Zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum L.) je jednou z najdôležitejších plodín sveta a zohráva významnú úlohu v slovenskej kuchyni a poľnohospodárstve. V závislosti od regiónu Slovenska sa pre zemiaky používajú rôzne názvy, napríklad bandurky alebo krumple. V súčasnosti sú zemiaky spolu s ryžou a obilninami jednou z najdôležitejších plodín na svete.
Pôvod a história zemiakov
Hoci si myslíme, že zemiaky sú plodinou, ktorú pestovali naši predkovia už od nepamäti a sú súčasťou mnohých našich tradičných jedál, ako sú napríklad domáce halušky, pravdou je, že na Slovensko sa dostali až v 18. storočí. Do Európy ich priviezli moreplavci z Južnej Ameriky približne o dve storočia skôr. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestovali v nadmorskej výške 2000 - 3000 m n.m. Do Európy sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Bežnejšie sa v Európe začali konzumovať až v 17. - 18. storočí.
Zemiaky majú v našich končinách mnoho nárečových variantov. Na Záhorí vám môžu ponúknuť erteple či grumbir, v Šariši grule, na Gemeri krompele. Najznámejším názvom sú však krumple, ktoré poznajú napríklad obyvatelia Liptova.
Botanická charakteristika
Zemiak hľuznatý patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae), rovnako ako paradajka, paprika a baklažán. Rastie ako bylina s výškou 60 až 100 centimetrov. Nadzemné časti rastliny, najmä listy, sú jedovaté, pretože obsahujú solanín. Kvety sú prevažne biele, ale môžu byť aj ružové alebo fialové. Hľuzy, ktoré sa konzumujú, majú oválny tvar a ich šupka môže byť žltkastá, hnedá alebo červená.
Zemiaky sa považujú za jeden z najlepších prínosov Ameriky pre Európu. Sú nenáročné na podmienky prostredia a jedna rastlina dokáže vyprodukovať veľké množstvo hľúz. Zemiak bol domestikovaný pravdepodobne na území Peru a odtiaľ sa rozšíril do celého sveta.
Prečítajte si tiež: Recepty na zložité večere
Zloženie a nutričná hodnota
Zemiaky sú bohaté na polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Obsahujú asi 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Obsahujú prospešné minerálne látky: horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.
Málokto vie, že zemiaky sú významným zdrojom vitamínu C. V jednom stredne veľkom zemiaku sa nachádza až do 45% dennej odporúčanej dávky. Po zbere a pri varení však jeho podiel klesá. Zemiaky obsahujú tiež vitamíny B, kyselinu listovú či draslík, ktorý pomáha udržiavať optimálny krvný tlak, znižuje hladinu cholesterolu a riziko vzniku rakoviny. Zemiaky ho obsahujú viac ako ktorákoľvek iná, bežne konzumovaná, zelenina. Ďalšou látkou, ktorá sa v zemiakoch nachádza, avšak ktorej výskyt v rastlinách nie je bežný, je lyzín. Okrem vlákniny a sacharidov sa zemiaky môžu chváliť aj vysokým obsahom vitamínu C, vitamínov skupiny A, kyseliny listovej a antioxidantov (flavonoidy a karotenoidy). Zo stopových prvkov nájdeme v zemiakoch draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík a chróm.
V porovnaní s obilninami sa zemiaky považujú za zdravšie vzhľadom na chudnutie, pretože obsahujú menej sušiny ako obilniny.
Riziká spojené s konzumáciou
Napriek tomu, že zemiaky obsahujú veľa zdraviu prospešných látok, môžu byť pre organizmus aj nebezpečné. Riziko spočíva v zelených častiach a v klíčkoch, ktoré môžu obsahovať látku solanín, ktorá môže byť príčinou zvracania, hnačiek či kŕčov. Solanín je koncentrovaný v zelených častiach zemiakov a v klíčkoch, preto je nutné tieto časti starostlivo orezať. Varenie zemiakov s rascou pôsobí proti účinkom solanínu a navyše solanín prechádza pri varení do vody. Dnešné odrody zemiakov sú šľachtené tak, aby obsahovali solanínu minimum.
Zemiaky a chudnutie
Odporcovia zemiakov tvrdia, že sa im treba vyhýbať, pretože sú kalorické a kvôli škrobu ťažko stráviteľné. To však platí len čiastočne. Zemiaky sú vhodné aj pre ľudí, ktorí trpia nadváhou, pretože majú v porovnaní s ryžou o cca 25% a cestovinami o cca 50% menej kilokalórií. Toto samozrejme neplatí pre zemiaky po tepelnej úprave v oleji. Čo sa týka škrobu, odporúčame konzumovať zemiaky čo najskôr po uvarení. Škrob v teplých zemiakoch je výborným a ľahko stráviteľným zdrojom energie. Pre redukčnú diétu sú najvhodnejšie skoré zemiaky.
Prečítajte si tiež: Recepty a výživové hodnoty: Žraloky a ryby
Varené a schladené zemiaky obsahujú takzvaný rezistentný škrob, ktorý nie je trávený v tenkom čreve a dochádza do hrubého čreva neporušený, kde sa stáva potravou pre zdravé črevné baktérie.
Pestovanie zemiakov
Zemiaky sa pestujú najmä v oblastiach s chladnejším a vlhkým prostredím. Sú háklivé na mrazy, ktoré môžu poškodiť hľuzy. Na Slovensku zemiaky najčastejšie napáda pásavka zemiaková, ktorá obžiera listy a znižuje transpiračnú plochu rastliny. Pestovatelia sa proti tomuto škodcovi bránia postrekmi.
Príprava pôdy
Prvým krokom pred sadením je príprava pôdy. Pred výsadbou treba zem rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je kompost, maštaľný hnoj alebo zelené hnojivo. Môžete použiť aj umelé hnojivo. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Pôda by mala byť ľahšia až stredne ťažká, humózna, piesočnatá až hlinitopiesočnatá a kyprá. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Klíčenie zemiakov
Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť, uložte do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo. Ak máte zemiakov na klíčenie málo, môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním.
Asi o 2 až 3 týždne urýchlite zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa vám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne, alebo pokiaľ máte sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C).
Prečítajte si tiež: Kulinárske umenie: Vysoká zverina
Pri manipulácii naklíčených zemiakov si musíte dať pozor, aby ste klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíte zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.
Výsadba zemiakov
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali.
Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.
Starostlivosť o zemiaky po zasadení
Je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba, je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu.
Zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy.
Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda. Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Hnedé sfarbenie na listoch alebo plodoch signalizuje druh hniloby spôsobené hubou Phytophthora infestans. V prípade suchej hniloby, ide taktiež o chorobu zapríčinenou hubami. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber zemiakov
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate, prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy.
Výber zemiakovej sadby
Výber správnej zemiakovej sadby je dôležitý úkon. Zemiaky na pestovanie, teda zemiakovú sadbu vyberáme podľa rôznych kritérií. Niektoré odrody sú vhodné pre okamžitú spotrebu, postupným vykopávaním zo záhonu, a niektoré majú vynikajúce vlohy pre dlhodobé uskladnenie. V oboch prípadoch však stavte na kvalitnú certifikovanú sadbu. Certifikovaná sadba je vo väčšine prípadov zabalená do vzdušných vriec zo sieťoviny alebo juty. Na jednotlivých veciach je prišitý štítok s informáciami.
Pre výber vhodnej sadby sa okrem podmienok, v ktorých ich budete pestovať a obdobia, pozrite aj na svoj jedálniček. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum uprednostňuje veľmi skorá odroda. Tieto zemiaky môžete vykopávať postupne podľa potreby. Nie sú vhodné na dlhodobé uskladnenie, preto sa v domácnostiach vačšinou spotrebujú ako prvé, aby nedošlo k zbytočnému znehodnoteniu.
Stredne skoré zemiaky vyberáme zo zeme začiatkom septembra, alebo keď je šupka dostatočne vyzretá. Sú vhodné pre uskladnenie a s ich konzumáciou môžete rátať aj v zimnom období. Ak hľadáte zemiaky, ktoré vám pri dobrých skladovacích podmienkach vydržia až "do Veľkej noci", tak siahnite po neskorých odrodách. Sú určené pre dlhodobú uskladnenie.
Ďalším faktorom pri výbere sadbových zemiakov je varný typ. Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Vhodné na prípravu šalátov alebo ako samostatná príloha jedla. Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ B je univerzálny. Je vhodný pre prípravu pečených a varených príloh, šalátov a polievok. Zemiaky sú primerane vlhké až suchšie. Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky varného typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch doteraz spomenutých typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Hodia sa na prípravu zemiakovej kaše, lokší, placiek alebo cesta. Sú veľmi vhodné pri príprave hranoliek a čipsov. Najmenej verejnosti známy je varný typ D. Patria sem odrody, ktoré majú špeciálne využitie. Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.
Odrody zemiakov
Zemiaky sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej. Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.
Prehľad odrôd
- Veľmi skoré odrody:
- ADORA: Holandská odroda. Superrýchly nárast hľúz do konzumnej veľkosti. Pekné oválne hľuzy so žltou šupkou a svetložltou dužinou. Určená pre najskoršie zbery. Zber už po 60-dňoch.
- RED SCARLETT: Veľmi skorá odroda s červenou šupkou, vysoká úroda pri skorom zbere, pravidelný tvar hľúz, veľké hľuzy, dobrá konzumná kvalita.
- RIVIERA: Super skorá odroda varného typu AB, ktorú môžete zbierať už za 45 až 70 dní. Hľuzy sú veľké, oválne, so žltou šupkou a bledožltou dužinou.
- Skoré odrody:
- CARRERA: Veľmi skorá odroda, veľkostne a tvarovo vyrovnané hľuzy, jasná zlatožltá šupka, vysokoúrodná odroda, vhodná pre skorý zber a na pranie.
- ESMEE: Skorá odroda s červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá vyniká vysokou úrodnosťou a odolnosťou voči chrastavitosti. Jej krásne fialové kvety dodávajú poli výnimočný vzhľad.
- MALVINA: Skorá konzumná odroda sadbových zemiakov s veľmi dobrou chuťou. Hľuzy sú oválne, šupka hladká a svetlá, očká plytké, dužina žltá.
- WEGA: Skorá, konzumná odroda, prevažne pevný varný typ B, s vynikajúcimi konzumnými vlastnosťami a vysokou úrodou. WEGA má veľmi vzhľadný tvar hľuzy, je krátko oválna až oválna s hladkou jemnou šupkou, sýtožltú farbu dužiny, je vhodná pre pranie a balenie.
- ELFE: Skorá konzumná odroda s výbornou chuťou, s pevnejšou konzistenciou, veľmi vhodná aj na lúpanie a balenie (zemiak netmavne). Varný typ B. Elfe je veľmi výnosná a pre svoje vlastnosti aj dobre predajná.
- SUNITA: Vysoko úrodná, tmavožltá dužina, veľmi dobrá chuť, pekné guľatooválne hľuzy vyrovnané tvarom a veľkosťou. Dobrá skladovateľnosť, vhodná pre rôzne pestovateľské podmienky.
- Poloskoré odrody:
- GEORGINA: Stredne skorá odroda s vysokou odolnosťou voči plesni zemiakovej a dobrou odolnosťou voči chrastavitosti, hrdzavitosti a černaniu dužiny.
- MOZART: Odroda s veľkými oválnymi hľuzami so svetložltou dužinou a červenou šupkou. Vhodná na konzumné účely. Veľmi dobre znáša sucho a teplo. Dobre sa skladuje.
- TALENTINE: Šalátovka - hľuzy sa nerozvárajú, vysokoúrodná odroda, atraktívna hladká a jasná šupka. Dlhooválne vyrovnané hľuzy so žltou dužinou, vysoký počet hľúz pod trsom, dlhá dormancia a dobrá skladovateľnosť.
- VICTORIA: Stredne skorá odroda s oválnymi až dlhooválnymi hľuzami so žltou šupkou, plytkými očkami a svetložltou dužinou. Victoria j veľmi vhodná na spracovanie na hranolky a konzumné účely. Varný typ B, po uvarení netmavne.
- Stredne skoré odrody:
- ANNABELLE: Konzumné zemiaky vynikajúcej chuti, vhodné na šaláty - hľuzy sa nerozvárajú. Veľmi atraktívna šupka, vysoký počet hľúz pod trsom, vysoká úroda.
- CICERO: Úrodná odroda s oválnymi hľuzami so žltou šupkou a svetložltou dužinou. Výborná odolnosť proti plesni zemiakovej. Vynikajúco sa skladuje. Vhodná aj na pranie, vhodná pre bio pestovanie.
- JELLY: Neskorá odroda s výbornou vnútornou kvalitou hľúz. Pod trsom tvorí 8-12 oválnych hľúz so žltou dužinou a skvelou chuťou.
- LAURA: Stredne skorá konzumná odroda s červenou šupkou. Varný typ B. Hľuzy má oválne až dlhé s hladkou červenou šupkou s plytkými očkami. Zemiaky sú prevažne pevnej konzistencie, ľahko múčnaté so sýto…
Varné typy zemiakov
Varný typ určuje vlastnosti zemiakov po uvarení, a tým aj konzumnú použiteľnosť zemiakov.
- Varný typ A: Je vhodný predovšetkým do šalátov, na varenie v šupke, na podávanie s mliekom, ako príloha. Po uvarení sú zemiaky pevné, tuhé, lojovité - nezmúčnatejú a nerozvaria sa ani pri dlhšom varení.
- Varný typ B: Je vhodný ako univerzálne prílohové zemiaky. Sú vhodné do šalátov, gulášov, polievok a na restovanie - po vare sa čiastočne rozsypávajú a mierne zmúčnatejú.
- Varný typ C: Je vhodný predovšetkým na prípravu kaší a cesta, používajú sa na výrobu hranolčekov, zemiakovej baby, zemiakových placiek - hľuzy po uvarení zmúčnatejú a rozsypávajú sa, rozvárajú sa.
- Varný typ D: Pre zemiaky varného typu D je charakteristické, že sú silne múčnaté a ľahko sa rozvaria. Sú preto v kuchyni len ťažko použiteľné.
Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.
Ako správne pripraviť zemiaky?
Aby sme sa vyhli znehodnoteniu zemiakov, musíme ich vedieť i správne pripraviť:
- Zemiaky sa dajú pripraviť mnohorakými spôsobmi, preto je i výživový obsah zemiakových pokrmov veľmi variabilný.
- Zemiaky ošúpeme a nakrájame len krátko pred varením a nenechávame ich príliš dlho ležať vo vode, aby sa neuvoľnili vo vode rozpustné vitamíny a minerálne látky.
- Zemiaky vkladáme do studenej alebo horúcej vody, nikdy však nie do vriacej osolenej vody. Rýchlo ich ohrejeme na bod varu a po odstránení peny varíme zakryté domäkka.
- Keď sa zemiaky varia v šupke (hoci sa následne ošúpu a zjedia bez šupky) dochádza k oveľa menším stratám živín.
- Zemiaky možno variť aj v bujóne s ďalšími prísadami, napr. s pórom, zelerom, mrkvou alebo cibuľou. Tieto prísady najskôr nakrájame na kocky a podusíme na masle.
- Zemiaky sú veľmi vhodné na varenie v pare. Možno ich variť dvomi spôsobmi: s tlakom a bez tlaku.
Legislatíva a uvádzanie sadiva zemiakov na trh
Vláda Slovenskej republiky upravuje podmienky uvádzania sadiva zemiakov na trh prostredníctvom nariadení, ktoré stanovujú požiadavky na výrobu, kontrolu a označovanie sadiva zemiakov rôznych kategórií.
Kategórie sadiva
Podľa nariadenia sa rozlišujú tieto kategórie sadiva zemiakov:
- Predzákladné sadivo zemiakov
- Základné sadivo zemiakov
- Certifikované sadivo zemiakov
- Šľachtiteľské sadivo zemiakov
Sadivo zemiakov musí pri uznávaní vykonávanom kontrolným ústavom spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 55/2007 Z. z.
Triedy Únie pre sadivo zemiakov
Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov možno uznávať a uvádzať na trh so zaradením do príslušnej triedy Únie, ak pri skúške vykonávanej kontrolným ústavom spĺňa požiadavky pre príslušnú triedu Únie ustanovené v prílohe č. 4.
Označovanie a balenie sadiva
Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov musia byť uzatvorené do nových obalov alebo čistých kontajnerov kontrolným ústavom alebo pod dohľadom kontrolného ústavu tak, aby balenie alebo kontajner nebolo možné otvoriť bez porušenia uzáveru alebo bez zanechania stopy na obale, kontajneri alebo na náveske po nedovolenom zasahovaní do návesky, kontajnera alebo obalu.
Nové a skoré zemiaky
S príchodom jari sa mnohí ľudia na trhoch obzerajú po nových zemiakoch, ktoré sa v mnohých prípadoch zamieňajú s tzv. skorými zemiakmi. Skoré zemiaky sa ponúkajú na predaj už koncom marca a začiatkom apríla a medzi najobľúbenejšie odrody týchto zemiakov patria: Fresco, Denar, Arielle. Skoré zemiaky sú v skutočnosti skoré odrody zemiakov dovezených zo zahraničia. Ide o staré hľuzy skorých odrôd zemiakov, ktoré sa vyznačujú hladkou a jednotnou šupkou, ktorú je vhodné pred konzumáciou zemiakov ošúpať.
Nové zemiaky môžete kúpiť už koncom mája. V tom čase sú malé a majú jemnú, tenkú šupku. Nové zemiaky sú nielen menej kalorické ako skoré zemiaky, ale obsahujú aj menej škrobu a podstatne viac vody. 100 g nových zemiakov obsahuje približne 50 kcal. Vegetačná doba zemiakov v slovenských podmienkach trvá vo všeobecnosti 3 až 4,5 mesiaca, ale nové zemiaky sa zbierajú už približne 90 dní po výsadbe. Nové zemiaky by sa mali variť bez šúpania, pretože sú potom chutnejšie a zachovávajú si viac zdraviu prospešných vlastností, najmä ak sa varia pomerne krátko a na miernom ohni. Nové zemiaky sú tiež bohaté na vlákninu, ktorá má dôležitú funkciu počas tráviacich procesov v tele.