Heslo "chlieb a hry" (lat. panem et circenses) pochádza zo starovekého Ríma a vyjadruje spôsob, akým si rímski cisári zabezpečovali priazeň ľudu. Poskytovaním základných potrieb (chlieb) a zábavy (hry) sa snažili odvrátiť pozornosť od politických a sociálnych problémov. Tento koncept pretrváva v rôznych formách dodnes.
Staroveký Rím: Pôvod a význam
Autor tejto vety, rímsky cisár Gaius Julius Caesar, už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu. Rimania rozširovali hranice svojej ríše, na dobytých územiach zakladali provincie. Jednou z nich bola Panónia. Horná Panónia sa rozprestierala na území dnešného Maďarska, Rakúska, Slovinska a malej časti Slovenska - zadunajskej časti Bratislavy (Rusovce, Petržalka). Na ochranu severnej hranice Rímskej ríše bol vybudovaný tri tisíc kilometrov dlhý obranný systém Limes Romanus, jeho časť ležala na Dunaji. V mestskej časti Bratislavy, v Rusovciach sa nachádzal kastel Gerulata, jeden z opevnených bodov slávnej rímskej hranice. Ide o dve tisíc rokov starú históriu. Treba si ju pripomínať? Určite.
Chlieb
V starovekom Ríme bol chlieb základnou potravinou. Cisári zabezpečovali jeho pravidelné dodávky, často aj zadarmo, pre chudobnejších občanov. Týmto spôsobom si kupovali ich lojalitu a predchádzali nepokojom. Napríklad tzv. keiserku - žemľu s ľahko oddeliteľnými časťami, si dnes kupujeme vďaka Rimanom. Latinské slovo panem, panis znamená chlieb vo všetkých jeho podobách.
Hry
Hry, alebo zábava, mali v rímskej spoločnosti dôležité miesto. Išlo o rôzne podujatia, ako gladiátorské zápasy, divadelné predstavenia, preteky na koňoch a iné. Tieto hry boli často spojené s náboženskými oslavami a konali sa v amfiteátroch, ako je slávne Koloseum. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa a patrili k antike takisto ako umenie.
Slovo circenses, circensis môžeme preložiť ako patriaci k cirkusu, cirkusový, konaný v cirkuse, pričom circus je v mnohom nepodobný tomu, čo dnes pod slovom cirkus poznáme. V základnom význame ho preložíme ako prsteň, kruh. Potom je to pretekárska dráha na dlhších koncoch zaokrúhlená (ako je tomu dodnes), kde sa konali preteky, zvyčajne konských záprahov, ale kde sa takisto snemovalo.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Rímske dedičstvo v súčasnosti
Kultúrny, politický a právny systém Rimanov ovplyvňuje fungovanie spoločnosti dodnes. Chlieb si dnes už každý kúpi v obchode či v pekárni, avšak hry - rozumej kultúrne podujatia - nestratili na svojej popularite. V dnešných časoch plných politiky a politikárčenia, keď normálny človek je denno-denne konfrontovaný s negatívnymi dopadmi hospodárskej krízy, s ťaživou prítomnosťou a neľahkou predstavou budúcnosti, zapôsobilo vystúpenie našej reprezentácie na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike ako balzam na dušu každého fanúšika. Po tejto reprezentačnej eufórii prichádza s novým ročníkom 2010/2011 klubová realita. Týždeň čo týždeň budeme všetci zažívať to zvláštne chvenie v žalúdku - ako asi budú hrať naši. Týždeň čo týždeň budeme stáť za svojím mužstvom v dobrom i zlom. Po úspechu sa budeme tešiť a po neúspechu veriť, že ďalší zápas to zvládnu chlapci lepšie. Áno, futbal je veľký fenomén, ktorý dokáže ľudí aj národy nielen spájať, ale aj poriadne rozhádať.
Kultúrne podujatia ako "hry" dnešnej doby
V moderných interpretáciách sa koncept "chlieb a hry" často používa aj v modernej politike a spoločnosti. Napríklad Kultúrne leto v Trstenej ilustruje modernú podobu "hier".
Trstenský primátor Jozef Ďubjak po pol roku svojho pôsobenia na radnici spôsobil v meste menší kultúrny rozruch. Slovné spojenie Kultúrne leto do bodky vystihuje, čo sa uplynulé dva mesiace v Trstenej dialo. Prvý výrazný posun v kultúrnom dianí spôsobil koncert operných spevákov z Bratislavy, venovaný životu a dielu zakladateľa slovenskej operety a tanga Gejzu Dusíka. Po tradičných každoročných podujatiach - Trstenská krídlovka, Škapuliarsky jarmok a Spievame Márii - prišla na rad augustová šnúra piatich koncertov so širokým žánrovým záberom. Ľudia si vypočuli folk v podaní hudobnej skupiny Skalka, oravského repeťáka Milana Hrčku, temperamentný ľudový folklór predviedol FS Skorušina z Liesku a stovky Trstenčanov si prišli vypočuť nestarnúcich kovbojov z country kapely Kredenc. Peter Bažík a Katka Koščová, speváci zo súťaže Slovensko hľadá SuperStar, zabávali divákov na trstenských brehoch Oravskej priehrady. Podľa štatistiky MsKS Trstená, sa v júli a v auguste zúčastnilo kultúrnych podujatí približne 13 000 ľudí.
Ľubomír Fedorák, riaditeľ MsKS Trstená, uvádza: „Aj keď sa, samozrejme, nedá vyhovieť všetkým, odozvy na Kultúrne leto v Trstenej sme zaznamenali výlučne kladné. Bolo to vidieť a cítiť aj na poslednom koncerte skupiny Kredenc. Šesť stovák divákov vydržalo v hľadisku pod holým nebom aj napriek zime až do konca.“ Kultúra v Trstenej kráča ďalej aj po lete: „Od 23. septembra pripravujeme Trstenskú organovú jeseň, tri po sebe idúce nedele v kostole sv. Martina, každú nedeľu od 16.00 hod.“
Futbal ako moderná forma "hier" a apel na samosprávy
Panem et circenses (chlieb a hry) platilo už v starom Ríme. Už rímski cisári vedeli, že ľudom treba dať chlieb a hry. V súčasnosti predovšetkým od pomoci a pochopenia primátorov, starostov a samospráv bude závisieť prežitie mnohých mužstiev.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Sledujme pozorne, s akým programom nás oslovia kandidáti v blížiacich sa komunálnych voľbách a podpoorme tých, ktorí sa nebudú stavať k športu bokom! Nedovoľme, aby sa mládežnícke mužstvá odhlasovali zo súťaží, aby oravský futbal strácal svoje pozície v regionálnych súťažiach. Veľká škoda vypadnutia Tvrdošína zo IV. ligy či Žaškova z V. ligy. Aj ostatné oravské mužstvá, hlavne v V. lige, sa zachraňovali len tak-tak. Jedným z mála pozitív je účinkovanie Dolného Kubína v I. lige. História si to určite bude pamätať. A to, že reprezentuje celú Oravu, už snáď netreba pripomínať. Uvidíme, ako sa mu bude dariť v druhej sezóne, ktorá, ako sa hovorí, býva najťažšia. Verím, že jesenná časť vo všetkých súťažiach prebehne úspešne. Verím, že nás účinkovanie našej reprezentácie správne nakoplo k lepším výkonom, ale aj k lepšiemu a svedomitejšiemu prístupu k futbalu. I keď ten niekedy nemá logiku, nedá sa oklamať. Preto vám všetkým, ktorí sa krútite okolo futbalu prajem, aby ste si ho na zápasoch svojho mužstva predovšetkým vychutnávali.
Rímske hry ako moderná forma popularizácie histórie
Jedinečný projekt RÍMSKE HRY má ambíciu populárno-zábavnou formou spropagovať významnú kultúrno-historickú pamiatku Gerulatu v Rusovciach. Už 20. ročník sa uskutočnil druhý septembrový víkend (v sobotu 9. septembra 2017). Dramaturgička celého podujatia a vedúca oddelenia komunikácie Múzea mesta Bratislavy PhDr. Rímske hry posledné roky navštevujú tisíce návštevníkov. Ide o celodenný zábavno-náučný program plný originálnych, vtipných aj náučných prvkov určených pre rodiny bez rozdielu veku.
Návštevníci sa niečo naučia, a zažijú výborný program plný literatúry, tanca, divadla či obľúbených neľútostných zápasov v štýle rímskych gladiátorov. Chceme priblížiť rímske pamiatky Gerulatu a Limes Romanus. Jedinečné archeologické nálezy Gerulaty v Rusovciach pri Bratislave dokazujú umnosť Rimanov a ich vplyvu na ďalšie kultúry. A dejiny sa zobrazujú oveľa zrozumiteľnejšie, ak sa môžu návštevníci prechádzať po autentických miestach.
Netradičné podujatie má ambíciu zapojiť do spoznávania čo najviac ľudí všetkých vekových kategórií. Projekt vznikol ako malá rodinná aktivita Rimania a Dunaj. Projekte rástol a hľadal stále originálnejší program celých 20 rokov. Dôležitá zmena nastala v rokoch 2006 - 2007, kedy Rímske hry prekročili hranice našej republiky a získali hlbší spoznávací charakter. Prebehla napríklad rozsiahla revitalizácia Múzea Antickej Gerulaty v Rusovciach. Projekt tiež skvalitnil prácu so školskou mládežou a verejnosťou. Poskytol materiálnu základňu, interaktívne pomôcky. A prepojil Slovensko s Rakúskom a Maďarskom. Cezhraničná odborná spolupráca výborne funguje najmä vďaka archeologičke a odborníčke PhDr. Rímska škôlka (vlaňajšia novinka pre deti od 0 do 6 rokov) bude otvorená až do 16 hodiny. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť obliecť sa do dobového oblečenia. Tento rok to bude vystupovať obľúbené Divadlo Zkufravon, aj 50 detí so starovekého Ríma (súkromná ZUŠ Rusovce). Jedinečnú výzbroj a výstroj akú má Tovarišstvo starých bojových umení nenájdete nikde inde. Ich program každý rok obsahuje prekvapenia a zaslúžene má najväčšie divácke úspechy.
Rímske hry sú rozdelené do niekoľkých častí. Dopoludnie od 10 hodiny bude už tradične patriť súťažiam rodinných tímov. Je to vzdelávacia časť realizovaná zábavnou formou. Máme už návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne a vedomosti získali práve tu na Rímskych hrách. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa, na našom podujatí sú spojené s možnosťou súťažiť a vyhrať. Nejde ani tak o silu ako o získanie nových informácií. Vedecko-populárny prístup zabezpečila práve archeologička J. Schmidtová. Súťažné otázky sú pritom vhodne skĺbené so zábavou.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
Limes Day a snaha o zápis do UNESCO
Limes Day má upozorniť na rímske pamiatky na hranici pozdĺž Dunaja, ktoré boli súčasťou Limes Romanus. Reťaz rímskych táborov spojená cestami bola hranicou Rímskej ríše. Zámerom je propagovať tieto pamiatky a dosiahnuť ich zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Divadlo ako forma "hier"
Divadlo je kolektívne umenie (na rozdiel od literatúry a pod.), čiže spoločné dielo niekoľkých tvorcov (dramatik, režisér, herec atď.) a dielo vnímané kolektívne (čiže publikom). Nijaké umenie nie je v takom úzkom vzťahu k spoločnosti ako divadlo. Divadlo je umením opticko-akustickým a časovo-priestorovým. Do divadelnej štruktúry vstupujú viaceré druhy umenia ako jej zložky. bábkové divadlo (príp. demokratické divadlo (divadelná epocha inklinujúca k ľudovosti): napr. Staroveké Grécko, staroveké mystériá, pašiové hry, španielske divadlo krčiem, alžbetínske divadlo, commedia dell'arte, francúzska fraška a morality, nemecké jarmočné divadlo, komická opera (okolo r. dvorské alebo aristokratické divadlo (divadelná epocha inklinujúca k izolovanosti): napr. Osobitným poddruhom je Ľudové divadlo , čiže celá škála dramatických prvkov v rôznych javoch ľudovej kultúry (zvykoch a obradoch, rozprávkach, detských hrách, tancoch, piesňach) a samostatné ľudové dramatické útvary (rôzne vianočné koledné hry, hra o Dorote a pod.). Napríklad v rozprávkach ľudový rozprávač vlastne sčasti hrá divadlo (svojim prejavom dramatizuje dej rozprávky, používa mimiku a pod.). Pokiaľ ide o zvyky, divadelné prvky možno nájsť najmä pri svadobnom obrade (pytačky obrazným vyjadrovaním, výstupy maskovaných postáv počas svadby) a iných obradoch (chodenie Mikuláša a Lucie, chodenie masiek na konci fašiangov, vynášanie Moreny a pod.). Azda najvyspelejším ľudovým divadelným útvarom sú vianočné koledné hry (betlehemská hra s námetom narodenia Krista, hra chodenia s hadom prezentujúca vyhnanie Adama a Evy z raja, chodenie s kolískou po Troch kráľov, chodenie s hviezdou na Troch kráľov).
Najpravdepodobnejšie divadlo vzniklo z mimicko-magických hier primitívneho človeka. Praveký človek nerozumel mnohým prírodných javom ako sú blesk, hromobitie, dážď a preto ich zariekal a snažil sa získať ich priazeň rituálnym tancom. Pri týchto rituáloch človek používal zvieracie masky, aby sa čo najviac pripodobnil lovenému zvieraťu. Počiatky divadelného umenia antického Grécka siahajú do polovice 6. storočia pred Kr. Divadelné umenie sa vyvinulo z náboženských slávnosti, ktoré doprevádzal zborový spev, živé obrazy a tanec a neskôr ich doplnil dramatický dej zobrazujúci a oslavujúci život a skutky boha vína - Dionýza.
Divadlo starovekého Ríma je pokračovaním starogréckeho divadla. Divadlo sa v Ríme hralo podľa štátnického hesla: panem et circenses - chlieb a hry. Účelom divadelných predstavení nebolo učiť a povznášať, ale predovšetkým zabávať. Latinský termín herec (histriones) pochádza z mena profesionálnych aktérov (ister) etruských predstavení, ktoré zahŕňali pantomímu, spev, tanec a neskôr aj improvizovaný dialóg. Herci prestali používať masky a namiesto toho sa po vzore Etruskov líčili. Herci nedávali dôraz na správnu výslovnosť a precítené deklamovanie, ale na výrečnú a presvedčivú mimiku a gestikuláciu, keďže nepoužívali masky.
Rimania neobmedzovali počet hercov na javisku, vystupovalo toľko hercov, koľko hra vyžadovala. Rimania predovšetkým inscenovali latinské preklady gréckych drám; komédie prebásnené podľa gréckych predlôh, tzv. fabulae palliatae a komédie čerpajúce námety z rímskeho života, tzv. fabulae togatae. Najznámejšími tvorcami rímskych komédií sú Titus Maccius Plautus a Publius Terentius Afer. Medzi publikom boli najobľúbenejšie tzv. Rímske divadlo nikdy nedosiahlo tak vysokú úroveň ako divadlo grécke. Jeho význam však spočíva v tom, že Rimania sprostredkovali grécke divadelné umenie a jeho výdobytky ďalším národom žijúcim na území rímskeho impéria.
Rozvoj stredovekého divadla trval vo feudálnej Európe od 9. storočia do polovice 16. Feudalizmus spolu s cirkvou sa snažili o vybudovanie novej, kresťanskej civilizácie. Cirkev sa usilovala zničiť všetko, čo pretrvávalo z minulosti a nevyhovovalo jej učeniu a potrebám. Zničila aj antické divadlo, pre jeho pohanský pôvod. V 9. storočí sa divadlo začína rodiť znova, tentoraz však z kresťanského kultu. Cirkev potrebovala osloviť ľudové masy, ktoré nerozumeli latinčine a priblížiť im biblické príbehy a postavy. V tomto čase pôsobilo divadlo zo všetkých umení najviac na ľudové masy, ktoré boli negramotné. V kostoloch sa začínajú hrať latinské dramatické výstupy pri veľkonočných bohoslužbách (tzv. Vznikali aj ďalšie náboženské žánre ako mystérium, mirákulum a moralita. Hlavnou budovou pre stredoveké divadlo bol kostol. Dramatické výstupy sa odohrávali najprv pri hlavnom, neskôr pri vedľajších oltároch. Neskôr prešlo na verejné priestranstvá - na tzv. simultánne javisko, simultánne preto, lebo bolo spoločné pre všetky výstupy. Na javisku boli malé domčeky, tzv.
Obdobie humanistického a renesančného divadla vymedzujeme približne začiatkom 16. a polovicou 17. storočia. Celé obdobie sa nieslo v duchu znovuzrodenia antických ideálov, pričom sa zdôrazňovalo právo človeka na šťastný život, zmyslové poznanie a lásku. Bojovalo sa proti nadvláde teológie a presadzoval sa rozvoj prírodných vied a vied o človeku. V Taliansku vznikajú nové divadelné žánre - a to opera a balet. Menia sa aj inscenačné techniky - simultánne javisko vystriedalo javisko s pohyblivými dekoráciami. Pri výrobe dekorácií Taliani využili ich objav perspektívy. Dekorácie boli maľované na plátne, ktoré bolo napnuté na trojbokých hranoloch, tzv. telari. Boli predchodcami kulís.
V 17. storočí prenikol barok do všetkých umeleckých sfér. Divadlo obohatil najmä o vonkajší prepych, monumentálnosť a technické vymoženosti. Javisko sa premenilo na kulisové, nazývané aj kukátkové. Malo veľký priestor pred oponou, zvaný rampa. Tento javiskový systém pozostáva z viacerých maľovaných bočných stien (kulisy), ktoré sú zoradené v pároch rovnobežných k rampe a oddelených uličkami. Vzadu uzatvára priestor zadná stena - prospekt a hore sufity - závesné pásy látky, ktoré tvoria hornú časť javiskovej dekorácie. Objav kulís umožnil využiť celú hĺbku javiska a niekoľko krát zmeniť scénu počas predstavenia. Tento javiskový systém sa využíval 250 rokov až do polovice 19.
Klasicizmus vznikol a vyvrcholil v 17. a 18. storočí na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV., odkiaľ sa rozšíril do celej Európy. Vzorom pre klasicistické umenie sa stala antika. Umelci videli zmysel v napodobňovaní prírody. Klasicizmus sa utváral pod vplyvom racionalistickej filozofie (»Myslím teda som.« - René Descartes). Umenie nesmelo protirečiť rozumu, za najvyšší zákon bol považovaný súlad pravdy, krásy a dobra. Na počiatku nemeckého klasicizmu stál profesor Johann Christoph Gottshed. Uviedol do Nemecka francúzsku klasickú drámu a pomocou divadelnej riaditeľky a herečky Friederiky Karoliny Neuberovej reformoval nemecké divadlo. Ich cieľom bolo očistiť Nemecko od lacných a bezcenných hier a nahradiť ich prekladmi francúzskej klasiky a vlastnou tvorbou.
Preromantizmus v nemeckej dráme sa objavuje najmä v tvorbe skupiny Sturm und Drang. Toto hnutie bolo zamerané proti aristokratickému klasicizmu, ale najmä proti osvietenstvu. Hnutie zdôrazňovalo tvorivú slobodu osobnosti, odmietajúcu spoločenské konvencie a predsudky a riadiacu sa vlastným srdcom. Uprednostňovalo cit a vášeň pred racionalizmom a intelektualizmom. Do protikladu k mestu dávalo voľnosť prírody. Prikláňalo sa k ľudovým tradíciám.
Romanitzmus sa rozšíril ako reakcia na príliš rozumové osvietenstvo a na vzdelancov zameraný klasicizmus. Proti vláde rozumu hájili romantici právo citu. Mali požiadavku tvorivej originality, vytvárania neskutočného sveta. Drámu obohatili o lyrické prvky a opisy duševných stavov. Základným motívom bolo osobné rozčarovanie a sklamanie. Vynašli pochmúrnu „osudovú“ drámu. Romantizmus nemal na divadlo podstatný vplyv - pôsobil však na vnútornú štruktúru drámy a na herecké umenie. Vniesol do divadla slobodu a pestrosť.
Realizmus vznikol vo Francúzsku v 40. rokoch 19. storočia ako protipól romantizmu. Tento smer bol vynútený i politicky, pretože po neúspešnej revolúcii v roku 1948 bolo treba sa pozrieť na svet bez ilúzií a fantázie (z latinčiny realis = skutočný). Jeho nástup podporil aj pokrok vedy a techniky → pozitivizmus. Preferovalo sa objektívne skúmanie, metafyzika bola zavrhnutá a umenie si začalo osvojovať metódy objektívneho pozorovania. V divadle realizmus reprezentovala metóda Meiningenčanov - divadelného súboru Juraja II., vojvodu sasko-meiningenského.
Naturalizmus (z latinčiny natura = príroda) je metódou umeleckého zobrazenia skutočnosti založená na filozofii pozitivizmu a darwinizmu. Opisoval temné stránky života človeka, vyznačoval sa vulgárnym jazykom, drastickými a krutými scénami. Život však iba »fotografoval«, nevysvetľoval ho a tak zostal iba na jeho povrchu.
Jedným z prvých umeleckých smerov, ktorý ovplyvnil divadlo bol impresionizmus. Jeho snahou bolo vyjadrenie okamžitého zmyslového dojmu, nie je zobrazovaná skutočnosť, ale nálada (impresia). Okrem impresionizmu je badať aj vplyv symbolizmu. Veľký význam bol prikladaný najmä na obraznosť a fantáziu, skutočnosť vyjadrovali iba náznakom, symbolom.
Nemeckým prínosom do vlny avantgardného u menia bol expresionizmus. Usiloval sa ponoriť do skutočnosti, vystihnúť jej podstatu, jej vnútro a nie len zobraziť jej vonkajšiu podobu. Bol poznačený životným pesimizmom, tiesňou, napätím a emóciami, spôsobenými najmä prvou svetovou vojnou.
V Sovietskom zväze sa začína vyvíjať konštruktivizmus, ovplyvnený najmä výdobytkami pokroku a jednoduchosťou a účelnosťou technických zariadení. Dramatický a divadelný model stavajúci na rozbití divákovej ilúzie, že na javisku nie je predvádzaný skutočný život skutočných postáv, ale ide len o ilúziu, o divadelné predstavenie. Po formálnej stránke, dramatici nahradili prítomný dramatický čas, časom minulým epickým, v hrách vystupuje množstvo postáv a rozprávač, scéna sa často mení. Podstatou je odcudzenie, tzv. V-Effekt. Herec musí mať odstup od textu, nesmie sa stotožniť s úlohou, postavu má predstavovať, racionálne objasniť a nemá diváka citovo viazať. Medzi scudzovacie efekty patria songy, komentáre, prestavba scény bez spustenia opony a pod. Hlavným predstaviteľom epického divadla bol nemecký dramatik, režisér a divadelný teoretik Bertolt Brecht. Je nazývaná aj antidrámou, je postavená na nihilistickej koncepcii a vychádza z existencionalizmu. Dielam často chýba súvislý dej a zápletka. Motivácia postáv je neznáma, (ne)komunikácia medzi postavami nadobúda absurdný charakter, chýba aj rozuzlenie hry.
Moderné interpretácie a kritika
Koncept "chlieb a hry" sa často používa aj v modernej politike a spoločnosti. V Juvenalových Satirách (Saturae) nájdeme v jednom z rozhovorov „vysaturované“ tieto slová o rímskom ľude: „Ako si už zvykol, ide tam, kde Šťastenu tuší, a k padlým obracia chrbát. A práve tak ľahko by zvolil cisárom Seiana, keby mu Nortia priala zahubiť na tróne starca, ku ktorému mal slepú dôveru. Starosti zvrhol ľud dávno, keď nám skončil volebný obchod. Držitelia moci v starom Ríme pomocou týchto dvoch požitkov ovládali masy v zmysle - my vám dáme chlieb a hry a vy nás necháte neobmedzene, hoci aj protiprávne presadzovať moc. Samozrejme, obe strany z toho mali výhody. No upadala morálka, politický život ovládli intrigy a korupcia. Vidíme aj u nás, že je tento modus stále účinný. Pritom tí, ktorí sa tvária, že vládnu, už nepremýšľajú nad tým, či zvyšovať v národe účasť na veciach verejných, alebo ho opantávať „chlebom a hrami“, ale či dať prednosť chlebu alebo hrám. Situácia sa však mení, aj keď pod vplyvom ostatných troch rokov sa veci ešte viac skomplikovali. No dav je múdrejší, než si to politici namýšľajú, spoliehajúc sa na jeho dlhodobú „tuposť“ (otupenosť). Istý čas teda všetko fungovalo. Istý čas.
V nedávnej minulosti (ale, zdá sa, že ľudom dávno zabudnutej), keď nás bilbordy presviedčali, že modrá je dobrá (na rozdiel od zlých Modrákov v animovanom filme Žltá ponorka) a objavovali sa heslá v podobe bonmotov s ponukou „istôt, stability“, som napísal článok, kde som spomínanú frázu „chlieb a hry“ parafrázoval na podobu „chliev a hry“. Vychádzal som pritom z latinského významu slova stabilita. Pojmu stabulum, v množnom čísle stabili totiž v latine môžeme porozumieť nielen ako trvalosti a stálosti, ale aj vo význame stanoviska (divých zvierat), ohrady, chlieva, maštale, ovčinca (ovili), salaša, úľa, pastierskej chyže, ale tiež nevestinca a krčmy. Takže ponuka tu bola bohatá! A nemyslím, že by sa za ostatné roky bola jej šírka zúžila. Dokonca bývalí hlásatelia hesiel o stabilite, istote, ak ma zdanie neklame, vyliezli zo smetiska dejín a vracajú sa do verejného povedomia.
Hokej ako moderné gladiátorstvo?
Pár dní slovenské médiá a soc. Áno, sú to bezpochyby šikovní mladí muži, ktorí sú v tom, čo robia výborní. A mnohí naši hokejoví fanúšikovia sú na nich veľmi pyšní. Mne však celé to hokejové divadlo pre masy pripomenulo scény z filmu „Gladiátor“. A to najmä tú, kde sa obchodovalo s gladiátormi. Aj tí slúžili ako zdroj zábavy pre plebs, ktorý sa chodil dívať na ich súboje do arén tak, ako sa chodia pozerať dnešní fanúšikovia na zápasy svojich obľúbených športových klubov, ale aj priamo športovcov. Žiaľ, sláva „novodobých gladiátorov“ býva vrtkavá a nie je dlhá. Kým sú na vrchole svojej kariéry, tak sa na nich mnohí priživujú. Ich majitelia, sponzori, politici a najmä médiá, ktoré z nich vyrábajú bulvárne celebrity. Nuž áno, veď mnohí fanúšikovia sa v hľadisku správajú ako na bojisku a takisto aj v hokeji sme si zvykli na agresívne správania samotných hráčov, ktorí sa na ľade často mlátia hlava-nehlava. A kvôli čomu? Nie, nemá absolútne nič spoločné. Pretože vrcholoví športovci sa stali naozaj tými „novodobými gladiátormi“, ktorí sú už iba dobre zaplateným a dobre plateným tovarom. A vrcholové súťaže sa stali tými pomyselnými arénami, kde športovci bojujú o svoje vlastné prežitie, pre pobavenie publika. Preto je načase začať pomenovávať veci a skutočnosti pravým menom. V skutočnosti je športový biznis „hrami“ pre plebs, tak ako to bolo kedysi v Rímskej ríši. „Hrami“, bez pravidiel, bez morálky, ktoré zneužívajú vládnuce elity na odpútanie pozornosti od veľmi vážnych problémov.