej postrekovať meďnatými prípravkami, avšak v takom prípade listy nemôžete použiť v kuchyni ako koreninu.
- Fómová škvrnitosť: Je druhou vážnou chorobou. Prejavuje sa na koreňoch najskôr len malými hnedými škvrnami, ktoré sú pod hladkým pletivom. Neskôr sa v týchto miestach robia trhliny v pokožke koreňov aj na buľvách. Sú vstupom pre ďalšie škodlivé mikroorganizmy. Najviac strát však spôsobuje až na skladovanom zeleri.
- Vírusová mozaika zeleru: Spôsobuje žltnutie listov, biele škvrny a ich deformáciu. Tu pomôže len prevencia v podobe likvidácie vošiek, ktoré ju prenášajú, a odstraňovanie chorých listov.
- Pochmurnatka mrkvová: Spôsobuje žltočervené sfarbenie vňate a zaostalý rast.
Okrem chorôb zeler ohrozujú aj škodcovia, ako sú vošky, húsenice a háďatko koreňové.
Tipy a triky pre úspešné pestovanie zeleru
- Otužovanie priesad: Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia.
- Skrátenie korienkov a listov: Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu.
- Pravidelná závlaha: Zeler vyžaduje pravidelnú závlahu, najmä v prvej polovici vegetácie.
- Kyprenie pôdy a likvidácia buriny: Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu.
- Prihnojovanie bórom: Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list.
- Nezakrývať koreňový krčok: Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.
- Odstraňovanie starých listov: Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy.
- Prevencia proti chorobám a škodcom: Je veľmi dôležité venovať zeleru pravidelnú pozornosť a predchádzať vzniku chorôb preventívnymi opatreniami.
Využitie zeleru v kuchyni
Zeler je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých rôznych jedlách. Buľvový zeler má široké využitie v kuchyni. Stopkový zeler je ideálny na konzumáciu za čerstva i v teplých jedlách. Listový zeler poskytuje bohatú chuť a výživné hodnoty.
Zeler môžete použiť do polievok, šalátov, nátierok, dusených jedál, omáčok a ako prílohu k mäsu. Zelerové listy sú výborné na ochutenie polievok a šalátov.