Čierne korenie, celosvetovo najpoužívanejšia korenina, má bohatú históriu a množstvo zdravotných benefitov. V minulosti bolo tak cenené, že sa vyvažovalo zlatom. Avšak, ako pri každej vzácnej komodite, aj pri čiernom korení sa vyskytuje problém falšovania. Falšovanie potravín a korenín má dlhú históriu a siaha až do stredoveku, kedy bolo korenie vzácne a drahé.
História obchodu s korením
Korenie bolo v minulosti zdrojom bohatstva a príčinou ozbrojených konfliktov a bojov o ovládnutie trhov, území aj morských ciest. Jeho vôňa viedla moreplavcov k objavovaniu nových svetov. Po jeho exportovaní z Orientu do Európy sa ním platili dokonca dane a poplatky.
Košickí kupci predávali korenie na domácom trhu už v roku 1393. V 18. a 19. storočí dosahovali obrat veľkoobchodníci s korením najvyššie ročné zisky. Firma Záhr a Szakmáry bola v Košiciach založená na začiatku 19. storočia a považovali ju za najväčšiu na území Slovenska vo vtedajšom Uhorsku. Korením zásobovala celé naše územie. Obaja spoločníci boli z kupeckých rodín, ktoré mali dávnu tradíciu ešte v predchádzajúcich storočiach a mali obchodné spojenie po celom svete. Dokázali pre košických obchodníkov v 18. a 19. storočí zadovážiť exotický tovar a koreniny z Indie, Afriky, Ázie, poživatiny z Egypta, Španielska, Talianska. Košickí obchodníci si u nich objednávali cibuľu vypestovanú v Egypte.
Ako najvzácnejšie korenie na vtedajšom trhu bol šafran. Zmienky o jeho falšovaní u spomínaných obchodníkov sa neuvádzajú, ale falšovanie sa vyskytovalo u nepoctivých priekupníkov. Slovenskí šafraníci šafran pestovali, aj sami predávali a boli známi ako poctiví obchodníci. Našli sa aj neseriózni falšovatelia ušľachtilého šafranu, ktorí miešali šafran s vláknami zo silne vyúdenej bravčoviny, ktorej vedeli dať správnu farbu. V lepšom prípade ušľachtilý šafran miešali s kvetmi obyčajného. Štipľavú papriku miešali s múčkou s prasačieho bôbu.
Až v 13. storočí sa objavilo v Európe čierne korenie, ktoré sa dostalo do Benátok po mori z Alexandrie, Konštantinopolu a ďalších miest, kam ho priviezli karavány na ťavách. Korenie nielenže malo cenu zlata, ale rovnako lákalo panovníkov i moreplavcov ako zlato. Jedno i druhé ich viedlo k objavovaniu nových zemí.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Pašovanie ako forma obchádzania pravidiel
Charakter osídlenia Kysúc, ich historický vývoj a prírodné podmienky formovali tradičnú kultúru regiónu, ktorý bol charakterizovaný ako chudobný kraj s absolútnou prevahou katolíckeho obyvateľstva. Nízka výnosnosť pôdy, neefektívnosť poľnohospodárstva, pokles významu chovu oviec a dobytka už na začiatku 18. storočia spôsobili, že významným zdrojom obživy sa stali doplnkové zamestnania. Popri „sezonárstve“, drevorubačstve, pltníctve, šindliarstve, drotárstve, podomovom obchode a trhovníctve malo svoje tradície aj pašovanie, v oficiálnej terminológii medzivojnovej ČSR i vojnovej SR označované ako „podludníctvo“. Ako doplnkový zdroj príjmov prekvitalo v obciach na slovenskopoľských a slovensko-moravských hraniciach. Išlo o tajné prenášanie tovaru cez hranice v zmysle importu aj exportu, pričom táto činnosť sa v rámci jednotlivých lokálnych spoločenstiev nielen tolerovala, ale bola do istej miery aj vítaná. Vďaka nej sa do oblasti dostával vzácny, nedostatkový alebo lacnejší tovar, prípadne finančné prostriedky nevyhnutné na chod domácnosti i celého hospodárstva. Aj z toho dôvodu sa pašovaniu venovali najmä sociálne slabšie rodiny, ktoré, naopak, disponovali širokou sieťou osobnej podpory tzv.
Pašovanie na Kysuciach ostalo mimo záujmu etnologickej vedy, a to aj napriek tomu, že predstavovalo významný zdroj príjmov do domácnosti a malo dopad na život a kultúru značnej časti obyvateľstva. V 1. polovici 20. storočia možno vymedziť päťčasových období, pre ktoré je charakteristické isté zameranie pašovania na Kysuciach: predpokladať, že vojnový stav (1914 - 1918) vyvolal nedostatok niektorých druhov potravín (napr. soľ, cukor, múka, maslo, vajcia) a priemyselného tovaru (najmä petrolej), čo viedlo k živelnej aktivite viacerých obyvateľov na hranici. Po rozpade Rakúsko-Uhorska kontakty medzi obyvateľmi oboch novovzniknutých štátov (Československo a Poľsko) pretrvali, resp. sa vytvárali nové. Okrem potravín sa však výraznejšie rozšírilo aj pašovanie denaturovaného liehu, ťažných a hospodárskych zvierat, najmä koní, hovädzieho dobytka, menej oviec a ošípaných, čo si vyžadovalo premyslenú organizáciu tejto protizákonnej činnosti. Nevyhnutná bola dobrá znalosť terénu, nelegálnych hraničných priechodov, zvyklostí československej finančnej stráže i poľských colníkov, ale aj sieť pomocníkov. V tejto fáze jednoznačne dominoval dovoz nad vývozom, k čomu prispel aj relatívne nízky kurz poľského zlotého voči československej korune. Vo väčšine prípadov však išlo o relatívne malé množstvo tovaru pravidelne určeného pre vlastnú potrebu alebo na drobný predaj.
Rozpad Československa, vznik slovenského štátu, no najmä vypuknutie 2. svetovej vojny sťažili pohraničný styk s Poľskom, okupovaným nemeckou ríšou. Na druhej strane zintenzívnili nezákonnú výmenu tovaru s priľahlými moravskými a sliezskymi oblasťami, ktoré sa po mníchovskej dohode stali súčasťou hitlerovského Nemecka, resp. od marca 1939 patrili k protektorátu Čechy a Morava. Kysuckí drotári, podomoví obchodníci, ale aj mládež, muži a ženy, ktorí v rokoch 1939 - 1945 odchádzali na roboty na území nemeckej ríše a protektorátu, tvorili ideálnu skupinu pašerákov. Na Slovensko prepravovali biče, šnurovačky, črevá na klobásy, kožené remene a perleťové gombíky, ale aj denaturovaný lieh. Naopak, zo slovenskej na moravskú či českú stranu sa vozili potraviny, čo malo s postupom vojny stúpajúcu tendenciu. Vývoz napokon začal dominovať nad dovozom. Pašoval sa najmä luxusný tovar, ako zrnková káva, kakao, čaj, čokoláda, ryža, čierne korenie, mletá červená paprika, rybie konzervy, domáca pálenka, ale aj mlieko, mäso a mäsové výrobky, niektoré látky a šatstvo a obuv.
Po skončení druhej svetovej vojny neexistovali takmer žiadne hraničné obmedzenia. Pašovanie soli, zemiakov, fazule, masti či údeného mäsa, ale aj šatstva, látok, obuvi a iných predmetov dennej potreby bolo vítaným zdrojom príjmov pre viaceré rodiny. Obdobie po februárovom prevrate 1948 je charakteristické spoločensko-politickými zmenami súvisiacimi s nástupom komunistickej diktatúry. Pašovanie sa takmer výlučne stalo záležitosťou turistov, ktorí do Poľska načierno vyvážali cukrovinky, čokoládu, alkohol, zipsy, od polovice 60. rokov aj dederónové košele, dámske a detské pančuchy.
Pašovaniu sa zaoberali príslušníci oboch pohlaví, rodičia aj ich deti. Predstavovalo významný zdroj rodinných príjmov, preto sa mu časť obyvateľstva venovala aj niekoľko desaťročí. V pohraničných oblastiach nadobudlo aj charakter neorganizovaného iniciačného obradu. Pre pašerákov bola typická aj špecifická morálka, v ktorej sa cenila najmä prešibanosť, odvaha, tolerovalo porušovanie zákonov, krádeže a klamstvo. Rokmi stabilizované odberateľsko-dodávateľské a pašeráckoprechovávačské vzťahy našli odraz aj v nadväzovaní manželstiev medzi príslušníkmi navzájom spolupracujúcich rodín. Pašovanie bolo zároveň úzko späté s priekupníctvom. Ku každému druhu pašovaného tovaru sa viazali špecifické spôsoby jeho transportu cez hranice, čo našlo odraz aj v samotnej organizácii práce.
Prečítajte si tiež: Fazuľa čierne oko a jej benefity
Falšovanie čierneho korenia v súčasnosti
Falšovanie čierneho korenia je problém, ktorý pretrváva dodnes. Falšovanie môže zahŕňať pridávanie lacnejších prísad, ako sú:
- Mleté stonky rastlín
- Ryžová múka
- Papája semienka
- Plevy
- Iné koreniny
Tieto prísady sa pridávajú s cieľom zvýšiť objem a znížiť náklady na výrobu, čo vedie k nižšej kvalite a potenciálnym zdravotným rizikám pre spotrebiteľov.
Ako rozpoznať falšované korenie
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa spotrebitelia môžu pokúsiť rozpoznať falšované čierne korenie:
- Vzhľad: Falšované korenie môže mať svetlejšiu farbu alebo nejednotnú štruktúru.
- Vôňa: Pravé čierne korenie má výraznú arómu. Ak korenie vonia slabo alebo má inú vôňu, môže byť falšované.
- Chuť: Falšované korenie môže mať menej výraznú chuť alebo môže chutiť horko alebo zatuchnuto.
- Test s vodou: Nasypte malé množstvo korenia do pohára s vodou. Pravé korenie by malo klesnúť na dno, zatiaľ čo prísady môžu plávať na povrchu.
Dôsledky falšovania
Falšovanie čierneho korenia má niekoľko negatívnych dôsledkov:
- Ekonomické straty: Poškodzuje poctivých výrobcov a predajcov, ktorí predávajú pravé korenie.
- Zdravotné riziká: Prísady môžu byť zdraviu škodlivé alebo môžu spôsobovať alergické reakcie.
- Podvod: Zákazníci platia za produkt, ktorý nezodpovedá deklarovanej kvalite.
Regulácia a kontrola
Na zabezpečenie kvality a bezpečnosti korenia existujú rôzne regulačné opatrenia a kontrolné mechanizmy. Tieto opatrenia zahŕňajú stanovenie noriem kvality, vykonávanie kontrol a testov, a uplatňovanie sankcií voči falšovateľom.
Prečítajte si tiež: Plnenie mlynčeka na čierne korenie: Krok za krokom
Kurkuma ako príklad falšovania a jej benefity
V poslednej dobe je rozšírené falšovanie kurkumy. Kurkuma je liečivá rastlina z čeľade zázvorovitých. Za oranžovo-žltú farbu sú zodpovedné kurkuminoidy. Najvýznamnejší kurkuminoid je kurkumín. Tvorí približne 4 % kurkumy. Kurkuma je rozšírená v oblasti Indie, kde sa používa ako staroindické korenie s veľmi výraznou až horkou chuťou.
Kurkumín bojuje proti zápalom a má protizápalové a antioxidačné účinky, ktoré pomáhajú zmierniť bolesť a opuch. Podporuje imunitu, čím sa znižuje riziko vzniku ochorení. Jej antioxidačné vlastnosti pomáhajú bojovať proti poškodeniu buniek voľnými radikálmi a oxidačnému stresu. Kurkumín zvyšuje hladinu mozgového hormónu, ktorý podporuje rast nových neurónov, udržiava zdravé neuróny a zabraňuje mnohým degeneratívnym procesom v mozgu. Kurkumín hrá hlavnú úlohu v prevencii srdcových chorôb a diabetu. Používa sa ako karminatívum, uľahčuje trávenie a zvyšuje chuť do jedla. Zvyšuje kvalitu spánku, zlepšuje náladu a má upokojujúci účinok.
Kurkuma patrí medzi všestrannú potravinu. Ide o korenie, ktoré môžete použiť do akéhokoľvek jedla. Telo nevie efektívne absorbovať kurkumín z kurkumy, práve preto je zložkou indického kari, ale existuje niekoľko ďalších spôsobov, ako začleniť kurkumu do stravy pre jej lepšiu vstrebateľnosť. Pridávanie kurkumy do mlieka bolo známe už v dávnych dobách. Nápoj sa konzumuje teplý. Kurkumový čaj je jednou z možností, ako začleniť kurkumu do svojho jedálnička. Na prípravu môžete použiť čerstvý koreň, ktorý nastrúhate a povaríte 10 minút. Kurkuma vo forme korenia obsahuje len 3 % kurkumínu, v porovnaní s 95 % kurkumínu v extraktoch, ktoré sú súčasťou výživových doplnkov. Jej protizápalové a antioxidačné účinky majú svoje využitie aj v kozmetike.
Ak ste tehotná a dojčiaca žena, vyhnite sa nadmernej konzumácii kurkumy. Ak trpíte žlčníkovými kameňmi, zápalom žlčníka alebo obštrukciou (zablokovaním) žlčových ciest, vyhnite sa užívaniu kurkumy. Ak užívate lieky na riedenie krvi, neužívajte kurkumu. Práve jej užívanie môže spomaliť zrážanie krvi.