Pstruh (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba patriaca do čeľade lososovitých. Vyznačuje sa oblým a mierne zavalitým telom. Pôvod pstruha z veľkej čeľade lososovitých je zrejmý najmä u pstruha dúhového. Pstruhy dnes žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé formy sú zriedkavejšie. Mäso pstruha je pevné, jemne aromatické a bohaté na živiny.
Druhy Pstruhov
V zásade rozlišujeme tri druhy pstruhov:
- Pstruh riečny
- Pstruh jazerný
- Pstruh morský
Pstruh riečny je vynikajúci na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá tak výraznú chuť ako slanovodné ryby. Pstruh morský sa hojne vyskytuje v Bielom mori, severne od Španielska a v Atlantiku. Pstruh žije v jazerách i riekach, pričom pstruh jazerný často pochádza z horských jazier.
Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy dovezený v roku 1880 z Kalifornie, je rovnako obľúbený. Pstruhy pochádzajú prevažne z chovných staníc a sú v predaji po celý rok. Sezóna lovených pstruhov je na jar a začiatkom leta.
Pstruh Dúhový
Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu s dúhovým leskom. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o dĺžke strešného plechu
Veľkosť Pstruhov
Vo všeobecnosti dorastajú pstruhy do šiestich kilogramov a dĺžky 40 centimetrov. Milovníci však obľubujú malé exempláre do 250 gramov.
Výskyt a Životné Prostredie
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 stupňov. Tieto toky sa podľa výskytu pstruha nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Svoje teritórium agresívne bráni. Pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.
Potrava Pstruhov
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, v čase topenia sa snehu a prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné.
Ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja. Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.
Rozmnožovanie
Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov (pri priemernej dennej teplote 5 °C).
Prečítajte si tiež: Politické presahy Öresundského mosta
Rozlíšenie Pohlavia
Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu, a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha za oko. Sfarbenie samcov je výraznejšie. Na spodnej čeľusti samcov sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.
Sfarbenie
Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Tmavé jedince s červenou farbou na tmavom podklade sú obzvlášť výrazné.
Dĺžka Života a Veľkosť
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Pstruh Dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy: pôvodná, na jar sa vytierajúca, a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť.
Prečítajte si tiež: Zábava v záhrade
Jazerná Forma Pstruha
Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.
Morská Forma Pstruha
Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia, a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov.
Sivoň Potočný
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.
Rozlišovacie Znaky
- Pstruh potočný: na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový” pás.
- Sivoň potočný: zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová” kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Ochrana a Rybolov
Počas tohto obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodárovanej vode.
Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom.
Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Pstruh Dúhový - Detailné Informácie
- Latinsky: Oncorhynchus mykiss
- Maďarsky: Szivárványos pisztráng
- Anglicky: Rainbow trout
- Rad: lososovitotvaré
- Čeľaď: lososovité
- Potrava: všežravec, dravec
- Dĺžka života:
- Pohlavná dospelosť: 2. rok
- Doba rozmnožovania: október - január
- Bežná veľkosť: 25 až 40 cm
- Maximum: až 120 cm
- Lovná miera: 25 cm
- Doba hájenia: 1.1 - 15.4
Typické Znaky
- Tuková plutvička
- Iba drobné bodky tmavej farby
- Bodky i na plutvách vrátane chvostovej a tukovej
- Ružový alebo červenkastý pruh na bokoch
Severoamerická lososovitá ryba vytvárajúca ťažné i stále populácie vysádzaná a chovaná po celom svete.
Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead. Táto forma má povesť atraktívnej športovej ryby a na väčšine lokalít je vzácnejšia než ostatné druhy tichomorských lososov. Do niektorých riek sa dostávajú k výteru iba stovky exemplárov tejto nádhernej ryby.
Rozmery a Rast Pstruha Dúhového
U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg. Maximálna veľkosť rýb odchovaných v umelých podmienkach presahuje 10 kg, v praxi sa ale s takými rybami nepracuje - hlavne z ekonomických dôvodov.
Športový Rybolov Pstruha Dúhového
Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.
Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.
Možný Výber Náradia pre Lov Pstruha Dúhového
- Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
- Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Umelý Výter Lososovitých Rýb
Začiatkom decembra som dostal pozvanie pozrieť si na vlastné oči umelý výter lososovitých rýb v pstruhovom hospodárstve Ostrý Grúň pri Žarnovici. Táto neveľká pstruhová farma sa nachádza pod úpätím vrchu Vtáčnik v nadmorskej výške 528 m n. m. Majiteľ Marián Grúber tu chová pstruhy určené na zarybňovanie revírov ako aj na tržné účely. Vo väčšine prípadov sa v takýchto farmách chová ako hlavný druh pstruh dúhový, tu je však na prvom mieste sivoň potočný. Na farme s uzavretým chovným procesom si rybnikári produkujú vlastnú násadu, ryby sa nedovážajú z inej prevádzky, pretože by vzniklo riziko zavlečenia nákazy a ohrozenia celého chovu.
Príprava na Výter
Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu, ktoré by mali mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela a dobrú kondíciu. Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda. Popri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb. Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov. Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne. Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením.
Príprava nebola zložitá. Zamestnanci priniesli tri umelohmotné manipulačné nádoby. Do prvej odlovili ryby pripravené na výter. V druhej do vody pridali anestetikum a vybrané generačné ryby do nej na určitý čas vložili. Po strate základných reflexov sa pristúpilo k samotnému výteru. Na stole už bola pripravená digitálna váha, na nej miska, vyutieraná do sucha. Najskôr prišla na rad ikernačka sivoňa. Výter robili dvaja pracovníci, jeden uchopil rybu v hlavovej časti, druhý v chvostovej. Vlhkou handrou očistili a osušili močopohlavný otvor. Ikry totiž nemôžu prísť do styku s vodou. Potom stačil už len jemný tlak rukou na brušnú dutinu a do misky začali padať prvé žlté ikry. Pán Grúber plynule prechádzal prstami po bruchu ikernačky od hlavy smerom k chvostu, pokým nevypadli aj posledné ikry. Vysilenú samicu uložili do tretej nádrže s čistou prekysličenou vodou, aby pominuli účinky anestetika. Rybu neskôr preniesli do samostatnej nádrže na doneresenie.