Čachtice, malebná obec s bohatou históriou, sa pýši nielen Čachtickým hradom, presláveným Alžbetou Báthoryovou, ale aj množstvom ďalších historických pamiatok a zaujímavostí. Tento článok vás prevedie dejinami Čachtíc, od Draškovičovho kaštieľa až po miestne kostoly, kaplnky a ďalšie významné miesta.
Draškovičov kaštieľ: Od šľachtického sídla po súčasnosť
História Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach siaha do roku 1677 (niektoré zdroje uvádzajú aj rok 1668). Kaštieľ bol vybudovaný na podnet chorvátskeho šľachtica Mikuláša Draškoviča, ktorý sa oženil s grófkou Barborou Drugethovou, vnučkou Alžbety Bátoriovej, a po ňom nesie aj svoj názov. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách), ktorí kaštieľ vlastnili najdlhšie - vyše 140 rokov. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová (Csenkey), ktorá kaštieľ kúpila v roku 1852 od Forgáčovcov (Forgách).
Čachtické podzemie: Labyrinty pod obcou
Pod Čachticami sa nachádzajú rozsiahle podzemné priestory, katakomby alebo labyrinty, vykopané do žltej hliny - spraše. Majú hladké steny, vyzdobené románskymi a gotickými klenbami. V súčasnosti je sprístupnených 150 m chodieb. Tieto priestory sa dajú zaradiť do obdobia, keď sa tu začalo rozvíjať vinárstvo, za éry Orságovcov začiatkom 16. storočia. Keď sem prišla Alžbeta Báthoryová, väčšina pivníc už bola vybudovaná.
Hovorí sa, že labyrinty zdokonalili habáni, ktorí sa ukrývali a modlili v čachtickom podzemí. Habáni, nazývaní aj novokrstenci, našli v Čachticiach útočisko v roku 1621, keď ich na čachtické panstvo prijal zemepán gróf Pavol Nádašdy, syn Alžbety Báthoryovej. Pod záhradou Nádašdyovcov sa nachádzali najrozsiahlejšie podzemné priestory.
Jedna z legiend hovorí, že Alžbeta Báthoryová zo strachu pred spravodlivosťou za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Z rozsiahleho labyrintu sa zachovalo zopár kresieb a náčrtov, a tak dnes v čachtickom múzeu visí reprodukcia pôdorysu veľkolepých podzemných priestorov. Tieto podzemné priestory sa využívali aj neskôr počas 2. svetovej vojny.
Prečítajte si tiež: Recepty na chlieb z domácej pekárne
Kostol sv. Ladislava: Gotika, barok a obranná pevnosť
Pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo sedem oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má štyri podlažia. V roku 1756 v nej bolo šesť zvonov, na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala štyri, a v súčasnosti je vo veži päť zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov.
Oba cirkevné objekty (spolu s kaplnkou) stoja v kamennej pevnosti so strieľňami, ktorá dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody. Hrubé schody sú na kamenných verajách datované - Rax Mathes - 1496. Medzihorská brána bola renovovaná v roku 1594.
Kaplnka: Gotický skvost v kostolnej pevnosti
Kaplnka je z roku 1330 a stojí juhovýchodne od kostola. Má malú svätyňu /presbytérium/ so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva okenné otvory. Loď je pozdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Je zaklenutá valenou klenbou so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, ktorý sem bol prevezený z hradnej kaplnky. Zvonku je gotický štvorlístkový okenný otvor a na štíte kamenný kríž.
Fara: Miesto stretnutia Tatrína
Fara stojí v blízkosti kostola. Pôvodne prízemná budova stojí na starobylých základoch. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť aj kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou, dňa 10. augusta 1847 sa tu totiž uskutočnilo pamätné štvrté zasadnutie sednice Tatrína. 6. augusta 1933 bola odhalená na budove pamätná tabuľa pripomínajúca túto významnú udalosť. Pri príležitosti 150. výročia.
Mariánsky stĺp: Ochrana pred požiarmi
Mariánsky stĺp z roku 1742 stojí na námestí. V 1. polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly - voda a oheň. V súvislosti s Mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu 9 rokov vypuklo 30 ničivých požiarov. Tak 15.4.1723 pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub - putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov, aby zvýraznil svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť Mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text /chronostikon/.
Prečítajte si tiež: Tipy pre úspešné pečenie bezlepkového chleba
Sochy a kaplnky: Duchovné dedičstvo Čachtíc
V Čachticiach sa nachádza viacero sôch a kaplniek, ktoré svedčia o duchovnom živote obce. Medzi ne patrí:
- Socha sv. Jozefa: Pochádza z roku 1620 a je umeleckým dielom talianskych majstrov.
- Socha sv. Floriána: Barokovú sochu dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Sv. Florián sa narodil v 3. stor. na území Panónie. Podľa legendy uhasil požiar domu modlitbou.
- Božia muka: Stála už v roku 1679, keď vypukol mor - pestis, na ktorý zomrelo celkom 89 ľudí. Kríž sa nachádza na okraji svahu, pred budovou fary.
- Kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého: Kaplnka bola postavená v roku 1801 a sv. Jána Nepomuckého dal postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou Dudváh prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Z vďaky dal v Paríži vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotkol sochy Panny Márie v Lurdách.
- Socha z čierneho topoľa: Najmladšia socha v Čachticiach, z roku 2013 sa nachádza na námestí. Približne 4 metrovú sochu vytvoril z čierneho topoľa sochár Jozef Chromek.
- Cintoríny: Terajšie cintoríny označované v minulosti ako čachtický a želoviansky, boli zriadené okolo roku 1813. Svedčia o tom aj najstaršie texty na náhrobníkoch.
Priehrada a dolina Jablonka: Prírodné krásy Čachtíc
Priehrada bola pravdepodobne vybudovaná ako protipovodňová nádrž, kvôli odvodneniu okolitých pozemkov. V súčasnosti slúži na zavlažovanie blízkych ovocných sadov a ako rybník. Taktiež slúžila aj na rekreáciu, či už cez leto na kúpanie, alebo v zime na korčuľovanie.
Dolina začína severne od Čachtíc, vytvorila ju rieka Jablonka. Rozdeľuje Čachtické Karpaty na dve menšie časti Plešivec a Nedze.
Kaštieľ Alžbety Báthoryovej: Miesto zločinu a zabudnutá história
Kaštieľ je nazývaný aj cisársky. Po uskutočnenej prístavbe jedného krídla mal pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštieľ mal 46 miestností - 2 veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, 2 jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čelaď a sklady. V kaštieli bolo 5 pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad.
V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojim manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburgskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát, časť prenajal Révayovcom a Draškovičovcom. Neskôr (1695) predala kráľovská komora majetok Krištofovi Erdodymu. Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína.
Prečítajte si tiež: Všetko o domácej pekárni
Vinohradníctvo: Tradícia siahajúca až do Rímskej ríše
Vinohradníctvo v samotnej obci má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do čias Rimanov. Najväčší rozmach vinohradníctva a vinárstva bol v dobe vlády „Čachtickej pani“ Alžbety Báthoryovej. Čachtické červené víno dobylo aj viedenský dvor Márie Terézie.
Kúria Drugetovcov: Sídlo šľachty a súdny palác
Je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej. Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrásyovcov a Jesenskovcov. Kaštieľ stál na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Zachoval sa len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múru sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov - Ladislav Ország bol veľký milovník vinohradníctva. Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli sa hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných.