Cuketa je obľúbená a vyhľadávaná plodová zelenina, ktorú s trochou snahy zvládne pestovať aj úplný začiatočník. Od polovice mája ju môžete v záhrade zberať prakticky celé leto až do jesene. Cuketa je vzdialená príbuzná klasickej tekvice a pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ sa v 15. storočí dostala do Európy. Pôvodne išlo o tekvicu obyčajnú, ktorej podlhovastý zelený kultivar, pripomínajúci uhorku, bol vyšľachtený v Taliansku. Názov cukety je odvodený od talianskeho slova "zucca", čo v preklade znamená tekvica.
Výber odrody cukety
Existuje mnoho rôznych odrôd cukety, takže pestovatelia majú z čoho vyberať.
- Striato d’Italia: Táto odroda zaujme jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch a darí sa jej aj v chladnejšom podnebí.
- Tondo di Piacenza: Obľúbená je aj cuketa netradičného okrúhleho tvaru s drobnými plodmi, ktoré sa pýšia tmavo zelenou farbou a sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je zdobená tmavým rebrovaním.
- Golden Rush: Táto odroda na prvý pohľad zaujme výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou. Tekvica cuketa Goldline F1, známa tiež pod názvom Goldena, je výnimočná svojou žiarivou žltou farbou, ktorá rozžiari každú záhradu. Táto hybridná odroda je obľúbená medzi záhradkármi vďaka svojej vysokej úrodnosti a nenáročnosti na pestovanie.
- Bianca di Trieste: Ponúka vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar.
- Orelia: Skorá, hybridná odroda. Rastlina rastie stredne bujne a kompaktne, preto je vhodná na pestovanie v malých záhradách aj v nádobách na balkóne či terase. Samotná cuketa má valcovité, hladké, zlato žlté plody, dorastajúce do veľkosti cca 20-25 cm, ideálna veľkosť na zber je však 15-20 cm. Dužinu má jemnú a lahodnú.
- Goldline F1 (Goldena): Výnimočná žltou farbou. Prvé plody môžu byť zberané už za 40 až 50 dní po výseve. Jej plody sú valcovitého tvaru, hladké a lesklé, pričom dosahujú dĺžku približne 18-22 cm. Chuť tejto cukety je jemná a sladká. Odroda je navyše odolná voči bežným chorobám.
Výsadba cukety
Najlepším obdobím na výsadbu cukiet do záhrady je druhá polovica mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky. Ak sa teplota pôdy pohybuje aspoň okolo 16 °C, môžete semená vysievať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať.
Predpestovanie cukety
V prípade pestovania cukety zo semienok sa často pristupuje k ich predpestovaniu, a to za oknom, v skleníku alebo parenisku. Budete potrebovať nádoby s priemerom aspoň 10 cm, pretože korienky cukety potrebujú dostatok priestoru. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko. Semená môžete vysievať koncom jari, keď je pôda už dostatočné prehriata a teplota vzduchu je najmenej 21 °C alebo viac. Vegetačné obdobie od výsevu je cca 45 dní.
Výsadba cukety do záhrady
Aby sa cuketám darilo, odporúčame použiť dostatočne priepustnú, humóznu a výživnú pôdu. Rovnako ako u tekvíc je výsadba cukety možná aj na hromade kompostu. V každom prípade však rastline zaistite slnečné stanovište chránené pred silnými vetrami. Za suchého počasia ju zalievajte odstátou (ideálne dažďovou) vodou. Tekviciam sa najlepšie darí na stredne ťažkých, humóznych pôdach, dostatočne zásobených živinami.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť zlaté paradajky?
- Stanovisko: Slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Cukety sú rastliny, ktoré milujú teplo a slnko. Umiestnite ich na miesto v záhrade, kde budú vystavené slnečnému žiareniu minimálne 6-8 hodín denne.
- Pôda: Hlboká, humózna, dobre priepustná s pH medzi 6,0 až 6,8. Ideálne je obohatiť pôdu kompostom alebo dobre prehnitým hnojom pred výsadbou, čím zvýšite jej úrodnosť a priepustnosť.
- Priestor: Cukety potrebujú dostatok miesta, pretože ich listy a plody môžu zaberať veľkú plochu. Pri výsadbe ponechajte medzi jednotlivými rastlinami rozostup približne 90 cm až 1 meter, aby mali dostatok priestoru na rast a aby listy mali dostatočný prístup k vzduchu, čo pomôže predchádzať vzniku chorôb.
- Výsev: Koniec apríla až polovica mája. Najvhodnejší je priamy výsev v polovici mája. Semená sa vysievajú 2-3 cm hlboko, ideálne po dvoch do jedného hniezda. Po vyklíčení sa ponechá silnejšia sadenica.
Pestovanie cukety v nádobách
Láka vás pestovanie cukiet v nádobách? Potom verte, že to nie je nemožné a vy môžete svoju úrodu zberať napríklad aj na balkóne. Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy. Na uľahčenie práce ju vysaďme do samozavlažovacieho kvetináča s objemom aspoň 15 litrov.
Vertikálne pestovanie cukety
Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené. K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu. Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko).
Starostlivosť o cuketu
- Zálievka: Cukety majú radi vlhkú pôdu, takže je dôležité ich pravidelne zavlažovať, najmä počas teplých a suchých dní. Zalievanie raz až dvakrát týždenne, podľa poveternostných podmienok, by malo byť dostatočné. Pri zalievaní sa vyhýbajte navlhčeniu listov, pretože mokré listy sú náchylnejšie na plesňové ochorenia, ako je múčnatka. Najlepšie je zalievať priamo ku koreňom rastlín. Pravidelná, ku koreňom. V horúcich dňoch zalievajte ráno alebo večer.
- Hnojenie: Počas vegetácie potrebuje cuketa dostatok živín, vody a kyprenie pôdy. Cukety sú náročné na živiny, preto ich počas vegetačného obdobia pravidelne prihnojujte. Používajte vyvážené organické hnojivá, ktoré obsahujú dusík (pre rast listov), fosfor (pre podporu kvitnutia) a draslík (pre tvorbu plodov). Kompost, organické hnojivá alebo Hnojík. Pre zdravý rast odporúčame cuketu prihnojovať približne každé 2 týždne.
- Kontrola škodcov: Cukety sú často lákadlom pre rôznych škodcov, ako sú vošky, roztoče alebo slimáky. V prípade napadnutia voškami alebo roztočmi môžete použiť prírodné repelenty, ako je roztok vody s mydlom alebo neemový olej. Slimákov môžete odplašiť ručne, alebo použiť ekologické pasce. Je dôležité čo najrýchlejšie podniknúť kroky na odstránenie jej škodcov a Používame rôzne prípravkov. Vždy pozrieť na listy zo spodnej časti a na kvety, pretože niekedy sú už napadnuté.
- Mulčovanie: Mulčovanie okolo cukiet môže pomôcť udržiavať vlhkosť v pôde, znížiť výskyt burín a zlepšiť kvalitu pôdy. Podkladajte ju slamou, pilinami, doskou, dlaždicou a podobne, aby na vlhkej zemi nezačali plesnivieť.
- Prevencia chorôb: Ak pestujete cukety v oblastiach s vysokou vlhkosťou, cukety môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, ako je múčnatka. Mulčovanie a správne zalievanie ku koreňom sú kľúčovými preventívnymi opatreniami. Počas horúceho a suchého počasia (väčšinou v auguste) môže cukety napadnúť múčnatka, ktorá sa prejavuje sivým povlakom na listoch. Rastliny zle rastú, na listoch sa objavuje práškovitý, sivý povlak. Napadnuté listy včas odstraňujeme. Prenášačom infekcie je savý hmyz, hlavne vošky.
Zber cukety
Cukety je vhodné zozbierať v okamihu, keď dorastú dĺžky ideálne od 7 do 15 cm (maximálne 20 cm). Všeobecne platí, že menšie plody sú chutnejšie a krehkejšie. Plody tekvíc zberáme v mladom štádiu v dĺžke 15 - 25 cm. Pravidelným zberom zaistíme stálu násadu plodov až do jesene. Dozrievajúce plody ponechané na rastline blokujú tvorbu ďalších mladých plodov. Jav sa označuje ako „dominancia prvého plodu“, pri ktorom sa cuketa „sústredí“ na výživu semien v dozrievajúcich plodoch. Zber začína približne 6-8 týždňov po výsadbe. Najchutnejšie sú mladé plody dlhé 15-25 cm.
Pri zbere cukety pamätajte na to, že stonky aj listy rastliny môžu byť posiate ostňami či tuhými chlpmi. Vzhľadom k tomu si radšej vezmite na pomoc rukavice. Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 4 °C, plody cukety už strácajú na kvalite a môžu mať poškodenú šupku. Vzhľadom na to je potrebné posledné plody zozbierať včas.
Problémy pri pestovaní cukety
- Nedostatok kvitnutia: Ak cukety nekvitnú, môže to byť kvôli nedostatku slnečného svetla alebo živín.
- Hnitie koncov plodov: Hnitie na koncoch plodov je známkou nedostatku vápnika v pôde.
- Múčnatka: Počas horúceho a suchého počasia (väčšinou v auguste) môže cukety napadnúť múčnatka, ktorá sa prejavuje sivým povlakom na listoch. Rastliny zle rastú, na listoch sa objavuje práškovitý, sivý povlak. Napadnuté listy včas odstraňujeme.
Vzájomná ochrana rastlín a vhodné kombinácie
Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môže mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry.
Prečítajte si tiež: Využitie bielej a žltej kukurice v tradíciách
- Záhony vysadenej zeleniny je možné lemovať ochrannými rastlinami (rôzne bylinky, predovšetkým aromatické) ktoré vysádzame súčasne so zeleninou. Výhodnejšie je však vysádzať ich v predstihu, počas jesennej prípravy záhonov.
- Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov, v závislosti od zvýšeného množstva infikovaných zostatkov rastlín.
- Cesnak zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami.
- Silno aromatický zeler buľvový vysádzame medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky.
- Mäta pieporná podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.
Využitie cukety v kuchyni
Cuketa je v kuchyni mimoriadne univerzálna. Vďaka jemnej chuti a tenkej šupke ju môžeme použiť na mnoho spôsobov - výborne chutí restovaná na olivovom oleji s cesnakom, obľúbená je aj plnená syrom, ryžou alebo mäsom. Plody olúpte a nastrúhajte. Osmažte cibuľku, pridajte cuketu, osoľte. Plody nakrájajte priečne alebo pozdĺžne na hrúbku cca 0,3 - 1 cm, vložte na asi 1 h do ochutenej olejovej marinády (napríklad so soľou, bylinkami a cesnakom). Plody tekvíc zberáme v mladom štádiu v dĺžke 15 - 25 cm. Pravidelný zber zaručí stálu násadu plodov až do jesene.
Viete, že kvety niektorých odrôd sa podávajú plnené a smažené? Jedlé sú aj kvety cukety!
Patizón - alternatíva k cukete
Ak patríte medzi milovníkov ľahkej zeleninovej kuchyne, patizón by určite nemal chýbať vo vašej záhrade. Patizón je ozdobou záhrady aj vynikajúcou surovinou na prípravu chutných zeleninových jedál. Hoci sú podobne dekoratívne ako klasické tekvice, v našej kuchyni sa stále ešte len udomácňujú.
Pestovanie patizónu
Podobne ako ostatné tekvicovité rastliny je aj patizón zeleninou prvej trate, ktorej sa bude dariť na vyhnojenom záhone. Jesenné hnojenie však môžeme nahradiť aj na jar zapracovaným kompostom alebo granulovaným hnojom.
Hoci sa patizónom rovnako ako inej plodovej zelenine bude dariť najlepšie na dôkladne vyhnojenom záhone, môžeme vyskúšať aj menej známe metódy pestovania. Okrem osvedčených veľkoobjemových samozavlažovacích nádob môžeme na výsadbu použiť aj rôzne typy debničiek, pestovateľské vrecia alebo patizóny zasadíme do balíka slamy, do ktorého urobíme dostatočne veľkú jamku a nasypeme do nej kvalitnú zeminu.
Prečítajte si tiež: Recepty na zlaté torty
Zber a príprava patizónu
Zberať začíname už v priebehu júla, pričom posledný plod na rastline dozreje väčšinou na začiatku októbra. Podobne ako pri cuketách, aj pri patizónoch postupný zber podporuje tvorbu ďalších diskovitých plodov. Zberať sa dajú aj mäkké mladé plody, na bežné varenie sa odporúča používať patizóny do priemeru okolo 15 centimetrov.
Patizóny sú pripravené na zber, keď majú plody ešte malú veľkosť, zvyčajne keď dosiahnu priemer 7 až 10 cm. Zrelosť spoznáme podľa zvuku - keď na patizón zaťukáme, mal by sa ozvať dutý zvuk. Zberať môžeme záhradníckymi nožnicami alebo ručným vylamovaním. Stopky patizónov odstrihneme ostrými nožnicami alebo odrežeme nožom. Na plodoch necháme stopky, čo pomáha predĺžiť ich skladovateľnosť.